Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-35-2021.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa v trestnej veci obžalovaného M. J., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 139 písm. e/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.02.2021 pod sp. zn. 4T/115/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému M. J., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom B. S., D. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,
u k l a d á :
Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušujúcim rozsudkom nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného M. J. vinným v bode I. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e) Trestného zákona, a v bode II. pod č. 1 a 2 z pokračujúceho zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že I. dňa 29. októbra 2018 v čase medzi 09.00 hod. a 11.00 hod. pred rodinným domom na D. ulici č. XXX/ X v obci F., okres Dunajská Streda osobne kontaktoval poškodeného U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ulica č. XXX/X, F., ktorému ponúkol prácu strážnika do bližšie neurčeného podniku, nadviazal s nim komunikáciu, predstavil sa mu ako K., nalákal ho na túto ponuku a prisľúbil mu, že ho v blízkej budúcnosti
vezme do Dunajskej Stredy, kde má podpísať pracovnú zmluvu s vedúcim a pod zámienkou ukázania podniku, kde by mal poškodený strážiť ho za pomoci svojho známeho E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. ulica X/XX, J. G., okres Dunajská Streda, vodiča odviezol na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felicia, červenej metalízy, EČV: DS-548AA do Z. I., a.s. v priestoroch S. Z., a.s na I. ulici v B. S., kde poškodenému radil a pomáhal pri uzatváraní úverovej zmluvy, poškodený následne toho istého dňa 29.10.2018 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1881258849 vo výške 4.070,- Eur a z jeho následne založeného účtu vedeného v Z. I.. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX si v ten istý deň 29.10.2018 v priestoroch Z. I. vybral v hotovosti 3.960,- Eur, ktorú po odchode z banky vo vyššie uvedenom motorovom vozidle odovzdal M. J. na jeho požiadanie, potom ho odviezli domov, obvinený mu prisľúbil, že sa mu čoskoro ozve, čo sa však nestalo to aj napriek tomu, že poškodený viac krát volal na telefónne číslo XXXX XXX XXX obvineného M. J., ktorý ho uviedol do omylu prísľubom na sprostredkovanie práce s vopred daným úmyslom vylákať od poškodeného finančné prostriedky bez toho, aby mu ich v budúcnosti vrátil,
II.
1.
dňa 14. novembra 2019 v presne nezistenom čase v Dunajskej Strede v obchodnom centre Galéria na adrese Hlavná 75, okres Dunajská Streda, pod zámienkou poskytnutia zamestnania v strážnej službe, ktorú podmienil zakúpením pracovného odevu a vystrojenia, vylákal od poškodeného J. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, okres Dunajská Streda finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, hoci vedel, že zamestnanie nikdy neposkytne, pričom poškodený aj tak učinil a dňa 14.11.2019 zo svojho osobného účtu vedeného v Z. I. a.s., pobočka B. S. hotovosť v uvedenej výške aj vybral a odovzdal obvinenému, následne toho istého dňa na žiadosť obvineného uzatvoril na svoje meno v predajni Orange Slovensko a.s., pobočka Šamorín, okres Dunajská Streda zmluvu o pripojení č. A14115417, a zakúpil 1 ks mobilný telefón značky HUAWEI P Smart Z blue so SIM kartou k číslu XXXX XXX XXX a Zmluvu o pripojení č. A 14115563 a zakúpil 1 ks tabletu značky HUAWEI MediaPad T5 10 LTE Black so SIM kartou k číslu XXXX XXX XXX, pričom zariadenia toho istého dňa odovzdal obvinenému, ktorý však prácu poškodenému do dnešného dňa nezabezpečil, finančné prostriedky a mobilné zariadenia napriek výzve do dnešného dňa nevrátil, takto získané finančné prostriedky použil na vlastnú potrebu, čím uviedol poškodeného do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 1.614,- Eur.
2.
dňa 09. decembra 2019 v čase okolo 14.06 hod. v meste K. A., okres Dunajská Streda na D. T.. XXX, v budove Z. I. a.s. so sídlom B. E. X, I., pobočka K. A. pod zámienkou sprostredkovania pracovného pomeru v pracovnej pozícii strážnika a pod zámienkou odovzdania svojmu nadriadenému, vylákal od poškodeného O. Y. finančnú hotovosť vo výške 550,- Eur, ktorú finančnú hotovosť poškodený O. Y. vybral zo svojho osobného účtu číslo S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Z. I. a. s. pobočka K. A., a ktorú finančnú hotovosť na základe súhlasu poškodeného O. Y. na mieste prevzal od pracovníčky Z. I. a. s. pobočka K. A., pričom obvinený M. J. možnosť alebo spôsobilosť na sprostredkovanie takého pracovného pomeru nemal, čim poškodenému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, okres Dunajská Streda spôsobil škodu vo výške 550,- Eur, a teda spôsobil v bode II. 1. a 2.celkovú škodu 2.164,- Eur.
Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 39 ods. 2 písm. b), odsek 4 Trestného zákona úhrnný nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným 1.) J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, okres Dunajská Streda vo výške 1.614,- Eur a 2.) U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., D. ul. XXX/X, okres Dunajská Streda vo výške 3.960,- Eur.
Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 528-530 spisu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, a to v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. V písomnom zdôvodnení odvolania namietala zákonnosť uloženého trestu odňatia slobody s poukazom na to, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia § 41 ods.1 Tr. zák., pričom správne mal postupovať v zmysle § 41 ods.2 Tr. zák., nakoľko odsudzoval obžalovaného za dva úmyselné zločiny uvedené pod bodom I. a II. rozsudku. Z uvedeného dôvodu rovnako nesprávne ( a to i v rozpore so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj/104/2009 aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. V danom prípade pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach ( § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák.) by bol trest odňatia slobody v dĺžke trvania 40 mesiacov zákonný ( v sadzbe 3-10 rokov), no uložený nesprávne v zmysle Trestného zákona. Ak by však priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Tr. zák. okresný súd použil aj napriek stanovisku NS SR, uložený trest po zvýšení dolnej hranici § 221 ods.3 ( 3-10 rokov), by bolo 5 rokov a 4 mesiace, a pri použitej aplikácii § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák. ( v zápisnici je nesprávne uvedené „§ 39 ods.2 písm. b), ods.4 Tr. zák.“) by musel ukladať trest odňatia slobody v minimálnej výmere 43 mesiacov a preto uložený trest v dĺžke trvania 40 mesiacov by bol uložený nezákonne. S poukazom na uvedené prokuratúra navrhla napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a rozhodnúť o uložení zákonného nepodmienečného trestu.
Obžalovaný odvolanie nepodal, prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátorky uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za správny a spravodlivý, pričom vytknuté pochybenie nemá vplyv na správnosť výmery trestu.
Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava, obžalovaného, obhajcu obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodených.
Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť o treste obžalovaného v súlade so zákonom.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody vyjadrenia k odvolaniu s tým, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí len poukazoval na vyjadrenie svojho obhajcu.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 ods. l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátorky je v plne dôvodné.
V prvom rade krajský súd v danej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods.3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu ako i dôkazy súvisiace s náhradou škody.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd ma za potrebné iba uviesť, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorkou len čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.
Dospel pritom k zisteniu, že tento výrok je nezákonný z rovnakých dôvodov, ako sú tieto uvedené v odvolaní okresnej prokurátorky.
Po dôslednom preskúmaní napadnutého výroku o treste krajský súd konštatuje, že okresný súd pri jeho ukladaní obžalovanému M. J. na hlavnom pojednávaní nepostupoval dôsledne podľa druhého dielu prvej hlavy Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., ktorý stanovuje základné zásady ukladania sankcii.
Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods.3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods.4 predmetného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods.7 Trestného zákona ustanovenia ods.4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest, alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.2, alebo podľa § 42, ak by súčasne použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Podľa § 39 ods.1 Trestného zákona ak vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má sa za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 41 ods.2 Trestného zákona ak sa ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva, alebo viac úmyselných trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma, alebo viacerými skutkami zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
V kontexte vyššie uvedených ustanovení vzhľadom na zistené skutočnosti majúce svoju relevanciu vo vzťahu k ukladaniu druhu a výmery trestu je nutné konštatovať zjavnú nesprávnosť v postupe okresného súdu, keď pri ukladaní trestu okresný súd nepoužil tzv. asperačnú zásadu obsiahnutú v ustanovení § 41 ods.2 Trestného zákona.
Zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný sa v posudzovanej veci dopustil v bode I. zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e) Trestného zákona, a v bode II. pod č. 1 a 2 pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e) Trestného zákona, a teda je zrejmé, že okresný súd bol povinný ukladať v danom prípade úhrnný trest odňatia slobody postupom v zmysle § § 41 ods.2 Trestného zákona, nakoľko ukladal nepodmienečný trest za dva, resp. viac úmyselných trestných činov, z ktorých minimálne jeden v danom prípade to boli oba) bol zločinom, spáchané dvoma, resp. viacerými skutkami.
Pri správnom zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval), a taktiež náležitom zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (obžalovaný už bol odsúdený), no pri nesprávnej aplikácie priťažujúcej okolnosti § 37 písm. h) Tr. zák. s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj/104/2009 (tak ako na to správne poukazovala aj prokurátorka v podanom odvolaní) sa postupom podľa § 41 ods.2 Tr. zák. zvyšuje horná hranica trestnej sadzby podľa tohto zločinu o jednu tretinu ( postup v zmysle § 38 ods.8 Tr. zák.), t.j. o 2 roky a 4 mesiace a takto zvýšená trestná sadzby o jednu tretinu je potom 3 roky až 12 rokov a 4 mesiace a okresný súd mal správne vychádzať z takto zistenej trestnej sadzby.
K nesprávnej aplikácii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. krajský súd len poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj/104/2009 prijaté 14.06.2010, z ktorého vyplýva, že: "Pojmy "viac" v slovnom spojení "viac trestných činov" v § 37 písm. h/ Tr. zák. a "dva a viac" v slovnom spojení "dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 Tr. zák. sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou "ne bis in idem", vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.)."
Odvolací súd ďalej uvádza, že v danom prípade nebolo dôvodným (aj napriek vyhláseniu obžalovaného o vine) postupovať v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017, za použitia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák. ( okresný súd pri vyhlasovaní rozsudku uviedol zrejme nesprávne „§ 39 ods.2 písm. b), ods.4 Tr. zák.“) a mimoriadne znižovať obžalovanému ukladaný trest, nakoľko pri dôslednom riadení sa s ustanoveniami § 34 ods.1, 4 Trestného zákona, má krajský súd za to, že pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného M. J. bolo nevyhnutným prihliadať na jeho špeciálnu recidívu vo vzťahu k predmetnej trestnej činnosti ( doposiaľ bol celkovo 6 krát súdne trestaný, z toho 4 x za trestný čin podvodu). Obžalovaný sa totižto dlhodobo dopúšťa podvodného konania aj napriek doposiaľ ukladaným podmienečným trestom, ktorý na neho nemali zrejme žiadny výrazný individuálno-preventívny účinok.
Za takejto situácie odvolací súd mal za to, že za momentálne prejednávanú trestnú činnosť je obžalovanému nevyhnutné ukladať z dôvodu jeho sťaženej nápravy výlučne nepodmienečný trest odňatia slobody a preto mu postupom podľa § 322 ods.1 písm. d), ods.2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň podľa § 322 ods.3 Tr. por. mu sám uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, ktorý považuje za trest zákonný a primeraný tak požiadavkám generálnej, ako i požiadavkám individuálnej prevencie.
Keďže pred spáchaním týchto skutkov obžalovaný ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pre výkon trestu ho zaradil podľa § 48 ods.1 písm. a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.