Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Pc-4-2021.pdf
PDF · 102.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXX/XXX, Ž. Z. O., proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. E.Q. XXX/XX, X., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti Q. B., Z.. XX.XX.XXXX k navrhovateľke zo sumy 120,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, ktorú sumu je p o v i n n ý zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.07.2021.
Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ž. Z. O. Q.. I.. XXPc/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na jej výživu zvýšeným výživným z doterajšej sumy 120,- € mesačne na sumu 300,- € mesačne s účinnosťou od 01.05.2021. V návrhu poukázala na to, že naposledy bola vyž. povinnosť otca voči nej zvýšená rozsudkom Okresného súdu Ž. Z. O. Č..A.. XXPc/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 70,- € na sumu 120,- € mesačne. Uviedla, že na jej strane došlo k zmene pomerov, nakoľko pred 2 rokmi žiadala o navýšenie výživného zo sumy 70,- € na sumu 250,- €, ktorú sumu však na pojednávaní znížila na sumu 120,- €, nakoľko zhodnotila, že by jej otec nedokázal mesačne prispievať viac vzhľadom na jeho finančnú situáciu. V súčasnej dobe ju prijali na magisterské štúdium na R. A. V. B. v odbore verejná politika na fakulte sociálnych a ekonomických vied, ktoré štúdium by chcela absolvovať, nakoľko verí, že v budúcnosti jej to zabezpečí lepšiu štartovaciu pozíciu v kariérnom živote. Počas posledných rokov aktívne pracovala na tom, aby si popri škole získala teoretické zručnosti v novinárskom odbore a získala aj praktické skúsenosti. Takmer rok stážovala v časopise Týždeň a od júna roku 2020 stážuje v denníku SME, pričom prvých 6 mesiacov tam stážovala zadarmo a neskôr od januára 2021 jej ponúkli miesto juniora na polovičný úväzok na oddelení webu, preto posledných 6 mesiacov zarábala cca 450,- € mesačne v hrubom. Navrhovateľka poukázala na to, že pre náročnosť druhého vysokoškolského stupňa štúdia nebude mať dostatok voľných dní, aby mohla naďalej pracovať a privyrábať si touto formou. Z uvedeného dôvodu pracovnú zmluvu k 01.09.2021 ukončuje. Záverom navrhovateľka poukázala na to, že od detstva sa o ňu a jej brata starala výlučne matka, nakoľko otec jej často neposielal výživné včas. Vďaka jej starostlivosti sa mohla naučiť rozprávať tromi cudzími jazykmi, mať doučovania z matematiky, počítač do školy, ako aj ďalšie veci, ktoré od otca nikdy nepožadovala. Otec jej hradil počas doby 15 rokov
70,- € mesačne a posledné 2 roky 120,- € mesačne. Z uvedeného dôvodu by chcela, aby jej posledné 2 roky magisterského štúdia platil rovnakú sumu ako matka, aby mali obaja rodičia rovnaký podiel na jej bývaní, stravovaní a vzdelávaní. Pokiaľ ukončí vysokoškolské vzdelanie, od roku 2023 bude plne schopná samostatne sa živiť a získa potrebné vzdelanie a kvalifikáciu, aby sa mohla kvalitne zamestnať.
2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti - otec plnoletej navrhovateľky, vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že podľa jeho názoru primeraným zvýšením vyž. povinnosti vzhľadom k jeho príjmom je suma 150,- € mesačne, preto navrhol, aby ho súd zaviazal platiť danú sumu s účinnosťou od 17.05.2021. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že nie je v jeho možnostiach ani schopnostiach platiť navrhovateľke požadovanú sumu výživného, nakoľko je v súčasnej dobe nezamestnaný. Od 03.04.2020 do 31.03.2021 mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou F. C. Q. Q..J..o., v ktorej pracoval ako strážnik
- fyzická ochrana. Jeho čistý príjem za uvedené obdobie predstavoval 668,05 €. Od 01.04.2021 je práceneschopný, pričom dosahuje príjem 23,49 € denne, čo je priemerne 704,70 € mesačne. Uvedenú dávku bude poberať do skončenia práceneschopnosti podľa úvahy ošetrujúceho lekára, avšak najdlhšie do 31.10.2021. Poukázal na to, že v súvislosti s prácou v B. mal výdavky na ubytovanie v garsónke, za ktoré hradil 450,- € mesačne, za MHD platil 26,90 € mesačne, na mobilné služby vynakladal 42,20 € mesačne. Uviedol, že V. X. vlastní 1-izbový byt, za ktorý platí správcovi bytového domu sumu 102,45 € mesačne, za elektrickú energiu platí 20,- € mesačne. Jeho výdavky počas pobytu v B. preto predstavovali sumu 641,55 €. V súčasnej dobe má zhoršený zdravotný stav, je 60% nepočujúci, s čím súvisia zvýšené náklady na načúvací prístroj, na ktorý doplácal 55,- €, dokupuje batérie každé 2 mesiace v hodnote 3,- €. Chodí na vyšetrenia k imunológovi, pričom za jedno vyšetrenie hradí 15,- €. Mesačne minie na stravu 300,- €, na ošatenie a obuv cca 40,- €. Jeho výdavky spolu s výživnom na navrhovateľku vo výške 120,- € preto dosahujú výšku 625,- € mesačne, čo je na hranici jeho súčasného príjmu. Záverom osoba povinná z vyž. povinnosti poukázala na to, že navrhovateľka popri štúdiu pracuje a dosahuje príjem vo výške 450,- € mesačne a vyž. povinnosť voči nej má aj jej matka, ktorá má podstatne vyšší príjem ako on, keďže v čistom zarába 1.157,52 €.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením rozhodnutia o podmienečnom prijatí na vysokoškolské štúdium zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o návšteve školy, mzdovým výmerom matky, daňovým priznaním matky za rok 2020, príjmom navrhovateľky, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, práceneschopnosťou otca, Oznámením o skončení pracovnej zmluvy zo L. XX.XX.XXXX, záznamom o uplatnení nároku na invalidný dôchodok otca, faktúrou u mobilného operátora otca, potvrdením spoločnosti Q. X. Q..J..H.., úhradou nájomného otca, potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených SP v období 01.01.2020- 31.12.2020 otca, nájomnou zmluvou otca, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2021, dokladmi otca, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Navrhovateľka je plnoletou dcérou osoby povinnej z vyživovacej povinnosti. Naposledy bola vyž. povinnosť navrhovateľky upravená rozsudkom Okresného Q. Ž. Z. O. Q.. I.. XXPc/XX/XXXX-XXX I. L. XX.XX.XXXX, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 120,- € mesačne s účinnosťou od 02.10.2018. V danom čase bola navrhovateľka žiačkou 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na R. A. V. B., G. G.. Matka navrhovateľky v tom čase pracovala v spoločnosti Q. I., T..Q.. ako fyzioterapeut so základnou mesačnou mzdou vo výške 875,52 € a súčasne prevádzkovala živnosť - maloobchodnú predajňu, kde za rok 2017 dosiahla podľa daňového priznania príjem zo živnosti 19.836,50 € a výdavky vo výške 19.487,08 €. V spoločnej domácnosti s matkou okrem navrhovateľky býval v tom čase aj syn F. B.. Otec navrhovateľky bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti D., Q..J..H.. s miestom výkonu práce v B. L. s druhom práce obsluha parkovísk a údržba, predaj parkovného so základnou mzdou 500,- €, pričom mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú 1 rok. Podľa mzdového listu zamestnávateľa dosiahol priemerný čistú mesačnú mzdu 419,40 €. Od 12.10.2018 bol otec navrhovateľky práceneschopný a mal absolvovať operáciu členku s predpokladanou rekonvalescenciou 3 mesiace. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bol priznaný nárok na nemocenské vo výške 10,75877 € denne, teda priemerne 322,- € mesačne. Obaja rodičia mali v tom čase len jednu vyž. povinnosť, nakoľko ich syn F. B. bol schopný už v tom čase sám sa živiť.
5. V súčasnosti je navrhovateľka podľa Rozhodnutia o podmienečnom prijatí na vysokú školu zo dňa XX.XX.XXXX prijatá v akademickom školskom roku 2021/2022 na dvojročné štúdium magisterského študijného programu verejná politika na R. A. V. B., na G. Q.Á. T. M. V.. Matka navrhovateľky naďalej pracuje vo Q. I., T..Q.. ako fyzioterapeut so špecializáciou, pričom podľa potvrdeného príjmu matky zo
zamestnania matka dosiahla za obdobie od 5/2020 - 4/2021 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 903,14 €. Matka naďalej podniká na základe živnosti v maloobchode v nešpecializovaných predajniach s potravinami, nápojmi a tabakom, kde za rok 2020 dosiahla príjem vo výške 22.655,93 € a výdavky vo výške 25.140,25 €, teda daňovú stratu vo výške -2.484,32 €. Navrhovateľka bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer od 01.01.2021-30.06.2021, pričom dosahovala mzdu vo výške 387,09 € v čistom. Predmetný pracovný pomer bol uzatvorený na dobu od 01.01.2021 - 30.06.2021. Otec navrhovateľky pracoval v období od 4/2020-3/2021 v spoločnosti F. C. Q. Q..J..H.., kde podľa potvrdeného príjmu od zamestnávateľa dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 668,05 €. Pracovný pomer otca navrhovateľky skončil uplynutím doby určitej. Od 01.04.2021 je otec navrhovateľky práceneschopný s diagnózou H90.6 obojstranná zmiešaná prevodová a percepčná strata sluchu. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2021 bol otcovi navrhovateľky priznaný nárok na nemocenské dávky vo výške 23,49424000 € za deň, to je 704,82 € mesačne. Otec navrhovateľky si podal žiadosť o invalidný dôchodok dňa 27.05.2021, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. K nákladom otca patrí nájomné vo výške 102,45 , ktoré hradí správcovi bytového domu Q. X. Q..J..H.. mesačne, za elektrickú energiu platí 20,- € mesačne a za služby mobilného operátora 42,20 € mesačne. Vzhľadom na zdravotný stav otca, tento vynaložil na načúvací prístroj sumu 55,- € a dokupuje batérie do prístroja každé dva mesiace v hodnote 3,- €. Za jedno vyšetrenie u imunológa otec hradí 15,- €.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
9. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom je možné meniť, pokiaľ sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov pritom nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zmene pomerov došlo najmä na strane navrhovateľky, ako aj otca navrhovateľky. Navrhovateľka je od akademického školského roka 2018/2019 študentkou denného štúdia na R.M. A. V. B., na filozofickej fakulte, pričom v škol. roku 2020/2021 ukončila bakalárske vzdelávanie a od školského roka 2021/2022 nastupuje na magisterské štúdium. Vyživovacia povinnosť otca voči nej bola naposledy zmenená rozsudkom Okresného súdu Ž. Z. O. Q.. I.. XXPc/XX/XXXX-XXX I. L.T. XX.XX.XXXX na sumu 120,- € mesačne, a to s účinnosťou od 02.10.2018 s tým, že už v tom čase súd v rozhodnutí konštatoval, že zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne, ktorého sa navrhovateľka pôvodne domáhala, je možné považovať za celkom objektívny a reálny výpočet, ktorý zohľadňuje približne polovičnú účasť otca na jej životných nákladoch, pričom samotná navrhovateľka má obmedzené možnosti zabezpečiť si vlastný príjem. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v tom čase svoj pôvodný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti na pojednávaní obmedzila len na sumu 120,- € mesačne a súd bol viazaný jej návrhom, súd jej v tom čase prisúdil výživné v požadovanej výške 120,- € mesačne. Je preto potrebné konštatovať, že k preukázanej zmene pomerov navrhovateľky došlo už s účinnosťou od jej nástupu na vysokú školu, avšak vzhľadom na to, že navrhovateľka zmenila svoj pôvodný návrh na zvýšenie vyž. povinnosti v konaní XXPc/XX/XXXX, súd jej priznal sumu požadovanej vyž. povinnosti 120,- € mesačne, pričom už v čase daného rozhodnutia konštatoval, že jej pomery odôvodňujú zvýšenie vyž. povinnosti na sumu 200,- € mesačne, ako pôvodne navrhovateľka požadovala. Aj v súčasnej dobe, keď navrhovateľka pokračuje v štúdiu na vysokej škole,
a to v magisterskom študijnom programe, jej náklady na dané štúdium opodstatňujú zvýšenie vyž. povinnosti otca z doterajšej sumy výživného 120,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, ako súd uviedol vo výroku tohto rozhodnutia. Navrhovateľka v konaní preukázala, že býva v prenajatom byte, kde užíva 1 izbu, za ktorú mesačne hradí 250,- €, na školské potreby vynakladá 20 - 150 € mesačne, ktoré zahŕňajú skriptá, kopírovanie študijných materiálov a pod., vzhľadom na magisterskú formu štúdia si podávala prihlášky na vysokú školu, za ktoré zaplatila 3-krát 40,- €. Na stravu mesačne vynakladá 250,- €, nakoľko sa stravuje doma z dôvodu bezlepkovej diéty. Medzi jej ďalšie náklady patria náklady za telefón vo výške 14,- € mesačne, náklady na dopravu 12,- € mesačne zo Ž. Z. O. L. B. a späť a za električenku v B. 176,15 € ročne. Spočítaním predmetných nákladov navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka mesačne vynakladá na nutné výdavky sumu cca vo výške 500,- € mesačne, z ktorej sumy by mali rodičia prispievať na jej výživu výživným vo výške po 250,- € mesačne. Aj keď je pravdou, že navrhovateľka v súčasnosti býva v nájomnom byte, ktoré nájomné je 3-krát väčšie ako poplatok za školský internát, nemožno dané bývanie navrhovateľky považovať za nadštandardné, vzhľadom na pandemickú situáciu, kedy boli uzatvorené školské internáty, a preto navrhovateľka aj vzhľadom na stáže, ktoré absolvovala v B. bola nútená riešiť bývanie v B. K.outo formou. Navrhovateľka v súdnom konaní taktiež preukázala tú skutočnosť, že pokiaľ aj mala do 30.06.2021 uzatvorený pracovný pomer, kde dosahovala pravidelný príjem, uvedená pracovná zmluva bola uzatvorená len na dobu určitú do 30.06.2021. Odhliadnuc od uvedeného, je štandardné, pokiaľ sa navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia, že nebude dosahovať plnohodnotný príjem. Je teda nepochybné, že pomery na strane navrhovateľky odôvodňujú, a aj v čase poslednej zmeny vyž. povinnosti odôvodňovali, zvýšenie vyž. povinnosti otca voči nej. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa od poslednej úpravy vyž. povinnosti taktiež podstatným spôsobom zmenili. Pokiaľ otec pri poslednej úprave vyž. povinnosti dosahoval priemernú čistú mzdu vo výške 419,40 €, z posledného zamestnania u zamestnávateľa F. C. Q. Q..J..H.. vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem za obdobie jedného roka, v ktorom u daného zamestnávateľa pracoval dosiahol vo výške 668,05 €, pričom súd poukazuje na to, že v danom období sa do priemeru mesačného príjmu rátali aj mesiace september 2020, december 2020, január 2021, február 2021, kedy otec nedosiahol žiadny príjem, nakoľko bol práceneschopný. V danom čase však otec poberal nemocenské dávky, ktoré neboli v tomto príjme zohľadnené. Naopak, otec počas obdobia odpracovaného u tohto zamestnávateľa dosahoval pomerne vysokú mzdu (napríklad júl 2020 vo výške 1.004,74 €, október 2020 vo výške 1.015,91 €, november 2020 vo výške 1.247,53 € a marec 2021 vo výške 1.701,20 €). V súčasnej dobe otec poberá nemocenské dávky vo výške cca 700,- € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca sa od poslednej úpravy vyž. povinnosti značne zvýšil, čo taktiež odôvodňuje zvýšenie vyž. povinnosti voči plnoletej dcére, ktorá, navyše, je jeho jedinou súčasnou vyživovacou povinnosťou. Súd na danom mieste poukazuje na to, že tunajší súd už v rozhodnutí XXPc/ XX/XXXX k zárobkovým pomerom otca konštatoval, že otec v konaní nepreukázal, či si aktívne hľadá výhodnejšie zamestnanie alebo ďalší zdroj príjmov, pričom vystriedal v minulom období tri zamestnania a nepreukázal z akých dôvodov ukončil svoju živnosť v roku 2008. Otec bol aj v tom čase rozhodovania súdu práceneschopný a taktiež aj v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. XP/XX/XXXX bol viac ako 8 mesiacov práceneschopný a poberal nemocenské dávky, avšak možnosť a schopnosť dosahovať vyššie príjmy u neho zostala zachovaná. Aj v súčasnosti, pokiaľ súd rozhoduje o zvýšení vyž. povinnosti otca musí konštatovať, že otec je opakovane práceneschopný, deklaruje zdravotné problémy, tak ako v minulom období, a to už od času rozvodového konania s matkou navrhovateľky, t.j. od roku 2010, pričom ako vyplýva aj z registra zamestnávateľov otca navrhovateľky, napriek tomu je schopný sa zamestnať na trvalý pracovný pomer, avšak vždy len na určitú dobu, po ktorej je pravidelne dlhšiu dobu práceneschopný. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je v možnostiach ako aj schopnostiach otca zamestnať sa a vykonávať činnosť, pri ktorej by dosahoval pravidelný príjem a bol by schopný hradiť vyž. povinnosť voči navrhovateľke, avšak otec, podľa názoru súdu využíva nemocenský systém a vždy po určitej dobe odpracovaného času je práceneschopný, ktorou skutočnosťou následne odôvodňuje nemožnosť hradiť vyššiu vyž. povinnosť voči navrhovateľke. Súd má však za to, a to aj s poukazom na skutkové tvrdenia navrhovateľky produkované v konaní, že jej otec v čase poslednej úpravy vyž. povinnosti kúpil mobil značnej hodnoty (800,- €), že finančné pomery otca sú lepšej úrovni ako v skutočnosti deklaruje a je spôsobilý a schopný potenciálne dosiahnuť príjem, z ktorého bude hradiť súdom stanovenú vyž. povinnosť voči navrhovateľke vo výške 200,- € mesačne. Súd len záverom konštatuje, že pokiaľ ide o finančné pomery matky, tieto sa od poslednej úpravy vyž. povinnosti voči navrhovateľke zásadným spôsobom nezmenili. Matka naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa ako fyzioterapeut, pričom dosahuje len o niečo vyšší príjem (predtým 875,52 € a teraz 903,-14€), pričom pokiaľ ide o prevádzkovanie jej živnosti, predtým dosiahla zo živnosti kladný hospodársky výsledok a v súčasnej dobe dosiahla za posledné zdaňovacie obdobie stratu. Je preto namieste, aby sa otec
navrhovateľky podieľal s účinnosťou od 01.07.2021, teda od momentu odkedy navrhovateľka nebude mať stabilný príjem popri štúdiu z pracovného pomeru, na jej výžive približne rovnakou sumou ako aj matka. Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil otcovi navrhovateľky povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,- € mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 a vo zvyšnej časti, pokiaľ navrhovateľka požadovala upraviť vyž. povinnosť od 17.05.2021 na sumu 300,- € mesačne, tento návrh navrhovateľky zamietol.
10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Týmto rozhodnutím súčasne došlo k zmene pôvodného rozhodnutia o vyž. povinnosti otca k navrhovateľke č.k. XXPc/XX/XXXX-XXX I. L. XX.XX.XXXX.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.