Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/30/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 02. 2026 sp. zn. 3T/14/2021 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. júla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C. XX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa XX. XX. XXXX v presne nezistenom čase od 11.00 hodiny do 12.00, najneskôr však do 15.00 hodiny v D., vo viničnej chatke v lokalite E., parcela č. XXXX/X, katastrálne územie F. G., počas toho čo v tejto chatke zostal sám, presne nezisteným spôsobom zo šatníkovej skrine v izbe zobral obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 5000 €, patriacej jeho strýkovi H. B., trvale bytom D., F. XXX/XX, čím mu spôsobil škodu vo výške 5000 €, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13. 04. 2018 sp. zn. 0T/73/2018, právoplatným dňa 24. 04. 2018, bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona,

t e d a :

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

t ý m s p á c h a l :

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2025 v znení zákona č. 214/2019 účinného ku dňu 14. 10. 2019 (ďalej len Trestného zákona).

Z a t o s a m u u k l a d á :

podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno g/, písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušujú sa skoršie výroky o treste uložené obžalovanému:

- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/73/2018 zo dňa 13. 04. 2018, doručeným obžalovanému dňa 13. 04. 2018,

- rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/93/2018 zo dňa 20. 11. 2019, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému dňa 20. 11. 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., I. J. XX/X s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej aj ako „obžalovaný“) vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že: dňa XX. XX. XXXX v presne nezistenom čase od 11.00 hodiny do 12.00, najneskôr však do 15.00 hodiny v D., vo viničnej chatke v lokalite E., parcela č. XXXX/X, katastrálne územie F. G., počas toho čo v tejto chatke zostal sám, presne nezisteným spôsobom zo šatníkovej skrine v izbe zobral obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 5000 €, patriacej jeho strýkovi H. B., trvale bytom D., F. XXX/XX, čím mu spôsobil škodu vo výške 5000 €, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13. 04. 2018 sp. zn. 0T/73/2018, právoplatným dňa 24. 04. 2018, bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného H. B. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Zhrnul ako rozhodol súd I. stupňa s tým, že súd I. stupňa v odôvodnení napádaného rozsudku poukázal na jeho výpoveď, kde poprel spáchanie skutku a vypovedal, že peniaze mu strýko dal za účasti svedkov J. B., H. H. a sestry B. B. za murárske práce na dome a za poskytnutie sexuálnych služieb a taktiež poukázal aj na výpovede svedkov J. B., D. E., K. B., F. I., I. B. a J. I.. Ďalej uviedol, že súd I. stupňa poukázal na listinné dôkazy a to na návrh poškodeného na náhradu škody z prípravného konania, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. F. G., kúpnu zmluvu zo dňa 08. 08. 2019, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 08. 08. 2019, rozhodnutie OÚ Nitra, katastrálny odbor zo dňa 05. 09. 2019 a súd I. stupňa počas dokazovania rovnako oboznámil pripojené trestné spisy Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/73/2018, sp. zn. 2T/93/2018, sp. zn. 5T/57/2022, sp. zn. 5T/3/2021, sp. zn. 1T/88/2021, odpis registra trestov, ako aj výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Taktiež uviedol, že súd I. stupňa v závere odôvodnenia konštatoval, že mal preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, spáchal ho obžalovaný, ktorý týmto protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. Poukázal na ustanovenia § 8 Tr. zák., § 11 ods. 1 Tr. zák., § 15 Tr. zák., § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. a tiež na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12 Tr. por., § 119 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 Tr. por.. Konštatoval, že napadnutý rozsudok pokladá za neodôvodnený, vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľný, vydaný bez racionálneho a zákonného základu,

navyše boli porušené jeho základné práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal na objekt trestného činu, jeho objektívnu stránku, ktorá je charakterizovaná konaním páchateľa a jeho následkom, pričom nevyhnutným znakom objektívnej stránky, ktorá sa vyžaduje k vyvodeniu trestnej zodpovednosti je kauzálny (príčinný) vzťah medzi konaním páchateľa a následkom. V konaní sa spája fyzická a psychická zložka, pričom ide o jednotu oboch zložiek súčasne a ak chýba čo i len jedna z týchto zložiek, nejde o konanie páchateľa v zmysle trestného práva. Taktiež poukázal na subjektívnu stránku trestného činu, ktorá je charakterizovaná zavinením ako i to, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. V kontexte právnych skutočností sa domnieva, že napádaný rozsudok nedisponuje elementárnymi náležitosťami rozhodnutia vydaného súdom tak, ako to prezumujú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keďže v napádanom rozsudku podľa jeho právneho názoru absentuje náležité odôvodnenie a akákoľvek právna úvahu súdu I. stupňa, na základe ktorej by bol preukázaný a náležitým spôsobom odôvodnený záver a právny názor súdu, či vymedzený skutok opísaný vo výrokovej časti napádaného rozsudku napĺňa všetky zákonom predpokladané znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák., a to najmä preukázanie skutočností, či jeho konaním došlo k naplneniu subjektívnej stránky, úmyslu, ako aj objektívnej stránky predmetného trestného činu v intenciách ustanovení upravujúcich kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák.. Mal za to, že z doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov počas hlavného pojednávania nebola zo strany súdu žiadnym právne relevantným spôsobom preukázaná skutočnosť, resp. v danom kontexte nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní žiaden taký dôkaz, ktorý by ho priamo a jednoznačne usvedčoval, že by akýmkoľvek konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák.. V načrtnutom kontexte uviedol, že z výpovedí svedkov J. B., D. E. a K. B., ako aj výpovede poškodeného H. B. nie je zrejmé, že by dotknutí svedkovia a poškodený boli bezprostrednými a očitými svedkami skutku, na základe ktorého malo dôjsť k odcudzeniu finančnej čiastky vo výške 5000,- eur práve ním a tieto výpovede svedkov sú len teoretickými domnienkami a je potrebné ich považovať za účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované, keďže tieto si vzájomne odporujú v samotnom priebehu skutkového deja. Súčasne uviedol, že práve svedecká výpoveď svedka J. B. podporuje ním prezentovanú obhajobu v tom smere, že finančnú hotovosť obdržal od poškodeného H. B. za poskytnutie sexuálnej služby a ďalej uviedol, že jeho výpoveď rovnako podporuje aj výpoveď svedka I. B.. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a namietol porušovanie jeho práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu, ktorého vyvrcholením bolo napadnuté rozhodnutie súdu, ktoré je v rozpore s elementárnymi prvkami trestného konania, prezumpciou neviny a zásadou „in dubio pro reo“. Súd I. stupňa podľa neho aj napriek tomu, že mu nebola jednoznačným spôsobom preukázaná vina za spáchanie žalovaného skutku tak, ako to vyžadujú ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, rozhodol v jeho neprospech, keď ho uznal za vinného aj zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák.. V načrtnutom kontexte mal za to, že v prípade, ak by súd I. stupňa hodnotil získané dôkazy zákonnou cestou, musel by ho pri aplikácii zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodiť. Navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok súdu I. stupňa a rozhodol vo veci sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por..

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred krajským súdom zotrval na odôvodnení odvolania v znení ako bolo zaslané súdu a vzhľadom na právne skutočnosti, ktoré odzneli na verejnom zasadnutí, pridržal sa svojich záverečných návrhov odôvodnenia odvolania v zmysle bodu IV. písomných dôvodov odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že podané odvolanie nechce už ničím doplniť ani nič k nemu uviesť a navrhol, aby ho súd oslobodil v plnom rozsahu, keďže si na neho vymysleli, že ukradol peniaze.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí predniesla písomné vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného konštatujúc, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny pokiaľ ide o vinu obžalovaného. Poukázala na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, keď súd I. stupňa v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Nitre vyjadreným v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2To/55/2022 zo dňa 19.07.2022 nerešpektoval skutočnosť, že z dôvodu absencie odvolania zo strany prokurátora vo vzťahu k prvému odsudzujúcemu rozsudku v tejto veci, keď do skutku neuviedol súd I. stupňa vek poškodeného, nemožno skutok právne kvalifikovať aj podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. e/ Tr. zák.. Nestotožnila sa však s názorom obžalovaného, že by bolo nutné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. K tvrdeniu, že niet priamych svedkov odcudzenia finančnej hotovosti vo výške 5000,- eur konštatovala, že ani obžalovaný nepoprel, že uvedená suma patrila predtým poškodenému, navyše z nej sumu vo výške 2.300,- eur vydal policajtom. Poukázala na rozporné výpovede práve obžalovaného a naopak na ostatné dôkazy svedčiace o jeho vine, vrátane výpovede svedka J. B.. Konštatovala, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný čo sa týka uznania obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom je názoru, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre vydanie rozhodnutia v predmetnej trestnej veci a vykonané dôkazy, na ktoré súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, boli správne vyhodnotené tak, že skutok spáchal obžalovaný. Navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol s tým, že uzná obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora, avšak zo skutkovej vety vypustí dátum narodenia poškodeného H. B.. S poukazom na uvedené upraví aj právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a zároveň navrhla, aby krajský súd sám rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch vrátane konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že už raz vo veci rozhodol na základe podaného odvolania obžalovaného proti rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 12. 04. 2022 sp. zn. 4T/14/2021, uznesením zo dňa 19. 07. 2022 sp. zn. 2To/55/2022 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol z dôvodu zistenia procesných pochybení súdu I. stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku.

Úlohou súdu I. stupňa po vrátení veci bolo opätovne riadnym spôsobom upovedomiť obžalovaného o termíne hlavného pojednávania, resp. ho predvolať na hlavné pojednávanie a na toto súčasne predvolať poškodeného H. B. a na hlavnom pojednávaní ho vypočuť kontradiktórnym spôsobom a následne v závislosti od výsluchu poškodeného v prípade zistenia potreby vykonať aj ďalšie dôkazy za účelom náležitého ustálenia skutkového stavu. Zároveň dal do pozornosti, že v prípade, že po doplnenom dokazovaní bude súd I. stupňa opätovne právneho názoru, že obžalovaný sa skutku dopustil, keďže pri formulácii skutku napadnutého rozsudku zo dňa 14. 04. 2022 vypustil (pre krajský súd z neznámych dôvodov) dátum narodenia poškodeného, čím súčasne (z dôvodu absencie odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného) nie je možné v ďalšom konaní skutok kladený obžalovanému za vinu právne kvalifikovať podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zák. aj s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., keďže skutočnosť, že poškodený je osobou vyššieho veku zo skutkovej vety nevyplýva. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na skutočnosť, že v prípade uznania viny obžalovaného z prejednávaného skutku, by mohlo dôjsť k právnej kvalifikácii podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zák., avšak iba s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák., za predpokladu preukázania splnenia podmienok v zmysle zákona. K výroku o treste dal krajský súd súdu I. stupňa tiež do pozornosti, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevysporiadal so skutočnosťou, či vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/93/2018 ide alebo nejde o súbeh trestných činov, ako i prípadnou potrebou ukladania súhrnného trestu.

Súd I. stupňa po doplnení dokazovania v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že skutok sa stal tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a spáchal ho obžalovaný, ktorý takýmto protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. po subjektívnej i objektívnej stránke. Ďalej uviedol, že po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru o vine obžalovaného, ktorá bola preukázaná usvedčujúcimi výpoveďami poškodeného H. B. a svedkov K. B., D. E. a J. B., ktorí potvrdili, že dňa XX. XX. XXXX bola z chaty v D. odcudzená finančná hotovosť vo výške 5000,- eur v 100 eurových bankovkách patriaca poškodenému a pochádzajúca z predaja nehnuteľnosti v F., ktorý ju mal uloženú v obálke a skrytú v izbe v skrini na chate a tieto svedecké výpovede sú vo vzájomnej zhode a navzájom sa dopĺňajú a vytvárajú ucelenú predstavu o tom, ako sa predmetné peniaze dostali k obžalovanému. Naopak, zvolenú obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že peniaze dostal od strýka za vykonaný sexuálny styk s ním pred svedkom J. I. vyvracia dokonca aj samotný svedok J. I. a tak mal preukázané, že obrana obžalovaného nebola pravdivá. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., teda že konal v priamom úmysle, kedy chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je vlastnícke právo k veci iného, pričom prisvojenie si cudzej veci spočívalo v úmyselnom protiprávnom konaní obžalovaného, ktorý svojím aktívnym konaním (odňatím z dispozície vlastníka) odcudzil hotovosť vo výške 5000,- eur (cudziu vec), ktorá patrila jemu blízkej osobe (strýko obžalovaného) a ktorá bola zároveň osobou vyššieho veku (66 rokov). Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere, postupoval súd I. stupňa v zmysle ustanovenia § 33a a § 34 Tr. zák. a vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 212 ods. 3 Tr. zák. (2 roky až 8 rokov) a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky na spodnej hranici určenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. z dôvodu. O nároku na náhradu škody poškodeného rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. tak, že ho odkázal s jeho nárokom na civilný proces.

Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, teda proti výroku o vine, uloženom treste a aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, i keď z iných dôvodov ako uvádzal v odôvodnení odvolania obžalovaný. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por.:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä preto, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a

- pre porušenie ustanovení Trestného zákona.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi páchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú činnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 18 Tr. zák. na priťažujúcu okolnosť alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o: a/ ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo b/ inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákona nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v platnom znení sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čin spácha na chránenej osobe, ktorá je jeho blízkou osobou a je osobou vyššieho veku. S poukazom na uvedené ustanovenia sa páchateľ potrestá odňatím slobody na jeden rok až štyri roky.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák. sa osobou vyššieho veku na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 139 ods. 1 Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie dieťa, tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku, chorá osoba, osoba používajúca ochranu podľa medzinárodného práva, verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona alebo svedok, znalec alebo prekladateľ.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 214/2019 účinného ku dňu XX. XX. XXXX sa trestného činu krádeže dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu, čin spácha vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. S poukazom na uvedené ustanovenia sa páchateľ potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Je potrebné uviesť, že obžalovaný k veci na hlavnom pojednávaní vypovedal, že finančná hotovosť vo výške 5000,- eur pochádza od poškodeného, túto mu neodcudzil, ale ju dostal za prácu na dome a za sex s poškodeným, čo by mu mali potvrdiť ním uvádzaní svedkovia, pričom o tom mali tiež vedieť vypočutí svedkovia I. B. a L. I., s ktorými na dome poškodeného pracoval.

Krajský súd zistil, že súd I. stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Uvedený skutok však nebol súdom I. stupňa správne právne kvalifikovaný, z ktorého dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák..

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol svoje úvahy akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje a dodáva nasledovné.

Vykonanými dôkazmi na hlavných pojednávaniach bolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností (napriek námietkam obžalovaného) preukázané, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku dňa XX.XX.XXXX v čase medzi 11.00 hod. a 12.00 hod. nachádzal na mieste činu, čo ani nepoprel. Rovnako bolo výsluchom poškodeného a svedkov D. E. a K. B. preukázané, že v predmetnom dome sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 5000,- eur v 100 eurových bankovkách, ktorá zmizla. Na základe výpovede svedka J. B. bolo tiež riadne preukázané, že po návrate obžalovaného domov od poškodeného, tento našiel obžalovanému veľkú finančnú hotovosť v 100 eurových bankovkách,

z ktorého dôvodu aj poškodeného kontaktoval, či mu nechýbajú peniaze, keďže obžalovaný nemal mať odkiaľ tak veľa peňazí. Obžalovaný sám svedkovi uviedol, že peniaze našiel v dome poškodeného. Až následne po výpovedi obžalovaného uviedol, že obžalovaný mu mal povedať, že peniaze boli za sex. Poškodený si po informácii od uvedeného svedka doma preveril, či mu nechýbajú peniaze a po zistení, že zmizla hotovosť vo výške 5000,- eur ihneď prišiel do domu obžalovaného situáciu riešiť. Poškodený pritom potvrdil, že v inkriminovanom čase zostal obžalovaný v jeho dome sám. Na jeho výzvu na vrátenie peňazí obžalovaný tvrdil, že mu nič nevzal, preto vec nahlásil na polícii. Mám vedomosť, že obžalovaný následne časť odcudzených peňazí policajtom vydal. O peniazoch si pritom viedol presnú písomnú evidenciu. Výpoveď poškodeného potvrdili aj svedkovia D. E. a K. B., ktorý tiež uviedol, že obžalovaný vydal policajtom 2.700,- eur, ktoré následne vrátil poškodenému.

Priebeh skutku potvrdil čiastočne svedok F. I., ktorý ako sused obžalovaného videl ako sa obžalovaný snažil pred poškodeným, ktorý ho naháňal, uniknúť, keď skákal cez plot, aby sa mu vyhol.

Uvedenými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že poškodenému zmizla finančná hotovosť vo výške 5000,- eur z domu, kde sa nachádzal v predmetnom čase obžalovaný sám a i keď ho nikto neprichytil pri čine, bolo preukázané, že uvedená finančná hotovosť sa na druhý deň našla u obžalovaného, čo potvrdil jeho brat J. B., ktorému obžalovaný najskôr uvádzal, že peniaze našiel v dome poškodeného a v konečnom dôsledku časť z nich aj policajtom vydal. Ani obžalovaný teda nepoprel, že by peniaze patrili poškodenému, bránil sa iba, že mu tieto dal sám poškodený za prácu na dome a za sex. Uvedenú obranu však nepotvrdili ani svedkovia I. B. a J. I., ktorí mali podľa verzie obžalovaného s ním na dome poškodeného pracovať, keďže I. B. uviedol, že on u poškodeného v čase, keď tam pracoval obžalovaný nebol a rovnako sa vyjadril aj svedok J. I., ktorý navyše uviedol, že poškodeného nepozná a v jeho dome, resp. na chate nikdy nebol. Okrem toho svedok I. B. povedal, že nemá vedomosť o tom, že by poškodený dal obžalovanému peniaze.

Na podklade týchto dôkazov bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného o dôvode, prečo sa u neho našla finančná hotovosť poškodeného, z čoho je evidentné, že obžalovaný klamal a preto nebolo potrebné ďalej objasňovať jeho verziu pôvodu peňazí ďalšími ním uvádzanými vraj prítomnými svedkami.

Z týchto dôvodov iba na podklade toho, že obžalovaný nebol priamo prichytený pri spáchaní skutku, nemožno konštatovať, že skutok nespáchal. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal spochybňovať výpoveď poškodeného, ktorý výslovne poprel, že by obžalovanému peniaze odovzdal. Ak by tak urobil, nemal dôvod obžalovaného naháňať, riešiť situáciu v mieste bydliska obžalovaného a volať políciu. Preto ani dohady svedka I. B., že poškodený si rád vymýšľa, neboli právne relevantné, najmä pokiaľ sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Všetci vyššie uvedení svedkovia podrobne vypovedali, pričom ich výpovede správne považoval súd I. stupňa za hodnoverné, napriek námietkam zo strany obžalovaného.

Taktiež je potrebné konštatovať, že všetci svedkovia boli pred svojím výsluchom riadne poučení a ich výsluchy prebiehali v súlade s Trestným poriadkom. Svedkovia, ktorí usvedčujú obžalovaného zo spáchaného skutku, boli vypočutí aj po vznesení obvinenia a svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní zložili tiež prísahu, pričom ich výsluchy prebiehali rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti, kde obžalovaný a jeho obhajca mali právo klásť svedkom otázky. Krajský súd s poukazom na konzistentnú výpoveď poškodeného zistil, že túto je možné považovať za dostatočne presvedčivú a podrobnú vo vzťahu ku skutku kladenému obžalovanému za vinu.

Preto iba sama skutočnosť, že obžalovaný má na výsledky dokazovania iný názor, nie je skutočnosťou, ktorá by mala za následok porušenie jeho práv, alebo bola dôvod na aplikáciu zásady „in dubio pro reo“. Nie je tiež pravdou, že by skutok nebol trestným činom v zmysle § 8 Tr. zák. a že by v konaní boli vykonané nezákonné dôkazy alebo že by boli vykonávané dôkazy iba v neprospech obžalovaného a vyhodnocované jednostranne. Rovnako procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a konanie súdu I. stupňa prebiehalo podľa zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne závažné pochybenie, ani porušenie práv obžalovaného na obhajobu.

Krajský súd zdôrazňuje, že okrem výpovede poškodeného, obžalovaného usvedčuje zo spáchaného skutku aj celý rad ďalších dôkazov, ako sú výpovede vyššie uvádzaných svedkov a listinné dôkazy, preto nemožno označiť túto dôkaznú situáciu za porušujúcu práva obžalovaného na obhajobu. Vo svetle vyššie uvedených skutočností, vzhľadom na všetky zadovážené a vykonané dôkazy, je potrebné vyhodnotiť obranu obžalovaného za účelovú a súčasne konštatovať, že vykonané dôkazy v prejednávanej veci tvoria dostatočný ťažiskový základ pre vinu obžalovaného a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že vo výpovediach obžalovaného tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania sú značné rozdiely, keďže v prípravnom konaní uviedol, že peniaze mal za sex s poškodeným, následne v tej istej výpovedi uviedol, že nechcel peniaze poškodenému vrátiť, lebo to boli zarobené peniaze, ktoré dostal za robotu u poškodeného. Taktiež potvrdil, že vydal policajtom 2400,- eur, zbytok peňazí minul. Ďalej ako svedka odovzdania peňazí obžalovanému poškodeným H. B., ako aj sexuálneho styku medzi nimi, mal obžalovaný uviesť osobu J. I., svojho bratranca, ktorý však tieto tvrdené skutočnosti obžalovaným vo výpovedi nepotvrdil. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný už uvádzal iné osoby, ktoré mali byť svedkom odovzdania peňazí, t. j. J. B., H. H. a B. B., pričom najskôr uvádzal, že peniaze mali byť za robotu, následne uviedol, že za sex s poškodeným a ako osobu prítomnú pri sexe uviedol opäť inú osobu a to L. I.. Taktiež v danej výpovedi uviedol, že poškodený ho poslal domov, potom prišiel za ním domov a dal mu 5000,- eur a následne v tej istej výpovedi obžalovaný tvrdil, že sex mali za obdobie troch mesiacov len raz, pričom polovicu peňazí dostal pred sexom a druhú polovicu peňazí po sexe. Z týchto všetkých rozporuplných výpovedí je zrejmé, že obžalovaný neuvádzal pravdu, z ktorého dôvodu krajský súd vyhodnotil, že nie je potrebné na preukázanie jeho obrany, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, ktoré obranu obžalovaného vyvracajú, vypočuť aj svedkov J. B., H. H. a B. B..

Krajský súd konštatuje, že na základe vyššie popísaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie obžalovaného smerujúce k narušeniu Trestným zákonom chráneného záujmu na majetku inej osoby, čím vyvolal trestnoprávne relevantný následok vymedzený v skutkovej podstate trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď si úmyselne prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak škodu na cudzom majetku vo výške 5000,- eur a navyše skutok spáchal potom, ako bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený za taký trestný čin, poukazujúc na odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/73/2018. Z uvedeného vyplýva, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu krádeže, t.j. po objektívnej i po subjektívnej stránke, pričom pokiaľ ide o subjektívnu stránku, túto vyhodnotil krajský súd ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, pretože majúc vedomosť o tom, že mu finančná hotovosť nepatrí, túto si úmyselne prisvojil.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, tento bol súdom I. stupňa nesprávne kvalifikovaný aj ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal skutok na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku.

V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že poškodený je osobou vyššieho veku (narodený v r. 1953) a aj blízkou osobou obžalovanému (jeho strýko), o čom mal obžalovaný vedomosť, čo ani krajský súd nespochybňuje. Tým je naplnená subjektívna stránka vo vzťahu k dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje použite vyššej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 18 písm. b/ Tr. zák.. Bez ohľadu na to, či je vek poškodeného, t.j. jeho dátum narodenia, vyjadrený v skutkovej vete napadnutého rozsudku (poukazujúc na správne námietky prokurátora v tomto smere), krajský súd dospel k názoru, že napriek uvedeným námietkam prokurátora, nie sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zák., t.j., že skutok bol spáchaný na chránenej osobe z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi vekom, postavením a stavom poškodeného a spáchaním trestného činu, ktorá okolnosť sa vyžaduje v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zák.. Tu je potrebné, aby bol vek, postavenie a stav poškodeného v určitej vecnej súvislosti a zároveň aj motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku, t.j. rozhodnutie obžalovaného smerujúce k spáchaniu trestného činu. Keďže musí byť daná vôľa páchateľa smerujúca k spáchaniu trestného činu, musí ísť vždy o úmyselný trestný čin v zmysle § 15 Tr. zák., čo v danom prípade splnené bolo, keďže krádež je úmyselným trestným činom. Nebolo však preukázané, že obžalovaný, vediac, že poškodený je osobou vyššieho veku a súčasne jeho strýkom, spájal túto okolnosť subjektívne s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo

podporuje rozhodnutie spáchať trestný čin. Navyše z formulácie skutkovej vety napadnutého rozsudku (ako i obžaloby) nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom a príbuzenským pomerom k poškodenému. Taktiež zo skutkovej vety je zrejmé, že krádež bola spáchaná v čase v neprítomnosti poškodeného v dome, takže v žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že neprítomnosť majiteľa domu, ktorá uľahčila obžalovanému spáchať trestný čin, súvisela s vekom alebo príbuzenským pomerom k poškodenému. Toto by bolo skôr možné, ak by bol poškodený v dome a bolo by potrebné očakávať jeho odpor.

Na podklade uvedeného teda krajský súd upravil právnu kvalifikáciu skutku tak, že vypustil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. a následne skutok kvalifikoval iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák..

Súčasne krajský súd dospel k záveru, že súdom I. stupňa bola nesprávne posúdená trestnosť činu a trest ukladaný podľa zákona účinného v čase vyhlasovania odcudzujúceho rozsudku, t. j. Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a to z dôvodu, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 stanovil pri prečine krádeže v ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák. trestnú sadzbu 1 až 4 roky a naproti tomu Trestný zákon účinný do 05.08.2024, t. j. platný v čase spáchania skutku, ustanovoval za tento trestný čin trestnú sadzbu iba „až na 6 mesiacov až 3 roky“.

Krajský súd preto skutok právne kvalifikoval s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024, resp. účinného ku dňu spáchania skutku, ktorý považoval pre obžalovaného za priaznivejší vzhľadom na trestnú sadzbu a to napriek zisteniu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností, pretože aj pri zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. o 1/3-inu, stále je možné za tento skutok uložiť trest iba na hornej hranici, a to troch rokov a nie štyroch rokov, ako je tomu podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty odvolateľa a doposiaľ vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o vinu obžalovaného, za správny. Ako však bolo vyššie konštatované, súd I. stupňa nebol dôsledný, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku a následne bola tiež nesprávne posúdená trestnosť činu podľa Trestného zákona, ktorý je pre neho najpriaznivejší, z ktorého dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o uznaní viny obžalovaného na rovnakom skutkovom základe ako súd I. stupňa a skutok právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. číslo 300/2005 v znení zákona č. 214/2019 účinného ku dňu 14.10.2019 (t. j. účinného v čase spáchania skutku).

Pokiaľ ide o trest, ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol súdne trestaný 18-krát (z odsúdení, na ktoré je možné prihliadnuť).

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo zistené, že obžalovaný má v evidencii 12 priestupkov, z toho 5 priestupkov proti majetku.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Vzhľadom na odpis z registra trestov obžalovaného, je zrejmé, že v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu opakovane páchajúceho trestný čin krádeže. Takto bol odsúdený aj v konaniach vedených pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 1T/117/1997, sp. zn. 1T/7/2001, sp. zn. 1T/66/2005, sp. zn. 3T/34/2005, sp. zn. 2T/166/2010, sp. zn. 3T/198/2012, sp. zn. 29T/57/2014, sp. zn. 1T/107/2015, sp. zn. 2T/48/2015, sp. zn. 1T/14/2016, sp. zn. 0T/73/2018 (toto odsúdenie je súčasťou skutkovej vety) a sp. zn. 2T/93/2018.

Z lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaný toho času vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 1T/88/2021 od 21.02.2025, ktorého predpokladaný koniec výkonu je 21.02.2028 a následne by mal začať vykonávať ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 11T/54/2024 s predpokladaným koncom výkonu trestu dňa 21.12.2028.

Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, krajský súd nevzhliadol u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené podľa § 36 Tr. zák.. Naproti tomu vzhliadol u obžalovaného tri priťažujúce okolnosti (na tieto mohol prihliadnuť napriek absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného, keďže skutok právne kvalifikoval podľa zákona účinného do 05.08.2024, ktorá právna úprava je pre neho priaznivejšia a súčasne prekvalifikoval skutok zo zločinu krádeže na prečin krádeže) podľa § 37 písm. g/, písm. h/, písm. m/ Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal skutok na mieste požívajúcom osobitnú ochranu - v dome iného, spáchal viac trestných činov (s poukazom na potrebu ukladania súhrnného trestu, ako bude uvedené nižšie) a v minulosti už bol za takýto trestný čin opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktorých výkon neviedol k jeho náprave.

Krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu bolo nutné postupovať podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., to znamená, obžalovanému zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z dôvodu zistenia prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi.

Krajský súd teda pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z ustanovenia § 212 ods. ods. 2 Tr. zák. účinného ku dňu 14.10.2019 (ďalej len Tr. zák.) a nie účinného v čase rozhodovania, vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., keďže ako bolo vyššie uvedené, Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre neho nepriaznivejší. Krajský súd teda ukladal obžalovanému trest vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky, resp. po úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. z rozpätia trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky.

Súčasne krajský súd zistil, že obžalovanému je nutné ukladať súhrnný trest s použitím ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na znenie týchto ustanovení.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie súhrnného trestu (t. j. podľa zásad uvedených podľa § 41 Tr. zák. tak, že mu uloží trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa toho ustanoveného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný).

S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona krajský súd konštatuje, že obžalovanému bol v prejednávanej veci ukladaný trest za skutok zo dňa XX.XX.XXXX. Krajský súd

však zistil, že obžalovaný bol okrem iného odsúdený trestným rozkazom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 0T/73/2018 zo dňa 13.04.2018 pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz si obžalovaný prevzal dňa 13.04.2018, preto k tomuto dátumu sa viažu účinky odsudzujúceho rozhodnutia. Následne bol odsúdený Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 2T/93/2018 rozsudkom vyhláseným dňa 20.11.2019 za skutky spáchané v dňoch 17.04.2018 a 23.04.2018, okrem iného aj za prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 13.03.2020, s ochranným dohľadom na 18 mesiacov, ktorý vykonal dňa 20.05.2021, pričom tento trest mu bol uložený ako trest súhrnný vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/73/2018, ktorý trest bol súčasne zrušený.

Z uvedenej chronológie je zrejmé, že odsúdený spáchal najskôr skutok vo veci 0T/73/2018, kde si prevzal trestný rozkaz dňa 13.04.2018 a až následne sa dopustil skutkov, pre ktoré bol odsúdený Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 2T/93/2018 dňa 20.11.2019. Na základe toho krajský súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. Okresným súdom Galanta vo veci sp. zn. 2T/93/2018, avšak toto pochybenie nie je v právomoci krajského súdu v prejednávanej veci napraviť. Musel tak vychádzať z aktuálneho odpisu z registra trestov.

Na podklade vyššie uvedeného je zrejmé, že prejednávaný skutok zo dňa XX.XX.XXXX je v súbehu so skutkami spáchanými v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX (vedené pod sp. zn. 2T/93/2018), t.j. tvoria súbeh trestných činov, keďže za vyššie uvedené skutky bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/93/2018 až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po spáchaní prejednávaného skutku. Preto vo vzťahu iba k tomuto citovanému odsúdeniu, t. j. Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/93/2018 je potrebné ukladať súhrnný trest. Keďže však uvedené odsúdenie zrušilo aj odsúdenie obžalovaného pod sp. zn. 0T/73/2018, krajský súd musel toto posúdiť v prospech obžalovaného a ukladať obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k obom citovaným odsúdeniam.

Pokiaľ ide o ďalšie odsúdenia obžalovaného evidovaného pod číslami 17 – 20 odpisu z registra trestov, je potrebné uviesť, že vo vzťahu k týmto odsúdeniam nejde o súbeh zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ale o recidívu.

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd ukladal obžalovanému trest súhrnný vychádzajúc zo zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. a ukladal mu ho podľa najprísnejšieho ustanovenia za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, t.j. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. účinného ku dňu 14.10.2019, po úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., teda vychádzajúc z trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky.

Krajský súd pri ukladaní trestu teda prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane trestne stíhaný za rovnakú trestnú činnosť, boli mu ukladané prevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré neviedli k jeho náprave, pričom bol aj priestupkovo prejednávaný za priestupky proti majetku, z čoho je zrejmé, že nejde o prvotrestanú osobu, ale špeciálneho recidivistu a súčasne mu ukladal trest ako trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, t. j. za viac skutkov. Z uvedeného dôvodu mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, t.j. v polovici trestnej sadzby, ktorý trest nemožno považovať za neprimerane prísny, naopak skôr mierny vzhľadom na jeho trestnú minulosť, avšak nebolo možné mu uložiť prísnejší trest s poukazom na absenciu odvolania v jeho neprospech. Preto po zrušení výroku o treste aj krajský súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody práve vo výmere dvoch rokov, ako mu ju pôvodne uložil súd I. stupňa. Krajský súd navyše zdôrazňuje, že trest musí spĺňať aj účely generálnej prevencie na výstrahu pre ostatných občanov pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Aj preto krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný.

Krajský súd pri ukladaní súhrnného trestu postupoval podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. a preto spolu s uložením súhrnného trestu obžalovanému zrušil skoršie výroky o treste uložené obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/73/2018 a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/93/2018.

Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd zdôrazňuje, že citáciou predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného vo veci vedenej pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/73/2018 priamo v skutkovej

vete napadnutého rozsudku a súčasné uloženie súhrnného trestu aj vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, neznamená porušenie zásady zákazu dvojitého pričítania uvedenej v § 38 ods. 1 Tr. zák., keďže uložením súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu 0T/73/2018 nedošlo k zrušeniu viny obžalovaného za skutok spáchaný v tomto konaní.

Okrem vyššie uvedeného krajský súd poukazuje na to, že uloženie súhrnného trestu je vždy pre obžalovaného priaznivejšie, keďže za zbiehajúcu sa trestnú činnosť má uložený iba jeden trest. Takže obžalovaný má týmto uložený trest aj za odsúdenia Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 0T/73/2018 a sp. zn. 2T/93/2018.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu, krajský súd ho zaradil v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (tu krajský súd prihliadol najmä na predchádzajúce odsúdenia Okresným súdom Galanta vedené pod sp. zn. 3T/34/2005, sp. zn. 2T/166/2010, sp. zn. 3T/198/2012, sp. zn. 1T/107/2015 a sp. zn. 2T/48/2015).

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody súdu I. stupňa, ktorým bol poškodený H. B. postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, krajský súd konštatuje, že sa s týmto výrokom nestotožňuje, keďže samotná škoda vo výške 5000,- eur je súčasťou skutkovej vety a bolo preto povinnosťou súdu I. stupňa škodu priznať poukazujúc na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. por.. Okrem toho z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že poškodenému bola vrátená z odcudzenej sumy finančná hotovosť vo výške 2300,- eur (výpoveď poškodeného, svedkov H. B. a úradný záznam na č.l. 44), z čoho vyplýva, že poškodenému mal byť v tomto konaní priznaný nárok na náhradu škody vo výške 2700,- eur. Poukazujúc však na absenciu odvolania poškodeného a prokurátora v neprospech obžalovaného, krajský súd nemohol uvedené pochybenie napraviť.

Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov, nestotožniac sa s odvolacími námietkami obžalovaného, odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por., po preskúmaní všetkých napadnutých výrokov, ako i konania, ktoré týmto predchádzalo, zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a rozhodol vo veci sám tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky na tento postup v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.