Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-35-2026.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/35/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresný prokurátor“) a o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19.03.2026, sp.zn. 4T/67/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: „dňa XX.XX. XXXX okolo XX.XX hod. v rodinnom dome na adrese A. C. XXXX/XX D. A. E., B. F. po predchádzajúcej slovnej hádke povedal, že jej doláme ruku, že ju pichne nožom, a fyzicky ju pritom opakovane napadol takým spôsobom, že ju sotil na posteľ a tlačil jej hlavu dole, a tak ju dusil paplónom, čím tak svojím konaním vzbudil u poškodenej B. F. dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky naplní“.
Za to mu bol podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad 1 rok a podľa § 77 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný proti všetkým jeho výrokom.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania citoval ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, 360 odsek 1 Trestného zákona, 360 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, § 18 Trestného zákona a § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Vytkol súdu prvého stupňa, že pri zmene skutku nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože na rozhodnutie o zmene právnej kvalifikácie v prospech obžalovaného neboli splnené podmienky. Obžalovaný v prípravnom konaní vo svojej výpovedi k popisu vzťahu medzi ním a poškodenou uviedol, že poškodená je jeho kamarátka asi od G. XXXX, žili oddelene, nemali spolu sexuálny pomer, prišiel k nej 1 až 2 krát do týždňa prespať, peniaze od neho nepýtala za to, že u nej neprespal, stravu si objednával, prispel na stravu 2 až 3 krát
za obdobie, čo bolo asi 50 eur. Z jeho pohľadu poškodená si k nemu vybudovala citový vzťah, no on nič viac ako kamarátstvo necítil, ona vedela o jeho sociálnom stave a pomohla mu. Súčasne v dôvodoch písomného odvolania popísal obsah výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní a obsah výpovede svedka F. B. a z daného vyvodil záver, že je zrejmé, že poškodená sa vzhľadom na úmyselné konanie obžalovaného domnievala, že spolu žijú ako druh a družka, že každý prispieva podľa svojich možností a schopností, obžalovaný ju v tomto svojím správaním utvrdzoval, ako to vyplýva z výpovedí poškodenej a svedka, ako aj výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, a teda existencia vzťahu druh a družka je preukázaná v dostatočnom rozsahu v zmysle § 18 Trestného zákona v spojení s § 127 odsek 5 Trestného zákona. Namietol výmeru uloženého trestu obžalovanému, ktorý je nedostatočný, poukázal na jeho predchádzajúce odsúdenia, obžalovaný má od roku 2008 doposiaľ 24 záznamov o odsúdení, z nich žiadne zahladené, viaceré jeho odsúdenia boli skončené uložením súhrnného trestu alebo bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Naposledy si vykonal trest odňatia slobody dňa 13.09.2023 a ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie si vykonal 21.03.2024. Je zrejmé, že ide o špeciálnu recidívu, ktorej malo dôjsť ešte pred uplynutím jedného roku od výkonu trestu a ochranného opatrenia, ktoré mu boli uložené za predošlú trestnú činnosť rovnakého druhu, pričom ochranné opatrenie bolo súdom ukončené pre neúčelnosť. Okrem toho obžalovaný mal skutok spáchať počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola určená v dĺžke 3 roky a počas probačného dohľadu, ktorý mu bol určený v dĺžke 2 roky a plynie od 26.07.2022. Obžalovaný navyše znemožňoval a maril výkon probácie ako takej. Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok o vine a treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám vo veci.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu namietol závažné rozpory ohľadom priebehu skutku, ktoré zostali nezodpovedané, došlo k porušeniu ustanovenia 2 odsek 12 Trestného poriadku a zdôraznil, že v prejednávanej trestnej veci ide o prípad „tvrdenia proti tvrdeniu“. S tvrdením súdu, že vina bola preukázaná výpoveďou poškodenej a výpoveďami svedkov D. a H. a listinnými dôkazmi sa nestotožňuje, pretože je v rozpore s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože tieto výpovede si navzájom odporujú a odporuje si aj samotná výpoveď poškodenej. V písomných dôvodoch odvolania podrobne rozobral výpoveď poškodenej, v ktorej sa podľa jeho názoru nachádzajú rozpory, poukázal na výpoveď poškodenej z XX.XX.XXXX, v ktorej uviedla, že ju obžalovaný dusil na posteli paplónom len raz, začal si baliť veci a jej sa podarilo ujsť, ale do izby sa vrátila, lebo tam mala čo robiť. Iné násilie okrem sotenia a dusenie paplónom v kritickú dobu zo strany obžalovaného nebolo. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov, príslušníkov polície, z výpovede ktorých vyplýva, že operačný dôstojník im dal hlásenie, že volala nejaká pani a keď sa presunuli na danú adresu a vystúpili z auta, počuli ženský krik, ako volal o pomoc. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak mala byť poškodená škrtená a kričať o pomoc v čase príchodu hliadky, určite by sa ešte nestihol hrať s telefónom, sedieť na posteli a baliť si svoje veci a medzitým ju odprosovať na kolenách bez toho, aby ho policajti pri týchto činnostiach ani len nezbadali. Tento opis priebehu skutku poškodenej, na základe ktorého bol odsúdený, je výmysel a z časového hľadiska absolútny nezmysel a s týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Namietal procesné vady vo vzťahu k výpovedi svedka D., ktorý ho mal vypočúvať resp. pýtať sa ho na otázku, ako je možné, že ho nenašli. Na otázku obhajcu v akom procesnom postavení ho vypočúval, svedok uviedol, že ho oficiálne nevypočúval. Namietol, že boli v procesnom postavení svedkov vypočúvaní službukonajúci príslušníci k obsahu úradného záznamu, príslušník policajného zboru však nemôže byť vypočúvaný k tomu, čo mu podozrivá osoba povedala pri alebo po vykonávaní služobného zákroku ku skutku, ktorý môže vykazovať znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie judikované pod číslom R 26/1989 a R 45/2003. Uviedol, že vylučuje, že by bol svedkovi D., kdesi na chodbe, kde ho mal strážiť, povedať čokoľvek v znení, že odbočil inde ako išli policajti a vylučuje, že by bol pred touto osobou v uvedený deň vypovedal a bol poučený o svojich právach v zmysle Trestného poriadku. Zdôraznil zásadu in dubio pro reo, pretože v trestnom konaní na odsudzujúci rozsudok nestačí, že sa niečo mohlo stať, hoci je takýto priebeh rozporný a nepreukázaný, ale musí byť nepochybné, že sa skutok stal tak, ako tvrdí obžaloba. Zdôraznil rozpornú výpoveď poškodenej ohľadom vyhrážania sa nožíkom, keď v prvej výpovedi dňa 24.04.2024, t. j. vo výpovedi tesne po údajnom skutku na otázku vyšetrovateľa, ako sa obžalovaný vyhrážal uviedla „aj niečo s nožom, ale to som zle počula“. Z jeho výsluchu ako obvineného v prípravnom konaní vyplynulo, že nepopieral hádku, avšak počas tejto sa zbalil a odišiel. To, že si zbalil veci taktiež nebolo poškodenou spochybnené. Aby mu však poškodená po hádke zabránila v odchode, začala kričať von oknom o pomoc a volať políciu, ale až keď bol zbalený a s vecami odchádzal z domu a nachádzal sa pri vstupných dverách domu. Prečo takto skratovo konala
podporne vyplýva zo znaleckého posudku, ako aj zo samotnej výpovede poškodenej, keď táto pociťovala k nemu neopätovanú citovú náklonnosť. Preto ho policajti nemohli po ich príchode zahliadnuť, keď sa v dome poškodenej už dávno nenachádzal a v tom čase už kráčal po trase do mesta, ktorú vyšetrovateľovi uviedol. Po príchode hliadky bol dávno preč, avšak policajti po príchode ešte len počuli poškodenú ako kričí o pomoc, t. j. skutok mal akurát prebiehať, hoci v tom čase už poškodená bola v dome sama. Súd sa mal dôsledne zaoberať dôveryhodnosťou a psychickým stavom poškodenej. Poukázal aj na záver znaleckého posudku, že špecifická vierohodnosť poškodenej bola znalcom zhodnotená ako mierne znížená a záver, že poškodená má sklon k fantazírovaniu a verbálnemu zveličovaniu zážitkov. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodiť.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že prokurátor odôvodňuje a opiera existenciu druhového pomeru len na základe tvrdení, ktoré v konaní neboli ničím preukázané, a to výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že sa len domnievala, že spolu žijú ako druh a družka, pričom argumentácia prokurátora je svojvoľná a nesprávna a zdôraznil, že spoločné hospodárenie, bývanie, uhrádzanie spoločných nákladov na domácnosť, ako aj spoločné plány a spolužitie ako druh a družka prokurátor hypoteticky vykonštruoval na v konaní nepreukázali skutočnostiach. Jediná skutočnosť, prečo u poškodenej raz za čas prespal bola výlučne tá, že bol bezdomovec a táto skutočnosť nebola ani sporná, keďže poškodená na otázku vyšetrovateľa uviedla, že je bezdomovec, že sa pohybuje po celej E.. S poškodenou nie sú blízke osoby, ktoré by žili v spoločnej domácnosti a v danom prípade absentovali akékoľvek znaky spolužitia ako druh a družka, prípadne spoločnej domácnosti dvoch osôb, pretože absentovalo akékoľvek súžitie, spoločné hospodárenie alebo spoločná úhrada nákladov, prípadne akékoľvek spoločné trávenie času. Prokurátor vytvára svojimi vyjadreniami dojem, ako keby mal starosť a záujem o poriadok v spoločnej domácnosti, avšak táto veta prokurátora je vytrhnutá z kontextu, pretože sa týka odpovede na otázku, či mal v skrini odložený nožík, na čo odpovedal, že nemá a v tejto súvislosti uviedol, že v dome bol obrovský neporiadok a poškodená mala výhovorku na to, prečo tam nie je upratané. Na základe uvedeného má za to, že odvolanie prokurátora a jeho odôvodnenie je nesprávne a zakladá sa na tvrdeniach, ktoré neboli v konaní ničím preukázané a spolužitie druh a družka prokurátor hypoteticky vykonštruoval.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava dôvodov odvolania prokurátora a doplnila, že nebolo na mieste vypustiť kvalifikáciu konania obžalovaného aj podľa ustanovenia § 360 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a to z dôvodu ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona, keď blízkou osobou sa na účely aj daného trestného činu rozumie aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov nebol na mieste zo strany súdu I. stupňa postup, ktorý túto skutočnosť vypustil zo skutkovej vety napadnutého rozsudku. Odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné. Navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora a podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby krajský súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania trestného činu podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a uloží mu primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a rovnako aj ochranný dohľad v zmysle rozhodnutia súdu I. stupňa. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí v celom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného pod bodmi I. až III. Nad rámec dôvodov tam uvedených nič nedoplnil. K odvolaniu prokurátora uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia k podanému odvolaniu prokurátora zo 14.05.2026. Odvolanie prokurátora sa zakladá na tvrdeniach, ktoré neboli žiadnym spôsobom v konaní preukázané. Poukázal na zásadu in dubio pro reo, nepreukázanie skutkových zistení, dôkaznú núdzu a skutočnosť, že súd je nestranný a nemôže stáť na strane prokurátora. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku a obžalovaného podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stotožňuje dôvodmi odvolania.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní trestu a ochranného opatrenia.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nevznikli dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a že skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že vykonaným dokazovaním je bez dôvodných pochybností preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovedi poškodenej, výpovedí svedkov, príslušníkov polície, ktorí sa bezprostredne po spáchaní skutku dostavili na miesto spáchania skutku práve z dôvodu, že poškodená žiadala políciu telefonicky o pomoc a uviedli aj to, že poškodená im uviedla, že páchateľ práve odišiel. Výpovedi poškodenej zodpovedá aj obsah úradného záznamu z 22.04.2024, že na políciu bolo volané opakovane, t. j. že niekto zakričal do telefónu a nič nepovedal, miesto odkiaľ hovor prišiel lokalizovala polícia a medzičasom prišiel na operačné stredisko ďalší hovor z iného čísla a bolo počuť aj ženský a aj mužský hlas. Keď prišla hliadka k objektu, bolo počuť volanie o pomoc. Hliadka sa snažila dostať do objektu, čo bolo značne sťažené sa medzičasom vyšla poškodená a oznámila im, že páchateľ ušiel cez bočnú uličku. Dané skutočnosti korešpondujú s výpoveďou poškodenej, že obžalovaný jej bránil v telefonovaní na políciu a musela volať opakovane, dokonca z druhého telefónu. Vo výpovedi poškodenej nie sú rozpory v podstatný okolnostiach, existujúce rozpory poškodená vierohodne vysvetlila plynutím času, čo navyše korešponduje zo záverom znaleckého posudku. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že na hodnotenie všeobecnej vierohodnosti poškodenej má táto postačujúce mentálne predpoklady, v myšlienkových a pamäťových procesoch neboli zistené zvýšené tendencie ku konfabulovaniu, špecifická vierohodnosť je hodnotená ako mierne znížená, avšak o skutku vypovedá v základných rysoch podobne, aktuálne menej detailne a chronologicky, pričom je významný záver znalca, že medzi poškodenou a obvineným hrajú rolu určité motivačné aspekty, ktoré môžu ovplyvňovať jej výpoveď, napríklad akcentovanie skôr materiálnej stránky, obnovenie spolužitia s obvinením po podaní trestného oznámenia za účelom vyplatenia jeho údajných dlhov a súcit dôsledku jeho sociálnej situácie a všeobecná vierohodnosť je u poškodenej hodnotená ako postačujúca. Vierohodnosti výpovede poškodenej nasvedčuje aj samotné konanie obžalovaného, ktorý odišiel z domácnosti poškodenej v nočných hodinách a to bezprostredne po tom, ako poškodená volala políciu. Zo všetkých týchto dôvodov vo svojom súhrne krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako vierohodnú, bez konkrétnej motivácie úmyselne a neodôvodnene poškodiť obžalovaného, pretože tvrdenia obsiahnuté vo výpovedi poškodenej korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi, na ktoré už krajský súd vyššie poukázal. Úvahy súdu I. stupňa, ktoré ho viedli k príslušným skutkovým a právnym záverom, sú aj podľa názoru krajského súdu správne a logické. Aj krajský súd
mal preto zavinenie obžalovaného bez dôvodných pochybností preukázané a preto neakceptoval jeho odvolacie námietky. Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku.
K odvolacím námietkam prokurátora, ktorý v podanej obžalobe vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie voči blízkej osobe vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný a poškodená žili v čase spáchania skutku v tzv. druhovskom pomere, krajský súd udáva, že sa stotožňuje s právnou úvahou súdu I. stupňa, že charakter vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou nemal v čase spáchania skutku charakter spolužitia druha a družky. K danému krajský súd udáva, že označenie druh a družka je označenie pre osoby, ktoré aj keď nie sú manželmi, žijú spolu v životnom spoločenstve. Na účely ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona sú druhmi osoby opačného alebo aj rovnakého pohlavia, ktoré spolunažívajú v určitom partnerskom vzťahu, v ktorom by si teoreticky podľa všeobecného ponímania tohto inštitútu, mali byť vzájomnou oporou a ktorého podstatou je vytvorenie páru ako výraz ich vzájomného spolužitia. Pre to, aby išlo o druhov v zmysle § 127 odsek 5 Trestného zákona sa nevyžaduje, aby druhovia žili v spoločnej domácnosti, stačí, že chcú byť relatívne často spolu a tento jav je relatívne stabilný. Nestačí teda povrchná partnerská známosť. Charakter vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou však tejto definícii nezodpovedá. Z obsahu vyjadrenia obžalovaného a dané nebolo vyvrátené ani výpoveďou poškodenej, vyplýva, že obžalovaný pobyt u poškodenej využíval výlučne z dôvodu, že bol bezdomovec, neviedli spolu spoločnú domácnosť, nežili spolu, býval u nej, spávali oddelene, náklady na vedenie domácnosti neuhrádzal, iba v ojedinelých prípadoch jej zaplatil nejakú finančnú čiastku, spolu asi 50 eur a je zrejmé, pobyt u poškodenej využíval z dôvodu svojej nepriaznivej ekonomickej situácie. Na to, aby bolo možné vyhodnotiť ich vzťah ako pomer druha a družky, musela by byť medzi nimi intenzívnejšia forma citovej náklonnosti, vzájomnej opory. Nie je podstatné, že poškodená vo vzťahu k obžalovanému pociťovala určitú citovú náklonnosť, avšak táto bola zjavne neopätovaná, čo potvrdil aj svedok B.. Vo vzájomnom vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným absentovali prvky aspoň elementárnej stability tak, ako to vyžaduje pomer druha a družky zmysle ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona, aby bolo možné hodnotiť tieto osoby ako blízke osoby. Z týchto dôvodov preto krajský súd považoval odvolacie námietky prokurátora za nedôvodné
Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, správne u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, správne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného, predchádzajúce odsúdenia, je uloženie trestu odňatia slobody v polovici zákonom určenej trestnej sadzby spojeného so samotným jeho výkonom a súčasne s uložením ochranného dohľadu a obmedzenia podľa § 51 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, trestom zákonným a primeraným, Takto uložený trest teda spĺňa kritériá tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolanie obžalovaného a prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.