Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoCsp/14/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michal Drimáka, PhD., v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.123,39 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 2Csp 37/2025-102 z 18.3.2026, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 625 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2025 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj „PFZ“) vo výške 1.123,39 Eur a náhrady trov konania, pričom uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Csp/8/2025, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti šiestich zmluvných podmienok, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 1Csp/8/2025, z 28.7.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.8.2025 (ďalej len Základné konanie). Výrokom I., súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2013 je bezúročný a bez poplatkov.“ Výrokom II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni „sumu 223,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 223,39 eur od 07.03.2025 do zaplatenia a ďalšími výrokmi určil neprijateľnosť šiestich zmluvných podmienok. PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si žalobkyňa uplatnila vo výške 300,-- eur. PFZ vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si uplatnila vo výške 223,39 eura, to je vo výške, o ktorú sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Vo vzťahu k šiestim v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatnila PFZ za každú vo výške 100,-- eur, spolu vo výške 600,-- eur.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný, avšak za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 625 eur. Priznaná suma

625,00 Eur zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. Súd zohľadnil, že žalobkyňa sa v základnom konaní domohla voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 223,39 Eur s príslušenstvom, a vzhľadom k uvedenej výške bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie považoval primerané finančné zadosťučinenie za uvedené porušenie práv a povinnosti dodávateľom vo výške 25,00 Eur, čo predstavuje zhruba 10 % výšky bezdôvodného obohatenia a čo podľa názoru súdu zohľadňuje aj okolnosti tohto prípadu, a to dĺžku Základného konania, ktorému musela žalobkyňa ako spotrebiteľka čeliť, ako aj výšku úveru, ktorú žalovaná žalobkyni poskytla. Čo sa týka šiestich judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok, tak súd priznal žalobkyni za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku sumu 100 eur. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/19/2025 z 25.11.2025, kde Krajský súd v Prešove zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bardejov a priznal spotrebiteľovi 110 Eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/4/2025 z 29.05.2025, kde súd taktiež zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove, tak že určil primerané finančné zadosťučinenie 100 Eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Čo sa týka námietky žalovaného, že požiadavka na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu ku každému určovaciemu výroku je nedôvodnou a ide o opakované duplicitné uplatňovanie neoprávneného nároku a námietky k duplicitu v uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s výrokom IV. a V. rozsudku v základnom konaní, tak súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami žalovaného nestotožnil a má za to, že pri posudzovaní nároku žalobkyne sa má vychádzať z toho, že v predmetnom zmluvnom vzťahu boli identifikované viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s princípom ochrany slabšej zmluvnej strany, ktorým je spotrebiteľ, a zároveň predstavujú porušenie jeho práv garantovaných právnym poriadkom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 625,00 Eur podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu nároku v rozsahu 100 %, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu.

6. Proti uvedenému rozsudku a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a žalobu zamietol. Namietal dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného a namietal nenáležité zdôvodnenie rozsudku. Tvrdil, že v rozsudku súdu prvej inštancie sa nikde neuvádza, ako súd dospel k sume 625 eur. Paušalizáciu sumy 100 eur za každú z neprijateľných zmluvných podmienok považoval za rozpornú s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Dôvodil, že výroky IV a V. rozsudku v tzv. základnom konaní sú odôvodnené jedným spoločným odôvodnením, pričom žalovaný nárok ani nemá oporu v žalobe. Priznaný nárok na PFZ považoval za neprimeraný a neadekvátny bez zohľadnenia miery neplnenia záväzkov žalobcu.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním z 4.5.2026 vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdiť.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 367 ods. 2 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Čo sa týka námietky nesprávneho procesného postupu a porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danej veci odvolací súd takúto vadu zo strany súdu prvej inštancie neidentifikoval a preto odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu ani tejto odvolacej námietky.

14. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

15. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

17. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

18. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

19. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

20. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Csp/8/2025 (rozsudok zo dňa 28.7.2025, právoplatný 27.8.2025), o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti šiestich zmluvných podmienok, bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých uplatňovaných nárokoch. Výrokom I., súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 223,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 223,39 eur od 7.3.2025 do zaplatenia a ďalšími výrokmi určil neprijateľnosť šiestich zmluvných podmienok. Ukončením konania vo veci 1Csp/8/2025 Okresného súdu Bardejov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

21. Žalobkyňa, ako je uvedené vyššie, si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok voči žalovanému.

22. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak ho treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností došlo. Žalovaný napriek imperfektnej zmluve prijal od žalobkyne plnenie. Žalobkyňa vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Csp 8/2025, o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného

skončenia konania vo veci 1Csp 8/2025 Okresného súdu Bardejov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval neprijateľné zmluvné podmienky a snažil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.

23. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 625 eur, tak ako to určil súd prvej inštancie.

24. K námietke žalovaného, že priznaná suma nebola súdom prvej inštancie zdôvodnená, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie považoval primerané finančné zadosťučinenie za uvedené porušenie práv a povinnosti dodávateľom vo výške 25 Eur, čo predstavuje zhruba 10 % výšky bezdôvodného obohatenia so zohľadnením okolností tohto prípadu (dĺžku tzv. Základného konania, ktoré musela žalobkyňa ako spotrebiteľka absolvovať, ak chcela brániť svoje práva, výšku úveru, ktorú žalovaný žalobkyni poskytol). Čo sa týka šiestich judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok, tak súd prvej inštancie správne priznal žalobkyni za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku sumu 100 eur, pričom poukázal aj na viaceré právoplatne skončené konania všeobecných súdov v obdobných konaniach. Nemožno preto vo vzťahu k tejto námietke žalovaného považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za neodôvodnené, pričom je potrebné akcentovať, že priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje len cca 56 % z pôvodne žalovanej sumy, čo podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa aj požiadavku primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia.

25. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).