Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Sa-2-2021.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Subarea
27Sa/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Z. X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020
rozhodol:
Správny súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 13.01.2021, označeným ako „správna žaloba“, sa žalobca v žalobnom návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej len „GR ZVJS“) číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020 a vrátenia veci na nové konanie. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 11.11.2020 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.09.2003 podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Z.z., na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999. Žalobca vyslovene uviedol, že označuje ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak správnou žalobou žiada o preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020, keďže ním bolo porušené jeho právo na starobný dôchodok. Preskúmanie uvedeného rozhodnutia žaloba opiera o ust. § 4 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Oprávnenosť preskúmania uvedeného rozhodnutia dokladuje aj s poukazom na ust. § 199 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z.z. Žalobca uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal dňa 15.12.2020 odvolanie.
2. Podľa obsahu vyhodnotil súd podanie zo dňa 13.01.2021 ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „SSP“).
3. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe žiadal preskúmať prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020, avšak uviedol, že proti nemu podal odvolanie v rámci administratívneho konania, správny súd uznesením č. k. 27Sa/2/2021-37 zo dňa 28.05.2021 žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote odstránil vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd žalobcu poučil, ako je potrebné podanie doplniť a opraviť a o následku neodstránenia vady, o odmietnutí žaloby.
4. Na uznesenie správneho súdu č. k. 27Sa/2/2021-37 zo dňa 28.05.2021 reagoval žalobca podaním datovaným dňa 03.05.2021 (pozn. súdu: jedná sa o chybu v písaní, malo byť uvedené 03.06.2021), doručenom súdu elektronicky dňa 03.06.2021, v ktorom uviedol, že konanie vyššieho súdneho úradníka považuje za šikanózne a za spochybňovanie jeho odbornosti. Uviedol, že už niekoľkokrát súdu vysvetlil (v iných konaniach), prečo označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a žalobou žiada
preskúmať rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.12.2020. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru podľa ustanovení všeobecných právnych predpisov, a teda ani podľa zákona č. 162/2015 Z.z. nie je povolené preskúmanie súdom odvolacieho rozhodnutia. Jeho základné právo na starobný dôchodok nebolo porušené odvolacím rozhodnutím zo dňa 09.04.2021 ale rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 07.12.2020. Žalobca zdôraznil, že v správnej žalobe ako predmet preskúmania správne označil rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.12.2020, ktorým bolo porušené jeho právo na starobný dôchodok. Zotrval na dôkazoch a skutočnostiach, ktoré boli dôvodmi pre podanie správnej žaloby zo dňa 13.01.2021, v ktorých v súlade so zákonom označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a ktorou žiadal o preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.12.2020.
5. Predtým ako súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či správna žaloba netrpí nedostatkami, pre ktoré by nemohol správny súd v konaní ďalej pokračovať v zmysle § 59 SSP.
6. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
Podľa § 5 ods. 9 veta prvá SSP v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
7. Správny súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žalobca sa od počiatku domáhal preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 71/1967 Zb.“) správne konanie na základe žiadosti zo dňa 11.11.2020 Z.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX S., o priznanie starobného dôchodku zastavil, keďže v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V žalobe a výslovne v podaní zo dňa 03.06.2021, ktorým reagoval na výzvu súdu na odstránenie vady žaloby, ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu GR ZVJS podal odvolanie, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bude vydané aj odvolacie rozhodnutie. Pri odstraňovaní tejto vady správny súd prihliadol v zmysle § 199 ods. 2 SSP na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o žalobe v sociálnych veciach, a preto jej poskytol vyčerpávajúce poučenie o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a toho, ktorý subjekt má byť žalovaným. Z obsahu podanej žaloby a vykonaného šetrenia správnym súdom (č. l. 18, 22, 26-27, 29-33) bolo zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím č. 19093/2021/20 dňa 09.04.2021 tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca však trval na tom, že predmetom prieskumu je rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020. Dokonca postup súdu označil za šikanózny a on ako žalobca označil náležitosti žaloby správne a je to správny súd, ktorý koná v rozpore so zákonom. Po takomto vyjadrení žalobcu nastal logický rozpor medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia.
8. Žalobca v záujme splnenia poučovacej povinnosti bol vyzvaný uznesením č. k. 27Sa/2/2021-37 zo dňa 28.05.2021 na odstránenie tejto vady. V tomto uznesení správny súd uviedol, že žalobca správne ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný tak, aby tieto náležitosti žaloby vzájomne korešpondovali. Žalobca však ani na túto výzvu označenie napadnutého rozhodnutia neopravil; naopak, uviedol, že na súdnom preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.12.2020 trvá.
9. Vzhľadom na jednoznačne vyjadrenú vôľu žalobcu ohľadom vymedzenia predmetu súdneho prieskumu zákonnosti, ktorú žalobca jednoznačne prejavil v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil (napr. vo vyjadrení na výzvu súdu), súd nemal žiadne pochybnosti, že žalobca neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, že nekonal v zjavnom omyle a žiadal skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobcu.
10. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS, potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne, ako napadnuté rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal subjekt, ktorý je označený ako žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať na základe samotnej žaloby o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať. Skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označil druhostupňový správny orgán, predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti žaloby, keď o nevyhnutnosti zhody žalovaného subjektu a rozhodnutia vydaného žalovaným správny súd žalobcu poučil.
11. Správny súd preto musel konštatovať, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil,
svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje v tom, že na jednej strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia [§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP], ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nie je možné pokračovať, a to ani pri zachovaní neformálneho posúdenia predloženej žaloby žalobcu ako fyzickej osoby podľa § 202 ods. 2, veta prvá SSP. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzve správneho súdu opravený do momentu vydania tohto uznesenia, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP bol nútený žalobu odmietnuť.
12. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu (v prejednávanej veci priamo proti výslovne a jednoznačne prejavenej vôli žalobcu). Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9 SSP. Obsahom princípu vyjadreného v § 5 ods. 9 SSP je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosťou správneho súdu (§ 199 ods. 2 SSP) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a informácie, že ním označený žalovaný je označený správne. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorých zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle § 199 ods. 2 SSP, však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.). Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).
13. V danom prípade neodstránenie vady žaloby žalobcom predstavovalo taký nedostatok, pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať (na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalobca v predloženej žalobe navrhol preskúmať i zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 05.04.2013, o ktoré sa v zmysle tvrdení žalobcu opiera rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti zo dňa 11.11.2020, nakoľko postupu podľa § 27 SSP bráni vada nezrozumiteľnosti samotnej žaloby v zmysle vyššie uvedeného). Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby. Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnuté, aby v takýchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby, je nutné konštatovať, že podanie je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka, resp. čo ním žalobca sleduje. Za stavu, keď žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, ale ako rozhodnutie, ktorého nápravy sa domáha, označil rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020, je žaloba žalobcu nezrozumiteľná, keď predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré nevydal žalovaný. Skutočnosť, že žalobca odmietol svoje podanie opraviť, a to napriek vyčerpávajúcemu poučeniu správneho súdu, preto predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení takého napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať, a preto správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP bol nútený žalobu odmietnuť.
14. Pre úplnosť správny súd dodáva, že už v rámci uznesenia č. k. 27Sa/2/2021-37 zo dňa 28.05.2021 správny súd poukázal na informatívne výsluchy žalobcu v skutkovo a právne takmer identických konaniach, keď správny súd zvolil neformálny prístup a pokúsil sa žalobcovi aj bezprostredne a ústne ozrejmiť, v čom spočíva rozpor, vada žaloby, ktorá bráni jej vecnému prejednaniu.
15. Napr. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24Sa/48/2019, vzhľadom na to, že žalobca v žalobe žiadal preskúmať prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019, avšak uviedol, že proti nemu podal odvolanie v rámci administratívneho konania, správny súd najskôr informatívnym výsluchom a potom uznesením č. k. 24Sa/48/2019-96 zo dňa 08.10.2020 žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote odstránil vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd žalobcu poučil, ako je potrebné podanie doplniť a opraviť a o následku neodstránenia vady, o odmietnutí žaloby. Správny súd predvolal žalobcu na informatívny výsluch dňa 28.09.2020, na ktorom bol poučený o tej skutočnosti, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodol odvolací orgán -minister spravodlivosti, správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 28.09.2020 zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe. Žalobca poukázal na to, že má vysokoškolské právnické vzdelanie. Podľa jeho názoru ust. § 6 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku jasne stanovuje, čo sa má preskúmavať, je to potvrdené aj v ust. § 199 SSP. Medzičasom vydané rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR podľa vyjadrenia žalobcu neporušuje jeho právo.
16. V konaní vedenom pod sp. zn. 28Sa/20/2019 vzhľadom na to, že z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, pričom žalobcom je fyzická osoba a ako predmet prieskumu označil prvostupňové rozhodnutie, hoci bolo vydané aj druhostupňové rozhodnutie v inštančnom postupe, správny súd na odstránenie tejto vady žaloby (ktorá existovala aj v ďalších žalobách tohto istého žalobcu) zvolil bezprostredný prístup k žalobcovi a predvolal ho na informatívny výsluch v zmysle § 60 SSP. Na výsluchu bol výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019 opravil označenie žalovaného na Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak zotrval na preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil jeho písomné vyjadrenie bez dátumu v počte 3 strany. Z tohto písomného podania vyplýva, že v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v uznesení sp. zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019 za žalovaného vo veci preskúmania zákonnosti GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019 označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Opakovane uviedol, že podanou správnou žalobou zo dňa 18.07.2019 sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS číslo: ZVJS- d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019. Zároveň žiadal v zmysle § 27 SSP preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že došlo zo strany súdu k naplneniu k poučovacej povinnosti súdu a dôslednej ochrane žalobcu na prístup k súdu.
18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.