Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoPs-10-2026.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Subarea
15CoPs/10/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o spôsobilosti na právne úkony osoby o spôsobilosti ktorej sa koná: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, E., o návrhu navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XXX, E., zastúpený: JUDr. Barbora Volárová, advokátka, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, IČO: 37 846 728, za účasti E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. a G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 18.03.2026, č. k. 11Ps/3/2026-26 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.05.2026, č. k. 11Ps/3/2026-54, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti blízkym osobám G. H., nar. XX.XX.XXXX, a E. B., nar. XX.XX.XXXX, premiestniť matku navrhovateľa, pani A. B., nar. XX.XX.XXXX, späť do jej domácnosti v mieste jej trvalého bydliska, do domu súp. č. 10790, or. J. XX K. I. L. E. D., v lehote do 3 dní odo dňa doručenia súdneho rozhodnutia. Výrokom II. deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 1, čl. 23 ods. 1-3 Ústavy Slovenskej republiky, § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 ods. 1, § 52, § 231 písm. a/, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospejúc k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil ani dostatočne nekonkretizoval tvrdenú vážnu ujmu hroziacu pani B. v domácnosti jej vnuka E. B.. Poukázal na to, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že blízke osoby pani A. B. - G. H. a E. B. svojvoľne (bez jej súhlasu a bez vedomia navrhovateľa) a bezdôvodne presťahovali pani A. B. z jej dlhodobého bydliska na I. XX E. D., do domu E. B. na C. X E. D., čím navrhovateľovi zamedzili kontakt s jeho matkou (pani A. B.), pričom táto je sebestačná s menšími problémami pri chôdzi a jej presťahovanie do cudzej domácnosti nebolo objektívne odôvodnené, keďže má vlastnú domácnosť so všetkým potrebným zázemím. Súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľ síce nevyhnutnosť potreby upraviť pomery odôvodnil možnou vážnou ujmou na osobných právach a právom chránených záujmoch pani A. B., žiadnym spôsobom však nekonkretizoval, aká vážna ujma jej hrozí v domácnosti jej vnuka E. B.. Zo znaleckého posudku znalkyne A. E. mal súd prvej inštancie preukázané, že pani A. B. „v aktuálnom čase nie je schopná adekvátne a
plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, vrátane samostatného fungovania v základných aktivitách sebaopatery (adekvátne zabezpečenie stravovania, zabezpečenia nákupov, komunikácie s okolím a pod.), v zodpovednom hospodárení s financiami a majetkom so zohľadnením svojho prospechu či zabezpečení starostlivosti o svoje zdravie“, z čoho prvoinštančný súd uzavrel, že si vyžaduje opateru, dohľad a starostlivosť tretej osoby, ktorá jej je poskytovaná zo strany príbuzných, aktuálne príbuznými v domácnosti jej vnuka E. B.. Uviedol, že potrebu starostlivosti o pani B. vnímal aj navrhovateľ, čo tvrdil v návrhu na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony (sp. zn. 11Ps/8/2025), kde uviedol, že o matku (pani A. B.) sa staral až do roku 2023 navrhovateľov otec, resp. že sa vie o seba postarať s prípadnou pomocou syna alebo vnučky. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo ničím osvedčené, že presťahovanie prebehlo proti vôli pani A. B., ktorá pravdepodobne ani nie je schopná jednoznačne vyjadriť svoju vôľu v tomto smere, alebo, že je zanedbávaná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné uložiť blízkym osobám G. H. a E. B. povinnosť premiestniť pani A. B. späť do jej domácnosti na I. XX E. D., t. j. povinnosť aktívne premiestniť fyzickú osobu do určitého miesta pobytu proti jej vôli alebo bez preukázania jej aktuálnej vôle, a to za situácie, že všetky tieto osoby majú plnú spôsobilosť na právne úkony. Záverom podotkol, že pani A. B. plnú spôsobilosť na právne úkony dosiaľ má, nakoľko konanie vo veci samej (sp. zn. 11Ps/8/2025) ešte nebolo právoplatne skončené.
3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil znalecký posudok A. E. selektívne, keď v časti posudku týkajúcej sa potreby opatery, dohľadu a starostlivosti o pani A. B. treťou osobou sa prvoinštančný súd priamo odvolal na závery znalkyne a považoval ich za preukázané, ale v časti posudku, kde znalkyňa konštatovala existenciu dôvodu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a limitovanú schopnosť pani A. B. na plnohodnotné a jasné vyjadrenie svojich postojov vo verbálnom aj písomnom prejave, súd prvej inštancie citované závery znalkyne neakceptuje a v rozpore so zisteným skutočným stavom sa odvoláva na jej právny status osoby s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Namietal, že súd prvej inštancie si odporuje, keď konštatuje, že pani A. B. nie je schopná jednoznačne vyjadriť svoju vôľu a zároveň, že nebolo osvedčené, že presťahovanie prebehlo proti jej vôli (ktorú nedokáže vyjadriť). Uviedol, že pani B. bývala spolu s otcom navrhovateľa vyše 10 rokov v mieste svojho trvalého bydliska – v dome na I. L. J. XX E. D., čo bolo a stále je obydlie, ktoré si sama zvolila. Záver prvoinštančného súdu, že ak tretia osoba vysťahovala pani A. B. z jej obydlia v situácii, kedy nie je objektívne možné zistiť jej skutočnú vôľu, nedeje sa tak proti jej vôli (ktorú ale nie je možné zistiť), je podľa navrhovateľa nepodložený a nelogický. Argumentoval, že dohoda príbuzných o tom, že osobnú starostlivosť o pani A. B. bude zabezpečovať (a do leta 2025 ju aj zabezpečovala) vnučka G. H., bola osvedčená. Vnučka G. H. v dome matky na I. J. XX E. D. naďalej býva, pričom dohoda o jej starostlivosti o matku medzi príbuznými naďalej platí. Ak by mal preukazovať vôľu a ochotu vnučky G. H. starať sa o jej babku (pani A. B.), o ktorú sa starala na základe dohody s navrhovateľom od začiatku roka 2024, išlo by o postup nad rámec zákona, pričom predloženie tohto dôkazu nie je potrebné a ani možné, keďže by to vyžadovalo súčinnosť navrhovateľa s osobami, voči ktorým návrh smeruje. Ďalej poukázal na to, že prvoinštančný súd pri vyhodnocovaní ochoty a vôle príbuzných postarať sa o pani A. B. nevzal do úvahy obsah spisu konania vo veci samej (sp. zn. 11Ps/8/2025), kde v písomnom vyjadrení vnukov zo dňa 03.10.2025 G. H. uviedla, že to, že so starou mamou žije v jej dome, bolo rozhodnutie rodiny vrátane navrhovateľa a zároveň aj vyriešenie situácie ohľadom starostlivosti o starú matku (pani A. B.). Navrhovateľ zároveň poukázal na svoje odvolanie proti uzneseniu zo dňa 22.12.2025, sp. zn. 11Ps/15/2025, v ktorom výslovne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby matka išla bývať k nemu a dokáže sa o ňu postarať. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení akútneho ohrozenia záujmov pani A. B. majúc za to, že je v jej záujme obnoviť pôvodný stav v súlade s jej poslednou známou vôľou, v opačnom prípade sú jej práva bezprostredne ohrozené. Záverom zdôraznil, že aj Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v rozhodnutí o inom návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia (sp. zn. 11CoPs/3/2026 zo dňa 01.04.2026) vyhodnotil obavy navrhovateľa o zdravotný stav matky ako dôvodné a osvedčené znaleckým posudkom A. E. E..
5. G. H. a E. B. v písomnom vyjadrení sa k písomnostiam, doručeným im odvolacím súdom podľa § 329 ods.1 C.s.p. konštatovali, že návrh navrhovateľa je neprimeraným zásahom do osobnej slobody, dôstojnosti a zdravotnej stability pani A. B., ktorá je dospelou fyzickou osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Navrhované neodkladné opatrenie by nebolo
iba dočasnou úpravou pomerov, v reálnom živote by išlo o nútenú zmenu miesta pobytu staršej a zdravotne závažne zraniteľnej osoby, po akútnom operačnom zákroku, odkázanej na každodennú pomoc a zdravotnú starostlivosť. Takýto zásah nemožno nariadiť len na základe subjektívnych tvrdení navrhovateľa, že určitý stav považuje za „nezákonný" alebo „proti vôli" svojej matky. Navrhovateľ ani v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ani v odvolaní neosvedčil, že by pani A. B. bola v aktuálnom prostredí ohrozená, zanedbávaná, izolovaná, alebo že by jej nebola poskytovaná riadna starostlivosť. Práve naopak, z doterajších podaní a predložených listinných dôkazov vyplýva, že každodennú starostlivosť zabezpečujú predovšetkým G. H. a E. B. v spolupráci s ďalšími osobami a zdravotnými službami. Navrhovateľ nikdy neprejavoval záujem o svojich rodičov, vždy sa o nich starali účastníci konania, a to aj predtým ako bol navrhovateľ na liečení. Odvolanie navrhovateľa ignoruje aktuálny zdravotný stav pani A. B. a opomína však zásadné aktuálne okolnosti, ktoré sú pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení rozhodujúce. Pani A. B. absolvovala dňa 01.04.2026 akútnu onkologickú operáciu pre ileózny stav, po operácii je odkázaná na invalidný vozík, má špeciálnu polohovateľnú posteľ, je potrebná starostlivosť o vývod (umiestnený v brušnej dutine), do starostlivosti o A. B. bola prizvaná služba ADOS ako aj súkromná opatrovateľka, ktorú zabezpečili a financujú blízke osoby, navrhovateľ na tom žiadnym spôsobom neparticipuje a ani nechce participovať, je pasívny, či už po stránke finančnej alebo osobným vkladom ( čo potvrdil na pojednávaní vo veci samej). U pani A. B. ide o zdravotný stav, pri ktorom akákoľvek zmena prostredia a nútené premiestnenie musí byť posudzované mimoriadne opatrne a len vtedy, ak by bolo osvedčené, že takáto zmena je v jej najlepšom záujme. Takéto osvedčenie však v konaní absentuje, keď navrhovateľ nepredložil žiadne konkrétne a aktuálne listinné dôkazy o tom, že dom na I. L. je v súčasnosti pripravený na zabezpečenie jej zdravotnej a osobnej starostlivosti po operácii, že je tam zabezpečená potrebná ošetrovateľská starostlivosť, zdravotné pomôcky, režim starostlivosti o vývod, presuny na invalidnom vozíku, osobná asistencia, hygienická starostlivosť, strava, lieky a návštevy lekárov. Afázia a komunikačné obmedzenia neznamenajú absenciu vlastnej vôle A. B.. Účastníci konania nikdy netvrdili, že pani A. B. nemá žiadne zdravotné obmedzenia v oblasti komunikácie, tieto však nemožno zamieňať s úplnou absenciou vôle alebo neschopnosťou mať vlastné želania, postoje a preferencie. Z lekárskeho nálezu A. G. M. zo dňa 25.05.2026 vyplýva, že čo sa týka chápania súvislostí a reality ako takej, u pani A. B. nie sú manifestované závažné problémy. Navrhovateľ túto skutočnosť obchádza a účelovo vyvodzuje, že ak pani A. B. nekomunikuje spôsobom, ktorý si on predstavuje, jej aktuálna vôľa nemá byť zohľadnená. Navrhovateľ neosvedčil, že pani A. B. bola premiestnená proti svojej vôli , aj keď je osobou, ktorá iniciovala návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil, že by pani A. B. bola proti svojej vôli odvezená, držaná, izolovaná alebo že by jej bolo bránené vyjadriť vlastné želanie. Pani A. B. sa nachádza v rodinnom prostredí, kde je jej zabezpečovaná každodenná starostlivosť, pričom skutočnosť, že osoba v minulosti bývala na určitej adrese, neznamená, že táto adresa je automaticky najvhodnejším miestom pobytu aj po závažnom zhoršení zdravotného stavu. Ak by súd považoval za potrebné zisťovať preferencie pani A. B. k miestu pobytu, je potrebné urobiť to citlivo, primerane jej komunikačným schopnostiam, v pokojnom prostredí a prípadne za účasti odborníka. Nemožno však bez takéhoto zisťovania nariadiť jej fyzické premiestnenie len preto, že navrhovateľ tvrdí, že pred rokmi mala určitý bytový režim. Aj keby znalecké dokazovanie osvedčovalo potrebu určitého rozsahu ochrany pani A. B. alebo potrebu starostlivosti tretej osoby, automaticky to neznamená, že je potrebné okamžite nariadiť jej presťahovanie na inú adresu. Znalecké závery o zdravotnom stave A. E. a o možnej potrebe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sú predmetom konania vo veci samej, ktoré nemožno mechanicky použiť ako dôkaz toho, že aktuálny pobyt pani A. B. je protiprávny, že blízke osoby konajú proti jej záujmom alebo že jediným vhodným opatrením je nútené premiestnenie.
6. Podľa názoru G. H. a E. B. navrhovateľ zamieňa dve odlišné otázky, a to otázku zdravotného stavu a prípadného rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony na jednej strane a otázku, či je v najlepšom záujme pani A. B. okamžité premiestnenie na inú adresu na strane druhej. Ani existencia konania o obmedzenie spôsobilosti neznamená, že pani A. B. stráca právo na rešpektovanie svojho aktuálneho prostredia, dôstojnosti a zdravotnej stability. Starostlivosť o pani A. B. je reálne zabezpečovaná blízkymi osobami, nie navrhovateľom, a ani nikdy navrhovateľom nebola zabezpečená. Starostlivosť o pani A. B. nie je abstraktnou otázkou ochoty, ale otázkou reálneho a každodenného výkonu starostlivosti, ktorú už niekoľko rokov zabezpečujú práve oni bez účasti navrhovateľa, ktorý neosvedčil, že by bol pripravený okamžite, reálne a nepretržite zabezpečovať túto osobnú a zdravotnú starostlivosť v rozsahu, ktorý si aktuálny stav pani B. vyžaduje. Tvrdenie, že G. H. (blízka osoba) sa v minulosti starala o pani A. B. v dome na Osloboditeľskej ulici,
neosvedčuje, že presne rovnaký režim je v súčasnosti možný a vhodný aj po akútnej operácii, pri potrebe invalidného vozíka, starostlivosti o vývod a ADOS. Trestné oznámenia a majetkové námietky navrhovateľa nie sú dôkazom ohrozenia pani A. B. a nie sú spôsobilé osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v nútenom premiestnení pani A. B.. Majetkové spory iniciované navrhovateľom, ako aj rodinné konflikty, nemôžu byť dôvodom na to, aby súd prostredníctvom neodkladného opatrenia nariadil fyzickej osobe zmenu miesta pobytu. Predmetom posudzovania musí byť predovšetkým jej najlepší záujem, dôstojnosť, zdravotný stav a reálna starostlivosť, nie majetkové predstavy navrhovateľa. Nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by nebolo primerané ani vykonateľné a je neprimerané aj z hľadiska jeho vykonateľnosti. Ukladá blízkym osobám povinnosť „premiestniť“ pani A. B. na inú adresu, ktorá povinnosť však predpokladá zásah do osobnej slobody dospelej fyzickej osoby a fakticky núti blízke osoby konať s jej telom a pobytom bez jasného zistenia jej aktuálnej vôle. Nie je zrejmé, ako by sa takéto rozhodnutie vykonalo, ak by pani A. B. s premiestnením nesúhlasila, ak by jej zdravotný stav neumožňoval presun alebo ak by presun nebol odporúčaný lekárom. Ak by bola pani A. B. premiestnená do inej domácnosti, zmenilo by to celý režim jej starostlivosti, kontakt s osobami, ktoré sa o ňu denne starajú, zdravotnú logistiku a jej psychickú stabilitu. Takýto zásah by bol neprimeraný najmä preto, že navrhovateľ neosvedčil žiadne bezprostredné ohrozenie v aktuálnom prostredí. V nadväznosti na uvedené G. H. a E. B. navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a správne potvrdil. Záverom uviedli, že rešpektujú potrebu zákonnej ochrany práv pani A. B., avšak zásadne nesúhlasia s účelovým vykresľovaním vnukov ako osôb konajúcich proti jej záujmom. V prílohe vyjadrenia doložili zápisnicu z pojednávania nariadeného Mestským súdom Bratislava II vo veci sp.zn. 11Ps/8/2025 na deň 11.06.2026, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 1Pn 575/25/1103-13 zo dňa 30.12.2025, čestné vyhlásenia B. N. z 25.05.2026 a spol. MEDI ADOS s.r.o. z 26.05.2026.
7. Ostatní účastníci sa k písomnostiam doručeným im odvolacím súdom podľa § 329 ods.1 C.s.p. v určenej lehote písomne nevyjadrili.
8.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p., a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného navrhovateľom.
9. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10.Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona , ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala .
14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Zdôrazňuje, že všeobecne formulovaným cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
16. V posudzovanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť úvahy súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby nevyhnutnej a okamžitej ingerencie súdu pre nariadenie navrhovateľom navrhnutého neodkladného opatrenia a v plnej miere bez potreby ich zopakovania na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.). V tejto súvislosti poukazuje na osvedčené okolnosti danej veci (ktoré správne zohľadňoval súd prvej inštancie) z ktorých vyplýva, že na Mestskom súde Bratislava II je pod sp.zn. 11Ps/8/2025 vedené konanie o návrhu navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, o ktorom nebolo konajúcim súdom doposiaľ rozhodnuté. Po oboznámení sa s obsahom spisu sa so súdom prvej inštancie v kontexte osvedčených okolností posudzovanej veci zhoduje, že navrhovateľ neosvedčil bezodkladnosť potreby nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia, vyžadujúcu si okamžitý autoritatívny zásah súdu, pričom na týchto záveroch nič nezmenila ani jeho odvolacia argumentácia. Konštatuje, že z osvedčených okolností danej veci vyplýva, že pani A. B. je osobou s vážnymi zdravotnými problémami, vyžadujúcimi si zabezpečenie nevyhnutne potrebnej zdravotnej a aj ošetrovateľskej starostlivosti, na ktorej sa (podľa osvedčených okolností) navrhovateľ v minulosti a ani v súčasnosti nepodieľal a nepodieľa. Za stavu, kedy je pani A. B. vzhľadom na jej vek a zdravotný stav nutné bez akýchkoľvek pochybností vnímať ako závažne zdravotne zraniteľnú osobu, nebol v tomto konaní navrhovateľom tvrdený a ani identifikovaný stav, dôsledkom ktorého by bola úvaha o potrebe vydania okamžitého autoritatívneho rozhodnutia súdu o jej premiestnení na adresu I. XX E. D.. Z osvedčených okolností danej veci naopak vyplýva, že starostlivosť o pani A. B. je reálne zabezpečovaná jej blízkymi osobami v rozsahu, ktorý si jej aktuálny závažný zdravotný stav vyžaduje. Za potrebné považuje dodať, že existencia majetkových sporov a rodinných konfliktov blízkych rodinných príslušníkov pani A. B. nie sú dôvodom na to, aby súd prostredníctvom neodkladného opatrenia menil prostredie osoby, vyžadujúcej si nepretržitú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť (ktorá je aktuálne riadne zabezpečená).
17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).