Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3To-19-2021.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej v trestnej veci obžalovaného L. V. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/203/2020 zo dňa 22.02.2021 na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2021 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. 0T/203/2020 dňa 22.02.2021 uznal obžalovaného L. V. vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 22.12.2020 v čase asi o 4:50 hod. v mestskej časti Bratislava - Rusovce ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo šedej metalízy, evidenčné číslo BL XXX LU, z ulice Irkutská na parkovisko Vzdúvadlo, kde bol zastavený hliadkou Policajného zboru a počas kontroly za pomoci elektronického prístroja - analyzátora dychu typu AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A410141 mu bolo zistené dňa 22.12.2020 v čase o 4:50 hod. množstvo 1,05 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, meranie číslo 166, a následne o 5:13 hod. pri opakovanej dychovej skúške mu bolo zistené 0,97 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, meranie číslo 167.
Súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 roky.
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného, smerujúce proti výroku o treste. Odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.03.2021. Napadnutému rozsudku vytýka, že súd neakceptoval návrh prokurátora na uloženie mierneho nepodmienečného trestu a trestu prepadnutia veci - motorového vozidla. Odôvodnenie rozsudku považuje prokurátor za nejasné, všeobecné a arbitrárne. Súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že pri tak závažnej protispoločenskej činnosti, akou je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s výškou hladiny 2 promile, a dôvodom jazdy bolo len to, že obžalovaný išiel domov z firemnej oslavy, neakceptoval návrh prokurátora na uloženie mierneho nepodmienečného trestu. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný je ľahostajným človekom, ktorý neváha sa pre svoju pohodlnosť odviesť domov a ohrozovať životy a majetok iných, keď šoféruje s 2 promile alkoholu v dychu. V osobe obžalovaného sa jedná o nedisciplinovaného vodiča páchajúceho závažné dopravné priestupky spočívajúce v prekračovaní povolenej rýchlosti a v nerešpektovaní značky STOP. Samosudca dostatočne neodôvodnil, prečo považuje navrhnutý trest prepadnutia veci za neprimerane prísny, pričom
na hlavnom pojednávaní k tomuto nevykonal ani žiadne dokazovanie. Nijako nepreveroval ani potrebu a nevyhnutnosť obžalovaného navštevovať svoju dcéru práve len motorovým vozidlom, a či ju aj skutočne navštevuje. Samosudca sa ani nezamyslel nad tým a nepreveril to, ako obžalovaný navštevuje dcéru od 22.12.2020, kedy mu bol zadržaný vodičský preukaz. Na rozdiel od samosudcu prokurátor je toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu je odôvodnené práve u obžalovaného L. V., nakoľko sa jedná o nedisciplinovaného a ľahostajného vodiča nerešpektujúceho závažným spôsobom opakovane pravidlá cestnej premávky, čo uňho vyústilo až do toho, že si kvôli svojej pohodlnosti dovolil viesť motorové vozidlo s dvoma promile alkoholu. Plne odôvodnené je i uloženie trestu prepadnutia veci - vozidla v hodnote 3.000 € , a to vysokou hladinou alkoholu. Ďalej prokurátor v odvolaní opakovane poukazuje na arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä v časti výmery trestu zákazu činnosti. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému ním navrhované tresty.
Obžalovaný využil právo podľa § 314 Trestného poriadku vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo riadne doručené, a to podaním zo dňa 12.03.2021. Uvádza, že naďalej nepopiera a ľutuje spáchanie žalovaného trestného činu, uvedomuje si jeho závažnosť a nebezpečnosť, hanbí sa za to. Ohradzuje sa však voči označeniu „ľahostajný človek“, ktorý pre svoju „pohodlnosť“ ohrozuje životy iných, pretože ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu, pri prvotnom kontakte s hliadkou obžalovaný uvádzal, že sa cítil byť ohrozený. Po odchode hliadky síce odišiel svojím vozidlom, avšak určite nie pre pohodlnosť, ale pre pocit strachu, ktorý v tej chvíli pociťoval. Nikdy nebol nezamestnaný, pracuje každý mesiac 220 až 250 hodín, športuje, stará sa o rodinu, ako šéfkuchár pomáha napredovať mladším a menej skúseným kolegom, venuje sa pestovaniu zeleniny a byliniek, takže „pohodlný a ľahostajný“ je určite nevhodný opis jeho osoby. Svoje konanie si vysvetľuje vlastným osobným zlyhaním. Namieta tiež označenie ako nedisciplinovaný vodič. Uvedomuje si, že sa dopustil 8 priestupkov, ale treba vziať do úvahy aj to, že za obdobie 12 rokov najazdil viac ako tristotisíc km, čo znamená približne 1 priestupok za 1,5 roka, a tiež 1 priestupok na 40.000 km. Väčšinu kilometrov prešiel cestovaním za svojou dcérou z Bratislavy do Michaloviec a späť v priebehu jedného dňa, čo je asi tisíc km. Nezastavenie na značke STOP je brané ako nerešpektovanie dopravného značenia, no nakoľko bola nočná hodina a zlá viditeľnosť, túto značku obžalovaný prehliadol a bol za to pokutovaný. Obžalovaný vždy rešpektoval autority a spoločenský systém, a preto namieta tvrdenie prokurátora, že je nespoľahlivý a ľahostajný voči spoločnosti. Obžalovaný pred súdom uviedol, že si je vedomý, že dcéru môže navštevovať aj vlakom, avšak pre pracovnú vyťaženosť a časovú náročnosť cestovania do Michaloviec sa mu kontakt s dcérou určite obmedzí. Od rozvodu sa každú dovolenku venoval dcére, čo je už viac ako 12 rokov, a keďže rešpektuje jej školské povinnosti, je tých príležitostí na stretávanie sa skutočne málo, a v tomto vidí obžalovaný potrebu a nevyhnutnosť používania vozidla na návštevu dcéry. To, že dcéru skutočne navštevuje, môže potvrdiť jeho bývalá manželka. Od zadržania vodičského oprávnenia obžalovaný dcéru nenavštevoval pre epidemiologickú situáciu. Obžalovaný rešpektuje zdravie a bezpečnosť svojej rodiny, v ktorej sú ďalšie malé deti a starší ľudia, a tiež dcérina matka pracuje v školstve. Obžalovaný poukazuje na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, viedol riadny život, vyjadruje ľútosť nad svojím konaním a pre zvyšok života je ponaučený, že musí predchádzať konaniu, ktoré by opäť viedlo k jeho osobnému zlyhaniu. Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol zamietnuť odvolanie, lebo nie je nedôvodné.
Obžalovaný odvolaciemu súd predložil doklad o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti vystavené psychiatrom, ktorý nezistil závislosť na alkohole, a kladné hodnotenie od zamestnávateľa.
Odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry pridržiaval dôvodov uvedených v odvolaní a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť obžalovanému krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody, trest zákazu činnosti a trest prepadnutia veci - zaisteného motorového vozidla.
Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, navrhol uloženie peňažného trestu namiesto trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože cesta za dcérou do Michaloviec vyžaduje používanie motorového vozidla.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné, hoci je potrebné súhlasiť, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku je strohé a stručné a hodnotiace úvahy sú zúžené na minimum.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa 22.12.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na príslušný súd obžalobu na obvineného L. Jakába pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2021 obžalovaný Radoslav Jakáb učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaných trestných činov na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
K osobe obžalovaného, t.j. k výroku o treste vykonal súd prvého stupňa dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, v roku 2017 sa dopustil 3 priestupkov v cestnej premávke, za nerešpektovanie značky STOP mu bola uložená pokuta vo výške 40 €, za jazdu bez platných dokladov 20 € a dňa 31.08.2017 na ceste II/505 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, za čo bol sankcionovaný pokutou vo výške 100 €. V roku 2018 dostal pokutu 10 € za nezabezpečenie vozidla proti odcudzeniu, v roku 2020 mu bola uložená pokuta vo výške 20 € za rýchlosť jazdy. Pred uvedeným obdobím (ktoré sa v evidenčnej karte vodiča nevykazuje), spáchal 3 priestupky, a to v roku 2014, 2010 a 2008, z toho 2 boli označené ako závažné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil.
Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a nie je daná žiadna priťažujúca okolnosť.
Pri úvahách o druhu trestu odvolací súd dospel k záveru, že charakteristika obžalovaného prokurátorom v odvolaní, od ktorej prokurátor odvodzuje potrebu prísnej duplicitnej sankcie (nepodmienečný trest a
prepadnutie motorového vozidla), nevyplýva zo spisového materiálu, a je nedôvodne príliš negatívne vyladená. Obžalovaný sa nepochybne dopustil závažného ohrozenia iných osôb a majetku, keď viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opitosti, čo je spoločensky a právne netolerovateľné správanie, pričom je len vecou šťastnej náhody, že k skutočnej škode či ujme nedošlo. Na strane druhej však niet takých informácií o obžalovanom, pre ktoré by bolo potrebné naňho nahliadať ako na pôvodcu chronického rizika pre záujmy chránené zákonom, naopak, všetky skutočnosti zadokumentované v spise svedčia pre to, že spáchanie žalovaného trestného činu bolo ojedinelým excesom z riadneho spôsobu života. Hoci nebolo možné pre predchádzajúce priestupky priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, z povahy a odstupu času medzi jednotlivými priestupkami je evidentné, že sa nejedná o vodiča, ktorý neustále vážne prekračuje povolenú rýchlosť a sústavne ignoruje dôležité dopravné značenie, t.j. že je hrozbou pre ostatných účastníkov cestnej premávky tak, ako je tomu u páchateľov trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorým súdy ukladajú nepodmienečné tresty odňatia slobody. V súdnej praxi sa pri prísne individuálnom hodnotení každého prípadu ukladajú nepodmienečné tresty odňatia slobody najmä páchateľom, ktorí vedú vozidlo v ťažkom stupni opitosti v obci za bieleho dňa, ktorí vedú vozidlo pod vplyvom alkoholu opakovane, u ktorých je z povahy a frekvencie predchádzajúcich priestupkov zrejmé, že sú nedisciplinovaní a ľahostajní k bezpečnosti iných, ktorí spôsobia vážnejší následok, ktorí sa už dopustili inej trestnej činnosti a podobne. Obžalovaný nespadá do žiadnej z uvedených kategórií. Žiaden z priestupkov, ktoré má obžalovaný vykázané v evidenčnej karte vodiča, t.j. priestupky spáchané v rokoch 2017 až 2020, nebol policajným orgánom označený ako spáchaný závažným spôsobom, čomu nasvedčuje aj výška sankcií. 2 priestupky so závažným spôsobom spáchania sú datované v rokoch 2010 a 2014, teda pred 11 a 7 rokmi, čo odvolací súd pre odstup času nepovažoval za výpovedné ohľadom hodnotenia rizika obžalovaného z hľadiska možnosti nápravy. Obžalovaný je riadne zamestnaný, vedie rodinný život, nie je neprispôsobivý asociál, u ktorého by bolo potrebné zdôrazniť ochrannú funkciu trestu pred funkciou výchovnou.
Tieto konkretizované skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest takého druhu a v takej výmere, ktoré zodpovedajú citovaným ustanoveniam zákona o ukladaní trestov. U obžalovaného vzhľadom na jeho osobu a postoj k trestnému činu, ktorý bol sebareflexívny a nemenný od jeho zadržania až do odvolacieho konania, možno predpokladať, že účel trestu deklarovaný v § 34 ods. 1 Trestného zákona možno dosiahnuť i bez jeho výkonu, ako to ustanovuje § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upravujúce podmienečný trest odňatia slobody. Výmera trestu odňatia slobody i dĺžka skúšobnej doby v napadnutom rozsudku korešpondujú s požiadavkami individuálnej aj generálnej prevencie, a tiež vyjadrujú morálne odsúdenie. Trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky poskytne súdu dostatočný časový priestor na monitorovanie správania obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom. Ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti reprezentuje uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 3 roky, ktorý dostatočne zohľadňuje vážnosť rizika, ktorému obžalovaný vystavil iných občanov vedením motorového vozidla v ťažkom stupni opitosti. Ani odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za primerané ukladať obžalovanému aj trest prepadnutia veci, ktorá bola na spáchanie trestného činu použitá, teda motorového vozidla. Tento druh trestu je pri prejednávanej trestnej činnosti nástrojom na zdôraznenie ochrannej a represívnej funkcie trestania, a je na mieste v prípadoch potreby vážnejšej intervencie, ktoré sú opísané vyššie v tomto odôvodnení. Odvolací súd konštatuje, že u obžalovaného nie je predpoklad recidívy a jeho možnosti nápravy sú priaznivé, preto by ukladanie ďalšieho druhu trestu popri treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti bolo neprimerane prísne.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zrušenie, zmenu či doplnenie ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.