Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-91-2026.pdf
PDF · 118.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/91/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, sídlo: Ádorská 41, Dunajská Streda, dieťa rodičov – matky: D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: B. F. XXX, adresa prechodného pobytu: G. H. XXX/XX, B. I., a domnelého otca: J. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. H. XXXX/XX, B. I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, sídlo: Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, IČO: 45 014 515, o určenie dlhu na zročnom výživnom pre maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5Pc/2/2022-403 zo dňa 27. mája 2025, v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5Pc/2/2022-431 zo dňa 8. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že dlh na zročnom výživnom vo výške 1 598,33 eur pre maloletého A. B. za obdobie od 20.09.2021 do 31.05.2025 povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70,- eur mesačne do zaplatenia spolu s bežným výživným do rúk matky maloletého s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Dunajská Streda, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletého. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého mesačne sumou 50,- eur vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 20.09.2021 do 31.12.2024 a počnúc od 01.01.2025 sumou 90,- eur vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom III. rozhodol, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.09.2021 do 29.04.2025 v sume 866,70 eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur až do vyrovnania počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletým A. B. C. nasledovne: Výrokom V. určil, že počas školského roka sa styk bude realizovať každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. nepretržite do nedele 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od 15:30 hod. do 19:00 hod. Ďalej týmto výrokom určil, že počas letných prázdnin v roku 2025 bude styk prebiehať od prvého pondelka v mesiaci júl od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod., od štvrtého pondelka v mesiaci júl od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod., od druhého pondelka v mesiaci august od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. a od štvrtého pondelka v mesiaci august od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. Počnúc rokom 2026 bude styk otca s dieťaťom počas letných prázdnin prebiehať od prvého pondelka v mesiaci júl od 09:00 hod. do
nedele tohto týždňa do 19:00 hod., od tretieho pondelka v mesiaci júl od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod., od prvého pondelka v mesiaci august od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. a od tretieho pondelka v mesiaci august od 09:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. Výrokom VI. určil, že počas vianočných sviatkov bude styk prebiehať každý párny rok 24.12. od 09:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 09:00 hod. nepretržite do 26.12. do 19:00 hod., každoročne od 05.01. od 09:00 hod. nepretržite do 06.01. do 19:00 hod., a počas veľkonočných sviatkov od veľkonočného piatku od 09:00 hod. do Veľkej soboty do 19:00 hod. Výrokom VII. stanovil, že otec prevezme dieťa pred bytom matky v stanovenom čase a odovzdá dieťa matke v stanovenom čase styku. Výrokom VIII. uložil matke povinnosť pripraviť dieťa na styk, odovzdať ho otcovi a po ukončení styku dieťa prevziať. Výrokom IX. zaviazal otca maloletého zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku 66,- eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom X. uložil otcovi povinnosť doplatiť trovy konania titulom znaleckého dokazovania v sume 88,32 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom XI. priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Výrokom XII. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 24, § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52, § 53 a § 54 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a čl. 15 Základných princípov, § 191 ods. 1, § 220 ods. 2, § 232 ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že o maloletého, ktorý má dva roky a od roku 2025 navštevuje predškolské zariadenie (za poplatok 40 eur mesačne), sa osobne a riadne stará matka. Okrem bežných výdavkov má matka na maloletého zvýšené náklady na plienky vo výške 20 eur mesačne. Matka má okrem maloletého vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, K. a J.. Žije z rodičovského príspevku, ktorý od júla 2023 predstavuje 345,20 eur, z rodinných prídavkov na dve deti vo výške 120 eur, prídavku na maloletú J. z Rakúska vo výške 190 eur a výživného na dve deti po 100 eur mesačne. Celkový mesačný príjem matky tak predstavuje 855,20 eur, z čoho suma 450 eur prislúcha K. a J.. S maloletými deťmi matka býva sama v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné 320 eur mesačne, náklady na služby spojené s užívaním bytu 80 eur, poplatok za príjem televíznych programov 26,90 eur a internet 15 eur. Ďalej uhrádza poplatok za komunálny odpad 26 eur ročne na osobu, pričom náklady na elektrinu vo výške 46,50 eur uhrádza jej teta. Celkové pravidelné mesačné výdavky matky predstavujú 441,90 eur (bez nákladov na elektrinu), čo v prepočte na jednu osobu predstavuje sumu 110,47 eur. Po odpočítaní nákladov na bývanie matke zostáva pre K. 50 eur a pre J. 180 eur na zabezpečenie výživy, pričom ide o školopovinné deti (s preukázanými výdavkami na ZRPŠ 45 eur, zošity 20 eur, obedy 10 eur mesačne a nepravidelné školské akcie). So zabezpečením domácnosti jej vypomáhajú rodičia a starí rodičia. Matka od roku 2008 vlastní motorové vozidlo Fiat Punto. Otec dieťaťa do predchádzajúceho rozhodnutia výživné neplatil. Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v minulosti mal len jedného zamestnávateľa od 03.05.2021 do 13.06.2021 s hrubým príjmom 130,43 eur mesačne a inak bol nemajetný. Následne bol vzatý do väzby pre podozrenie zo zločinu znásilnenia navrhovateľky, pričom súd prvej inštancie skonštatoval, že tento stav obmedzenia osobnej slobody si zavinil vlastným správaním, a preto naň ako na prekážku neplatenia výživného neprihliadol. Otec bol medzičasom podmienečne prepustený z výkonu trestu, inú vyživovaciu povinnosť nemá a zamestnal sa s predpokladaným príjmom 900 eur mesačne. Otec začal výživné platiť až od 22.02.2024 vo výške 50 eur a od 01.01.2025 vo výške 90 eur mesačne. Súd prvej inštancie ustálil vyživovaciu povinnosť presne v týchto preukázaných sumách, pričom zohľadnil, že s prídavkom 60 eur a tretinou zvyšku určeného výživného vo výške 30 eur má matka k dispozícii 180 eur mesačne, čo pri jej väčšej miere osobnej starostlivosti o maloletého považoval za primerané. Na základe ustáleného výživného vypočítal dlh na zročnom výživnom za obdobie od narodenia dieťaťa (20.09.2021) do rozhodnutia vo veci v celkovej výške 866,70 eur. Výpočet odôvodnil tak, že za 10 dní v mesiaci september (20.09. - 30.09.2021) určil pomernú sumu 16,70 eur (výpočet: 50 eur delené 30 dní = 1,67 eur x 10 dní) a k tomu pripočítal 17 mesiacov po 50 eur, čo predstavuje 850 eur. Vzhľadom na otcove aktuálne majetkové pomery a jeho nový príjem 900 eur mu povolil tento dlh splácať v mesačných splátkach po 20 eur. Ohľadom úpravy styku vychádzal z toho, že otec prejavil o dieťa záujem po prepustení z výkonu trestu a matka potvrdila, že sa stretávajú za súčinnosti starých rodičov. Rodičia sa v podstate dohodli na úprave styku s výnimkou letných prázdnin 2025, kde súd prvej inštancie zohľadnil už vopred zaplatenú dovolenku matky. Od roku 2026 sa už styk bude riadiť primárne podľa návrhu otca. O trovách konania
rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku. Ďalej uložil otcovi povinnosť zaplatiť štátu trovy konania titulom súdneho poplatku z návrhu 66 eur (ktoré by nevznikli, ak by otec uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením) a doplatok znaleckého dokazovania, pričom navrhovateľke, ktorá uhradila preddavok na znalecký úkon vo výške 400 eur, priznal plnú náhradu trov konania voči otcovi, ktorý v konaní úspech nemal.
3. Proti výroku III. o určení výšky dlhu na výživnom a vo vzťahu k určeniu lehoty splatnosti sumy 400 eur priznanej v bode 34 rozsudku podala matka odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a určil výšku dlhu v súlade s opravným uznesením, č. k. 5Pc/2/2022-314, a to vo výške 1.466,07 eura, prípadne v inej primeranej výške určenej na základe správneho výpočtu zohľadňujúceho všetky mesiace od 20.09.2021 do začiatku plnenia výživného otcom, teda do 15.07.2024. Zároveň navrhla, aby odvolací súd určil konkrétnu lehotu splatnosti sumy 400 eur priznanej v bode 34 rozsudku. Namietala, že súdom prvej inštancie určená suma dlhu 866,70 eur je nesprávna a je v priamom rozpore s už predtým vydaným opravným uznesením toho istého súdu (č. k. 5Pc/2/2022-314 zo dňa 12.03.2024). Týmto uznesením súd prvej inštancie opravil zjavnú chybu v počítaní, keďže do pôvodného výpočtu nebol započítaný celý kalendárny rok 2023, a výšku dlhu vtedy správne určil na 1.466,07 eur. V novom rozsudku súd prvej inštancie opätovne uvádza pôvodnú nesprávnu výšku dlhu a navyše nesprávne určil aj obdobie neplatenia, pretože otec bol v omeškaní so všetkými splátkami výživného až do 15.07.2024, kedy začal výživné platiť. Vo vzťahu k sume 400 eur priznanej v bode 34 rozsudku argumentovala, že určenie konkrétnej lehoty jej splatnosti je nevyhnutné pre zabezpečenie právnej istoty a predchádzanie ďalším prieťahom či potrebe exekučného vymáhania, dôvodiac tým, že odporca už v minulosti v inej veci neuhradil súdom priznanú sumu 50 eur napriek určenej 15-dňovej lehote.
4. Odvolací súd po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní listom zo dňa 26.01.2026 vrátil vec súdu prvej inštancie, aby v zmysle § 212 ods. 2 v spojení s § 225 ods. 1 a 2 a v spojení s § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku dopĺňacím uznesením rozhodol aj o výške náhrady trov dôkazu. Súd prvej inštancie následne dopĺňacím uznesením, č. k. 5Pc/2/2022-431 zo dňa 08.04.2026, doplnil výrok XII. rozsudku súdu prvej inštancie, č. k. 5Pc/2/2022-403 zo dňa 27.05.2025, tak, že otec je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy dôkazu vo výške 400 eur do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
5. Otec vo vyjadrení oznámil, že výživné na maloletého začal platiť po svojom prepustení z výkonu väzby v júni 2024. Do 31.05.2026 uhradil na výživnom celkovú sumu 2.140,- eur nasledovne: za obdobie od júna 2024 do decembra 2024 platil 50,- eur mesačne, od januára 2025 do apríla 2025 platil 90,- eur mesačne a od mája 2025 do mája 2026 uhrádzal 110,- eur mesačne. K platbám vo výške 110,- eur spresnil, že pozostávajú z bežného výživného vo výške 90,- eur a splátky zročného výživného (zaostalosti) vo výške 20,- eur. Na preukázanie týchto tvrdení pripojil listinné dôkazy o zrealizovaných platbách, z ktorých vyplynulo, že matke posielal finančné prostriedky prostredníctvom Slovenskej pošty, a to vo výške 50,- eur mesačne v období od júna do decembra 2024, následne vo výške 90,- eur mesačne v mesiacoch január až apríl 2025 a v máji 2025 vo výške 110,- eur. Ďalšie platby zdokladoval predložením výpisov z jeho bankového účtu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s. (ČSOB) za obdobie od júna 2025 do mája 2026. Z týchto výpisov je zrejmé, že otec pravidelne realizoval trvalé príkazy s referenciou „Vyzivne C. A. B.“. V mesiacoch jún 2025 až február 2026 bola z jeho účtu každý mesiac zrealizovaná platba vo výške 110,- eur. Z výpisov za mesiace marec, apríl a máj 2026 vyplýva, že v tomto období boli z účtu otca realizované vždy dve samostatné platby, a to jedna vo výške 90,- eur a druhá vo výške 20,- eur.
6. Matka vo vyjadrení uviedla, že otec maloletého začal uhrádzať výživné od júla 2024 vo výške 50,- eur mesačne, čo trvalo niekoľko mesiacov. Následne uhrádzal sumu 90,- eur mesačne a potom začal platiť 110,- eur mesačne, pričom túto sumu uhrádza až doposiaľ. Presné obdobia jednotlivých platieb nevedela špecifikovať, nakoľko si doklady z poštových poukážok pôvodne ponechávala, avšak pri sťahovaní do nového bytu v septembri 2025 sa jej tieto potvrdenia stratili alebo boli omylom vyhodené. Otec maloletého disponuje dokladmi o platbách a vie presne preukázať, odkedy jednotlivé sumy uhrádzal, a môže ich súdu predložiť on. Na preukázanie platieb zrealizovaných bankovým prevodom matka k podaniu pripojila výpisy (snímky obrazovky) zo svojho bankového účtu. Z týchto výpisov vyplýva, že otec poukazoval v prospech účtu matky úhrady vo výške 110,- eur mesačne (pričom od marca 2026 boli tieto úhrady realizované vo forme dvoch samostatných platieb vo výške 90,- eur a 20,- eur) preukázateľne minimálne v období od júna 2025 do júna 2026.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, odvolateľom – matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred verejným vyhlásením rozsudku (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu odvolaním napadnutého výroku III., ktorým bol otcovi určený dlh na zročnom výživnom pre maloletého za obdobie od 20.09.2021 do 29.04.2025 vo výške 866,70 eur s povolením jeho splácania spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur až do vyrovnania počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Matka odvolaním napadla aj neurčenie konkrétnej lehoty splatnosti sumy 400 eur otcovi z titulu náhrady trov konania, o čom súd prvej inštancie rozhodol vydaním dopĺňacieho uznesenia, č. k. 5Pc/2/2022-431 zo dňa 08.04.2026, tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť túto sumu do 15 dní. Keďže toto dopĺňacie uznesenie nebolo napadnuté odvolaním, predmetom odvolacieho konania zostal výlučne výrok o dlhu na zročnom výživnom.
9. Odvolací súd pre poriadok uvádza, že výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi určená vyživovacia povinnosť k maloletému A. v sume 50 eur mesačne od 20.09.2021 do 31.12.2024 a v sume 90 eur mesačne od 01.01.2025, nebol odvolaním napadnutý.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
16. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
17. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
18. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
19. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému nebol odvolaním napadnutý, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. V odvolacom konaní tak nešlo o posúdenie správnosti určenej výšky bežného výživného ani o opätovné hodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov otca alebo odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Predmetom preskúmania bol výlučne napadnutý výrok o dlhu na zročnom výživnom, teda otázka, či súd prvej inštancie pri výpočte dlhu správne vychádzal z určenej výšky výživného, zo správne vymedzeného rozhodného obdobia a zo všetkých preukázaných platieb otca, ktoré bolo možné na tento dlh započítať. Predmetom odvolacieho prieskumu preto nebola samotná výška bežného výživného, teda otázka, či takto určené výživné malo byť vyššie alebo nižšie, ale výlučne aritmetická správnosť vyčíslenia dlhu na zročnom výživnom pri aplikácii nenapadnutého výroku o výživnom na celé rozhodné obdobie po odpočítaní preukázaných započítateľných platieb otca.
21. Pri rozhodovaní o dlhu na zročnom výživnom súd vyčísľuje rozdiel medzi sumou výživného, ktorá mala byť za rozhodné obdobie podľa výroku o výživnom zaplatená, a sumou platieb, ktoré boli v tomto období alebo na tento dlh preukázateľne uhradené. Základom výpočtu je preto právne záväzná výška výživného určená výrokom rozsudku, presné časové vymedzenie obdobia, za ktoré sa zročné výživné počíta a preskúmateľné započítanie len tých platieb, ktoré boli preukázané, a ktoré možno vecne a časovo priradiť k plneniu vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie.
22. Odvolací súd sa v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu matky, ktorá smerovala proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o dlhu na zročnom výživnom, zaoberal správnosťou výpočtu tohto dlhu a zohľadnením platieb realizovaných otcom. Pri tomto posúdení vychádzal z odvolaním nenapadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol otec povinný platiť výživné na maloletého A. vo výške 50 eur mesačne od 20.09.2021 do 31.12.2024 a vo výške 90 eur mesačne od 01.01.2025,ždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
23. Matka v odvolaní nesúhlasila so súdom prvej inštancie určenou sumou dlhu vo výške 866,70 eur z dôvodu, že je v rozpore s predchádzajúcim opravným uznesením toho istého súdu, ktorým bola výška dlhu na zročnom výživnom opravená na sumu 1 466,07 eur. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil obdobie neplatenia, keďže otec začal platiť výživné až od 15.07.2024 a do tohto dátumu bol v omeškaní so všetkými splátkami výživného. Navrhla, aby bola výška dlhu určená v súlade s opravným uznesením č. k. 5Pc/2/2022-314, teda v sume 1 466,07 eur, prípadne v primeranej výške určenej na základe správneho výpočtu zohľadňujúceho všetky mesiace od 20.09.2021 do začiatku plnenia výživného zo strany otca, ktorý označila dňom 15.07.2024.
24. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie vychádzal z toho, že rozhodným obdobím pre výpočet zročného výživného je obdobie od 20.09.2021 do 31.05.2025. Napadnutý výrok súdu prvej inštancie vychádzal z obdobia od 20.09.2021 do 29.04.2025, pričom rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný dňa 27.05.2025. Výživné za mesiac máj 2025 však bolo podľa určenej splatnosti splatné už dňa 20.05.2025. Z tohto dôvodu bolo potrebné pri výpočte dlhu na zročnom výživnom zahrnúť aj celý mesiac máj 2025. Rozhodné obdobie tak zahŕňa pomernú časť mesiaca september 2021, následne 39 celých mesiacov od októbra 2021 do decembra 2024 a 5 celých mesiacov v roku 2025.
25. Za obdobie od 20.09.2021 do 30.09.2021 predstavuje pomerná časť výživného pri mesačnej sume 50 eur sumu 18,33 eur, vypočítanú ako 50 eur : 30 dní x 11 dní. Za obdobie od 01.10.2021 do 31.12.2024 predstavuje predpis výživného 39 mesiacov x 50 eur, teda 1 950 eur. Za obdobie od 01.01.2025 do 31.05.2025 predstavuje predpis výživného 5 mesiacov x 90 eur, teda 450 eur. Celková výška určeného výživného za rozhodné obdobie od 20.09.2021 do 31.05.2025 preto predstavuje sumu 2 418,33 eur.
26. Otec uhradil na výživné za jún až december 2024 po 50 eur, spolu 350 eur, v období od januára do apríla 2025 po 90 eur, teda spolu 360 eur, a v máji 110,- eur (90,- eur + 20,- eur). Súčet započítateľných platieb do 31.05.2025 potom predstavuje 820 eur.
27. Výsledný dlh na zročnom výživnom po započítaní otcom preukázaných platieb do 31.05.2025 preto predstavuje 1 598,33 eur (2 418,33 eur – 820 eur = 1 598,33 eur).
28. Pri určení spôsobu úhrady takto vyčísleného dlhu odvolací súd prihliadol nielen na jeho výšku, ale aj na obdobie, za ktoré vznikol, a na jeho povahu. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období došlo k takej zmene pomerov na strane maloletého a jeho rodičov, ktorá odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Ide preto o dlh na výživnom za obdobie od 20.09.2021 do 31.05.2025, počas ktorého matka v rozsahu, v akom si otec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vo výške zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého a jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, zabezpečovala potreby maloletého zo svojich vlastných prostriedkov, a tým fakticky nahrádzala jeho chýbajúce plnenie. Nebolo preto dôvodné rozložiť úhradu dlhu na neprimerane dlhé obdobie. Odvolací súd určil mesačnú splátku vo výške 70 eur tak, aby bol dlh uhradený najneskôr v priebehu troch rokov, čo je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom prihliadol na to, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie už uplynul približne jeden rok, a preto zostávajúca lehota na splatenie dlhu predstavuje obdobie dvoch rokov. Pri určení jej výšky súčasne prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, pričom nezistil, že by takto určená splátka vzhľadom na jeho pomery predstavovala neprimerané zaťaženie. Určená splátka zodpovedá výške dlhu, predstavuje primerané rozloženie jeho úhrady v čase a zároveň zohľadňuje záujem maloletého na splatení zročného výživného bez neodôvodneného odkladu.
29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
31. O náhrade trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).