Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-44-2026.pdf
PDF · 150.08 KB
Case nature
Subarea
8Co/44/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D. E., zastúpená zákonným zástupcom: F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D. E., proti odporkyni: G. H., F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, D., právne zastúpená: JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 47 255 846, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15C/18/2026 - 30 zo dňa 8. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Odporkyni p r i z n á v a proti navrhovateľke nárok na náhradu prvostupňových a odvolacích trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením vo výroku I. súd prvej inštancie uložil odporkyni: G. H., F. I., nar. XX.XX.XXXX, J. X, XX XXX D. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania - najmä prevodu, výberu, zaťaženia alebo investovania finančných prostriedkov vo výške 25.000,- EUR, ktoré sa nachádzajú v jej dispozícii a ktoré sú predmetom dedičského konania po poručiteľke K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Vo výroku II. uložil odporkyni: G. H., F. I., nar. XX.XX.XXXX, J. X, XX XXX D. povinnosť vydať finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR do notárskej úschovy notárke JUDr. Anne Nagyovej, ktorá je poverená prejednaním dedičstva po poručiteľke K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod Sp.zn.:13D/4/2026, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V III. výroku súd prvej inštancie priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania voči odporkyni v rozsahu 100% a vo výroku IV. poučil odporkyňu, že je oprávnená podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka, v zastúpení zákonného zástupcu, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na zabezpečenie majetku maloletého dediča v rámci prebiehajúceho dedičského konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že zosnulá matka navrhovateľky, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, mala posledný trvalý pobyt v obci L., a preto je na dedičské konanie príslušný súd Nové Zámky, ktorý poveril vedením dedičského konania notárku JUDr. Annu Nagyovú. Neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že súčasťou dedičstva po jej zosnulej matke sú aj finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR, ktoré pre ňu zanechala a ktoré sa dostali po smrti jej matky do faktickej držby odporkyne, ktorá
je matkou zosnulej a starou matkou navrhovateľky. Existencia predmetnej finančnej sumy bola podľa tvrdenia navrhovateľky osvedčená viacerými nezávislými zdrojmi, najmä komunikáciou medzi účastníkmi, informáciami poskytnutými navrhovateľke bankou, ale aj ďalšími skutočnosťami. Ďalej uviedla, že jej zosnulá matka zanechala v byte odporkyne finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR v hotovosti, uložené v uzatvorených obálkach s pokynom, aby boli odovzdané navrhovateľke. Tieto skutočnosti boli navrhovateľke, ale aj jej otcovi, odkomunikované bezprostredne po úmrtí navrhovateľkinej matky, keď navrhovateľku a jej otca telefonicky kontaktovala sestra zosnulej H. C., ktorá ich informovala o existencii uvedenej hotovosti. Táto informácia bola následne opakovane potvrdená aj v písomnej komunikácii prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov. Odporkyňa sa k týmto finančným prostriedkom dostala výlučne ako osoba, v ktorej byte sa nachádzali a to bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. Napriek uvedenej skutočnosti finančné prostriedky odporkyňa nevydala do dedičského konania, ale začala s nimi samostatne nakladať, čím zasiahla do majetkových práv navrhovateľky. Prípadný pokyn zosnulej, aby boli finančné prostriedky uložené u odporkyne a následne odovzdané navrhovateľke nemožno vykladať ako prevod vlastníckeho práva na odporkyňu. Podľa navrhovateľky takýto pokyn nemá žiadne právne účinky, ktoré by viedli k zmene vlastníctva finančných prostriedkov. Odporkyňa mala finančné prostriedky výlučne ako osoba, ktorá ich mala dočasne uschovať, pričom bola povinná rešpektovať ich určenie v prospech navrhovateľky. Napriek tomu si uvedené finančné prostriedky ponechala, transformovala ich a nakladá s nimi ako s vlastnými, čím koná bez právneho titulu a v rozpore s právami navrhovateľky ako dediča. Otec navrhovateľky bezprostredne po zistení uvedenej skutočnosti navrhol, aby predmetné finančné prostriedky boli uložené do zákonnej formy úschovy a to buď do notárskej úschovy, alebo aby boli vinkulované na bankovom účte v prospech navrhovateľky, avšak tento návrh odporkyňa a jej dcéra H. C. odmietli. Dňa 15.01.2026 odporkyňa bez súhlasu zákonného zástupcu navrhovateľky aktívne nakladala s predmetnými finančnými prostriedkami, keď ich vložila na svoj osobný účet vedený vo J. D., G., IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z uvedeného účtu následne zriadila na svoje meno termínovaný vklad IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý uložila 1/3 predmetnej sumy vo výške 8.333,- EUR s viazanosťou 12 mesiacov a úrokovou sadzbou približne 4,60% ročne. Zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške 16.667,- EUR odporkyňa investovala do podielových fondov vedených vo VÚB banke, a.s., konkrétne do fondu APO - Akciové portfólio, ktorý je určený pre dynamických investorov a vyznačuje sa vyššou mierou investičného rizika a volatility - investovala 8.334,- EUR a do fondu STO - Strednodobé portfólio, ktorý predstavuje zmiešaný fond kombinujúci akciovú a dlhopisovú zložku investovala 8.333,- EUR. Zo zrealizovaných transakcií vyplývalo, že do uvedených fondov bola dňa 15.01.2026 investovaná suma spolu 16.667,- EUR, pričom ku dňu 03.03.2026 predstavuje celková hodnota podielov 15.916,88 EUR, čo znamená že už v krátkom čase od investovania došlo k poklesu hodnoty investície. Bolo teda zrejmé, že finančné prostriedky patriace do dedičstva po poručiteľke, boli vystavené investičnému riziku a nakladanie s majetkom navrhovateľky ako maloletého dediča bez jej súhlasu a mimodedičského konania predstavuje zásah do jej majetkových práv. Dňa 16.01.2026 odporkyňa udelila navrhovateľke dispozičné oprávnenie k predmetnému termínovanému účtu, ktoré je však obmedzené výlučne na možnosť zisťovať zostatok na účte, pričom navrhovateľka nemá možnosť vykonávať žiadne finančné operácie, disponovať s prostriedkami, ani meniť podmienky účtu, čo v praxi znamená, že nemá reálnu kontrolu nad vlastným majetkom.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka predložila listinné dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie mal za zistené a preukázané, že poručiteľka K. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, bola matkou navrhovateľky. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 61P/49/2021-613 zo dňa 25.11.2022 zistil, že na základe rodičovskej dohody bola maloletá navrhovateľka na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otca F. B., nar. XX.XX.XXXX. Z predloženého úmrtného listu matričného úradu Bratislava - mestská časť Petržalka zistil, že v knihe úmrtí uvedeného matričného úradu je vo zväzku 26, ročník 2025, strana 25, pod poradovým číslom 742, zapísané, že K. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dňa 13.01.2026 v konaní vedenom pod sp.zn.: 13D/4/2026 súd poveril notárku JUDr. Annu Nagyovú, súdnu komisárku, na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi K. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XXX. Z pripojeného spisu súdu sp.zn. 10C/15/2026 zistil, že súd vyzýval notárku JUDr. Annu Nagyovú, aby súdu oznámila, či má bezprostredné poznatky o údajnej existencii finančnej čiastky vo výške 25.000,- EUR, ktoré údajne mala poručiteľka vlastniť ku dňu úmrtia, ak áno, aké, s tým, že je v tomto smere potrebné predložiť príslušné listinné dôkazy, pokiaľ sú k dispozícii. Poverená notárka listom zo dňa 03.03.2026 oznámila súdu, že v dedičskej veci po poručiteľke K. B. bolo nariadené predbežné vyšetrenie ohľadom zabezpečenia a zistenia okruhu dedičov, majetku a dlhov
poručiteľky, avšak predvolaný N. O. E., ktorý bol na úmrtnom liste uvedený ako žiadateľ o pohrebné, sa nedostavil. Predbežné vyšetrenie bolo vyhotovené na základe dostupných informácií a lustrácií v príslušných registroch. Bolo zistené, že poručiteľka zomrela ako rozvedená, jej právom by dediť v I. zákonnej skupine nastupovala jej maloletá dcéra A. B., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 14.01.2026 bol na mailovú stránku notárskeho úradu doručený email od F. B., zákonného zástupcu maloletej A. B., ktorý notárka v prílohe pripojila. V zmysle obsahu mailu zo dňa 02.02.2026 požiadala G. H., aby potvrdila v citovanom maily uvedené skutočnosti a finančný obnos vo výške 25.000,- EUR zložila na účet notárske úschovy konajúceho notára. G. H. mailom zo dňa 10.02.2026 oznámila, že k uvedeným skutočnostiam sa vyjadrí po konzultácii s právnym zástupcom, nakoľko v žiadosti sa nachádzajú tvrdenia, s ktorými sa nemôže stotožniť. Ku dňu 03.03.2026 G. H. žiadne vyjadrenie nedoručila. Z mailu zákonného zástupcu navrhovateľky zo dňa 14.01.2026 adresovaného notárke súd zistil, že maloletá dedička, ktorá je v tomto konaní navrhovateľkou, žije v spoločnej domácnosti s otcom a je v jeho osobnej starostlivosti. Zákonný zástupca maloletej informoval povereného notára, že súčasťou dedičstva je aj hotovosť vo výške 25.000,- EUR, ktorá sa aktuálne nachádzala v držbe starej mamy maloletej dedičky u G. H.. Ako zákonný zástupca maloletej dedičky výslovne nesúhlasil s uložením tejto hotovosti na akýkoľvek súkromný účet tretích osôb a žiadal o okamžité zabezpečenie dedičstva v súlade s právnymi predpismi a ochranou maloletého dediča. Okrem iného ešte uviedol, že osoby, ktoré majú predmetnú hotovosť v držbe, odmietajú jej vydanie do dedičstva a zamýšľajú s ňou nakladať mimo dedičského konania, s čím ako zákonný zástupca zásadne nesúhlasí. Zároveň notára požiadal o preverenie bankových účtov po zosnulej a zistenia prípadného ďalšieho majetku. Podľa predložených listín G. H. dňa 15.01.2026 otvorila účet a vložila na termínovaný vklad M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 8.333,- EUR s tým, že uvedená suma je splatná 15.01.2027. Podľa predložených listín sumu 16.667,- EUR odporkyňa investovala do podielových fondov vedených vo VÚB banke, a.s., konkrétne do fondu APO investovala 8.334,- EUR a do fondu STO investovala 8.333,- EUR. Zo zrealizovaných transakcií vyplývalo, že do uvedených fondov bola dňa 15.01.2026 investovaná suma spolu 16.667,- EUR. Z potvrdenia VÚB banky, a.s. súd zistil, že ku dňu 03.03.2026 predstavovala celková hodnota uvedených podielov sumu 15.916,88 EUR. Z predloženej elektronickej komunikácie zo dňa 18.12.2025 medzi sestrou poručiteľky H. C. a otcom navrhovateľky súd zistil, že sestra poručiteľky oznámila, že poručiteľka nechala listy na rozlúčku a na A. 18tku jej nechala nejaké peniaze. Z tej istej komunikácie súd zistil, že zákonný zástupca navrhovateľky sa dotazoval, či jej sestra nevie, čo urobila so zvyškom peňazí z predaja bytu, keďže mala okolo 70 tis., na čo sestra poručiteľky odpovedala, že netuší. Z predloženej elektronickej komunikácie zo dňa 21.12.2025 medzi sestrou poručiteľky H. C. a navrhovateľkou súd tiež zistil, že mama navrhovateľke odkázala peniaze, ktoré jej majú dať na jej 18tku. Na dotaz navrhovateľky, kde budú peniaze dovtedy, jej odpovedali, že asi ich dajú na účet a na jej 18tku prevedú na jej účet. Navrhovateľka reagovala odpoveďou, že podľa otca je takéto veci najlepšie riešiť cez notársku úschovu, pretože sa môže všeličo stať. Sestra poručiteľky okrem iného ešte uviedla, že vie, že otec maloletej navrhovateľky sa bojí o peniaze, ak sú peniaze u babky, táto by ich neminula. Sestra poručiteľky sa ponúkla, že môže dať peniaze kľudne aj na svoj druhý účet tak, ako má aj Stankove peniažky. Z predloženej elektronickej komunikácie zo dňa 01.01.2026 medzi sestrou poručiteľky H. C. a navrhovateľkou vyplývalo, že sestra poručiteľky mala informácie o tom, že navrhovateľka telefonovala s odporkyňou, ktorej bolo ľúto, že sa navrhovateľka opäť pýtala na peniaze. Oznámila jej, že jej už vysvetlili, ako to spravia, že ich na svoju 18tku dostane a viac o tom nechce počuť, lebo ju samotnú to dosť nahnevalo. Bolo to posledné želanie a nemá sa čoho báť.
4. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom
neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
5. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Navrhovateľka uvedené skutočnosti preukázala, pretože z pripojených listín, ktoré boli špecifikované, bolo nesporné, že poručiteľka K. B. (matka navrhovateľky), ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela, zanechala pre navrhovateľku finančné prostriedky, v hotovosti, vo výške 25.000,- EUR a to v byte odporkyne. Existenciu týchto finančných prostriedkov potvrdila aj dcéra odporkyne v elektronickej komunikácii s navrhovateľkou, ktorá bola k návrhu pripojená (č.l. 9, 10). Súd prvej inštancie ďalej zistil, že po smrti poručiteľky odporkyňa nakladala dňa 15.01.2026 s finančnými prostriedkami vo výške 25.000,- EUR, ktoré vložila na účet vedený vo J., G., IBAN:M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, následne zriadila na svoje meno termínovaný vklad IBAN:M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý vložila sumu 8.334,- EUR. Ďalej odporkyňa investovala sumu 16.667,- EUR do podielových fondov vedených vo VÚB, a.s.. Uvedené skutočnosti, že odporkyňa nakladala s predmetnými finančnými prostriedkami boli zrejmé aj z pripojenej elektronickej komunikácie (č.l.14). Súd mal preto za to, že bolo nesporne preukázané, že poručiteľka K. B., ktorá zomrela v byte svojej matky (odporkyne) dňa XX.XX.XXXX, zanechala pre navrhovateľku (svoju dcéru) v hotovosti finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR, teda peniaze nechala pre svoju dcéru. Bolo nesporné, že matka navrhovateľky zomrela, a preto boli predmetné finančné prostriedky predmetom dedičského konania po poručiteľke K. B. a odporkyňa nedisponuje zákonným oprávnením s nimi akýmkoľvek spôsobom nakladať, s výnimkou povinnosti vydať ich notárke, ktorá je poverená súdom prejednať dedičské konanie po poručiteľke K. B.. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Súd z predložených listín považoval za preukázané, že investovaním finančných prostriedkov do vyššie uvedených fondov došlo v krátkom čase k poklesu hodnoty investícií oproti vloženej sume a mal za to, že takéto nakladanie s majetkom maloletého dediča je neprípustné a navyše takýmto konaním odporkyne navrhovateľke reálne hrozí nebezpečenstvo, že jej majetok bude vystavený investičnému riziku. Zdôraznil, že nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Na záver súd uviedol, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu išlo o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil odporkyňu o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia.
Súd preto poučil odporkyňu iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
7. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie odporkyňa, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) a § 365 ods. 2 CSP. V prvom rade vytýkala, že vo výroku I. ide o nezrozumiteľný obsah súdom uloženej povinnosti, a to či už v kontexte druhého výroku alebo kompletného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Ak mal konajúci súd za osvedčené, že odporkyňa na svoj bankový účet vložila finančné prostriedky, ktoré majú byť predmetom dedičského konania po poručiteľke, pričom jej zakázal s nimi akokoľvek nakladať (napr. uskutočniť prevod na iný účet či výber prostriedkov), no zároveň druhým výrokom uložil odporkyni povinnosť tieto isté prostriedky vydať notárke, potom sa tieto dve povinnosti dostávajú do napätia. Okrem toho poprela, že by udalosti prebehli tak, ako ich vo svojom návrhu popísala navrhovateľka zastúpená jej otcom. Uviedla, že v období nie dlho pred smrťou poručiteľky, táto poskytla odporkyni určitý finančný obnos s tým, že má právo ho spotrebovať, resp. inak s ním nakladať podľa svojich potrieb a uváženia. Zároveň ale bola poručiteľkou požiadaná, aby v budúcnosti jej dcére (t. j. navrhovateľke), a teda vnučke odporkyne finančne pomohla v rovnakej hodnote. Malo sa tak udiať najmä na prahu jej dospelosti. Tento svoj osobný záväzok voči navrhovateľke a sľub, ktorý poručiteľke dala, je odporkyňa pripravená v budúcnosti riadne plniť. Aktuálne sú však akékoľvek nároky vznášané zo strany zákonného zástupcu navrhovateľky nedôvodné. Tvrdenie zákonného zástupcu navrhovateľky o tom, že informácie o investičných bankových operáciách odporkyne boli navrhovateľke zo strany banky poskytnuté v rámci jej obmedzeného dispozičného oprávnenia, je dosť nepravdepodobné. Predpokladala, že ak by navrhovateľka oficiálnou cestou požiadala o poskytnutie údajov, kde musí preukázať postavenie tzv. oprávnenej osoby (inak by mohlo dôjsť k porušeniu bankového tajomstva), tak písomná informácia spracovávaná bankou na základe požiadavky navrhovateľky by nebola adresovaná na meno odporkyne, pričom ani nikde v texte sa nespomína meno navrhovateľky. Hlboko ju zasiahli tvrdenia o údajnom psychickom nátlaku, vyhrážkach a vulgárnych nadávkach, ktorým mala byť podľa tvrdenia zástupcu navrhovateľky vystavená samotná navrhovateľka, a to zo strany H. C. - sestra poručiteľky a teda aj teta navrhovateľky. Odporkyňa v žiadnom prípade neverí týmto obvineniam, pretože dobre pozná správanie svojej dcéry H.. Vo svojom okolí by nestrpela žiadnu osobu, ktorá by bola schopná takýmto hrubým spôsobom zaobchádzať s jej vnučkou, navrhovateľkou. Ohľadom výroku II. poukázala na § 180 ods. 1 CMP a tiež § 100 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej v texte iba ako „Spravovací a kancelárky poriadok pre súdy“) na to, že došlo k zámene inštitútu notárskej úschovy s úschovou notára ako súdneho komisára. Právna úprava vo veciach notárskych úschov je sústredená do § 65 až § 68 v spojení s § 3 ods. 1 pís. c) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej v texte iba ako „Notársky poriadok“). Vytýkala aj tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde súd zvýraznil len dočasný charakter neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia je pritom stranám predmetného sporu vysvetľované, že neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Avšak konajúci súd navrhovateľke neuložil povinnosť domáhať sa svojich domnelých nárokov žalobou, a teda k žiadnemu meritórnemu rozhodnutiu nepríde. Súd vyriešil spor medzi stranami definitívnym, konečným spôsobom iba formou neodkladného opatrenia. Preto je časť argumentácie súdu (najmä body 18, 19) na prejednávanú vec absolútne nepriliehavá a nie je v žiadnej korelácii s výrokom. Nakoniec sa zdá, že napadnutým uznesením súd prevzal kompetencie notárky ako súdnej komisárky, ktorá bol v konaní o dedičstve poverená súdom, aby vo veci konala a rozhodovala. Ak však súdna komisárka by zistila, že o zaradení finančných prostriedkov v požadovanej výške 25.000,- eur do aktív dedičstva po poručiteľke existuje medzi dotknutými stranami skutkový spor, potom by pri výpočte čistej hodnoty dedičstva nemohla na ne ani prihliadať, viď § 198 ods. 1 CMP, preto nebol opodstatnený záver súdu, že povaha danej veci pripúšťa postup podľa § 330 ods. 2 CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
8. K odvolaniu odporkyne zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka a uviedla, že odvolanie odporkyne považuje za nedôvodné. Súd prvého stupňa vychádzal z konkrétnych listinných dôkazov, z elektronickej komunikácie, z potvrdení banky, z informácií poverenej notárky a z objektívne osvedčeného nakladania odporkyne s finančnými prostriedkami, ktoré majú byť predmetom dedičského konania po poručiteľke K.
B.. Vytýkala, že odporkyňa nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že finančné prostriedky vo výške 25 000 eur nadobudla do vlastníctva, že jej boli poručiteľkou darované, že ich mohla spotrebovať podľa vlastného uváženia, alebo že s nimi bola oprávnená nakladať mimo dedičského konania. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je výlučne ochrana majetku maloletej navrhovateľky ako jedinej zákonnej dedičky po poručiteľke K. B.. Odporkyňa v odvolaní opakovane smeruje svoju argumentáciu voči osobe zákonného zástupcu navrhovateľky, avšak táto argumentácia je právne irelevantná. Nositeľkou subjektívneho práva, ktorého ochrany sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, je maloletá Navrhovateľka A. B.. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu, existenciu finančných prostriedkov vo výške 25 000 EUR, ich faktickú dispozíciu odporkyňou, ako aj reálne riziko ďalšieho nakladania a znehodnocovania tohto majetku. Súd osobitne poukázal na to, že odporkyňa po smrti poručiteľky finančné prostriedky vložila na účet vedený vo J. D., časť uložila na termínovaný vklad a zvyšnú časť investovala do podielových fondov, pričom ku dňu 03.03.2026 už došlo k poklesu hodnoty investovaných podielov. Neodkladné opatrenie nebolo nariadené na základe samotných tvrdení navrhovateľky, ale na základe listinných podkladov a okolností, ktoré dostatočne osvedčili, že odporkyňa s finančnými prostriedkami aktívne nakladala a vystavila ich investičnému riziku. Odvolanie odporkyne tento základný skutkový záver nijakým relevantným dôkazom nevyvracia. Okrem toho mala za to, že medzi výrokom I a výrokom II neexistuje žiadny rozpor. Výrok I predstavuje všeobecný zákaz svojvoľného nakladania s finančnými prostriedkami. Výrok II predstavuje konkrétny príkaz súdu, akým spôsobom má byť s týmito finančnými prostriedkami naložené. Splnenie povinnosti podľa výroku II preto nemôže byť považované za porušenie zákazu podľa výroku I. Naopak, ide o výnimku vyplývajúcu priamo zo súdneho rozhodnutia. Ohľadom poukazu na iné skutkové okolnosti zdôraznila, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné úplné preukázanie všetkých skutočností v rozsahu konania vo veci samej. Postačuje ich osvedčenie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že požadovaná miera osvedčenia bola splnená. Zdôraznila tiež, že ak by poručiteľka skutočne chcela previesť vlastnícke právo k finančným prostriedkom na odporkyňu, musel by byť takýto prejav vôle jednoznačný. Z doteraz osvedčených skutočností však vyplýval opak. Z elektronickej komunikácie vyplývalo, že peniaze boli určené pre navrhovateľku pri príležitosti jej dosiahnutia plnoletosti. Aj samotná odvolacia argumentácia odporkyne pracovala s tým, že mala v budúcnosti navrhovateľke pomôcť „v rovnakej hodnote“. Tým odporkyňa nepriamo potvrdila účelové určenie týchto finančných prostriedkov v prospech navrhovateľky. Navyše, verzia odporkyne bola vnútorne rozporná. Na jednej strane tvrdila, že mohla finančné prostriedky spotrebovať a nakladať s nimi podľa vlastného uváženia. Na druhej strane tvrdila, že dala poručiteľke sľub finančne pomôcť navrhovateľke v rovnakej hodnote. Ak boli finančné prostriedky viazané na budúce plnenie voči navrhovateľke, nemožno súčasne tvrdiť, že odporkyňa bola oprávnená s nimi úplne voľne nakladať a vystavovať ich investičnému riziku. Z tvrdenia odporkyne o údajnom pokyne alebo želaní poručiteľky nemožno vyvodiť právne oprávnenie odporkyne meniť formu predmetných finančných prostriedkov, investovať ich do podielových fondov alebo ich vystavovať riziku poklesu hodnoty. Práve naopak, ak mali byť tieto prostriedky určené pre navrhovateľku, odporkyňa bola povinná nakladať s nimi s vysokou mierou opatrnosti a rešpektovať postavenie navrhovateľky ako maloletej osoby a jedinej zákonnej dedičky. Záver súdu prvého stupňa, že odporkyňa nedisponuje zákonným oprávnením s predmetnými finančnými prostriedkami nakladať, bol preto správny. Poukázala tiež na okolnosti rodinných a majetkových vzťahov medzi poručiteľkou a odporkyňou, ktoré sú relevantné pre posúdenie vierohodnosti tvrdenia odporkyne o tom, že jej poručiteľka mala finančné prostriedky vo výške 25 000 EUR dobrovoľne poskytnúť na voľné použitie. Z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplývalo, že v minulosti došlo k prevodom nehnuteľného majetku v rámci rodiny H., pri ktorých poručiteľka nenadobudla žiadny majetkový prospech, pričom celý tento majetok bol následne prevedený na H. C., mladšiu dcéru odporkyne a krátko pred smrťou poručiteľky aj odpredaný. Rovnako došlo aj k prevodu bytu odporkyne na H. C. ešte za života poručiteľky. Bez ohľadu na ich presné právne posúdenie tieto okolnosti objektívne poukazujú na to, že poručiteľka sa v minulosti nedomohla žiadneho majetkového plnenia zo strany odporkyne. Za tejto situácie bolo tvrdenie odporkyne, podľa ktorého jej mala poručiteľka krátko pred smrťou dobrovoľne odovzdať vysokú finančnú hotovosť na voľné použitie, bez akéhokoľvek zabezpečenia a bez právneho rámca, neosvedčené a bolo v rozpore s ostatnými zistenými skutočnosťami. K odovzdaniu bankových informácií uviedla, že odporkyňa nepreukázala žiaden dôkaz, že by tieto potvrdenia neboli pravé. K nesprávne použitému pojmu notárska úschova a odlišnosť od notárskej úschovy podľa Notárskeho poriadku, uviedla, že ide o formalistickú námietku. Navyše neuviedla, prečo by nemohla finančné prostriedky zložiť u notárky poverenej prejednaním dedičstva alebo na účet určený touto notárkou pre účely úschovy v dedičskom konaní. Povinnosť bola jasná: odporkyňa má vydať finančné prostriedky vo výške 25 000 EUR notárke poverenej
prejednaním dedičstva po poručiteľke K. B.. Takto formulovaný výrok je materiálne vykonateľný. Ak by odvolací súd napriek tomu považoval za potrebné terminologicky spresniť výrok II, navrhovateľka subsidiárne navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil alebo spresnil tak, že odporkyňa je povinná zložiť finančné prostriedky vo výške 25 000 EUR do úschovy u notárky O. G. A. ako súdnej komisárky poverenej prejednaním dedičstva po poručiteľke K. B. v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13D/4/2026. K námietke, že súd rozhodol vec samú uviedla, že táto nie je dôvodná. Navyše, napadnuté uznesenie v skutočnosti nerieši konečné vlastnícke právo k finančným prostriedkom spôsobom, akým by ho riešil rozsudok vo veci samej. Nepriznáva finančné prostriedky do vlastníctva navrhovateľky mimo dedičského konania, neprikazuje ich vyplatenie navrhovateľke, neprikazuje ich vydanie zákonnému zástupcovi navrhovateľky a nerozhoduje o konečnom vyporiadaní dedičstva. Uznesenie iba odníma odporkyni možnosť s prostriedkami nakladať a prikazuje ich zabezpečenie u notárky poverenej prejednaním dedičstva. Teda súd rozhodol len o zabezpečení majetku a o jeho vyňatí z faktickej dispozície osoby, ktorá podľa zistení súdu nemá zákonné oprávnenie s týmto majetkom nakladať. Ohľadom prevzatia kompetencie notárky uviedla, že existencia dedičského konania a právomoci súdneho komisára nevylučuje právomoc civilného súdu nariadiť neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku, ak sú splnené zákonné podmienky. Skutočnosť, že právny poriadok poskytuje aj iný procesný nástroj na zabezpečenie majetku v rámci dedičského konania, sama o sebe nevylučuje možnosť domáhať sa ochrany práv prostredníctvom neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. Dedičské konanie a konanie o neodkladnom opatrení sledujú síce súvisiaci, ale nie totožný účel. Notár ako súdny komisár zisťuje majetok, dedičov a vykonáva úkony smerujúce k prejednaniu dedičstva, zatiaľ čo civilný súd poskytuje bezodkladnú ochranu práv v situácii, keď hrozí ich zmareniu alebo znehodnoteniu. Odporkyňa nesprávne vykladá ustanovenie § 100 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy ako jediný možný postup, ktorým je možné zabezpečiť finančné prostriedky patriace do dedičstva. Takýto výklad nemá oporu v právnom poriadku. V danom prípade neboli finančné prostriedky nijakým spôsobom zabezpečené a nachádzali sa v plnej dispozícii odporkyne, ktorá s nimi preukázateľne nakladala, vrátane ich investovania do podielových fondov. Za tejto situácie bolo nevyhnutné domáhať sa bezodkladnej ochrany prostredníctvom súdu. Navrhovateľka nebola povinná čakať na prípadný postup súdneho komisára ani sa obmedziť výlučne na mechanizmy dedičského konania, pokiaľ existovalo reálne riziko znehodnotenia alebo zmarenia výkonu jej práv. Práve naopak, podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo legitímnym a primeraným prostriedkom ochrany. Výklad odporkyne by viedol k neprípustnému obmedzeniu práva na súdnu ochranu, keďže by znemožnil účinný zásah v situácii, keď osoba disponujúca majetkom súvisiacim s dedičstvom po poručiteľke s týmto majetkom aktívne nakladá. Okrem toho zdôraznila, že predmetom konania o neodkladnom opatrení nie je konečný výpočet čistej hodnoty dedičstva ani konečné rozhodnutie o tom, ako bude majetok v dedičskom konaní vyporiadaný. Predmetom tohto konania bola ochrana konkrétnych finančných prostriedkov pred ďalším nakladaním a znehodnocovaním. Zároveň zdôraznila, že účelom napadnutého uznesenia nebolo konečné prisúdenie finančných prostriedkov navrhovateľke, ale ich zabezpečenie mimo dispozície odporkyne. Ak odporkyňa tvrdí, že dôvody neodkladného opatrenia pominuli, alebo že existuje dôkaz o jej vlastníckom práve, má procesnú možnosť domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia. Navrhla a to aj s poukazom na ochranu dieťaťa, aby odvolací súd odvolanie odporkyne ako nedôvodné zamietol a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.04.2026 č. k. 15C/18/2026-30 potvrdil v celom rozsahu.
9. Ďalšie písomné vyjadrenie zo strany odporkyne podané nebolo.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom existujúcim v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 388 CSP zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Predmetom konania v danej veci bol návrh navrhovateľky, zastúpenej zákonným zástupcom, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na zabezpečenie majetku maloletého dediča v rámci prebiehajúceho dedičského konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že zosnulá matka navrhovateľky, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, mala posledný trvalý pobyt v obci L., a preto je na dedičské konanie
príslušný súd Nové Zámky, ktorý poveril vedením dedičského konania notárku JUDr. Annu Nagyovú. Neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že súčasťou dedičstva po jej zosnulej matke sú aj finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR, ktoré pre ňu zanechala a ktoré sa dostali po smrti jej matky do faktickej držby odporkyne, ktorá je matkou zosnulej a starou matkou navrhovateľky. Existencia predmetnej finančnej sumy bola podľa tvrdenia navrhovateľky osvedčená viacerými nezávislými zdrojmi, najmä komunikáciou medzi účastníkmi, informáciami poskytnutými navrhovateľke bankou, ale aj ďalšími skutočnosťami. Ďalej uviedla, že jej zosnulá matka zanechala v byte odporkyne finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR v hotovosti, uložené v uzatvorených obálkach s pokynom, aby boli odovzdané navrhovateľke. Tieto skutočnosti boli navrhovateľke, ale aj jej otcovi, odkomunikované bezprostredne po úmrtí navrhovateľkinej matky, keď navrhovateľku a jej otca telefonicky kontaktovala sestra zosnulej H. C., ktorá ich informovala o existencii uvedenej hotovosti. Táto informácia bola následne opakovane potvrdená aj v písomnej komunikácii prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov. Odporkyňa sa k týmto finančným prostriedkom dostala výlučne ako osoba, v ktorej byte sa nachádzali a to bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. Napriek uvedenej skutočnosti finančné prostriedky odporkyňa nevydala do dedičského konania, ale začala s nimi samostatne nakladať, čím zasiahla do majetkových práv navrhovateľky. Prípadný pokyn zosnulej, aby boli finančné prostriedky uložené u odporkyne a následne odovzdané navrhovateľke nemožno vykladať ako prevod vlastníckeho práva na odporkyňu. Podľa navrhovateľky takýto pokyn nemá žiadne právne účinky, ktoré by viedli k zmene vlastníctva finančných prostriedkov. Odporkyňa mala finančné prostriedky výlučne ako osoba, ktorá ich mala dočasne uschovať, pričom bola povinná rešpektovať ich určenie v prospech navrhovateľky. Napriek tomu si uvedené finančné prostriedky ponechala, transformovala ich a nakladá s nimi ako s vlastnými, čím koná bez právneho titulu a v rozpore s právami navrhovateľky ako dediča. Otec navrhovateľky bezprostredne po zistení uvedenej skutočnosti navrhol, aby predmetné finančné prostriedky boli uložené do zákonnej formy úschovy a to buď do notárskej úschovy, alebo aby boli vinkulované na bankovom účte v prospech navrhovateľky, avšak tento návrh odporkyňa a jej dcéra H. C. odmietli. Dňa 15.01.2026 odporkyňa bez súhlasu zákonného zástupcu navrhovateľky aktívne nakladala s predmetnými finančnými prostriedkami, keď ich vložila na svoj osobný účet vedený vo J. D., G., IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z uvedeného účtu následne zriadila na svoje meno termínovaný vklad IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý uložila 1/3 predmetnej sumy vo výške 8.333,- EUR s viazanosťou 12 mesiacov a úrokovou sadzbou približne 4,60% ročne. Zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške 16.667,- EUR odporkyňa investovala do podielových fondov vedených vo VÚB banke, a.s., konkrétne do fondu APO - Akciové portfólio, ktorý je určený pre dynamických investorov a vyznačuje sa vyššou mierou investičného rizika a volatility - investovala 8.334,- EUR a do fondu STO - Strednodobé portfólio, ktorý predstavuje zmiešaný fond kombinujúci akciovú a dlhopisovú zložku investovala 8.333,- EUR. Zo zrealizovaných transakcií vyplývalo, že do uvedených fondov bola dňa 15.01.2026 investovaná suma spolu 16.667,- EUR, pričom ku dňu 03.03.2026 predstavuje celková hodnota podielov 15.916,88 EUR, čo znamená že už v krátkom čase od investovania došlo k poklesu hodnoty investície. Bolo teda zrejmé, že finančné prostriedky patriace do dedičstva po poručiteľke, boli vystavené investičnému riziku a nakladanie s majetkom navrhovateľky ako maloletého dediča bez jej súhlasu a mimodedičského konania predstavuje zásah do jej majetkových práv. Dňa 16.01.2026 odporkyňa udelila navrhovateľke dispozičné oprávnenie k predmetnému termínovanému účtu, ktoré je však obmedzené výlučne na možnosť zisťovať zostatok na účte, pričom navrhovateľka nemá možnosť vykonávať žiadne finančné operácie, disponovať s prostriedkami, ani meniť podmienky účtu, čo v praxi znamená, že nemá reálnu kontrolu nad vlastným majetkom.
12. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel v plnom rozsahu tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého uznesenia, citovanom v bode 1. tohto odôvodnenia.
13. S nariadením neodkladného opatrenia sa nestotožnila odporkyňa a podala voči nemu odvolanie, dôvodiac nezrozumiteľnosťou uloženej povinnosti. Okrem toho namietala, že v období nie dlho pred smrťou poručiteľky, táto poskytla odporkyni určitý finančný obnos s tým, že má právo ho spotrebovať, resp. inak s ním nakladať podľa svojich potrieb a uváženia. Zároveň ale bola poručiteľkou požiadaná, aby v budúcnosti jej dcére (t. j. navrhovateľke), a teda vnučke odporkyne finančne pomohla v rovnakej hodnote. Malo sa tak udiať najmä na prahu jej dospelosti. Namietala ako sa dostala navrhovateľka k výpisom z banky a tiež vyjadrila sklamanie o tvrdeniach, týkajúcich sa správania dcéry H.. Namietala tiež, že došlo k zámene inštitútu notárskej úschovy s úschovou notára ako súdneho komisára, nebola uložená povinnosť na podanie žaloby o meritórne vyriešenie veci, ale súd prvej inštancie vec meritórne
vyriešil neodkladným opatrením. Napadnutým uznesením súd prevzal kompetencie notárky ako súdnej komisárky, ktorá bol v konaní o dedičstve poverená súdom, aby vo veci konala a rozhodovala.
14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa odseku 2, prvá veta citovaného ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania (komentár k § 326 CSP, čl. III). Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
17. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Ustanovenie § 329 ods. 2 CSP má osobitný význam pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.
18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, zaoberajúc sa vecou z hľadiska skutkového stavu existujúceho v čase vydania napadnutého uznesenia a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je správne, nakoľko nie je založené na správnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil splnenie predpokladov na nariadenie navrhovateľkou navrhovaného neodkladného opatrenia. Ňou tvrdené skutočnosti neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Nebolo tak možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka preukázala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, a to z dôvodu, že odporkyňa síce dňa 15.01.2026 nakladala s finančnými prostriedkami vo výške 25.000,- EUR, ktoré vložila na účet vedený vo J., G., IBAN:M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, následne zriadila na svoje meno termínovaný vklad IBAN:M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý vložila sumu 8.334,- EUR. Ďalej odporkyňa investovala sumu 16.667,- EUR do podielových fondov vedených vo VÚB, a.s., avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nemal za osvedčené, že by išlo o finančné prostriedky, ktoré by patrili do dedičstva po poručiteľke K. B., zomr. dňa 17.12.2025. Uvedené nevyplývalo ani z pripojenej elektronickej komunikácie, nakoľko matka navrhovateľky pred smrťou urobila dispozíciu s finančnými prostriedkami tak, že ich odovzdala (dala) odporkyni, ktorá následne až keď navrhovateľka dovŕši 18 rokov, jej mala sumou 25.000 EUR pomôcť (dať). Teda odvolací súd nemal za osvedčené (a už vôbec nie za preukázané), že by finančné prostriedky v hotovosti vo výške 25.000 EUR mali nesporne patriť do dedičstva po poručiteľke, preto ani vec nebolo možné vyriešiť neodkladným opatrením - vo veci samej tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Naviac, nebolo z predložených listín ani preukázané, že investovaním finančných prostriedkov by odporkyňa konala tak, že by došlo k reálnej hrozbe nebezpečenstva, že finančné prostriedky vo výške 25.000 EUR by nemohli byť po meritórnom rozhodnutí vo veci samej o tom, že patria do dedičstva po poručiteľke, aj do dedičstva vrátené. V rámci investovania sú výkyvy vo výnosoch bežné, nebol preukázaný rapídny prepad, a preto nebola osvedčená ani reálna hrozba nebezpečenstva. Naviac, odvolací súd zdôrazňuje, že pri peniazoch ide o druhovo určenú a zastupiteľnú hnuteľnú vec, čo znamená, že sú definované počtom, menovitou hodnotou a menou, nie svojou jedinečnosťou (sériovými číslami bankoviek) a dlžník nie je povinný vrátiť veriteľovi presne tie isté bankovky a mince, ktoré pôvodne prijal. Stačí, ak vráti rovnakú sumu v rovnakej mene. Okrem toho odporkyňa správne poukázala na rozdiel medzi notárskymi úschovami, ako aj správne namietala, že bolo potrebné vychádzať z toho, že peňažné prostriedky vo výške 25.000 EUR ako majetok poručiteľky bol sporný, v dôsledku čoho musí byť o tomto majetku rozhodnuté meritórnym rozhodnutím a nemožno ho nahradiť neodkladným opatrením, v rámci ktorého stačí len osvedčenie nároku a nie riadne dokazovanie. Naviac, keby majetok nebol sporný, mohol súdny komisár aj bez návrhu vykonať neodkladný úkon v rámci dedičského konania, zameraný na zabezpečenie finančných prostriedkov v jeho úschove. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd bol toho názoru, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z listinných dôkazov predložených k návrhu) v dostatočnej miere nepreukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Odvolací súd nemal ani za preukázané, že by odporkyňa nakladala s majetkom navrhovateľky, preto musel dospieť k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu nariadiť neodkladné opatrenie a súd takúto potrebu, kedy by bolo dôvodné dočasne upraviť právne vzťahy strán sporu, ani nevzhliadol. Záverom odvolací súd dodáva, že taktiež sa nemožno stotožniť s tým, že by neexistovala žaloba vo veci samej, nakoľko takouto žalobou je určenie, či vec patrí/ resp. nepatrí do dedičstva a neodkladné opatrenie má slúžiť na neodkladnú ochranu a to za stavu, keď sú osvedčené aspoň tvrdené skutočnosti, čo v danom prípade nebolo. Nesprávny bol
preto aj výrok, ktorým súd odkázal odporkyňu, že sa môže domáhať zrušenia neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, nakoľko bolo v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia, keďže súd prvej inštancie vec meritórne neodkladným opatrením rozhodol.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
20. O náhrade trov konania (prvostupňového a aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 % z dôvodu, že odporkyňa bola v celom konaní plne úspešná - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu zamietnutý. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).