Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sas/11/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Klimekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C. D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou v sociálnych veciach doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 23.10.2025 žalobkyňa žiadala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie (v ďalšom texte označovaný aj ako „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.09.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok bola zamietnutá. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Administratívne konanie

2. Žalobkyňa dňa 15.05.2025 požiadala o priznanie vdovského dôchodku. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 16.06.2025 zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok žalobkyne na vdovský dôchodok bol preto posúdený z hľadiska, či zomrelý manžel získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok (najmenej 15 rokov ku dňu smrti). Prvostupňový orgán konštatoval, že nebohý manžel žalobkyne ku dňu smrti 03.05.2025 získal 4 076 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 11 rokov a 61 dní (presný rozpis uvedený v dôchodkovom liste, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia), čím žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že opätovne zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní po prekontrolovaní správnosti zhodnoteného obdobia dôchodkového zabezpečenia/poistenia a vymeriavacích základov zistil, že nebolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 03.07.1990 do 30.04.1994. Ku dňu smrti (03.05.2025) tak manžel žalobkyne

získal 5 474 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 14 rokov a 364 dní (presný rozpis v dôchodkovom liste, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia).

Súdne konanie

4. Žalobkyňa v správne žaloba namietala nesprávny výpočet rokov dôchodkového zabezpečenia jej manžela. Poukázala na Osobný list dôchodkového poistenia z 01.09.2025, kde v roku 1983 v období od 01.januára do 31. mája bolo manželovi žalobkyne započítaných 50 dní dôchodkového poistenia, avšak podľa výpočtov žalobkyne sa malo jednať o 151 dní dôchodkového poistenia. V roku 1984 v období od 01. januára do 31. júla bolo započítaných 138 dní dôchodkového poistenia, avšak podľa výpočtov žalobkyne sa malo jednať o 213 dní. V Osobnom dôchodkovom liste nie je uvedené obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1986 do 30.04.1986, pričom manžel žalobkyne v tomto období pracoval v JRD Jasenov. Zároveň v ňom chýbajú obdobia dôchodkového poistenia od 01.05.1994 do 30.06.2002, od 01.01.2004 do 18.10.2013, roky 2015 až 2022, a rok 2024, kedy bol manžel žalobkyne samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobkyňa poukázala na to, že v období do roku 1989 musel každý pracovať, preto nerozumie výpadkom období dôchodkového poistenia. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho je rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o vdovský dôchodok nezákonné. Zároveň namietala aj to, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok sa vyžaduje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, pričom je jednoznačne preukázané, že v prípade jej nebohého manžela bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovený na 80%.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že v období od 01.01.1983 do 31.05.1983 bolo obdobie dôchodkového zabezpečenia započítané na základe predloženého listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom Jednotné roľnícke družstvo Ihľany, okres Poprad. Správnosť údajov na evidenčnom liste bola potvrdená vlastnoručným podpisom nebohého manžela žalobkyne. V období od 01.01.1984 do 31.07.1984 bolo obdobie dôchodkového zabezpečenia započítané na základe predloženého listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom Jednotné roľnícke družstvo Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Aj v tomto prípade nebohý manžel žalobkyne vlastnoručným podpisom potvrdil správnosť údajov na dôchodkovom liste. Žalovaný uviedol, že pri určovaní dĺžky dôchodkového poistenia vychádzal výlučne z údajov potvrdených poistencom a zamestnávateľom, ktoré sú uvedené v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Údaje uvádzané žalobkyňou nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by spochybnili správnosť predmetných evidenčných listov. Žalovaný uviedol, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom, ktorého obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal, teda zamestnávateľ. Žalovaný uviedol, že nemá oprávnenie meniť údaje uvedené v evidenčnom liste, ani ich hodnotiť iným spôsobom, než ako sú na ňom uvedené. K námietke žalobkyne, že obdobie od 01.01.1986 do 30.04.1986, kedy jej nebohý manžel pracoval v JRD Jasenov, nie je započítané, žalovaný uviedol, že v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom Jednotné roľnícke družstvo Jasenov je uvedené, že nebohý manžel žalobkyne bol v tomto období vyňatý zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov podľa o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa (ďalej len „“). Aj v tomto prípade je správnosť údajov potvrdená podpisom nebohého manžela žalobkyne na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Záverom k námietke nezhodnotenia obdobia výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.05.1994 do 30.06.2002, od 01.01.2004 do 18.10.2013, roky 2015 až 2022, a rok 2024, žalovaný uviedol, že tieto obdobia aj keď sú vedené v informačnom systéme žalovanej ako doba poistenia, nemožno hodnotiť na dôchodkové účely, nakoľko v uvedených obdobiach nie je uhradené poistné na dôchodkové zabezpečenie. Dlžné poistné za tieto obdobia už ani nemožno doplatiť, nakoľko bola pohľadávka na tomto poistnom podľa odpísaná. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobkyňa v replike doručenej správnemu súdu dňa 02.02.2026 zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedených v podanej žalobe, pričom poukázala na to, že žalovaný vychádzal z dokladov, ktoré predložila sama Sociálna poisťovňa. Zotrvala na tvrdení o zlom súčte obdobia dôchodkového poistenia, a to predovšetkým v rokoch 1983 a 1984.

7. Žalovanému bola replika žalobkyne spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 04.02.2026. Žalovaný dupliku nepodal.

8. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) vyhlásil dňa 27.07.2026 rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Právne východiská

9. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v až e), až i), a bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

14. Podľa obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa , za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné.

15. Podľa rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.

16. Podľa vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

17. Podľa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 46 rokov je najmenej 15 rokov.

18. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.09.1987 (ďalej len „“) doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovná činnosť zakladá zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev a člen

jednotného roľníckeho družstva odpracoval v kalendárnom roku určený počet pracovných dní alebo plnil pracovný úväzok inak určený. Pred 1. januárom 1976 sa však ako doba zamestnania hodnotí doba pracovnej činnosti, ktorá zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

19. Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.09.1987 (ďalej len „“) členovi jednotného roľníckeho družstva sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, najmenej však a) 150 pracovných dní alebo b) 100 pracovných dní, ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo členku jednotného roľníckeho družstva, ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa predškolského veku staršie ako tri roky alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebuje stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti.

20. Podľa vyhlášky č. odpracovaným dňom sa rozumie deň, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v družstve v rozsahu ustanovenom predpismi o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.

21. Podľa vyhlášky č. ak členstvo v družstve vzniklo alebo zaniklo v priebehu kalendárneho roka, započítava sa členovi jednotného roľníckeho družstva doba, po ktorú členstvo v družstve trvalo, pokiaľ v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Odpracované dni musia tvoriť aspoň pomernú časť úväzku stanoveného v odseku 1 písm. a) alebo b) zodpovedajúcu dobe, po ktorú členstvo v družstve trvalo.

22. Podľa vyhlášky č. ak člen jednotného roľníckeho družstva neodpracoval počet pracovných dní potrebný podľa predchádzajúcich odsekov na zápočet celého kalendárneho roka alebo jeho časti, započítavajú sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku len odpracované dni, prípadne dni, ktoré sa im kladú na roveň, pokiaľ pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa.

23. Podľa v znení účinnom do 30.09.1988 družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú.

24. Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

25. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

26. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal súdny spis a administratívny spis žalovaného a po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou osobou, pristúpil k súdnemu prieskumu veci v rozsahu podľa a nasl. .

27. Predmetom konania bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, a to z dôvodu nesplnenia podmienky podľa , nakoľko nebohý manžel žalobkyne nebol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nevznikol mu nárok na predčasný starobný dôchodok, nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania, a ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. V prejednávanej veci bola spornou otázka, či nebohý manžel žalobkyne získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nebohý manžel žalobkyne získal celkovo 14 rokov a 364 dní dôchodkového poistenia, ktorých podrobný výpočet bol uvedený v Osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 01.09.2025 (ďalej len „Osobný list dôchodkového poistenia“), ktorý tvoril prílohu napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa namietala, že podľa jej výpočtov počet dní dôchodkového poistenia uvedený v Osobnom liste dôchodkového poistenia nie je správny.

28. Žalobkyňa konkrétne namietala, že v roku 1983 v období od 01.januára do 31. mája bolo manželovi žalobkyne započítaných 50 dní dôchodkového poistenia, avšak podľa výpočtov žalobkyne sa malo jednať o 151 dní dôchodkového poistenia. V roku 1984 v období od 01. januára do 31. júla bolo započítaných 138 dní dôchodkového poistenia, avšak podľa výpočtov žalobkyne sa malo jednať o 213 dní. V Osobnom dôchodkovom liste nie je uvedené obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1986 do 30.04.1986, pričom manžel žalobkyne v tomto období pracoval v JRD Jasenov. Zároveň v ňom chýbajú obdobia dôchodkového poistenia od 01.05.1994 do 30.06.2002, od 01.01.2004 do 18.10.2013, roky 2015 až 2022, a rok 2024, kedy bol manžel žalobkyne samostatne zárobkovo činnou osobou.

29. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že súčasťou administratívneho spisu sú Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia žalobcu za jednotlivé obdobia, ktoré svojím obsahom korešpondujú s Osobným dôchodkovým listom. Podľa Evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list“) v období od 01.01.1983 do 31.05.1983 bol nebohý manžel žalobkyne členom JRD Ihľany, okres E., pričom na evidenčnom liste podpísanom zamestnávateľom, nebohým manželom žalobkyne a overeným pracovníkom ONV, je uvedený údaj o počte započítaných dní: 50. V kolónke odpracované dni je uvedené: 50. Žalobkyňa namietala, že podľa jej výpočtov v uvedenom období malo byť započítaných 151 dní dôchodkového poistenia, pričom však neuviedla dôvody (je možné predpokladať, že vychádzala z počtu kalendárnych dní v období od 01.01.1983 do 31.05.1983, ktorý počet by zodpovedal žalobkyňou uvádzanému počtu dní) a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili údaje uvedené na evidenčnom liste vyhotovenom zamestnávateľom nebohého manžela žalobkyne a ním verifikovanom vlastnoručným podpisom na evidenčnom liste. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že členom jednotného roľníckeho družstva podľa predpisov platných v rozhodnom čase (ktorých relevantné ustanovenia súd citoval vyššie) sa do dní započítaných pre účely dôchodkového poistenia započítavali len dni, keď prácu vykonávali alebo mali vykonávať, resp. dni ktoré im zákon považoval za roveň. Uvedená úprava sa líši od aktuálne platnej právnej úpravy započítavania dní na dôchodkové poistenie v prípade zamestnaneckého pomeru. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že počet dní dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.1983 do 31.05.1983 uvedený v Osobnom liste zodpovedá evidenčnému listu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, pričom jeho obsah bol do osobného listu premietnutý správne a v súlade so zákonom.

30. Žalobkyňa ďalej namietala, že v roku 1984 v období od 01. januára do 31. júla bolo započítaných 138 dní dôchodkového poistenia, avšak podľa výpočtov žalobkyne sa malo jednať o 213 dní. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že podľa evidenčného listu bol nebohý manžel žalobkyne členom JRD Hybe, okres Liptovský Mikuláš (od 28.07.1983 do 31.07.1984). V predmetnom evidenčnom liste je za rok 1984 uvedený počet započítaných dní: 138; počet odpracovaných dní: 134/4, evidenčný list je podpísaný zamestnávateľom, nebohým manželom žalobkyne a overený pracovníkom ONV. Opätovne aj v tomto prípade žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody pre ktoré údaj o počte započítaných dní nie je správny, nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili pravdivosť údajov uvedených na evidenčnom liste. Počet dní uvedených žalobkyňou korešponduje s počtom kalendárnych dní v relevantnom období, avšak ako už bolo uvedené vyššie, v prípade členom JRD podľa v tom čase platných predpisov sa počet dní dôchodkového poistenia viazal na počet skutočne odpracovaných dní, resp. dní ktoré sa podľa zákona považovali za odpracované dni. Vychádzajúc z uvedeného súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že počet dní dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.1984 do 31.07.1984 uvedený v Osobnom liste zodpovedá evidenčnému listu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, pričom jeho obsah bol do Osobného listu premietnutý správne a v súlade so zákonom.

31. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že v Osobnom dôchodkovom liste nie je uvedené obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1986 do 30.04.1986, pričom nebohý manžel žalobkyne v tomto období

pracoval v JRD Jasenov. Súd z evidenčného listu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu zistil, že nebohý manžel žalobkyne bol členom JRD Jasenov od 21.09.1984 do 02.05.1986. V predmetnom evidenčnom liste nie sú v roku 1986 uvedené žiadne započítané dni, počet odpracovaných dní je 46/1, v evidenčnom liste sa nachádza poznámka: „vyňatý/á zo szdr. zák. 103/64 Zb.“. Evidenčný list je opäť podpísaný zamestnávateľom, nebohým manželom žalobkyne a overený pracovníkom ONV. Podľa vyššie citovaného sa doba činnosti člena JRD hodnotí ako doba zamestnania iba v prípade, ak pracovná činnosť zakladá zabezpečenie v chorobe podľa osobitného predpisu. Podľa totiž člen JRD v zákonom vymedzených prípadoch (ak jeho odmena nepresiahla 120 Kčs, alebo prevažnú časť roka neodpracuje ani osem pracovných dní) bol vyňatý zo sociálneho zabezpečenia. Teda v prípade, ak člen JRD bol podľa vyňatý zo sociálneho zabezpečenia, táto doba sa mu nehodnotila ako doba zamestnania (nepočítala sa do počtu započítaných dní pre účely dôchodkového poistenia). Z obsahu evidenčného listu nie je možné zistiť dôvody, prečo zamestnávateľ v evidenčnom liste predmetné obdobie posudzoval ako obdobie, ktoré sa podľa nezapočítavalo do obdobia dôchodkového zabezpečenia. Je však nevyhnutné konštatovať, že tento evidenčný list bol nebohým manželom žalobkyne podpísaný. Žalobkyňa zároveň súdu ani žalovanému v administratívnom konaní nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by spochybnili hodnovernosť predmetného evidenčného listu. Evidenčný list tak predstavuje listinu, ktorá je relevantným dôkazom preukazujúcim žalovaným zisťované skutočnosti, teda počet započítaných dní dôchodkového poistenia. Nakoľko v konaní nebola spochybnená hodnovernosť tohto dôkazu, je potrebné mať za to, že informácie v ňom obsiahnuté sú pravdivé.

32. Žalobkyňa namietala, že v Osobnom liste chýbajú obdobia dôchodkového poistenia od 01.05.1994 do 30.06.2002, od 01.01.2004 do 18.10.2013, roky 2015 až 2022, a rok 2024, kedy bol manžel žalobkyne samostatne zárobkovo činnou osobou. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný u nebohého manžela žalobkyne, ktorý bol v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou, evidoval v predmetných obdobiach neuhradené poistné. Podľa obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za toto obdobie bolo zaplatené poistné (okrem období uvedených v až e), až i), a ). Z uvedeného vyplýva, že obdobie, v ktorom bol nebohý manžel žalobkyne samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť poistné, za ktoré nebolo poistné uhradené, nie je možné zarátať do doby dôchodkového poistenia pre účely výpočtu nároku na dávku dôchodkového poistenia. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce úhradu poistného v sporných obdobiach, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v prípade nebohého manžela žalobkyne za obdobie kedy bol SZČO nebolo započítané obdobie, v ktorom bolo poistné uhradené, v správnej žalobe uvádzala výlučne tú skutočnosť, že jej nebohý manžel bol v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou.

33. Žalobkyňa zároveň poukazovala na to, že jej nebohý manžel mal jednoznačne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80%. Súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že uvedené nie je pre rozhodovanie o nároku na vdovský dôchodok relevantnou skutočnosťou, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok (žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola zamietnutá z dôvodu, že nebohý manžel žalobkyne nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia), ktorú skutočnosť žalobkyňa v správnej žalobe ani netvrdila. V prejednávanej veci správne orgány skúmali, či žalobca získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa ods. písm. b) , teda relevantnou skutočnosťou bol výlučne počet rokov dôchodkového poistenia, nie splnenie ostatných zákonných podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.

34. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto rozhodol tak, že žalobu podľa zamietol.

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktorých úhradu by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( a a ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).