Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-27-2021.pdf
PDF · 73.76 KB
Case nature
Subarea
2Cob/27/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. Romanova 2 - 12, Bratislava, zastúpení správcom: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 169 765, zastúp.: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanej: W. Š., D.. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 384,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/197/2018 - 76 zo dňa 05.09.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/197/2018 - 76 zo dňa 05.09.2019 v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava V konanie zastavil (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).
2. Súd prvej inštancie uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 18.07.2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že žalovaná po vydaní platobného rozkazu uhradila žalovanú istinu. S poukazom na ustanovenia § 144, § 146 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) bolo preto konanie zastavené, a to bez súhlasu žalovanej strany sporu, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi ako sporovej strane, ktorá zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. procesne nezavinila, keďže k zastaveniu predmetného sporového konania došlo z dôvodu, že žalovaná strana sporu uhradila žalovanú istinu až po podaní žaloby.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu č. k. 29Cb/197/2018-50 zo dňa 04.03.2019, uviedla a aj listinným dôkazom preukázala, že ešte pred podaním žaloby dňa 12.10.2016 uhradila žalobcovi sumu 207,20 Eur a po podaní žaloby dňa 02.05.2019 zvyšok dlžnej sumy, t.j. 117,15 Eur. S poukazom na uvedené je tak zrejmé, že predmetná žaloba bola podaná
dôvodne len v časti sumy 177,15 Eur, a teda zastavenie konania bolo zavinené žalovanou stranou sporou len v uvedenej časti. Súd prvej inštancie teda o nároku na náhradu trov konania rozhodol nesprávne, preto žalovaná odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby predmetné rozhodnutie zmenil tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,82% (podľa pomeru úspechu).
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej strany sporu nijakým spôsobom nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovanej dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 C.s.p.). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa § 256 ods. 1 C.s.p. preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.08.2018).
10. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že predmetné sporové konanie bolo zastavené podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, a to podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.07.2019. Z danej skutočnosti v spojení so zásadou procesného zavinenia zároveň vychádzal aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy mal za to, že keďže žalovaná uhradila žalobcom žalobou uplatňovanú istinu až po vydaní platobného rozkazu (t.j. po začatí konania), nárok na náhradu trov konania prináleží žalobcovi (§ 256 ods. 1 C.s.p). Odvolací súd sa však s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a námietky žalovanej strany sporu považuje za dôvodné, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaná dňa 12.10.2016 uhradila žalobcovi sumu 207,20 Eur (bankové potvrdenie o vykonanej platbe na č. l. 54), t.j. pred podaním žaloby na súd (dňa 29.11.2018), preto vo vzťahu k uvedenej časti žalobou uplatňovaného nároku procesné zavinenie
žalovanej strane sporu pričítať nemožno. K úhrade zvyšku žalobou uplatňovaného nároku v sume 177,15 Eur však došlo zo strany žalovanej až dňa 02.05.2019, t.j. po začatí konania, v danej časti teda za zastavenie konania procesne zodpovedá žalovaná.
11. Nakoľko sa však jedná o situáciu, kedy k zastaveniu konania prispeli svojím správaním obe sporové strany takmer rovnakým dielom (rozdiel procesného zavinenia zastavenia konania je s ohľadom na predmetné sumy možné považovať za nepatrný), odvolací súd preto postupujúc podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, odvolací súd jej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).