Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/78/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V.S. Č.. XXXX/X, Z. - F., dieťa rodičov: matky Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. Č.. XXXX/X, Z.-F., právne zastúpenej JUDr. Tomášom Sabadošom, LL.M., advokátom, Floriánska č. 19, Košice a otca (zápisom dňa X.X.XXXX) E.. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Č.. XX, J.. Z.-J., v konaní o návrhu V. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX/X, M.-R., právne zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská č.14, Bratislava, IČO: 47232757, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 81P/54/2026-77 zo dňa 11.6.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 14.5.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola preukázaná naliehavosť potreby zásahu súdu do pomerov účastníkov konania a nebolo preukázané ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa, aplikujúc ustanovenia § 325 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), čl.4 a § 25 ods.5, § 28 a § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, tiež § 116 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

2. Okresný súd v dôvodoch poukázal na vyjadrenia účastníkov konania, výsledky sociálneho šetrenia, a to, že matka maloletej otcovstvo navrhovateľa výslovne popiera, navrhovateľ nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa a jeho právny status otca nateraz právne neexistuje, a tak navrhovateľ nie je toho času nositeľom práva rodiča na pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom. Vyslovil, že status „blízkej osoby“ nemožno vyvodiť len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa alebo z tvrdeného predchádzajúceho 6- mesačného spolužitia s mal. dieťaťom, ak je biologické puto sporné. Právny status otca sa zakladá výlučne zákonným spôsobom, nie faktickým žitím v domácnosti a v tomto štádiu konania existuje zásadný rozpor o biologickom pôvode dieťaťa. Priznanie práva na styk osobe, ktorej právny vzťah k dieťaťu je sporný, by bolo predčasným zásahom do výlučných rodičovských práv matky ešte predtým, než bolo otcovstvo k dieťaťu riadne judikované. Aj napriek tomu, že sa o maloletú zaujíma a prejavuje vôľu podieľať sa na jej výžive, navrhovateľ aktuálne nie je zo zákona nositeľom rodičovských práv. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie nemal za osvedčené splnenie zákonných predpokladov pre úpravu styku domnelého otca s maloletým dieťaťom, keď navrhovateľ neosvedčil, že je blízkou osobou maloletého dieťaťa, že medzi ním a matkou maloletej existovalo trvalé životné spoločenstvo, láskyplný a verný zväzok ako predpoklad na vytvorenie a rozvoj reálnej vzájomnej citovej väzby medzi ním a maloletou. Taktiež s ohľadom na nízky vek maloletej a skutočnosť, že navrhovateľ bol naposledy v osobnom kontakte s maloletou dňa 8.1.2026, nie je, podľa prvoinštančného súdu možné reálne

predpokladať, že maloletá je citovo naviazaná na navrhovateľa. Správanie matky, ktorá pri pôrode maloletej neoznačila za otca dieťaťa navrhovateľa a ani následne vedome nepodnikla reálne kroky k tomu, aby bol navrhovateľ zapísaný ako otec dieťaťa v matrike, vyhodnotil prvoinštančný súd ako jasné stanovisko matky, že medzi ňou a navrhovateľom nebol emocionálny vzťah založený na dôvere a vo vzťahu k navrhovateľovi matka neočakávala uznanie otcovstva k maloletej, ani aktívne zapojenie sa do starostlivosti a výchovy o maloletú. Maloleté dieťa sa v súčasnosti nachádza v riadnej a stabilnej starostlivosti matky a má k svojej matke vytvorenú silnú citovú väzbu. Samotný fakt, že navrhovateľ s dieťaťom v minulosti 6 mesiacov žil, nezakladá automaticky potrebu okamžitého súdneho zásahu v čase, kedy bol tento stav prerušený a okolnosti sa zmenili. Záujem maloletého dieťaťa v tak nízkom veku spočíva v prvom rade v zachovaní stability a eliminácií akýchkoľvek nepredvídateľných zmien v jeho prostredí, kým nebudú sporné otázky jednoznačne vyriešené. Navrhovateľ žiada úpravu styku s odvolaním sa na svoje otcovstvo, ktoré matka popiera a vyhovenie jeho návrhu by podľa súdu prvej inštancie znamenalo neprípustnú predvídateľnosť výsledku konania vo veci samej. Zavedenie súdom vynútiteľného styku s navrhovateľom, za situácie, kedy bola kontinuita ich spolužitia už prerušená, vzájomné vzťahy sú zjavne konfliktné a matka poukazuje na reálne obavy zo správania sa navrhovateľa, by tiež znamenalo radikálny zásah do doterajšieho stabilného režimu maloletého dieťaťa. V kontexte týchto okolnosti súd prvej inštancie považuje za dôvodné, aby bol prioritne chránený záujem dieťa a nie záujem navrhovateľa ako domnelého otca.

3. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že súd prvej inštancie nereflektoval predložené dôkazy, stotožnil sa s klamlivými a nepreukázanými tvrdeniami matky maloletej. Súd ďalej nesprávne interpretuje predložené dôkazy v časti vyvodeného záveru o jeho statuse blízkej osoby, keďže spolužitie s matkou maloletej považuje za dostatočne preukázané a nielen za tvrdené a to komunikáciou s matkou maloletej a tiež fotografickou dokumentáciou. Za blízku osobu maloletej, resp. za jej otca ho považovala sama matka, keď ho chcela pri pôrode, kde bol osobne prítomný s poukazom na komunikáciu matky s navrhovateľom v čase narodenia maloletej, v decembri 2025. Zároveň jeho status blízkej osoby potvrdil aj brat matky maloletej, keď mu bezprostredne po pôrode gratuloval ako otcovi maloletej. Aktuálne tvrdenia matky považuje za nepravdivé a účelové, v zjavnom rozpore s jej predchádzajúcim správaním voči nemu, ako aj s jej vlastnou komunikáciou, z ktorej vyplýva, že ho vnímala ako otca maloletej, umožňovala mu podieľať sa na jej živote a živote dcéry a jeho záujem o maloletú sama hodnotila ako prospešný. Zmena postoja matky nastala, podľa navrhovateľa, až dodatočne, po zablokovaní ho, čo dôvodne nasvedčuje tomu, že jej aktuálne tvrdenia sledujú predovšetkým cieľ vylúčiť ho zo života maloletej, a nie objektívne opísať doterajší vzťah medzi ním a maloletou. Za nesporné považuje ďalej, že matka sa naňho ako na otca maloletej obracala až do februára tohto roka (2026), kedy jej prvýkrát spomenul uznanie otcovstva súdnou cestou. Od tohto momentu bola komunikácia z jej strany zablokovaná. Zdôraznil, že s matkou maloletej tvorili pár, boli zasnúbení, čo taktiež preukazuje úmysel trvalo spolu žiť a vytvárať láskyplný zväzok plný vernosti, ktorým súd v napadnutom uznesení operuje. Matka maloletej doposiaľ nijako nepreukázala, ako v nej začal vzbudzovať ňou tvrdený strach. Odôvodnenie napadnutého uznesenia tak pôsobí neúplne a formalisticky, postup súdu nezodpovedá požiadavke riadneho hodnotenia dôkazov a tvrdení účastníkov konania a zároveň vyvoláva pochybnosti o tom, či súd skutočne posudzoval vec komplexne, so zreteľom na všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v ďalšom, podľa odvolateľa, nesprávne vyložil podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, resp. ju posúdil neprimerane zužujúcim spôsobom, keď sa sústredil výlučne na formálne hľadisko bezodkladnosti, avšak opomenul podstatu návrhu a jeho odôvodnenia. Bezodkladnosť úpravy pomerov v ich prípade vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že ak je otcom maloletej a v súčasnosti nemá reálnu možnosť sa s maloletou dcérou stretávať, dochádza prirodzene k oslabovaniu ich vzájomnej citovej väzby. Takýto stav môže mať závažný negatívny dopad na budovanie, zachovanie a ďalší rozvoj jeho vzťahu s maloletou dcérou, a to najmä s prihliadnutím na jej nízky vek a potrebu stabilného, pravidelného a bezpečného kontaktu s oboma rodičmi. Namietal, že súd svoju pozornosť sústredil prevažne na záver, že maloletému dieťaťu pri pobyte u matky bezprostredne nehrozí ujma s tým, že najlepší záujem maloletého dieťaťa nemožno redukovať na otázku jeho aktuálnej fyzickej bezpečnosti alebo materiálneho zabezpečenia v starostlivosti matky. Päť mesiacov úplného prerušenia kontaktu medzi navrhovateľom a maloletou v období, v ktorom sa u dieťaťa vytvárajú primárne citové väzby, nemožno považovať za právne ani fakticky zanedbateľnú okolnosť, o to viac, keď maloletá v čase podania návrhu nedosiahla ani vek jedenástich mesiacov. Práve v takomto ranom vývinovom období má absencia pravidelného kontaktu s oboma rodičom potenciál spôsobiť ujmu vo vývine citovej väzby, ktorej následky môžu byť v budúcnosti len ťažko odstrániteľné. Naliehavosť úpravy

pomerov potvrdzuje, podľa odvolateľa, ďalší krok matky počas konania vo veci samej s poukazom na to, že matka sa odmieta akokoľvek vyjadriť k obsahu spisu a naopak celé konanie, vrátane znaleckého dokazovania otcovstva, odporúčaného správou ÚPSVaR z 12.6.2026, navrhuje zastaviť a zamietnuť z nového dôvodu, že dňa 17.6.2026 matka na matrike vykonala súhlasné vyhlásenie o otcovstve s mužom, ktorého akákoľvek predošlá účasť v živote matky a maloletej nie je známa, nie je ničím podložená a bezprostredne po prvej zmienke o uznaní otcovstva súdnou cestou matka zablokovala komunikáciu, tri dni po výzve KESB v M. na výsluch vo veci otcovstva zmenila jurisdikciu odsťahovaním sa a päť dní po odporučení znaleckého dokazovania zrealizovala úkon pred matrikou. Súd prvej inštancie rezignoval na posúdenie psychologického a emocionálneho aspektu najlepšieho záujmu dieťaťa. Navrhovateľ v odvolaní vyslovil presvedčenie, že dostatočne osvedčil, že je otcom maloletej, že je jej blízkou osobou, že v tomto prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre maloletú. Počas prvých šiestich mesiacov od narodenia maloletej s matkou maloletej naďalej zdieľali spoločnú domácnosť v M., zabezpečoval denné potreby maloletej, nosil ju s kočíkom, podieľal sa na jej uspávaní a kŕmení, trávil s maloletou množstvo času. Súd prvej inštancie sa napadnutým uznesením úplne odklonil od rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä od rozhodnutie vo veci L. proti S.. Neexistencia formálneho zápisu v rodnom liste, ktorú matka účelovo a systematicky marí, napríklad útekom z M. tesne pred výsluchom na Z. za účelom objasnenia otcovstva, odďaľovaním podania vyjadrenie k návrhu vo veci samej, odďaľovania uskutočnenia výsluchu na ÚPSVaR s kolíznou opatrovníčkou a pod., nemôže byť dôvodom na absolútne odopretie práva maloletého dieťaťa na styk so svojím biologickým otcom a s tým, že ESĽP vo svojej judikatúre nepriznáva tieto práva len mužom, ktorých biologické otcovstvo je judikované alebo zapísané v rodnom liste dieťaťa. Dňa 17.2.2026 inicioval konanie pred W. úradom Z.. Z. matku predvolal na výsluch, avšak matka reagovala tak, že 20.2.2026 zrušila svoj trvalý pobyt v M. a ušla na Slovensko, v dôsledku čoho W. orgány viac nemali právomoc predmetnú vec riešiť. Súd prvej inštancie toto marenie uznania otcovstva zo strany matky premenil na argument v jeho neprospech, čo hodnotí odvolateľ ak neprípustné. Súd prvej inštancie, podľa ďalšej námietky, odignoroval predložené dôkazy o nestabilite, ktorej matka maloletú vystavuje a o negatívnom vplyve matkiných rodičov, ktorým matka dieťa podriaďuje na úkor jeho najlepšieho záujmu. Od rozpadu ich spolužitia bola maloletá neustále matkou premiestňovaná z M. do Z. (december 2025 - január 2026), z Z. do D. nad X. (január 2026 - február 2026), z D. nad X. do M. (február 2026) a následne opäť do Z.. Zdôraznil, že pri absencii pravidelného kontaktu nevyhnutne dochádza k oslabovaniu ich citovej väzby, pričom s plynutím času sa zvyšuje riziko, že maloletá si úplne odvykne, nebude ho viac vnímať ako blízku osobu a bude následne kontakt so ním úplne odmietať. Každý ďalší deň jeho úplného vylúčenia zo života maloletej predstavuje zásah do najlepšieho záujmu maloletej. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje preto za nevyhnutné nielen na ochranu svojich práv, ale predovšetkým na ochranu najlepšieho záujmu maloletej, ktorým je zachovanie a rozvíjanie jej vzťahu s oboma rodičmi, resp. s osobou, ktorá sa dôvodne domáha uznania svojho rodičovského postavenia. Napadnuté uznesenie predstavuje podľa odvolateľa rozhodnutie, ktorým sa nedôvodne zasahuje do základných práv jeho a maloletej. Následne požiadal navrhovateľ podaním zo dňa 9.7.2026 o rozšírenie návrhu na určenie otcovstva o návrh na určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia a navrhol pribratie ďalšieho účastníka do konania.

4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa oznámila novú skutočnosť po vydaní napadnutého uznesenia, a to právoplatné určenie otcovstva k maloletej v prospech inej osoby dňa 17.6.2026 na Matričnom úrade Z.-F., formou spísanej Zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, kde matka a E.. F. H. súhlasne vyhlásili, že otcom maloletej je E.. F. H.. Táto skutočnosť je vpísaná v rodnom liste maloletej, vydanom osobitnou matrikou MV SR M. dňa 7.7.2026. Otcovstvo k maloletej je teda ku dňu podania tohto vyjadrenia, podľa matky, právne určené nie v prospech odvolateľa. Uvedená skutočnosť nastala po vydaní napadnutého uznesenia 11.6.2026, ešte pred podaním odvolania 29.6.2026, pričom matka poukazuje na zohľadnenie podľa § 62 ods.1 a 2 a § 63 CMP. Predpoklad, že vzťah medzi odvolateľom a maloletou, ako otca a dieťaťa je aspoň potenciálne právne nevyriešený a že v konaní vedenom pod sp. zn. 81Pc/9/2026 sa môže v budúcnosti stať, že súd určí, že odvolateľ je otcom maloletej, je od 17.6.2026 vylúčený. Podľa matky tak odvolateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn. 81Pc/9/2026 už nemôže domôcť určenia, že je otcom maloletej, kým by prípadne otcovstvo E.. F. H. úspešne nezaprela niektorá z oprávnených osôb, k čomu však odvolateľ nemá aktívnu legitimáciu. V rámci relevantných skutočností v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa, matka poukázala na existenciu právne uznaného rodičovského vzťahu dieťaťa k inému mužovi, ktorý požíva rovnakú ochranu podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na záujem maloletej na stabilite jej rodinných väzieb v jej útlom veku (necelých trinásť mesiacov), čo hovorí v prospech zachovania už nastoleného a právne usporiadaného stavu, nie v prospech zavedenia

vynúteného styku s treťou osobou, ktorej právny vzťah k dieťaťu bol medzičasom vylúčený. Matka maloletej si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP v spojení s Nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu, vrátane konania vedeného pod sp.zn. 81Pc/9/2026, dospel v danom prípade zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia, pričom odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu.

7. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP, v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP, za stavu, že je osvedčená nevyhnutná dočasná úprava pomerov účastníkov v rozsahu práv a povinností v danom prípade k maloletej a to do doby riadneho vykonania dokazovania prešetrením rodinných pomerov maloletého dieťaťa v konaní vo veci samej. Okolnosti realizovania práva, odvíjajúceho sa od otcovstva vo vzťahu k dieťaťu a podieľanie sa na výchove a výžive, na stretávanie, má byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Toto konanie v zásade nijako nemôže byť nahrádzané, či „urýchľované“ užívaním inštitútu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať miesto tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

9. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Môže byť nariadený len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Zároveň stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd rozhodne o poskytnutí ohrozenému alebo porušenému právu definitívnej ochrany. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený (§ 324 a nasl. CSP). Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku dôkazov, nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie záujmu navrhovateľa. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra 2021).

10. Cieľ, ktorý navrhovateľ v danej veci sleduje a to jeho kontakt s maloletou a podieľanie sa na jej vývoji, do doby určenia jeho otcovstva v zmysle jeho návrhu, môže byť záujmom maloletého dieťaťa v rámci jeho práva na výchovu a výživu avšak vtedy, ak sú kumulatívne splnené zákonné podmienky v zmysle § 25 ods.5 Zákona o rodine a teda ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, pričom podmienka blízkosti osoby sa odvíja od potrieb a potencionálnej ujmy maloletého dieťaťa. Nesporne, judikatúra, aj európska, hoc neriešiac jednoznačne a záväzne kolíziu biologického a právneho rodičovstva, navyše v rovine potencionality a dočasnej úpravy predmetných vzťahov k maloletému dieťaťu, zdôrazňuje význam upevňovania a zachovávania vzťahov dieťaťa rodinných, resp.

i s osobou preukázane blízkou, avšak len samotná prítomnosť v úvodnej fáze života dieťaťa, na splnenie podmienky blízkosti vzťahu nepostačuje. Bez ohľadu na meniaci sa, či cielený úmysel matky dieťaťa, vždy je rozhodujúci záujem dieťaťa na takomto vzťahu.

11. Súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne rozhodol v danom prípade navrhovateľa, ktorý si uplatnil právo na určenie rodičovstva - otcovstva a s tým súvisiacich práv návrhom podaným súdu tak vo W., podľa vlastných tvrdení, ako aj súdu v Slovenskej republike, keďže nemožno považovať na podklade všetkých okolností, otcovstvo v danom prípade za nateraz ani za osvedčené. Vychádzajúc z tvrdení matky aj navrhovateľa, že navrhovateľ a matka maloletej, neskôr s maloletou, neurčitú dobu bývali v spoločnej domácnosti vo W., prípadne v Slovenskej republike, že medzi navrhovateľom a matkou bol v minulosti vzťah, potvrdený predloženou vzájomnou komunikáciou, čo matka čiastočne potvrdila s iným opisom udalostí a záujmov, v spojení so skutočnosťou, že matka potvrdila s navrhovateľom pohlavný styk v čase, v ktorom mohla byť maloletá splodená (súbežne s iným mužom podľa tvrdení matky), čo nie je medzi účastníkmi sporné, nemôže za daného stavu dostatočne hoc len osvedčiť opodstatnenosť návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu stretávania sa s maloletou v záujme maloletého dieťaťa, ktorý primárne v zmysle zásad rodinného práva súdne rozhodnutie sleduje.

12. Pri úvahe o potrebe úpravy právnych pomerov, ktorá musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou úvahy súdu, ktorá musí byť preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je objasnenie, vysvetlenie a konkrétne zadefinovanie formou hodnotiacich úsudkov toho, ako súd procesne postupoval, ako a prečo rozhodol, a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

13. Napokon, odvolací súd konštatuje, v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. ((III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

14. So zreteľom na uvedené dôvody, keď súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci nariadenia neodkladného opatrenia vykonal všetky potrebné dôkazy významné pre rozhodnutie a tieto náležite vyhodnotil, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie podľa § 53 a nasl. CMP. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 55 CMP a z komentáru k príslušnej špeciálnej zákonnej úprave, náhradu trov mimosporového konania, možno priznať na návrh, ktorý vyplýva z odvolania matky. Vo všeobecnosti platí, že podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, teda v nesporovom konaní, nie je možné hovoriť o úspechu a neúspechu niektorého z účastníkov konania. S ohľadom na citlivosť a predmet konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, i z hľadiska dopadov a dôsledkov vo vzťahu k rodinným vzťahom, považuje odvolací súd i v danom prípade za spravodlivé, aby si každý z účastníkov platil trovy odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sám.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).