Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/198/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci maloletého N. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov I.. U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R., U. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné a N. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, B.. I., zast. JUDr. Martinom Lopuchom, Novomeského 34, Michalovce a za účasti Okresnej prokuratúry Humenné, Štefánikova 1900/69, Humenné o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. -291 zo dňa 28.8.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému N. Q..

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.:

„Súd mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. zo dňa 1.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. zo dňa 21.12.2017 tak, že maloletého N. Q., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. Q. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky od rozhodnutia súdu od 28.8.2020. V prevyšujúce časti výšky výživného súd návrh matky zamieta. Upravuje styk otca s maloletým N. Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a po skončený styku odovzdá matke v mieste bydliska maloletého.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 10.00 hod. do soboty do 17.00 hod, každý nepárny rok od nedele od 10.00 hod. do pondelka do 17.00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 10.00 hod. do 17.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 20.00 hod. a od 27.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a po skončení styku odovzdá matke v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, v stanovenom čase odovzdať otcovi a po skončení styku v stanovenom čase maloletého od otca riadne prevziať. Matka je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 295,63 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 295,63 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania..“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, zo záverov tohto odborného vyjadrenia vypracovaného znalkyňou C.. N. Q. č. 105/201 vyplýva, že vzhľadom k silne narušeným vzájomným vzťahom v rodine s prihliadnutím na neschopnosť komunikácie a spolupráce rodičov sa zverenie maloletého N. do striedavej osobnej starostlivosti nejaví byť v jeho najlepšom záujme. Znalkyňa navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom upraviť v nepárnom týždni od piatka popoludní do nedele večer a zároveň v párnom týždni od stredy do štvrtka, vrátane polovice všetkých sviatkov a prázdnin. Rovnako súd v konaní vypočul maloletého, ktorý postupne na otázky uviedol, že sa s otcom nestretáva, naposledy ho videl v lete, pred bytovkou, nešli nikde. Nikde nešli preto, že je zlý na mamku. Kričí na mamku, na neho nie. Na otázku či by sa chcel stretávať s otcom, uviedol nie, pretože je zlý. Pamätá si, že všetci spolu boli pri vode. Aj keď bývali spolu bol na mamku zlý, kričal na ňu. Volá ho I., pretože je zlý. Ocko mu volá na mobil, ale on ho ruší. Nemá mobil, ocko volá na mamkin mobil. Keď ocko zavolá, on mu nedvíha telefón. Na otázku, či mamka hovorí niečo škaredé o otcovi, uviedol áno. Na otázku či ho mamka posiela za ockom uviedol, že keď chce tak ide, ale on nechce. Maloletý vo svojej výpovedi neuviedol, žiadne skutočnosť, pre ktoré by sa nechcel stretávať s otcom, okrem skutočnosti, že otec je na mamku zlý. Zo správy CDR vyplýva, že na začiatku spolupráce maloletý otca ignoroval, neodpovedal na jeho otázky a vyjadroval sa o ňom v negatívnom ladení, avšak jeho neverbálny prejav nekorešpondoval s vypovedanými tvrdeniami. Tie sa javili ako žiaduce a naučené odpovede, ktoré preberá od svojho okolia. Pána Q. oslovoval menom a negatívne reagoval na oslovenie otec pracovníčkami centra. Počas pravidelnej realizácie spoločných stretnutí sa maloletý dobre adaptoval na otcovu prítomnosť a na spoločných aktivitách participoval. Správanie sa maloletého do centra s matkou zväčša vykazovalo známky ambivalencie, ale stretnutia s otcom zvládol nad očakávanie oboch rodičov. Spoločné aktivity pomohli maloletého spomínať na spoločne strávený čas s jeho otcom, z ktorých si pamätá najmä pozitívne zážitky. Otec maloletého na konzultáciách uviedol, že má záujem naďalej pracovať na vzťahu so synom a rozhodnutia do budúcnosti necháva na ňom, chce pokračovať v stretnutiach so synom. V závere spolupráce s centrom sa obaja rodičia dohodli na pravidelných telefonických rozhovoroch maloletého N. s otcom a to každú stredu o 18.00 hod. Súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého nie je vhodná, táto sa napriek rozhodnutiu súdu nikdy nerealizovala. Aj keď je tu predpoklad, že maloletého voči otcovi negatívne ovplyvňuje matka, na druhej strane je tu silná citová väzba maloletého na matku, preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka je povinná viesť maloletého v pozitívnom zmysle tak, aby bolo možné realizovať úpravu styku maloletého s otcom, ktorý má rovnaké právo ako matka podieľať sa na výchove maloletého. Výšku výživného súd určil na sumu 100 eur mesačne od rozhodnutia súdu. Matka požadovala sumu 200 eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z tvrdení otca, z jeho daňového priznanie, kde jeho príjmom je minimálna mzda, pričom uhrádza odvody vo výške 230 eur mesačne a 100 eur mesačne hradí za bývanie, keďže býva u rodičov. Okrem stravy, ošatenie, drogérie, na ostatné výdavky súd neprihliadol, pretože vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred ostatnými výdavkami. Maloletý je v súčasnosti žiakom 3. ročníka základnej školy a jeho náklady predstavujú náklady za družinu, náklady na obedy, na stravu, ošatenie, školské pomôcky. Matka maloletá uvádza príjem 1 000 eur mesačne v čistom, pričom jej náklady predstavujú náklady na odvody vo výške cca 230 eur mesačne. Býva so synom. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 35 eur za plyn a elektrinu, 230 eur nájom. Spláca leasing za auto vo výške 298,84 eur mesačne, posledná splátka by mala byť v mesiaci september 2020. Spláca úver vo výške 10 000 eur po 197 eur mesačne, ktorý si

zobrala na prerobenie bytu. Súd výživné vo výške 100 eur mesačne považuje za primerané potrebám maloletého ako aj príjmu otca, s prihliadnutím na skutočnosť, že primeraný príjem má aj matka a potreby maloletého nie sú v takej výške, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného vo výške 200 eur mesačne. Otec maloletého by platením výživného v takejto výške uhrádzal všetky náklady maloletého a jeho príjem nie je v takej výške, aby súd priznal výživné vo výške 200 eur mesačne. Preto súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Styk otca s maloletým súd upravil podľa odporúčania v znaleckom posudku ako aj podľa návrhu kolízneho opatrovníka. Súd je toho názoru, že žiadne okolnosti nebránia, aby maloletý mohol tráviť u svojho otca každý druhý víkend a polovicu prázdnin a sviatkov. Otec má právo podieľať sa na výchove maloletého a preto k víkendovým pobytom by mala patriť aj príprava na vyučovanie, preto by matka mala maloletému zbaliť aj školské pomôcky potrebné na prípravu do školy. Otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého u svojich rodičov a pobytom maloletého u otca by tu boli väzby aj ostatných členov rodiny zo strany otca. Nie je dôvod, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky. Maloletý je vo veku, kedy môže u otca prespávať a ako to vyplýva z poslednej správy kolízneho opatrovníka tým, že sa maloletý častejšie stretával so svojim otcom, spomenul si aj na pozitívne zážitky, ktoré s otcom mal a v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na negatívne správanie sa otca voči maloletému.

4. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Poukázal na ustanovenie § 26, §36, ods. 1, § 62 Zákona o rodine.

Obsah odvolania otca

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh matky zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že výpoveďou otca, svedkov N.Z. st., S. R., bolo jednoznačne preukázané , že otec v pravidelných 2-týždňových intervaloch určených rozsudkom OS Michalovce sa vždy dostavil k obytnému domu, v ktorom mal. býva a snažil sa dieťa prevziať do svojej striedavej starostlivosti. Matka mal. ani raz dieťa otcovi neodovzdala. Bránenie v realizácii striedavej osobnej starostlivosti bol otec niekoľkokrát osobne hlásiť i na Obv. Odd. P)SR Humenné a žiadať o pomoc. Rozhodnutiami v konaniach Okresného súdu Michalovce sp. zn. v spojení s odvolacím konaním na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. , bol mal. N. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z oboch rozhodnutí po rozsiahlom dokazovaní vyplýva jednoznačný záver o otcovej spôsobilosti na výchovu dieťaťa, silnom emočnom vzťahu medzi ním a dieťaťom navzájom. Otec počas konania poukazoval na to, že už po dvoch neúspešných pokusoch o prevzatie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti podal návrh na výkon rozhodnutia. Toto konanie, ktoré stále prebieha, priebežne 3x urgoval k urýchlenej realizácii výkonu rozhodnutia, 2.3.2020 podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu. Otec pravidelne neúspešne v dvojtýždňových intervaloch cestoval zo F., okr. I. do R. a späť za účelom prevzatia dieťaťa z rúk matky. Už znalkyňa Y. v závere znaleckého posudku z 19.9.2016 v konaní v odpovedi na 4. otázku udáva, že dieťa bolo používané ako prostriedok manipulácie s otcom dieťaťa. Rovnaký záver zistila i znalkyňa Q., čo je zrejmé z jej odpovede na 4.- tú otázku v odbornom vyjadrení č. 105/2019 z 13.9.2019. Obdobne i kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 19.5.2020 jednoznačne konštatoval dlhodobú manipuláciu matky s dieťaťom proti otcovi. Otec nechápe, prečo sa podroboval zdĺhavému procesu zbližovania sa so synom v Centre pre deti a rodinu, ktorý mal jednoznačne stále viac pozitívny vplyv na dieťaťa a jeho postoj voči nemu, čo je zrejmé zo správ kolízneho opatrovníka, ak súd tieto skutočnosti nezohľadnil.

7. Matka a okresný prokurátor v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolanie otca mal. nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

10. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

12. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

13. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o zverení mal. N. do osobnej starostlivosti matky, ktorý súd oprel o vyjadrenie znalkyne C.. Q., podľa ktorého je vzhľadom k silne narušeným vzájomným vzťahom v rodine s prihliadnutím na neschopnosť komunikácie a spolupráce rodičov sa zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nejaví byť v jeho najlepšom záujme. .

14. Z vykonaného dokazovania, vrátane záverov odborného vyjadrenia znalkyne nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú pre výchovu detí vytvorené rovnako dobré podmienky a spĺňajú osobnostné predpoklady pre ich výchovu. V tomto smere odvolací súd nesúhlasí s tvrdením otca uvedeným v odvolaní, podľa ktorého súd tým, že zveril mal. do osobnej starostlivosti matky vyjadril, že otec je nespôsobilý vychovávať dieťa. Pokiaľ obaja rodičia prejavujú o deti skutočný záujem a chcú ich mať v osobnej starostlivosti a zároveň obaja spĺňajú relevantné objektívne kritériá v približne rovnakej miere, vytvára sa prezumpcia v prospech striedavej starostlivosti. Na druhej strane však striedavá starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov. Záujem a potreby detí je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre deti. V prejedávanom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhliadol na strane oboch rodičov závažné nedostatky, pre ktoré by zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo v rozpore so záujmom mal. N.. Je nesporné, že pre fungujúcu striedavú starostlivosť je potrebné, aby obaja rodičia, uvedomujúc si zodpovednosť za výchovu ich spoločného dieťaťa kooperovali tak, aby dieťa , ktoré má právo na výchovu oboma rodičmi malo u nich vytvorené láskyplné, nestresujúce výchovné prostredie. Odvolací súd si všíma postoj otca, ktorý odmietal podrobiť sa vyšetreniu u znalkyne, na druhej strane si všíma postoj matky, ktorá N. manipuluje proti otcovi, čo je jednoznačne v príkrom rozpore s jeho záujmom. Takéto správanie oboch rodičov je poľutovaniahodné a nezrelé. Hoci nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je možné aj v prípadoch, kedy rodičia nedostatočne komunikujú, v prejednávanom prípade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc zo záverov odborného posudku mal za to, že v súčasnosti nie je striedavá starostlivosť v prospech mal. N.. Rodičia sa nedokážu dohodnúť na základných veciach týkajúcich sa ich dieťaťa, je preto nepravdepodobné, že by zvládli dohodnúť sa na dôležitých veciach, akými pri výkone striedavej starostlivosti nesporne je napríklad otázka dochádzky do školského zariadenia vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov.

15. Mal. N. sa 4 roky nachádza vo výchovnom prostredí matky, napriek existencii súdneho rozhodnutia o nariadení striedavej starostlivosti. Hoci je možné uzavrieť, že matka manipuláciami proti otcovi v

rozpore so záujmom dieťaťa spôsobila, že N. otca odmieta, je potrebné na tomto mieste spomenúť aj príčiny na strane otca, ktorý podľa odborného vyjadrenia znalkyne je menej emočne zrelý a empatický na výchovu dieťaťa. Na druhej strane znalkyňa zistila pozitívny citový vzťah otca a mal. N., ktorý je v jeho prípade potlačený tým, že matka ho k styku s otcom nemotivuje a podporuje jeho odmietanie otca. Zvažujúc všetky relevantné kritériá záujmu mal. dieťaťa sa odvolací súd pri úprave rodičovských práv priklonil k názoru, že vzhľadom k potrebe zachovania stability výchovného prostredia je v súčasnosti namieste zverenie mal. N. do starostlivosti matky. Primárnym dôvodom pre nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu potreba sanácie vzťahu otca a syna a vzdialenosť bydlísk rodičov, ktorá by bola prekážkou pre jej realizáciu najmä s prihliadnutím k plneniu povinnej školskej dochádzky u dieťaťa.

16. Je potrebné poukázať na závery odborného vyjadrenia znalkyne, ktoré konštatuje, že obaja rodičia sú schopní zastávať samostatne rodičovskú rolu. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu.

17. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách. ( viď uznesenie ÚS ČR, sp.zn. z 14. 3. 2017).

18. V súlade s citovanými doktrinálnymi závermi súdov ohľadom kritérií pre rozhodovanie o styku nerezidentného rodiča s dieťaťom rešpektujúc záujem maloletého odvolací súd má za to, že súd upravil styk v rozsahu, ktorý umožní vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej starostlivosti zo strany otca.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že kolízny opatrovník rodičov odporučil do Centra pre deti a rodiny G., pracovisko R., kde bolo rodičom a aj mal. N. poskytnuté odborné poradenstvo, ktoré spôsobilo pozitívnu zmenu postoja u mal. N.. Odvolací súd má za to, že s rodinou je potrebné naďalej pracovať a preto je namieste zo strany súdu z úradnej moci iniciovať konanie o nariadenie výchovného opatrenia, pre ktoré týmto odvolací súd dáva podnet.

20. Z obsahu odvolania otca vyplýva, že odvolanie smeroval proti všetkým výrokom rozsudku, pričom odvolacie dôvody predostrel len voči výroku o zmene formy osobnej starostlivosti. Odvolací súd napriek tomu preskúmal celé rozhodnutie a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že aj ostatné výroky sú správne, preto napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania postupom podľa potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).