Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/214/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 53 255 739, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zast. JUDr. PhDr. Jana Ľaľová, PhD., advokátka, so sídlom Námestie slobody 61, 066 01 Humenné, IČO 56 839 073 o vymoženie sumy vo výške 2.866,82 Eur s prísl. vedenom u súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Ul.Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO 35 513 136, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 178EX 106/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 175,80 Eur, ktoré je oprávnený p o v i n n ý nahradiť povinnému v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 73,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 24.01.2023, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2.866,82 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Asociácii pre arbitráž pod sp.zn. SRSAspA 00161/18 zo dňa 30.03.2022. (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd následne poverením pod sp. zn. 56Ek/214/2023 zo dňa 02.02.2023 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Ul.Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO 35 513 136, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 178EX 106/23 (ďalej len „súdny exekútor“). Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala dňa 02.02.2023, kedy bolo predmetné poverenie doručené do elektronickej schránky súdneho exekútora.

3. Súdu bol predložený dňa 26.01.2026, návrh povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Súd postúpil predmetný návrh súdnemu exekútorovi na postup v súlade s § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, dňa 28.05.2026. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na základe ktorého Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 2.866,82 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811

03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 00161/18 dňa 30.03.2022. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný z titulu nesplnenia záväzku povinným vyplývajúci zo zmluvy označená ako „Úverová zmluva cˇ.3512054129 “ zo dňa 06.12.2005. V Úverovej zmluve je povinný označený ako fyzická osoba - menom a rodným číslom. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený nadobudol pohľadávku voči povinnému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.06.2017 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z Úverovej zmluvy cˇ. 3512054129 zo dnˇa 06.12.2005 voči povinnému. Následne dňa 15.07.2017 oprávnený a povinný uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku č. 4758107, v ktorej povinný uznal čo do dôvodu aj výšky záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy. Povinný zároveň vyplnenú Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu dňa 15.07.2017 podpísal. Podľa článku II Rozhodcovskej zmluvy plynie, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 4758107, podpísanej veriteľom dňa 06.07.2017 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Povinný dáva do pozornosti Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoEk/9/2025 zo dňa 29.07.2025, ktorý rozhodoval v obdobnej exekučnej veci a v odôvodnení rozhodnutia uvádza: “Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Predložená rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinnou ako dlžníkom je nepochybne typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnou zo dňa 22.10.2015 je uzatvorená v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavrel Dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXX. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá rovnako ako dohoda o uznaní záväzku vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinná nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje povinnej, číslo a dátum uzatvorenia dohody, dátum uzavretia rozhodcovskej zmluvy, meno a podpis mandatára a podpis povinnej. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú vo formulárovej zmluve vopred predtlačené. Tiež je zrejmé, že povinná si osobitne podmienky zmluvy nevyjednala a teda nemala možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohla len dohodu o uznaní záväzku a aj rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Veriteľ potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v G., ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného viac ako 420 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd ešte na záver dodáva, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. dňa 11.11.2015, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnej. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje uznanie záväzku a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršil spotrebiteľ svoje postavenie, nakoľko uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode, už boli vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinná podpísala uznanie záväzku. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo zo strany oprávneného k nekalej obchodnej praktike.”

4. Povinný ďalej uvádza, že toto exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30.03.2022. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu povinnému ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, ak oprávnený ako dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom povinný osobitne nevyjednal a nemal možnosť výberu, pretože rozhodcovská zmluva bola uzavretá rovnako ako dohoda o uznaní záväzku vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, teda nebola individuálne dojednaná. Vzdialenosť od miesta bydliska povinného (Medzilaborce) je viac ako 490 km od sídla rozhodcovského súdu v Bratislave, čím vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe podľa názoru povinného nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Povinný poukazuje aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/ 2105/2025 zo dňa 09.12.2025, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uvádza: ,,Rozhodcovská zmluva/ doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).” V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“

5. Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia sa v rámci exekúcie domáha. V kontexte vyššie uvedených argumentácií, ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je povinný toho názoru, že existujú zákonné prekážky brániace vykonaniu exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. V danom prípade má povinný za to, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti a navrhuje, aby súd zastavil exekúciu a povinnému priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania.

6. Súdny exekútor predložil súdu, dňa 18.06.2026 vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.06.2026 v ktorom oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že Rozhodcovský rozsudok, č. k. SRSAspA 00161/18, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž dňa 30.03.2022, bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uvedenú v rozhodnutí. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci a je právne záväzný, teda po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, čo znamená, že môže byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom

konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojím vlastnoručným podpisom vyjadrili súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Oprávnený poukazuje na ust. § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Zároveň si vyčíslil účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 87,91 € v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 68,40 € s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 19,51 € s DPH za rok 2026 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie

je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

14. V prípade, ak sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný preskúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v zákone, konkrétne v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. V rámci tohto preskúmania skúma najmä, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či bol rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý mal v čase vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania príslušné povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a samotný rozhodcovský rozsudok spĺňajú požiadavky ustanovené osobitnými právnymi predpismi, ako aj to, či je rozhodcovské rozhodnutie materiálne a formálne vykonateľné. Ak exekučný súd zistí nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok, je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Pokiaľ už bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané, predstavuje takáto skutočnosť naplnenie zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Samotné preskúmanie exekučným súdom v týchto prípadoch zahŕňa aj posúdenie platnosti a zákonnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa príslušných osobitných predpisov, najmä podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní pri rozhodcovských zmluvách uzatvorených pred 01.01.2015 a podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri zmluvách uzatvorených po tomto dátume. Súčasťou preskúmania je zároveň overenie, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok vydal orgán disponujúci s právomocou na jeho vydanie.

15. Exekučný titul bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorý už v súčasnosti nie je aktívny a rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. S-MSSR-002247/2025 zo dňa 09.04.2025 v zmysle § 18 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení ďalších zákonov bolo zrušené povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory č. SRS 006. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.04.2025 a týmto dňom bol súd vyčiarknutý. Avšak v čase vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie na rozhodovanie v spotrebiteľských sporoch. Taktiež aj ustanovený rozhodca je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd konštatuje, že uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy predchádzala dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným (ďalej ako „Dohoda“). Oprávnený Dohodu podpísal dňa 06.07.2017 a povinný dňa 15.07.2017. Na základe predložených listinných dôkazov súd konštatuje, že bola osobitne dojednaná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podpísaná oprávneným dňa 06.07.2017 a povinným dňa 15.07.2017 (ďalej ako„ Rozhodcovská zmluva“). Preto súd pristúpil k preskúmaniu Rozhodcovskej zmluvy, a teda či spĺňa zákonné predpoklady podľa § 3 písm. a) až e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi obchodníkom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená písomne a obsahovo formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. V článku II – Predmet zmluvy je špecifikované, že „všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o zmene splatnosti záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 4758107, podpísanej veriteľom dňa 06.07.2017, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody , budú riešené pre Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.“ V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že oprávnený mal presne špecifikovať pôvodnú spotrebiteľskú zmluvu, v tomto prípade úverová zmluva

uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a povinným zo dňa 06.12.2005, nakoľko uznaním dlhu nevzniká nový zmluvný vzťah medzi novým veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), pretože stále ide o dlh ktorý vznikol na základe konkrétneho skoršieho právneho vzťahu. Na podporu svojich tvrdení súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Cdo/54/2024 zo dňa 19.11.2025 „14. Spor o úhradu záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, aj keď neskôr uznaného uznaním dlhu resp. uznaním záväzku, teda nie je sporom, ktorý vznikol z dohody o uznaní záväzku, ale sporom, ktorý vznikol z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto ak má byť daná právomoc spotrebiteľského rozhodcovského súdu na rozhodovanie takého sporu, musí byť v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve výslovne dohodnuté, že spory vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ( s uvedením nezameniteľných individuálnych charakteristík) bude riešiť konkrétny spotrebiteľský rozhodcovský súd. Nepostačuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, v ktorej je uvedené, že konkrétny spotrebiteľský rozhodcovský spor bude riešiť spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku.“

17. S prihliadnutím na uvedené sa súd zaoberal aj pôvodnou spotrebiteľskou zmluvou a to úverovou zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO 36 234 176 a povinným zo dňa 06.12.2005. Pohľadávka, ktorá vznikla medzi pôvodným veriteľom a povinným, bola postúpená na oprávneného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.06.2017. Povinný je v úverovej zmluve jasne špecifikovaný ako fyzická osoba s rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, miestom pobytu, zdroj príjmu – zamestnanec. Z uvedeného vyplýva, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe – nepodnikateľ a ani nebol poskytnutý na podnikateľské účely. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej úverovej zmluvy súd konštatuje, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú jej úverové podmienky Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ako „ úverové podmienky“). Hlava 1. Základné ustanovenia, úverových podmienok obsahuje, že tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Hlava 13 Záverečné ustanovenia v § 18 obsahuje rozhodcovskú doložku v ktorej je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr, Radimom Kuchtom, narodený 17.02.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč a to zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“ Súd ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva/doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Súd má za to, že takáto rozhodcovská doložka uvedená v Hlave 13 Záverečné ustanovenia v § 18 , nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná. Právne vyhodnotený stav kedy nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je v prípade, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti a najmä na preskúmanie Rozhodcovskej zmluvy súd dodáva, že bolo porušené zákonné ustanovenie § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko v Rozhodcovskej zmluve absentuje označenie konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko ak má byť daná právomoc spotrebiteľského rozhodcovského súdu na rozhodnutie takéhoto sporu, musí byť v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve výslovne dohodnuté, že spotrebiteľský rozhodcovský súd bude riešiť spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre úplnosť exekučný súd dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že exekučný titul na podklade ktorého je vedené dané exekučné konanie nie je spôsobilým exekučným

titulom a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

23. Podľa § 199c prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

24. Podľa 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25. Vzhľadom na to, že povinný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a v zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, súd priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s prevzatím zastupovania a podaním návrhu na zastavenie exekúcie za 2 úkony právnej služby. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 2.866,82 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje sumu vo výške 55,60 Eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za dva polovičné úkony právnej služby (2 x 55,60 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2026 (2 x 15,86 Eur) a po pripočítaní príslušnej DPH za rok 2026, tak predstavujú celkovo sumu 175,80 Eur.

26. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

28 Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

29. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

30. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

31. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

32. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

33. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

34. Podľa §30b Vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

35. V danom prípade možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie oprávnenému, keďže sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným s prihliadnutím na to že, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, exekučný súd dospel záveru, že návrh na vykonanie exekúcie podaný oprávneným nebol dôvodný. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s § 21 ods. 2 Vyhlášky zaviazal oprávneného na náhradu trov súdneho exekútora. S prihliadnutím na uvedené, súd vyzval súdneho exekútora, dňa 10.07.2026 na vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor si v oznámení zo dňa 13.07.2026 uplatnil trovy vo výške 73,80 Eur (60,00 Eur + 23% DPH).

36. Súd priznal súdnemu exekútorovi výšku paušálnych výdavkov vo výške 73,80 Eur. S prihliadnutím na § 30b v spojení s § 22 ods. 1 Vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 60,00 Eur a 23% DPH vo výške 13,80 Eur, teda celkovo trovy exekúcie predstavujú sumu 73,80 Eur. Nakoľko súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota paušálnych výdavkov o 23% DPH, t. j. 13,80 Eur. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 73,80 Eur tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.