Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4C-41-2018.pdf
PDF · 110.01 KB
No categories available
4C/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v sporovej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., advokátka, so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: U. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, so sídlom ul. Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, v konaní o zaplatenie 5.455,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2018 domáhal zaplatenia sumy 5.455,05 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.9.2015 a náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 6583825684 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 13.5.2015 došlo k poistnej udalosti. Uvedenú poistnú udalosť likvidoval a v prospech poisťovne poškodeného UNIQUA poisťovňa a.s. uhradil poistné plnenie v sume 6.818.82 eur. Žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 5.455,05 eur ( 80 % zo žalobcom poskytnutého poistného plnenia) ako regresný nárok žalobcu, nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou (neprivolal políciu).
2. Okresný súd Stará Ľubovňa návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 4C/41/2018-25 z 18. septembra 2018. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dňa 13.5.2015 spôsobil škodovú udalosť. Žalovaný sa s poškodeným zhodol, že sa nejedná o dopravnú nehodu definovanú v § 64 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto žalovaný pristúpil k nahláseniu škodovej udalosti poisťovni prostredníctvom vyplnenia Správy o nehode s poukázaním na § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Ustanovenie § 64 zákona o cestnej premávke nezakotvuje preventívnu povinnosť účastníkov škodovej udalosti spočívajúcu v ohlásení škodovej udalosti Policajnému zboru Slovenskej republiky za účelom stanovenia výšky vzniknutej hmotnej škody a ani od nich nevyžaduje odborné zhodnotenie výšky vzniknutej škody, aké možno vyžadovať od znalcov v príslušnom odbore. Z uvedeného má žalovaný preukázané, že regresný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 5.455,05 eur s prísl. je neoprávnený. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP možno aplikovať vtedy, keď sú splnené podmienky zakotvené v § 64 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke s výnimkou zrejme nesprávne odhadnutej výšky hmotnej škody na poškodenom motorovom vozidle zo strany účastníkov škodovej udalosti (v prípade, že výška hmotnej škody nie je účastníkmi
škodovej udalosti zrejme a účelovo podhodnotená). Z kalkulácie opravy je totiž zrejmé, že v prípade škodovej udalosti sa jednalo aj o vnútorné poškodenie motorového vozidla, ako napríklad predná nápravnica, nosník zámku, medzichladič vzduchu a iné, ktoré nie je možné objektívne odhadnúť v čase vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje návrh žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.
3. Dňa 21.11.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že tento nárok mu vznikol zo zákona, a to z dôvodu, že žalovaný preukázateľne porušil svoju zákonnú povinnosť, keď ako účastník dopravnej nehody, ktorá je poistnou udalosťou, túto neohlásil policajtovi podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z dikcie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) jasne a zreteľne vyplýva povinnosť účastníka dopravnej nehody ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, nejedná sa teda o možnosť alebo o právo voľby, či volať alebo nevolať policajta. Zákon teda prikazuje účastníkovi dopravnej nehody ohlásiť udalosť v cestnej premávke, ktorá je dopravnou nehodou. Okrem tejto zákonnej povinnosti má žalovaný aj generálnu preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, a preto o. i. bolo aj v záujme samotného žalovaného, aby predmetnú dopravnú nehodu ohlásil policajtovi. Žalobca má za to, že je právne bezvýznamné, či žalovaný subjektívne určil, že škoda poškodeného nebude prevyšovať 1,5 - násobok väčšej škody podľa Trestného zákona a že konkrétna výška škody sa preukázala až pri oprave/odstránení škody na poškodenom motorovom vozidle.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.7.2019 zotrval na podanom odpore a uviedol, že v danom prípade nemožno poistnú udalosť zo dňa 13.5.2015 kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale je ju potrebné kvalifikovať ako škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 Z.z. o cestnom zákone. Poistná udalosť zo dňa 13.5.2015 napĺňa všetky znaky škodovej udalosti podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z ust. § 415 OZ nevyplýva generálno- preventívna povinnosť a je nespravodlivé požadovať, aby v čase krátkom po vzniku škodovej udalosti mohol žalovaný odhadnúť úplne presne výšku nákladov spojených s opravou vozidla poškodeného. Sám zákonodarca ponechal v ustanovení § 64 ods. 1 písm. d) cestného zákona určitú únosnú mieru nepresnosti vo vyčíslení škody, pretože účastník škodovej udalosti nemá ani len objektívnu možnosť zistiť skutočnú škodu. Čo sa týka rozdielu medzi skutočnou škodou ( 6 818,82 eur) a jedenapolnásobkom väčšej škody podľa TZ (3 990,- eur) tak tento rozdiel v matematickom ponímaní predstavuje hodnotu 2 828,82 eur a v žiadnom prípade sa nejedná o násobne väčšiu škodu ako to uvádza žalobca. Aj účastník škodovej udalosti sa stotožnil s názorom, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť.
5. Žalobca na pojednávaniach v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, keď bol toho názoru, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii, keďže škoda presiahla a nie zanedbateľne, zákonom stanovenú hranicu, pritom § 51 zákona č. 315/96 hovorí o tom, že ak vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 10 násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou je potrebné ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi. V čase dopravnej nehody suma 10- násobku minimálnej mzdy činila sumu 3800,- eur. Nejaké základné technické vedomosti podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu musí mať každý absolvent autoškoly. Z danej fotodokumentácie bolo zrejmé, že bol rozbitý takmer celý predok vozidla, takže tam už naozaj bolo možné uvažovať nad tým, že tá škoda bude vysoká. Zároveň pokiaľ žalovaný nemal istotu a volal svojím známym, mohol pokojne či už on alebo poškodená zavolať aj do poisťovne a spýtať sa na ďalší postup. Požadovaná výška regresného nároku vychádza z regresných smerníc, ktoré si každá poisťovňa stanovuje sama. Žalobca sa nestotožnil ani so stanoviskom Národnej banky Slovenska predloženým žalovaným, nakoľko právny zástupca žalovaného opomenul uviesť to, čo Národná banka uviedla v zátvorke a to, že s výnimkou zrejme nesprávne odhadnutej výšky hmotnej škody na poškodenom motorovom vozidle v prípade, že výška hmotnej škody nie je účastníkmi škodovej udalosti zrejme a účelovo podhodnotená. Národná banka svoje stanovisko opiera o nejaké skryté vady, žalobca Národnej banke predložil kalkuláciu škody, ktorú žalobcovi zaslala poisťovňa poškodenej, je to prvotná škoda, ktorú si robí poisťovňa sama a potom následne vychádzali z faktúry autoservisu. Už v tejto kalkulácii škoda dosahovala 3.000 eur a z kalkulácie je zrejmé, že žiadne skryté vady škodu nenavýšili.
6. Žalovaný na pojednávaniach zotrval v celom rozsahu na svojich písomných vyjadreniach. Uviedol, že si splnil všetky povinnosti zo zákona, ktoré mu náležali. Dopravná situácia, ktorá sa stala spĺňala znaky škodovej udalosti, nakoľko nebola usmrtená alebo zranená žiadna osoba, nebolo poškodené žiadne
verejnoprospešné zariadenie, neunikli nebezpečné veci. Na žiadnom z vozidiel nevznikla hmotná škoda zjavne prevyšujúca 1a 1 násobku väčšej škody podľa Trestného zákona, išlo o staršie motorové vozidlá. Výška škody bola taká istá v tom roku ako je dnes lebo zákon hovorí jednak o násobku škody, väčšej škody bola spresnená zo zákona, ktorá je 2.660,- eur a 1,5 násobok je 3.990 eur a určuje sa podľa Trestného zákona a nie podľa 10- násobku minimálnej mzdy. Účastníci sa na mieste dohodli na zmieri. Zo samotnej kalkulácie opravy je zrejmé, že v prípade škodovej udalosti sa jednalo aj o vnútorné poškodenie motorového vozidla, ktoré nie je možné objektívne odhadnúť v čase vzniku škodovej udalosti. V danom prípade škoda nebola niekoľkonásobne vyššia, ale tu bola škoda o niečo vyššia. Žalovaný poukázal tiež na stanovisko Ministerstvo vnútra podľa ktorého najdôležitejším rozlišovacím znakom popri výške škody je výslovná dohoda účastníkov škodovej udalosti na zavinení škodovej udalosti.
7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to s poistnou zmluvou č. 6583825684 zo dňa 20.3.2015, so správou o nehode zo dňa 13.5.2015, s oznámením poisťovne UNIQA o škodovej udalosti z havarijného poistenia z 13.5.2015, s uplatnením práva na náhradu škody poisťovne UNIQA z 10.7.2015, s krycím listom poisťovne UNIQA z 9.7.2015, s prísľubom poistného plnenia poisťovne UNIQA z 10.7.2015, s osvedčením o evidencii motorového vozidla poškodenej, so stanovením hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu vzniku škody oznámením o poistnom plnení z 29.7.2015 poisťovňou Kooperativa, s výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z 14.8.2015, so stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 13.1.2016, s fotodokumentáciou dopravnej nehody, s kalkuláciou opravy poškodeného vozidla, so zápisom o poškodení motorového vozidla poškodenej zo dňa 19.5.2015, s faktúrou č. 1507002 dodávateľa AUTOVENDY SLOVAKIA, s.r.o., s Metodikou pre postup pri uplatňovaní regresov voči poistenému, resp. poistníkovi pri likvidácii škôd z Povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s potvrdením z ÚPSVaR Stará Ľubovňa zo dňa 8.7.2020 a 25.9.2020, s výplatnými lístkami žalovaného, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 20.3.2015 zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6583825684, a to na obdobie od 20.3.2015 na neurčito. Poisteným motorovým vozidlom bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: SL XXX AU. Zo správy o nehode a z oznámení o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že dňa 13.5.2015 o 6.50 hod v B. nad M. žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho motorového vozidla továrenskej značky Kia - Sportage, EČV: SL XXX AU, čím došlo k poškodeniu prednej časti tohto motorového vozidla. Nehodu zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla poisteného u žalobcu. V uvedených dokumentoch je ako viditeľné poškodenie uvedené poškodenie predného nárazníka, ľavého predného svetla, ľavého predného blatníka, ľavého predného kolesa, airbagu a chladiča turba. Rozsah poškodenia potvrdzujú aj fotografie predložené žalobcom. Z uvedených dokumentov tiež vyplýva, že žalovaný a ani poškodená neohlásili dopravnú nehodu polícii, preto dopravná nehoda nebola šetrená Políciou SR.
9. Z kalkulácie opravy a z faktúry autoservisu vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla stála 6.818,82 eur s DPH, resp. 5 682,35 eur bez DPH.
10. Z oznámenia o poistnom plnení a z výpisu z databázy o poskytnutom poistnom plnení (Exkaso) vyplýva, že žalobca poskytol dňa 29.7.2015 poistné plnenie vo výške 6 818,82 eur, a to poisťovni poškodenej UNIQA poisťovňa, a.s..
11. Výzvou zo dňa 14.8.2015 žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o PZP“) z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia vo výške 5 455,05 eur, t.j. vo výške 80 % poskytnutého poistného plnenia.
12. Z osvedčenia o evidencii poškodeného motorového vozidla vyplýva, že toto bolo vyrobené v roku 2008, a teda v čase poistnej udalosti malo sedem rokov.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
16. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
17. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
18. Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. OPZP za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak - c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
19. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
20. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
21. Podľa § 125 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Právne posúdenie veci:
22. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému regresného práva v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, t.j. náhrady poistného plnenia, ktoré žalobca za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný. V konaní bolo teda nesporné, že žalovaný zavinil škodovú udalosť a že v dôsledku tejto škodovej udalosti bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo tiež, že predmetné motorové vozidlo bolo poistné u žalobcu a že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu. Spornou skutočnosťou medzi stranami je, či na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t.j. sumu 3.990,- eur) a teda, či žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
23. Pojem "hmotná škoda" uvedený v ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je podľa názoru súdu potrebné vykladať v zhode (jednotne) s pojmom "skutočná škoda" v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem hmotná škoda, ktorý nie je pojmom Občianskeho zákonníka (ani pojmom Zákonníka práce), užíva právna teória pre označenie škody na majetku (na hmotných statkoch). Z toho vyplýva, že v podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami skutočná škoda (ako predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu) a hmotná škoda. Skutočnou (a teda i hmotnou) škodou sa rozumie majetková ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 18. januára 1970 sp. zn. Cpj 87/70, publikované pod č. R 55/1971).
24. Na vznik povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa vyžaduje, aby na niektorom z poškodených motorových vozidiel vznikla hmotná (skutočná) škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu 3.990,- eur). Uvedené ustanovenia je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že už v čase a na mieste škodovej udalosti sa musí priemerne rozumovo vyspelej osobe objektívne javiť (musí jej byť zrejmé), že na niektorom z poškodených motorových vozidiel (príp. na inom majetku) vznikla skutočná škoda zrejme prevyšujúca sumu 3.990,- eur. Musí ísť o škodu zrejmú, teda o škodu priamo na mieste udalosti očividne, viditeľne a jasne prevyšujúcu sumu 3.990,- eur (porovnaj význam slov "zrejmý, zrejme" v kodifikačnej príručke Krátky slovník slovenského jazyka). Pri úvahe, či škoda zrejme prevyšuje sumu 3.990,- eur, je povinnosťou účastníkov škodovej udalosti vyhodnocovať len poškodenie viditeľné voľným okom (vnímateľné zmyslami); zákon od nich v žiadnom prípade nevyžaduje, aby pri svojich úvahách zohľadňovali (predvídali) vznik prípadných skrytých škôd. Takýto výklad príslušných zákonných ustanovení by v konečnom dôsledku mohol viesť k tomu, že by účastníci škodových udalostí ohlasovali preventívne ("pre istotu") každú škodovú udalosť ako dopravnú nehodu. To však zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu. Pokiaľ pri škodovej udalosti nedošlo k ujme na zdraví, k poškodeniu majetku tretích osôb či k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešných zariadení, pokiaľ škoda vzniknutá na poškodených motorových vozidlách zjavne (zrejme) neprevyšuje zákonný limit a pokiaľ sa účastníci škodovej udalosti dohodli na jej riešení (na zavinení), nie je žiadny dôvod na to, aby bola škodová udalosť prejednaná políciou ako dopravná nehoda.
25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan/3/2016 zo dňa 30.11.2017 z ktorého vyplýva, že ak konanie účastníka škodovej udalosti síce po formálnej stránke vykazuje znaky porušenia povinnosti uvedených v ustanovení § 66 zákona č. 8/2009 Z.z., vychádzajúc z účelu tohto zákona prihliadajúc na postoj účastníka po vzniku škodovej udalosti nemusí byť vždy spravodlivé trvať na jeho sankčnom postihu. Zákonodarca v snahe odbremeniť orgány objasňujúce priestupky v doprave od objasňovania každej škodovej udalosti vytvoril tento inštitút a jednoznačne mienil vysporiadať záujmy účastníkov dopravnej udalosti bez zasahovania policajných orgánov, pokiaľ sú na to splnené podmienky. Domýšľanie dôvodov, či sprísňovanie podmienok kedy sa ešte môžu účastníci škodovej udalosti dohodnúť a kedy už musí zasiahnuť štátny orgán nie je namieste. Škodovú udalosť charakterizuje to, že v nej ide len a výlučne o škodu a nič iné, ktorú si môžu účastníci škodovej udalosti vysporiadať medzi sebou a bez asistencie kohokoľvek iného, pokiaľ o to nepožiadajú a zároveň sú splnené podmienky. Ak po škodovej udalosti dôjde k relevantnému prejavu vôle toho kto škodu spôsobil, smerujúcu k jej náhrade, akýmkoľvek spôsobom a druhý účastník nemá dôvod takýto návrh neprijať, bola spôsobená len škoda na majetku, ktorá je nahraditeľná v peniazoch, nie je ingerencia policajných orgánov namieste. V prípade, ak k dohode nedôjde, ak je nezhoda medzi účastníkmi škodovej udalosti, podozrenie na alkohol, neochota niektorého z účastníkov nehody komunikovať, či oznámiť potrebné údaje a byť súčinný je namieste zásah policajných orgánov. V opačnom prípade účastníci škodovej udalosti si dokážu uspokojiť svoje nároky z nej vyplývajúce aj sami.
26. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že na poškodenom motorovom vozidle vznikla hmotná škoda v rozsahu, ktorý v čase a miestne vzniku poistnej udalosti zrejme prevyšoval jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t.j. sumu 3.990,- eur). Je síce pravdou, že škoda na motorovom vozidle prevýšila sumu 3.990,- eur, ale zrejmosť výšky škody nie je možné posúdiť podľa tohto, aká škoda bola odborným servisom nakoniec skutočne zistená. Dôležité je, ako sa škoda javila na mieste samom v čase po nehode. Nesporný opis priebehu škodovej udalosti a vznik škody na poškodenom motorovom vozidle, ako ani fotografie poškodeného motorového vozidla podľa názoru súdu pre bežného človeka neindikujú zrejmý predpoklad o škode prevyšujúcej sumu 3.990,- eur. Žalobcovi sa teda nepodarilo spochybniť tvrdenie žalovaného, že nemusel mať dôvodné pochybnosti v tom, že by zrejmá, resp. viditeľná výška škody prevyšovala sumu 3990,- eur. Naviac ak konečná výška škody bola 6818,- eur nejde o tak výrazný finančný rozdiel.
27. Ani z tvrdenia žalobkyne, že poškodené motorové vozidlo bolo vozidlom vyššej triedy, nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že škoda na poškodenom motorovom vozidle bude vo výške zrejme prevyšujúcej sumu 3.990,- eur. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že v danom prípade išlo o staršie (sedemročné) vozidlo.
28. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti, postoj účastníkov škodovej udalosti, uznanie viny žalovaného pri škodovej udalosti, zabezpečenie fotodokumentácie, splnenie oznamovacej povinnosti a podanie oznámenia o škodovej udalosti /č.l. 6/, ako aj spísaný záznam o nehode / č.l. 5/ podpísaný účastníkmi škodovej udalosti, nie je spravodlivé zo strany žalobcu trvať na sankčnom postihu v podobe uplatneného regresu. S poukazom na ust. § 64 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. OPZP možno konštatovať, že nešlo o dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť / o ktorej bol spísaný záznam o poškodení motorového vozidla/ , keďže účastníci sa dohodli na jej zavinení. Žalovaný teda neporušil právnu povinnosť ohlásiť škodovú udalosť policajtovi.
29. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že podľa § 51 zákona č. 315/1996 Z.z., ak vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 10 násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou je potrebné ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi, súd udáva, že zákon č. 315/1996 bol zrušený a na predmetné konanie je potrebné aplikovať § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009, podľa jeho horeuvedenej citácie.
30. Súd okrem uvedeného upriamuje aj na primeranosť uplatňovanej výšky regresnej náhrady a stým súvisiaci účel regresnej náhrady, ktorá má plniť výchovný účel a nie existenčne ohroziť poisteného a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Tu súd poukazuje na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného a poznamenáva, že žalovaný v dôsledku pandémie Covid-19 prišiel o prácu v spoločnosti gr8owork s.r.o. ku dňu 31.5.2020, od 1.6.2020 čakal ako sa situácia vyvinie, aj si prácu hľadal, v júni bol vedený ako dobrovoľne nezamestnaný a následne bol v období od 1.7.2020 do 9.9.2020 v evidencií uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Od 1.9.2020 je znova zamestnaný v uvedenej spoločnosti, kde jeho príjem je cca 450,- eur mesačne. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní iba osob. motorové vozidlo Škoda, rok v. 2009, býva u rodičov.
30. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva.
32. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu vzniknú.
33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, sú prizná náhradu trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.