Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-77-2026.pdf
PDF · 104.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/77/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom D., D. XX, právne zastúpený ADVOKAT-S, spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Konventná 9, IČO: 35 948 540, proti žalovanej: A. E. E., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom B. F., G. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 25C/15/2026-98 zo dňa 2. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č. k. 25C/15/2026-98 zo dňa 2. júna 2026 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že „Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: Žalovaná je povinná dočasne sa zdržať nakladania, vrátane zaťaženia záložnými právami, vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k pomere celku, zriadenia vecného bremena k stavbe – rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X; k pozemkom parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 286m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X, o výmere 140m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 810m2 záhrada, č. XXXX/X o výmere 206m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 101m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území B. F. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom H. I. B. F., katastrálny odbor“ (výrok I.), „Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 25C/15/2026“ (výrok II.). 1.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa v spore vo veci samej domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 11. februára 2026 medzi dlžníkom D. J., narodeným XX. XXXXXX XXXX (ďalej aj „dlžník“) ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. B./XXXX dňa 11. februára 2026. Predmetom darovacej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu dlžníka na žalovanú o veľkosti 1 v pomere k celku k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. B. F. (ďalej len „spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam“). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa súčasne domáhal, aby súd zakázal akýmkoľvek spôsobom žalovanej nakladať (najmä, nie však výlučne, predávať, darovať, inak scudzovať, zaťažovať záložnými právami, zriaďovať vecné bremená) s týmto spoluvlastníckym podielom do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.2 Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v celkovej sume 431 000,- eur s dohodnutým úrokom 7 % ročne od momentu jej poskytnutia až do úplného splatenia. Splatnosť pôžičky nastala dňa 8. januára 2021 (dôkaz: zmluva o pôžičke zo dňa 7. januára 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11. júla 2025 a prevodné príkazy z banky č. l. 5-11). Žalobca vyzval dlžníka dňa 9. januára 2026 na úhradu dlhu (dôkaz: výzva na úhradu dlhu zo dňa 9. januára 2026). Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku k
stavbe so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXXX/X a k pozemkom parcely registra „C“ s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v k. ú. B. F.. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu je darovacia zmluva pod číslom B./XXXX zo dňa 11. februára 2026 (dôkaz: LV č. XXXX). 1.3 Žalobca osvedčil danosť práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, vyplývajúca z ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že medzi dlžníkom a žalovanou malo dôjsť k prevodu majetku po tom, ako došlo ku splatnosti pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie v tejto fáze konania uveril tvrdeniu žalobcu, že ide o osoby blízke podľa § 116 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, v takomto prípade platí prezumpcia existencie vedomosti žalovanej o tom, že dlžník sa prevodom snažil ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. To súd prvej inštancie presvedčilo o obave žalobcu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí riziko, že dôjde k ďalším prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovanej na tretie osoby, čo sťaží postavenie žalobcu pri odporovaní právneho úkonu. 1.4 Súd prvej inštancie posúdil požadované neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanej ako primerané k jeho účelu. 1.5 Súd prvej inštancie v zmysle § 330 ods. 1 CSP vymedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.6 Súd prvej inštancie technicky preformuloval žalobný návrh o neodkladnom opatrení tak, aby zodpovedal právnej úprave podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná (ďalej aj len ako „odvolateľka“), prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 2.1 Tvrdila, že nesúhlasí s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietla, že nebola osvedčená bezprostredná hrozba ujmy ani iný dôvod neodkladnej úpravy neodkladným opatrením. S poukazom na ust. § 42a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie nesprávne – nad rámec účelu neodkladného opatrenia – povýšil neodkladné opatrenie na inštitút preventívnej blokácie. 2.2 Tvrdila, že neodkladné opatrenie je neprimerané, pretože bez dôvodu založilo absolútny zákaz pre žalovanú v otázke nakladania so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam (napr. zabezpečiť si úver, prevod medzi rodinnými príslušníkmi, vecné bremená v prospech inžinierskych sietí a pod.). Namietla, že súd prvej inštancie odôvodnil primeranosť úsudkom, že žalovaná je blízka osoba dlžníka, čím sa však súd fakticky prejudikoval vec samú. 2.3 Súd prvej inštancie mal vzhliadnuť potrebu riešenia veci formou zabezpečovacieho opatrenia. 2.4 Tvrdila, že v konaní nebola dostatočne osvedčená existencia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi; jej právny základ, výška a splatnosť sú sporné otázky. 2.5 Namietla, že súd prvej inštancie nehodnotil celkovú majetkovú situáciu dlžníka; z uznesenia nevyplýva, že by mal prehľad o ďalšom majetku dlžníka, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Záver o ukrátení veriteľa je tak postavený len na tom, že došlo k jednému darovaniu nehnuteľnosti blízkej osobe. 2.6 Súd prvej inštancie uviedol, že bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí riziko, že žalovaná prevedie spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, čo by sťažilo postavenie žalobcu pri odporovaní právneho úkonu. Ani v uznesení, ani v žalobe však nie sú uvedené konkrétne kroky smerujúce k prevodu (rokovania s kupujúcim, návrh zmluvy a pod.). Úvaha založená na ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka sama o sebe neodkladné opatrenie neodôvodňuje. 2.7 Namietla, že súd prvej inštancie, tzv. technickou úpravou petitu v skutočnosti konal nad rámec petitu, keď rozšíril zákaz na zriadenie vecného bremena ako celku. 2.8 S poukazom na aktuálny výpis listu vlastníctva č. XXXX uviedla, že neodkladné opatrenie sa javí ako nadbytočné, pretože vlastník nehnuteľností je viazaný zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú súd prvej inštancie neuvádza v uznesení, a s ktorou sa ani neoboznámil, a preto samotné neodkladné opatrenie sa javí byť ako predčasné, zmätočné a nezákonné.
3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že odvolanie žalovanej koncipované ako vyjadrenie k žalobe spoločne s odvolaním k uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je zmätočné, pretože sa nemá vecnú konzistenciu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1VCdo/1/2022 sa za vymáhateľnú pohľadávku podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie taká, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní. V konaní predložil dôkazy, ktoré pohľadávku osvedčujú, a to vo výške 431 000,- eur. Požiadavka bezodkladnosti vyplýva práv v časovej kauzalite medzi splatnosťou
dlhu a bezprostredným úkonom prevodu vlastníctva z dlžníka na žalovanú. Na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo z titulu zmluvy o úvere v prospech veriteľa D. D., K. (78 dní pred splatnosťou pôžičky), pričom ani časť z týchto prostriedkov dlžník nepoužil na splatenie dlhu voči žalobcovi. Namiesto toho previedol spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú. Dodal, že záložné právo a ani vecné bremeno na nehnuteľnostiach nie je prekážkou, ktorá by bránila žalovanej ďalej nakladať s nehnuteľnosťami tak, že by sa zmaril, resp. sťažil účel konania vo veci samej.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
5. Podľa 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. K jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
7. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená existencia „sporného“ právneho vzťahu.
8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
9. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v zákonných limitoch. Z produkovaných skutkových tvrdení a predložených listín dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o osvedčení predpokladov pre zastabilizovanie právneho pomeru strán sporu formou nariadeného neodkladného opatrenia.
10. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rámci posúdenia dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia vzal do úvahy aspekt bezodkladnosti, ktorý videl vo väzbe na konanie vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy, ktoré konanie by mohlo byť ďalším nakladaním so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam zo strany žalovanej zmarené, príp. značne sťažené.
11. Odvolací súd z hľadiska právnej relevancie pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia hierarchicky usporiadal odvolacie námietky žalovanej, s ktorými sa nižšie vysporiadal.
12. K osvedčeniu základu nároku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mal dostatočne - v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov – prostredníctvom zmluvy o pôžičke zo dňa 7. januára 2021 v znení dodatku, prevodných príkazov z banky, výzvy na úhradu dlhu zo dňa 9. januára 2026, za osvedčenú existenciu vymáhateľnej pohľadávky pre účely konania podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolacia argumentácia žalovanej bola vo vzťahu k týmto záverom abstraktná, z dôvodu ktorého ju odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú. Odvolací súd poznamenáva, že námietky žalovanej ohľadom spornosti právneho základu, výšky, splatnosti pôžičky budú dôsledne posúdené v konaní vo veci samej, pretože ich konečné vyriešenie presahuje právny rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý je založený na podmienke osvedčenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, resp. postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
13. K podmienke bezodkladnosti a osvedčeniu úmyslu žalovanej sťažiť právnu pozíciu žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v súlade s aplikačnou praxou nahliadal pri posudzovanom type sporu na neodkladné opatrenie ako na preventívny prostriedok, ktorým zastabilizoval právnu pozíciu žalobcu do skončenia konania o určení neúčinnosti darovacej zmluvy. V zásade totiž platí, že neodkladné opatrenie bude opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu; tak ako je tomu aj v prejednávanej veci (bod 7. a 8. odôvodnenia napadnutého uznesenia). 13.1 Na umocnenie správnosti odvolací súd dodáva, že súdu prvej inštancie nie je možné vytknúť nedostatok v procese hodnotenia potreby dočasnej úpravy pomerov v rovine prijatého úsudku o nutnosti zastabilizovania skutkového a právneho „sporného“ vzťahu procesných strán. Uvedený záver zodpovedá súčasne ústavnokonformnému výkladu, v zmysle ktorého je potrebné neodkladné opatrenie vnímať ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať (III. ÚS 53/2020-11). Totiž pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať „ad absurdum“ za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že úmysel konajúcej osoby je väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa (žalobcu) v rámci konania vo
veci samej. V konkrétnosti prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal z logického a legitímneho úsudku, že ak je predmetom konania vo veci samej určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorej účastníkom je žalovaná, ktorá „prima facie“ spadá do kategórie blízkej osoby (§ 42 ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka), u ktorej platí zákonná prezumpcia vedomosti o účele dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, potom nie je na mieste vyžadovať osvedčenie – s ohľadom na už vyššie uvedené – ďalších „faktických“ úkonov či pokusov o prevod alebo inú formu zaťaženia nehnuteľnosti nadobudnutých na základe takto namietaného právneho titulu.
14. K podmienke primeranosti neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie, v závislosti od povahy konania vo veci samej a okolností prípadu, neosvedčuje záver o hrubom nepomere medzi účelom nariadeného neodkladného opatrenia a právom na nerušený výkon vlastníckeho práva žalovanej vo vzťahu k spornému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Žalovaná v odvolaní za týmto účelom produkovala len abstraktnú argumentáciu, ktorá nesmerovala k osvedčeniu žiadnej konkrétnej a dôvodnej obave poskytujúcej rozumný záver o neprimeranosti neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie je dočasného charakteru a v korelácii s právnymi inštitútmi upravenými v ust. § 333 a nasl. CSP vytvára udržateľný záver o primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia. 14.1 K procesnej obrane žalovanej, v zmysle ktorej namietala, že súd nezisťoval či možno nárok žalobcu voči dlžníkovi uspokojiť aj s iného (zostávajúceho) majetku dlžníka, odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie – preventívneho charakteru sa viaže na konanie vo veci samej o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, a teda absentuje prvok žaloby na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Uvedená skutočnosť poskytuje odpoveď v dvoch rovinách; v prvej rovine táto skutočnosť vylučuje namietajúce úvahy o nesprávne vyhodnotenej subsidiarite medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením, keď zabezpečovacie opatrenie možno viazať len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V druhej rovine táto skutočnosť vyjadruje nedôvodnosť argumentácie žalovanej, že žalobca i súd prvej inštancie mal zisťovať či žalobca môže svoj nárok uspokojiť s iného majetku dlžníka, keďže táto úvaha má procesnoprávnu relevanciu len pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedená argumentácia žalovanej tak zostáva už len v rovine hmotnoprávnej dôvodnosti nároku vo veci samej (ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), kedy sa pre úspech žaloby vyžaduje preukázať, tzv. „ukracujúci úkon“, avšak ako už bolo vyššie uvedené, táto otázka nie je spôsobilou otázkou pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia, pretože tá bude posudzovaná v riadnom procese dokazovania v konaní vo veci samej.
15. Skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníčkou je žalovaná, sú zaťažené záložným právom v prospech bankového subjektu, príp. už iným vecným bremenom, žiadnym právne relevantným spôsobom pre účely tohto konania neznižuje dôvodnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu aj túto formu procesnej obrany vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
16. V otázke viazanosti súdu petitom podania platí, že súd prvej inštancie nie je viazaný doslovným vyjadrením žalobného petitu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 28. septembra 2010 sp. zn. 5Cdo/254/2009), dokonca je povinný pri formulácii výroku súdneho rozhodnutia dbať, aby výrok z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa žalobca skutočne domáhal. Súčasne je však povinný dbať nato, aby neprípustným spôsobom neprekročil žalobný návrh. Odvolací súd uvádza, že z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s obsahom samotného návrhu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáhal ochrany pred takými úkonmi žalovanej vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú súce oslabiť jeho budúce právne postavenie v prípade úspechu vo veci samej. Za takéto úkony žalobca označil aj zriadenie vecného bremena. I keď žalobca v petite návrhu použil „technicky“ pojem spoluvlastnícky podiel žalovanej k nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie vychádzal z rozumného úsudku, že vecné bremeno nemožno zriadiť k podielu, ale len k celku, a preto sledujúc účel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie petit žalobcu vo výroku uznesenia prípustným spôsobom preformuloval. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore so zásadou „iudex ne eat ultra petita partium“, a preto vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
17. Vo svetle vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto považuje prijatý právny záver za vecne správny,
ktorý má oporu v osvedčenom skutkovom stave, a ktorý je zároveň výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
18. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovaného uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci už rozhodujúci význam (m. m. III. ÚS 314/2018).
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).