Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-14-2026.pdf
PDF · 111.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/14/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Michala Drimáka, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpená: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, v spore o zaplatenie 1.900 Eur s príslušenstvom, takto, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7Csp 107/2025-74 z 16.3.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 1.900 eur s prísl..
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 1.900 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.900 eur odo dňa 08.05.2025 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka bola pôvodne postúpená zo strany Slovenskej sporiteľne, D. dňa 24.06.2019 na žalobcu. Žalobca si pohľadávku uplatnil v súdnom konaní, v ktorom súd žalobu zamietol z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky spôsobeného nepreukázaním platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Predmetné konanie bolo k dnešnému dňu právoplatne skončené. Žalobca uzatvoril s postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 07.05.2025 novú zmluvu o postúpení pohľadávok. Predmetom nového postúpenia bolo opätovné postúpenie uplatňovanej pohľadávky, pričom obsahom tohto postúpenia je už len výhradne suma zodpovedajúca čistej istine pohľadávky. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 26.02.2014 Zmluvu o úvere. Žalobca si uplatnil sumu vo výške 1.900 eur titulom splátok vo výške po 100 eur za obdobie od 20.09.2022 do 20.03.2024.
3. Súd prvej inštancie ustálil, že dňa 01.09.2025 bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Dňa 07.05.2025 bola medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok číslo XXXXX/XX, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky na žalobcu.
4. Súčasťou tejto zmluvy o postúpení pohľadávky podľa príloh bol aj zoznam pohľadávok, výzva podľa § 92 ods. 8 Občianskeho zákonníka a oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
5. Medzi žalovanou ako dlžníčkou a pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola dňa 26.02.2014 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 12.000 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačnej splátke vo výške 172,69 eur, so splatnosťou prvej splátky 20.04.2014, s konečnou splatnosťou 20.03.2024, počtom splátok 120. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 12,56%, priemerná hodnota RPMN 9,19% a celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 20.738,03 eur. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. a Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalobca súdu predložil aj výpis z úverového účtu. Rovnako súdu bola predložená výzva na úhradu pred možným postúpením pohľadávky zo dňa 12.05.2025, ktorou pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzýva žalovanú na zaplatenie splatnej a nezaplatenej pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 4.222,20 eur s upozornením, že ak tak neurobí, môžu postúpiť pohľadávku tretej osobe aj bez jej súhlasu.
6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 7.777,80 eur.
7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/145/2020-153 zo dňa 07.12.2021, súd žalobu žalobcu spoločnosti EOS KSI Slovensko s. r. o. ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.000 eur s príslušenstvom zamietol. V bode 22. odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval nedodržanie dikcie zákona pri zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň označil zmluvnú podmienku, na základe ktorej bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru za neprijateľnú. Žaloba žalobcu bola zamietnutá v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Súd v bode 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že má nepreukázané doručenie výzvy s upozornením na možné zosplatnenie úveru v lehote 15 dní pred zosplatnením, ako aj celkovo neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru vzhľadom na neplatnosť zmluvného dojednania o možnosti zosplatnenia úveru, je potom možné konštatovať nesplnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, nakoľko v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu pred jej konečnou splatnosťou, ktorá nastane až dňa 20.03.2024.
8. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie vec aplikoval § 39, § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“).
9. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 26.02.2014 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 12.000 EUR s dátumom konečnej splatnosti úveru 20.03.2024. Predmetný úver má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalobca predmetnú pohľadávku mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 07.05.2025. Je nepochybné, že žalobca mal predmetnú pohľadávku nadobudnúť po termíne konečnej splatnosti úveru, ktorá bola určená termínom 20.03.2024.
10. Súd prvej inštancie citoval z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/108/2025 z ktorého vyplýva: ,,Podľa názoru súdu I. inštancie, pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky podľa čl. XI. bodu 11.1 nadobúda platnosť dňom jej uzatvorenia, teda dňa 07.05.2025, potom k uvedenému dňu musela byť splnená podmienka platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky reprezentovanej rozhodnutiami 1Cdo/47/2024, 9Cdo/8/2024, ako aj 3Cdo/14/2024 nepochybne vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky a jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt, mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení, a preto pred samotným postúpením stanovil povinnosť banky klienta o tomto zámere informovať. Z predložených príloh zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.05.2025 však nesporne vyplýva, že žalobca ako postupník disponoval informáciami o žalovanej ako klientke postupcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX už pri uzatvorení
zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ bol splnomocnený postupcom na zasielanie výziev podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá bola preukázateľne realizovaná dňa 12.05.2025 a prílohou zmluvy bola aj špecifikácia pohľadávky jeho právneho predchodcu voči žalovanej. Pokiaľ v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít účelom a cieľom právnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách je zabrániť bankovému subjektu, aby v prípade úhrady pohľadávky zo strany klienta na základe výzvy podľa § 92 ods. 8 poskytol údaje o klientovi, ako aj jeho pomerov tretiemu subjektu, potom predmetná zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom tento zámer zákonodarcu popiera. Uvedený záver je možné vyvodiť priamo zo zmluvného dojednania v bode 6.3 zmluvy, v zmysle ktorého je Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca povinná všetky platby prevzaté od klientov po zaslaní výziev podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bezodkladne postúpiť žalobcovi ako postupníkovi.“, pričom sa súd prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil s týmto odôvodnením.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky nepreukázaním platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.
13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Konštatoval, že ak súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že ak zmluva o postúpení pohľadávky nadobudla platnosť dňom jej uzatvorenia (7.5.2025), musela byť k tomuto dňu splnená aj podmienka výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tento záver považuje žalobca za právne neudržateľný a odporujúci základným princípom záväzkového práva. Súd nesprávne stotožnil obligačnoprávny titul (uzavretie zmluvy – titulus) s vecnoprávnym účinkom (prechod pohľadávky – modus). Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 Zákona o bankách stanovuje podmienky pre postúpenie (t. j. zmenu veriteľa), nie pre uzavretie záväzku takúto zmenu v budúcnosti vykonať. Zákon o bankách hovorí, že banka môže pohľadávku „postúpiť“ (previesť) po splnení podmienok. Nezakazuje však banke uzavrieť zmluvu, ktorej účinnosť (samotný prevod) je odložená práve na moment, kedy budú tieto podmienky splnené. V prejednávanej veci si strany v bode 11.2 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky explicitne dohodli odklad účinnosti postúpenia (na 113. deň, resp. po uplynutí lehoty vo výzve). Týmto mechanizmom bolo zabezpečené, že k zmene veriteľa v osobe žalobcu nedôjde skôr, než bude dlžníkovi poskytnutá možnosť plniť pôvodnému veriteľovi (banke). Je to porovnateľné so situáciou, v ktorej by súd vyhlásil kúpnu zmluvu na motorové vozidlo za neplatnú len preto, že v deň podpisu zmluvy kupujúci ešte nezaplatil kúpnu cenu, hoci zmluva jasne hovorí, že vlastníctvo prejde až po jej zaplatení.
15. Dôvodil, že súd v podstate tvrdí, že nemožno platne dohodnúť budúci prevod práva podmienený splnením zákonnej povinnosti, ale že táto povinnosť musí byť splnená už pred „podpisom papiera“. Takýto výklad by paralyzoval akékoľvek obchodné transakcie s odloženou účinnosťou. Ak zmluva o postúpení pohľadávky hovorí: "Pohľadávka prejde na žalobcu až vtedy, keď márne uplynie lehota vo výzve podľa § 92 ods. 8", potom v momente podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky k žiadnemu porušeniu zákona nedochádza, pretože k žiadnemu postúpeniu (zmene veriteľa) ešte nedošlo. Mechanizmus ochrany dlžníka bol pritom zachovaný. Ak by žalovaný na základe výzvy zo dňa 12.5.2025 dlh uhradil postupcovi - banke, k účinnosti postúpenia by v zmysle zmluvných dojednaní nikdy nedošlo. Účel zákona – umožniť dlžníkovi odvrátiť zmenu veriteľa – bol teda plne rešpektovaný. Na základe uvedeného možno považovať za dostatočne zrejmé, že výklad súdu, podľa kt. podmienky musia byť splnené už pri podpise zmluvy (hoci prevod nastáva neskôr), je neprimerane reštriktívny a popiera zmluvnú slobodu strán a v praxi by znamenal, že zákon implicitne zakazuje uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky s odloženou účinnosťou, hoci takýto zákaz z textu ani účelu § 92 ods. 8
Zákona o bankách nijako nevyplýva. Žalobca ďalej poukázal, že žalobca bol zmluvou splnomocnený na administratívne spracovanie a doručovanie výziev v mene banky. Poverenie tretej osoby (mandatára) výkonom administratívnych činností nie je porušením bankového tajomstva, ak koná v mene a na účet banky. V čase medzi podpisom zmluvy a nadobudnutím účinnosti postúpenia vystupoval žalobca v pozícii mandatára banky. K zmene veriteľa (a teda k definitívnemu „postúpeniu“ klienta spod režimu banky) by došlo až márnym uplynutím lehoty v predmetnej výzve. V prejednávanej veci pritom k postúpeniu (prevodu práva) v rozpore so zákonom nedošlo. Vďaka odloženej účinnosti by k prevodu došlo až vtedy, ak by dlžník na výzvu banky nereagoval. Ak by reagoval a zaplatil, k postúpeniu by nedošlo vôbec. Mechanizmus zmluvy teda zabezpečoval súlad so zákonom, nie jeho obchádzanie. Súd aplikoval judikát o „nezákonnom postúpení“ na zmluvu, ktorá práve zákonnosť postúpenia garantovala odkladacou podmienkou. Žalobca v tejto súvislosti položil otázku: V čom konkrétne bolo toto právo žalovaného upreté? Žalovanému bola dňa doručovaná výzva (zo dňa 12.05.2025). Mal možnosť dlh uhradiť banke (postupcovi). Ak by tak (žalovaný) urobil, postúpenie by nenadobudlo účinnosť. Ak súd dospel v danej veci k inému právnemu záveru, potom podľa názoru žalobcu povýšil formalizmus nad materiálny účel zákona. Záverom žalobca poukázal aj na ústavnoprávny rozmer, a to rozmer zásahu do práva vlastniť majetok. Ako už bolo uvedené vyššie, majetok možno v súkromnom práve chápať v širšom zmysle tak, že je to peniazmi oceniteľný súbor aktív (veci, práva, najmä pohľadávky a iné majetkové hodnoty) a pasív (dlhy a záväzky) toho istého subjektu, ktorý má jednotné hospodárske určenie. Sprísnenie podmienok pre prevod majetku nad rámec zákona, jeho nadobudnutia, užívania a dispozície s ním, je zásahom, ktorý môže byť uskutočnený výlučne na základe zákona (vyjadrené slovami „podmienky ustanoví zákon“). Vychádzajúc z uvedeného, podmienky vlastníckeho práva (práva vlastniť majetok) – v danom prípade podmienky vlastniť pohľadávku (nadobudnúť na základe prevodu, postúpenia) ale aj pohľadávku scudziť - môže meniť v podmienkach Slovenskej republiky len zákon, pričom zákonom nie je súdne rozhodnutie.
16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
20. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
21. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). V danej veci odvolací súd takúto vadu zo strany súdu prvej inštancie neidentifikoval a preto odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej inštancie, vyplýva z listín, ktoré predložil žalobca. Iné návrhy na dokazovanie strany sporu nepredložili.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom k 07.05.2025, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Z odvolania žalobcu odvolaciemu súdu však vychádza, že žalobca namieta nesprávne právne závery zo zisteného skutkového stavu a to jednak v otázke nesprávneho právneho posúdenia momentu postúpenia pohľadávky a jednak nesprávnych skutkových a právnych záverov ako aj nesprávnu aplikáciu judikatúry Najvyššieho súdu SR a zároveň porušenia ústavnoprávneho rámca a princípu právnej istoty.
28. Nesporné medzi stranami sporu je posúdenie, že zmluva o splátkovom úvere, ktorú postupca (Slovenská sporiteľňa) uzatvoril so žalovanou dňa 26.2.2014 je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pričom na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 12.000 EUR s dátumom konečnej splatnosti úveru 20.3.2024. Predmetný úver má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
30. Možno len súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie v tom zmysle, že z odôvodnenia stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 38/2025 vyplýva, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a na absolútnu neplatnosť postúpenia súd prihliada aj bez námietky, teda z úradnej povinnosti.
31. Logickým výkladom možno dospieť k záveru, že ak zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená 7.5.2025 k tomuto dátumu musela byť splnená aj podmienka písomnej výzvy, nakoľko ide o kruciálnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
32. Ako správne poukázal súd prvej inštancie aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky reprezentovanej rozhodnutiami 1Cdo/47/2024, 9Cdo/8/2024, ako aj 3Cdo/14/2024 nepochybne vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky a jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt, mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí.
33. Záverom odvolací súd sumarizuje, že neboli splnené žiadne odvolacie dôvody, na ktoré žalobca poukazoval. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a z neho vyvodil aj správne právne závery. Preto odvolací súd nezistil ani dôvod prezentovaný žalobcom, že došlo nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne skutkové zistenia podľa žalobcu sa následne podľa jeho názoru reflektovali v nesprávnom právnom názore súdu prvej inštancie, avšak právne posúdenie, s ktorým žalobca nesúhlasil je aj podľa názoru odvolacieho súdu správne.
34. Aj pre odvolací súd je zrejmé, že z predložených príloh zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2025 vyplýva, že žalobca ako postupník disponoval informáciami o žalovanej ako klientke postupcu na základe zmluvy o splátkovom úvere už pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. 7.5.2025, pokiaľ bol splnomocnený postupcom na zasielanie výziev podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá však bola preukázateľne realizovaná až dňa 12.5.2025 a prílohou zmluvy bola aj špecifikácia pohľadávky jeho právneho predchodcu voči žalovanej.
35. Súd prvej inštancie teda správne žalobu zamietol dôvodiac nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky nepreukázaním platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
36. Odvolací súd pochopiteľne nespochybňuje zákonnú možnosť postupovať pohľadávky, avšak v kontexte spotrebiteľského práva bol už zákonodarca „citlivý“ na postupovanie pohľadávok len za splnenia explicitne ustálených podmienok, pričom v danom prípade tomu tak nebolo. Ako už bolo spomenuté, postúpenie pohľadávky pred zaslaním výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách priamo odporuje zneniu zákonné ustanovenia.
37. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
38. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Keďže odvolací súd zhodnotil, že napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie je správny, je správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v súvisiacom II. výroku, kedy súd prvej inštancie vychádzal z úspechu strán sporu, preto žalovanej ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania priznal.
39. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
40. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).