Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Pu-15-2026.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Subarea
2Pu/15/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia a držania umiestneného: A. L., U. XX.XX.XXXX, F. D. O. XX.XX.XXXX Q. XXX/XX, XXX XX E., O. E. U. H. (ďalej len „umiestnený"), od 11.07.2026 o 06,22 hod. nedobrovoľný pobyt v zdravotníckom zariadení: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LF a UNB (ďalej len „zdravotnícke zariadenie"), takto
r o z h o d o l :
I. Prevzatie umiestneného: A. L.Š., U. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LF a UNB, ku ktorému došlo dňa 11.07.2026 o 06.22 hod. bez jeho súhlasu, bolo prípustné.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 11.07.2026 o 07,00 hod. bolo Mestskému súdu Bratislava II do podateľne súdu doručené oznámenie zdravotníckeho zariadenia. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že dňa 11.07.2026 o 06,22 hod. bol do zdravotníckeho zariadenia umiestnený prijatý bez jeho informovaného súhlasu. Súd uznesením sp. zn. 2Pu/15/2026-5 zo dňa 13.07.2026 z úradnej povinnosti začal konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky G.. G. L. dňa 14.07.2026 v zdravotníckom zariadení, oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
3. Súd sa oboznámil v danej veci s názorom ošetrujúcej lekárky G.. G. L., v zdravotníckom zariadení, v lekárskej izbe, na uzatvorenom mužskom oddelení. Ošetrujúca lekárka doručila lekársku správu zo dňa 11.07.2026. Súd z výsluchu tejto lekárky zistil, že pacient bol prijatý dňa 11.07.2026, v skorých ranných hodinách, bol privezený RZP, chytili ho na ulici policajti. Pochádza z Východu, bol u nich hospitalizovaný prvý krát, pričom mal rôzne vidiny, bál sa toho, chcel utiecť, pri vyšetrení bol úzkostlivý. Bol prijatý bez súhlasu a mal pozitívny test na heroín. Jeho stav si vyžadoval akútnu psychiatrickú intervenciu formou hospitalizácie pre riziko vážneho zhoršenia stavu a riziko ohrozenia seba alebo okolia. Bol prijatý za účelom stabilizácie stavu a nastavenia liečby, s diagnózou: F23.9 Akútne a prechodné psychotické poruchy, bližšie neurčené. Jeho stav sa stabilizoval, v pondelok, dal informovaný súhlas s pobytom v ich zariadení a následne na reverz odišiel z ich zariadenia, takže sa v ich zariadení už nenachádza. 4. Podľa ustanovenia čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z 01.09.1992 ústavný zákon č. 460/1992 Z. z. ( ďalej len „Ústava SR“)
5. Podľa ustanovenia čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
6. Podľa ustanovenia čl. 17 ods. 6 Ústavy SR zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
7. Podľa ustanovenia čl. 8 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. z. zo dňa 9. januára 1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „Listina“) osobná sloboda je zaručená.
8. Podľa ustanovenia čl. 8 ods. 2 Listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.
9. Podľa ustanovenia čl. 8 ods. 6 Listiny zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno osobu prevziať alebo držať v ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu. Také opatrenie musí byť do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní.
10. Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
11. Podľa ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
12. Podľa ustanovenia § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 až 6).
14. Vykonávať lekárske úkony proti vôli pacienta by bolo v rozpore s lekárskou etikou, preto sa spravidla vyžaduje súhlas vopred. Za určitých okolností je možné robiť lekárske úkony a za tým účelom prevziať pacienta do ústavnej starostlivosti aj bez jeho súhlasu. Predpoklady pre takýto postup sú upravené v § 6 ods. 9, písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti. Prevzatím do ústavnej starostlivosti bez súhlasu pacienta je obmedzená jeho sloboda, ktorá patrí medzi základné práva a slobody zakotvené v Ústave slovenskej republiky.
15. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi bez jeho súhlasu je zákonom o zdravotnej starostlivosti prísne upravené a pripúšťa len štyri prípady:
i) ak ide o neodkladnú starostlivosť, kedy nemožno včas získať pacientov súhlas, ale možno ho predpokladať; ii) v prípade ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu;
iii) v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie; iv) pri ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy:
a) ohrozuje seba alebo svoje okolie, b) hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
16. Podľa ustanovenia § 260 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
17. Podľa ustanovenia § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
19. Podľa § 23 ods. 3 CMP, ak sa konanie začalo bez návrhu, súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo začaté.
20. Súd všeobecne uvádza, že podľa ustanovenia čl. 17 ods. 6 Ústavy SR prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, bol v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie).
21. Zákon rozlišuje dve štádia detenčného konania - prvé je posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a druhé je posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa ustanovenia § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť rovnako oznámenie do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé takéto oznámenie zdravotníckeho zariadenia je podľa ustanovenia § 253 CMP podnetom na začatie konania a má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie z úradnej povinnosti na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Účastníkmi konania sú v takomto prípade umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie návrhu umiestnenej, aby ju pribral ako účastníka do konania.
22. Súd ďalej uvádza, že pozitívne rozhodnutie súdu v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia nahrádza informovaný súhlas umiestneného a zakladá tak právne dovolené obmedzenie osobnej slobody umiestneného. Súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia je povinný prihliadnuť na záujem ochrany zdravia umiestneného, verejný záujem ochrany spoločnosti a v neposlednom rade aj na konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu.
23. Súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade boli splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u pacienta vzhľadom na jeho zhoršený duševný zdravotný stav bola v čase prijatia nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúcej lekárky, oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou, súd dospel k záveru, že bez hospitalizácie by umiestnený mohol ohrozovať predovšetkým svoj život a zdravie, a svojim správaním ohrozovať aj svoje okolie. Potreba hospitalizácie v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia
u umiestneného vyplývala zo zhoršenia jeho duševného stavu. Pacient predstavuje pri takomto ochorení bezprostredné riziko ohrozenia tak pre seba samého ako aj hrozbu pre okolie.
24. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by mohol umiestnený pre akútne a prechodné psychotické poruchy, bližšie neurčené, ktoré je potrebné počas jeho pobytu v zdravotníckom zariadení zdiagnostikovať, ohroziť svoje zdravie, prípadne až život. Súd dospel k záveru, že nedobrovoľná hospitalizácia umiestneného, ku ktorej došlo dňa 11.07.2026 o 06,22 hod. má zákonné dôvody a bol prípustný. Tieto skutočnosti sú dostatočne závažným dôvodom na to, aby sa obmedzila osobná sloboda pacienta a bol umiestnený v zdravotníckom zariadení. Súd v vyhľadávaním v registri spisov (živých aj archívnych) nezistil, že by sa na tunajšom súde v rovnakom konaní už rozhodovalo. 25. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že pre zlepšenie zdravotného stavu umiestneného je nutné jej ponechanie v ústavnej starostlivosti, nedá sa vylúčiť, že pri aktuálnom psychickom stave by mohlo dôjsť k ešte vážnejšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu a mohol by byť ohrozený na zdraví duševnom aj fyzickom, dokonca aj na živote. Súd v tomto prípade považuje za potrebné uprednostniť liečbu umiesteného, a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu, pretože jeho prepustením by hrozilo riziko zhoršenia jeho zdravotného stavu. V danej veci boli splnené podmienky pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CMP tak, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, najmä s poukazom na odborné posúdenie zdravotného a psychického stavu umiestneného jeho ošetrujúcou lekárkou. 26. Súd má vzhľadom na vykonané dokazovanie za preukázané, že nedobrovoľné prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia dňa 11.07.2026 o 06,22 hod. bolo prípustné. K obmedzeniu vo voľnom pohybe umiesteného v zdravotníckom zariadení došlo v súlade s ustanovením § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že pri vykonávaní dokazovania v zdravotníckom zariadení dňa 14.07.2026, ošetrujúca lekárka uviedla, pacient udelil informovaný súhlas s pobytom v ich zariadení a následne na reverz odišiel z ich zariadenia, takže sa v ich zariadení už nenachádza, súd konanie začaté bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestneného bez informovaného súhlasu podľa § 23 ods. 3 CMP z dôvodu, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo začaté, zastavil.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.