Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoP-7-2026.pdf
PDF · 139.85 KB
Case nature
Subarea
16CoP/7/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, matky: C. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové č. 249, IČO: 53 598 806, a otca: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H., zastúpený splnomocnenkyňou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka so sídlom SNP 10, Hlohovec, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 109P/56/2026-22 z 22. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú A. dočasne ponechal v osobnej starostlivosti otca, a to až do skončenia konania vo veci samej. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť podať na Okresný súd Trnava návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorého účastníkmi budú obaja rodičia a maloleté dieťa, a to do 20 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Výrokom III. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c), d), § 360 ods. 1, § 366 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 až 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 28 ods. 2 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),. Vecne dôvodil, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov účastníkov, ako aj obsahom súdnych rozhodnutí vo veci sp. zn. 40P/43/2018 dospel k záveru, že v záujme maloletej je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletá dočasne ponechaná v starostlivosti otca. Súd prvej inštancie mal v danom prípade osvedčené, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej nebol súdne upravovaný. Osobnú starostlivosť o maloletú doposiaľ zabezpečovala matka. Vzťah otca s maloletou zostal zachovaný, otec sa s maloletou stretával na základe dohody medzi rodičmi. Otec v návrhu uviedol, že od matky a maloletej odišiel z dôvodu dlhodobého nadmerného užívania alkoholu a napádania jeho osoby matkou. Tieto okolnosti viedli otca aj k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď situácia eskalovala pri ostatnom odovzdávaní maloletej po skončení styku, kedy mala byť matka opätovne pod vplyvom alkoholu a útočiť na jeho osobu. Maloletá situáciu ťažko znášala, bola rozrušená a vyjadrila sa, že sa k matke nechce vrátiť. Maloletá je teda od 11. mája 2026 vo faktickej starostlivosti otca. Zo správy o šetrení pomerov v domácnosti matky
mal súd prvej inštancie osvedčené vážne pochybnosti o rodičovskej spôsobilosti matky zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, ako aj ohrozenie jej priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu v domácnosti matky. Podľa názoru súdu prvej inštancie množstvo fliaš od vína nájdených počas šetrenia v domácnosti matky poukazujú na nadmerné užívanie alkoholických nápojov a vzbudzujú vážne obavy o bezpečnosť maloletej a jej zdravý vývin v prítomnosti matky. Úradnou činnosťou mal súd prvej inštancie zároveň osvedčené, že popísané problémy matky sú dlhodobé. Pre vážne nedostatky v jej starostlivosti o jej staršiu dcéru E. (dosahovanie slabých študijných výsledkov maloletou, ktorá sa často nezúčastňovala vyučovacieho procesu, požívanie alkoholu matkou, odmietanie spolupráce s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny napriek ich intervencii) bolo uznesením č. k. 40P/43/2018-46 z 28. septembra 2018 a následne rozsudkom č. k. 40P/43/2018-69 zo 16. novembra 2018 rozhodnuté o zverení maloletej E. do starostlivosti jej otca (nejedná sa o otca maloletej – pozn. odvolacieho súdu). Podľa názoru súdu prvej inštancie je preto v záujme ochrany zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletej potrebné ponechať maloletú v starostlivosti otca, s ktorým má maloletá vytvorený pozitívny vzťah a u ktorého po prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili vo výkone osobnej starostlivosti o maloletú. Uvedený záver súdu prvej inštancie reflektuje aj samotný postoj maloletej, ktorá vyjadrila odmietavý postoj k návratu do domácnosti matky. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia síce rešpektovali odporúčanie oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o zotrvaní maloletej v osobnej starostlivosti otca, avšak mal za to, že keďže nateraz nie je osvedčená miera vážnosti prejavu matky akceptovať zmeny v doterajšom spôsobe zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú, dočasným súdnym rozhodnutím bude vytvorený právny podklad zabraňujúci matke prípadne sa domáhať návratu maloletej do jej starostlivosti skôr, ako bude náležite posúdená spôsobilosť rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v konaní vo veci samej. V súvislosti s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa matke uložila povinnosť prispievať na výživu maloletej a upravil jej styk s maloletou, súd prvej inštancie nevzhliadol neodkladnú potrebu úpravy pomerov, preto v týchto častiach návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, čo však v danom prípade nebolo zistené. Otec dosahuje podľa jeho tvrdenia mesačný príjem vo výške 1.200,- eur, iné ako bežné výdavky netvrdil, preto je v jeho možnostiach zabezpečiť potreby maloletej v nevyhnutnom rozsahu bez ohrozenia jej výživy. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že doposiaľ nebol zistený ani účastníkmi tvrdený odmietavý postoj matky k otázke prispievania na výživu maloletej. Taktiež prihliadal i na matkou tvrdený mesačný príjem vo výške 1.200,- eur, a teda na objektívnu možnosť matky plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej. V súvislosti s otcom navrhovanou úpravou styku, súd prvej inštancie poukázal na správu o šetrení pomerov, z ktorej vyplýva, že po prevzatí starostlivosti o maloletú bol otec s maloletou matku navštíviť. Zároveň nemal za osvedčené, že by sa matka domáhala styku s maloletou nad otcom navrhovaný rámec. Súd prvej inštancie taktiež uložil otcovi povinnosť podať na Okresný súd Trnava návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a to do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, keď mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie je rozhodnutím, ktoré nekonzumuje vec samu. Otcovi dal do pozornosti, že v prípade jeho nečinnosti, súd aj bez návrhu uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší. Záverom zdôraznil, že návrh otca vyhodnotil za daných okolností ako nedôvodný, čo však nevylučuje, aby súd prijal iné rozhodnutie, ak budú zistené skutočnosti svedčiace o tom, že právne postavenie maloletej je ohrozené a je potrebná ingerencia zo strany súdu. V tejto súvislosti poukázal na § 27 ods. 1 z. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku, keďže návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nebol doposiaľ podaný, a preto rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať za konečné rozhodnutie.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, voči výroku I., podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo považoval za nevyhnutné odňať jej výkon osobnej starostlivosti o maloletú, nehodnotil intenzitu údajného ohrozenia maloletej a nezaoberal sa otázkou, či sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť miernejšími opatreniami. Bez bližšieho odôvodnenia uprednostnil tvrdenia otca, pričom neuvádzal konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by tak závažný zásah odôvodňovali. Za právne neudržateľný považovala matka záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého má byť hrozba pre riadny vývoj maloletej osvedčená predovšetkým odkazom na konanie vedené vo vzťahu k staršej dcére E. roku 2018, keďže ide o skutkovo a časovo odlišnú vec
Súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých konkrétnych súčasných skutkových okolností dospel k záveru, že nedostatky vytýkané matke v roku 2018 pretrvávajú aj v roku 2026. Uviedla, že v danej veci nebolo preukázané, že by maloletá bola vystavená bezprostrednému ohrozeniu zdravia, života alebo priaznivého vývinu, ktoré by si vyžadovalo okamžitý zásah súdu. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že maloletá bola dlhodobo v jej starostlivosti, navštevovala materskú školu, prosperovala, mala zabezpečené všetky potreby a zo strany príslušných inštitúcií neboli identifikované žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej zmeny jej výchovného prostredia. Matka zároveň poukázala na to, že ku dňu rozhodovania už určitý čas existoval ustálený faktický stav, ktorý obaja rodičia akceptovali, pričom súd prvej inštancie neidentifikoval žiadnu novú okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu okamžitého zásahu. Ani odkaz na vyjadrenie maloletej, že sa po konflikte medzi rodičmi nechcela vrátiť k matke, nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočný podklad pre záver o ohrození jej priaznivého vývinu. Matka upriamila pozornosť aj na bod 26. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorý odhaľuje vnútornú rozpornosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, keď návrh otca v princípe vyhodnotil ako nedôvodný. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie prevzal tvrdenia otca o jej údajnom dlhodobom nadmernom užívaní alkoholu a o jej agresívnom správaní voči nemu, pričom neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia potvrdzoval (nebola podrobená dychovej skúške, toxikologickému alebo lekárskemu vyšetreniu). Rovnako absentujú výpovede nezávislých svedkov alebo iné dôkazy preukazujúce tvrdené napádanie otca. Samotná existencia prázdnych fliaš v jej domácnosti neumožňuje urobiť záver o tom, kto alkohol konzumoval, v akom množstve bol konzumovaný a už vôbec nie o tom, či jeho prípadná konzumácia akokoľvek ovplyvňovala starostlivosť o maloletú. Podľa matky nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver o jej závislosti od alkoholu ani záver o jej rodičovskej nespôsobilosti. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie neobsahuje žiadny konkrétny opis zanedbania starostlivosti o maloletú, žiadny záznam o tom, že by maloletá trpela nedostatkom stravy, zdravotnej starostlivosti, hygieny, školskej dochádzky alebo inou formou zanedbávania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je založené prevažne na predpokladoch, domnienkach a obavách, ktoré nemôžu samy osebe odôvodniť tak závažný zásah do rodičovských práv a do práva na rodinný život garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s incidentom z 10. mája 2026 matka uviedla, že ide výlučne o tvrdenia otca, ktoré neboli nijako preukázané. Dňa 10. mája 2026 ju otec fyzicky napadol pred maloletou, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať akútne chirurgické ošetrenie a vo veci podala na otca trestné oznámenie. Skutkový dej prezentovaný otcom v návrhu nezodpovedá skutočnému priebehu udalostí. Tvrdenie, že maloletá ju odmietla a sama sa zamkla vo vozidle otca, nie je pravdivé. Celú situáciu videla matkina sesternica a jej matka. V súvislosti s tvrdeniami otca, že nenavštevuje psychiatra a svoj zdravotný stav nijako nerieši, matka uviedla, že je v starostlivosti psychiatra aj psychológa, pričom už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola objednaná na psychiatrické vyšetrenie, ktoré 25. mája 2026 absolvovala. Jedná sa o pokračujúcu odbornú starostlivosť. Rovnako 27. mája 2026 absolvovala psychologické vyšetrenie. Podľa matky tvrdenia otca o jej alkoholizme sú subjektívne a emocionálne zafarbené. Na preukázanie takýchto skutočností je potrebné znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie alebo klinickej psychológie. V súvislosti s odchodom otca zo spoločnej domácnosti uviedla, že spolužitie rodičov bolo dlhodobo poznačené konfliktnými situáciami, ktoré vyplývali najmä z odmietania otca podieľať sa na výdavkoch spojených s chodom domácnosti a starostlivosťou o maloletú, z dôvodu ktorých z domácnosti odišiel, pričom maloletú ponechal v jej starostlivosti. V neposlednom rade matka uviedla, že po zverení maloletej do starostlivosti otca začala u maloletej pozorovať výrazné zmeny v správaní a vo vyjadrovaní. Maloletá začala používať vulgarizmy. Zo strany materskej školy boli za ostatné týždne zaznamenané sťažnosti na správanie maloletej vo vzťahu k ostatným deťom. Maloletá má zároveň výrazne narušený denný režim, keďže býva hore aj v neskorých večerných hodinách. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zároveň zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky. Upraví styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, prípadne v mieste bydliska matky. Súčasne uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 240,- eur mesačne vopred k rukám matky, a to vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, a to dva roky spätne odo dňa podania tohto návrhu a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané zákonne, po riadnom osvedčení rozhodujúcich skutočností a v súlade s princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, preto ho navrhuje v napadnutom výroku I. potvrdiť. Mal za to, že matka neuvádza žiadne
nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. V danom prípade boli jeho tvrdenia potvrdené objektívnymi zisteniami kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje výlučne záujmy maloletej. Súd prvej inštancie vychádzal najmä zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti matky a dospel k záveru, že existujú závažné okolnosti odôvodňujúce ponechanie maloletej v starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie predstavuje primeranú reakciu na objektívne zistený skutkový stav. V prípade maloletých detí nemožno vyčkávať na vznik nenapraviteľných následkov. Otec zdôraznil, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zákon nevyžaduje úplné preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností, ale iba ich hodnoverné osvedčenie. Podľa otca matka nijako nevysvetlila, prečo sa v domácnosti nachádzalo veľké množstvo fliaš od vína, prečo boli rozmiestnené v rôznych častiach domu a prečo sociálni pracovníci zaznamenali známky požitia alkoholu u matky a odporučili ponechať maloletú v jeho starostlivosti. Psychiatrická správa A. I. predložená matkou bola vyhotovená po jej jedinom vyšetrení. Lekár nepoznal rodinné pomery účastníkov, nebol oboznámený so správou kolízneho opatrovníka a súdnym spisom, vychádzal iba z tvrdení matky. Jeho vyjadrenia týkajúce sa otázky starostlivosti o maloletú nemožno považovať za relevantný dôkaz, keďže hodnotenie rodičovských kompetencii ani rozhodovanie o zverení nepatrí do jeho kompetencie. Rovnako potvrdenie zamestnávateľa matky nemá relevanciu, nakoľko deklaruje iba spokojnosť s jej pracovným výkonom. V tejto súvislosti otec doplnil, že viaceré kolegyne matky opakovane upozorňovali majiteľa prevádzky na podozrenie, že matka prichádza do zamestnania alebo vykonáva prácu pod vplyvom alkoholu. Otec taktiež uviedol, že zo správy kolízneho opatrovníka zároveň vyplýva, že domácnosť matky bola na nižšej hygienickej úrovni. Bol zaznamenaný rozsiahly neporiadok v priestoroch, ktoré maloletá využívala. Detská izba maloletej nebola riadne zariadená a nachádzal sa v nej výrazný neporiadok. Otec mal za to, že zistené okolnosti nepredstavujú jednorazové zlyhanie. Súčasne zo správy vyplýva, že maloletá odmietala návrat do domácnosti matky. V súvislosti s námietkou matky, že súd prvej inštancie prihliadal aj na konanie vedené vo vzťahu k staršej dcére E., otec uviedol, že súd je povinný hodnotiť rodiča komplexne. Nemožno preto ignorovať skutočnosť, že už v minulosti boli vo vzťahu k matke zistené závažné nedostatky pri výkone rodičovských práv a povinností (problémy súvisiace s požívaním alkoholu matkou, nedostatočná spolupráca s orgánmi sociálnoprávnej ochrany a zanedbávanie riadnej starostlivosti o dieťa). Otec ďalej uviedol, že od nariadenia neodkladného opatrenia nebolo preukázané zanedbávanie jeho starostlivosti o maloletú, ohrozenie maloletej ani neboli zistené nedostatky v jeho domácnosti. Maloletá sa adaptovala na nové prostredie, navštevuje materskú školu, má zabezpečený každodenný režim. Zachovanie súčasného stavu je preto v najlepšom záujme maloletej. Zdôraznil, že matka sa domáha návratu maloletej do svojej starostlivosti, avšak doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že odstránila nedostatky zistené pri sociálnom šetrení.
4. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa vyjadrila matka maloletej A.. Uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní a nesúhlasí so závermi uvedenými vo vyjadrení otca. Otec sa snaží vytvoriť dojem, že v predmetnej veci už boli spoľahlivo preukázané závažné skutočnosti na strane matky, ktoré odôvodňujú zásah do jej rodičovských práv. Správa ÚPSVaR sama osebe nepredstavuje rozhodnutie orgánu verejnej moci ani znalecký posudok. Ide o jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý podlieha voľnému hodnoteniu súdom podľa zásady vol'ného hodnotenia dôkazov. Ani závery ÚPSVaR preto nemôžu byt' pre súd záväzné a nemôžu nahrádzať vlastné hodnotenie všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. Predmetom konania má byť výlučne posúdenie, či v čase rozhodovania boli splnené zákonné podmienky na tak závažný zásah, akým je dočasné odňatie maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť že pri neodkladnom opatrení nie je potrebné vykonať úplné dokazovanie, neznamená, že súd môže rezignovať na posúdenie kvality predložených tvrdení a dôkazov. Nie každé tvrdenie jedného rodiča je možné automaticky považovať za osvedčenú skutočnosti najmä ak ide o tvrdenia mimoriadne závažné, ktoré majú viesť k obmedzeniu výkonu rodičovských práv druhého rodiča. Správa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí môže byť jedným z dôkazov, avšak nejde o dôkaz, ktorý by bol automaticky nadradený ostatným dôkazom alebo ktorý by zbavoval súd povinnosti hodnotiť vec komplexne a individuálne. Otec zo správy ÚPSVaR vyvodzuje závery, ktoré presahujú jej skutočný obsah. V predmetnej veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo tvrdenia otca o existencii dlhodobého a závažného problému matky s alkoholom. Ak mal súd pochybnosti o zdravotnom stave alebo životnom štýle matky, tieto mali byť predmetom objektívneho preverenia zákonným spôsobom, najmä v rámci konania vo veci samej, odborným vyšetrením alebo znaleckým dokazovaním. Aj prípadné nedostatky v domácnosti, ak by boli objektívne zistené, predstavujú skutočnosti odstrániteľného charakteru a nemôžu automaticky odôvodniť najzávažnejší zásah, ktorým je odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodiča. Matka je pripravená naďalej spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, umožniť opakované
sociálne šetrenie. Otec vo svojom vyjadrení prikladá osobitný význam tvrdeniu, že maloletá A. mala odmietať návrat do domácnosti matky. Maloletá A. je dieťa vo veku veľmi blízkom útlemu veku, a preto je nevyhnutné jej prejavy a vyjadrenia posudzovať mimoriadne citlivo, s prihliadnutím na jej vek, rozumovú a emocionálnu vyspelosť a predovšetkým v celkovom kontexte rodinnej situácie. Matka zároveň zdôrazňuje, že maloletá má k matke vytvorenú prirodzenú citovú väzbu, ktorá vznikala počas doterajšej každodennej starostlivosti. Náhla zmena prostredia a odlúčenie od rodiča, ktorý zabezpečoval prevažnú časť bežnej starostlivosti, predstavuje pre dieťa významný zásah, ktorý nemožno pri rozhodovaní prehliadnuť. Záujem maloletého dieťaťa nemožno zužovať iba na aktuálne pokojnejšie prostredie alebo na to, ktorý rodič v danom okamihu pôsobí presvedčivejšie. Otec zľahčuje význam lekárskej správy psychiatra A. I. s odôvodnením, že mala byť vyhotovená iba na základe jedného vyšetrenia. Matka považuje takúto argumentáciu za nedôvodnú. Rozhodujúce nie je množstvo vyšetrení, po ktorých bola správa vypracovaná, ale odborná kvalifikácia lekára, priebeh vyšetrenia, zistené skutočnosti a odborné závery, ku ktorým lekár na ich základe dospel. Lekárska správa ošetrujúceho psychiatra predstavuje relevantný dôkaz minimálne v rozsahu, v akom vypovedá o aktuálnom psychickom stave matky a o tom, či boli pri odbornom vyšetrení zistené okolnosti, ktoré by mohli mať význam pre jej schopnosť zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Matka nesúhlasí ani so zľahčovaním potvrdenia zamestnávateľa zo strany otca. Matka osobitne namieta spôsob, akým otec vo svojom vyjadrení pracuje s predchádzajúcim konaním týkajúcim sa staršej dcéry E.. Každé konanie vo veciach maloletých musí byt' posudzované individuálne, so zreteľom na konkrétne dieťa, jeho aktuálne potreby a aktuálne pomery rodičov. Ak otec tvrdí existenciu určitého „vzorca správania“, musí byť takýto záver podložený konkrétnymi aktuálnymi zisteniami týkajúcimi sa práve maloletej A.. Bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa nemožno vyvodzovať iba z hodnotiacich záverov jedného z rodičov. Musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností, ktoré preukazujú existenciu aktuálneho a reálneho rizika pre dieťa. Matka plne rešpektuje, že najlepší záujem maloletého dieťaťa predstavuje prvoradé hľadisko pri rozhodovaní súdu. Nesúhlasí však s výkladom tohto princípu zo strany otca. Otec zužuje najlepší záujem dieťaťa iba na potrebu odstrániť akékoľvek ním tvrdené riziko, a to bez dostatočného zohľadnenia ďalších významných okolností, najmä citovej väzby maloletej na matku, kontinuity doterajšej starostlivosti a potreby dieťaťa zachovať stabilný vzťah s oboma rodičmi. V predmetnej veci podľa názoru matky nebolo dostatočne posúdené, aký dopad má náhla zmena starostlivosti na maloletú, ako ovplyvňuje jej citovú väzbu k matke a či prípadné pochybnosti týkajúce sa pomerov u matky nebolo možné riešiť miernejšími opatreniami. Odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodiča musí byť až krajné riešenie, nie prvý prostriedok. Matka má za to, že argumentácia otca je založená prevažne na domnienkach, subjektívnych hodnoteniach a jednostrannom výklade jednotlivých dôkazov. Nebolo preukázané, že by na strane matky existovalo také aktuálne a závažné riziko, ktoré by odôvodňovalo najintenzívnejší zásah do rodičovských práv – dočasné odňatie maloletej z jej osobnej starostlivosti. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zároveň rozhodne o tom, že: I. Maloletá A. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky; II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 1 5:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 8:00 hod., pričom si maloletú prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, prípadne v mieste bydliska matky; III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. sumou 240,- EUR mesačne vopred k rukám matky, a to vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, a to dva roky spätne odo dňa podania tohto návrhu; IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 109P/56/2026 je návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa zverenia
maloletej do jeho osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletej a dočasnej úpravy styku matky s maloletou.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté matkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do skončenia konania vo veci samej, ponechal maloletú A. v osobnej starostlivosti otca.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s prvoinštačným uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
18. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
20. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že sú osvedčené skutkové okolnosti, z ktorých plynie záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, t. j. dočasne ponechať maloletú v osobnej starostlivosti otca. Z osvedčených skutočností vyplýva, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorý nežijú v spoločnej domácnosti. Rodiča nemajú doposiaľ upravený výkon ich rodičovských práv a povinností súdnym rozhodnutím. Osobnú starostlivosť o maloletú po odchode otca zo spoločnej domácnosti zabezpečovala matka. Otec sa s maloletou stretával, jeho vzťah s maloletou zostal zachovaný aj po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. V konaní bolo ďalej osvedčené, že maloletá sa od 11. mája 2026 nachádza vo faktickej starostlivosti otca, keďže sa po styku s otcom už nechcela vrátiť k matke. Otec dňa 15. mája 2026 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého sa okrem iného domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Poukazoval na dlhodobý problém matky s alkoholom, ktorá si po celom dome schováva fľaše s alkoholom, ako aj na nevyhovujúci stav jej domácnosti. Správou o prešetrení pomerov predloženej v konaní kolíznym opatrovníkom bolo osvedčené, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec 12. mája 2026 vykonal šetrenie v domácnosti matky, v rámci ktorého bola zistená nižšia hygienická úroveň tejto domácnosti a výskyt veľkého množstva fliaš od vína v domácnosti. Úrad v rámci šetrenia zistil, že v spálni v úložnom priestore pod posteľou boli 3 fľaše od vína, v skrini na hornom poschodí sa nachádzali 2 fľaše, v obývacej časti v skrini boli ďalšie fľaše od vína. V detskej izbe, do ktorej maloletá nemá prístup z dôvodu zaplnenia hračkami, boli pod zimnými bundami nájdené ďalšie fľaše od vína. V izbe na prízemí rodinného domu, kde sa maloletá nezdržiava, bolo v skrini nájdených približne 40 fliaš od vína, pričom v niektorých boli ešte nedopité zvyšky, na pohovke v danej izbe boli pod oblečením nájdené ďalšie fľaše. V komore po odložení nepotrebných vecí bolo na dlážke nájdených približne 10 až 15 fliaš od vína. Počas šetrenia bolo zároveň zistené, že maloletá má k dispozícii jednu izbu, ktorá nie je zariadená a je v nej neporiadok. Zo správy kolízneho opatrovníka je tak zrejmé, že maloletá nemá v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Úrad odporučil rodičom, aby maloletá zostala v domácnosti otca, pričom návrat do domácnosti matky odmietla aj maloletá. Zo súdneho spisu bolo taktiež zistené, že otec na základe povinnosti mu uloženej výrokom II. napadnutého uznesenia podal na Okresný súd Trnava návrh vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, konanie je vedené pod sp. zn. 109P/69/2026. Taktiež matka podala na Okresný súd Trnava návrh vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Konanie je vedené pod sp. zn. 109P/70/2026. Dňa 23.06.2026 vydal Okresný súd Trnava uznesenie sp. zn. 109P/69/2026 o spojení vecí vedených pod
sp. zn. 109P/69/2026 a sp. zn. 109P/70/2026 na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. 109P/69/2026. Predmetné uznesenie nie je zatiaľ právoplatné.
21. Ako už bolo vyššie uvedené, nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že základným právom dieťaťa je právo na bezpečné, stabilné a harmonické rodinné prostredie, ktoré bude priaznivo vplývať na jeho vývin a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V preskúmavanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nateraz osvedčený stav nasvedčuje tomu, že zotrvaním maloletej v domácnosti matky by mohol byť ohrozený jej zdravý fyzický a psychický vývin. Nie je v tomto smere relevantné, či k ohrozeniu maloletej aj skutočne došlo.
22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že množstvo fliaš od vína, ktoré boli počas šetrenia v domácnosti matky nájdené, indikujú nadmerné užívanie alkoholických nápojov a vzbudzujú vážne obavy o bezpečnosť maloletej a jej zdravý vývin v starostlivosti matky. V tejto súvislosti treba vychádzať aj z toho, že matka domácnosť zdieľala iba s maloletou. Fľaše od vína sa nachádzali v rôznych častiach domu, dokonca aj v detskej izbe. Niektoré z nich obsahovali zostatok vína. V konaní tak bolo osvedčené, že zotrvanie maloletej v takomto prostredí, navyše s nižším hygienickým štandardom, v ktorom má maloletá izbu bez zariadenia, nie je v súčasnosti vhodné pre zdravý vývin maloletej. Vzhľadom na uvedené nebolo preto možné prihliadať na matkou predložené listinné dôkazy (správu zo psychiatrického vyšetrenia matky, potvrdenie zamestnávateľa matky a potvrdenie z materskej školy maloletej).
23. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval aj na konanie sp. zn. 40P/43/2018, ktoré bolo vedené vo vzťahu k staršej dcére matky, uvedené nepovažoval odvolací súd za pochybenie. Je síce pravdou, že dané konanie sa nijako netýkalo maloletej, avšak je z neho zrejmé, že u matky sa v minulosti vyskytoval problém s alkoholom, ktorý mal vplyv na výkon jej osobnej starostlivosti o staršiu dcéru.
24. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania. Dokazovanie má povahu osvedčovania. Tzn. súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté detí nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenia je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný. Účelom neodkladného opatrenia nie je vykonávať dôkazy.
25. V súvislosti s poukazom matky na rodičmi akceptovanú faktickú starostlivosť otca o maloletú odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť nevylučuje úpravu starostlivosti neodkladným opatrením. Je nielen vhodné, ale ako sa ukázalo v odvolacom konaní i nevyhnutné, aby bolo neodkladným opatrením zastabilizované výchovné prostredie maloletej. Matka sa totiž v odvolacom konaní domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Ponechaním maloletej v dočasnej starostlivosti otca bude nielen zastabilizované jej výchovné prostredie, ale vylúči sa hoc i len teoreticky možný úkon matky vziať si maloletú do svojej starostlivosti pred rozhodnutím vo veci samej.
26. Pokiaľ matka poukazovala na zmenu správania maloletej po nariadení neodkladného opatrenia v dôsledku negatívneho výchovného vplyvu otca na maloletú a v tejto súvislosti žiadala zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, tieto svoje tvrdenia nijako neosvedčila. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov aj v domácnosti otca, pričom vykonaným šetrením neboli na strane otca zistené žiadne nedostatky. V konaní tak nebol osvedčený žiaden negatívny vplyv otca na zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej, zanedbávanie
jeho starostlivosti o maloletú či nezvládanie výchovy od doby, kedy otec zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Ponechanie maloletej v dočasne starostlivosti otca je tak nepochybne v záujme maloletej.
27. Odvolací súd považuje záverom za potrebné dodať, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru a o konečnej úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloletú A. bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého budú môcť obaja rodičia prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k ich návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, rešpektujúc pritom najlepší záujem maloletej.
28. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 20 9/2004, II. ÚS 200/2009).
29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. (odvolaním osobitne nenapadnutom a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti) podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 109P/69/2026, ktoré inicioval otec svojim návrhom po vydaní napadnutého uznesenia (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).