Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73P-104-2026.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Subarea
73P/104/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/A, B., a otca: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. XX, B., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 06.07.2026 bol súdu doručený návrh otca, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne - do právoplatného skončenia konania, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/74/2026, zveruje maloletého T. Q. do osobnej starostlivosti otca s tým, že otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec je oprávnený samostatne vykonávať všetky právne úkony potrebné na zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého vrátane jeho zápisu do základnej školy a rozhodovania o forme jeho vzdelávania v rozsahu potrebnom na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom doručenia uznesenia a styk matky s maloletým sa dočasne ponecháva v rozsahu, v akom bol medzi rodičmi doteraz fakticky realizovaný, pričom rodičia sú povinní prihliadať na záujem maloletého a vzájomne spolu komunikovať pri jeho zabezpečovaní.
2. Návrh otec odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: v súčasnosti je na tunajšom súde pod sp. zn. 73P/74/2026 vedené konanie o zverenie maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti, od podania návrhu vo veci samej nastali okolnosti, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia. Maloletý dlhodobo žije v jeho domácnosti, kde mu zabezpečuje každodennú starostlivosť, bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť a všetky ostatné potreby. Návrh podaný vo veci samej preto nesmeruje k zmene doterajšieho spôsobu života maloletého, ale iba k právnemu potvrdeniu dlhodobo existujúceho faktického stavu. Medzi rodičmi však v súčasnosti neexistuje zhoda v otázkach výkonu rodičovských práv, pričom tieto nezhody sa prejavujú najmä pri rozhodovaní o vzdelávaní maloletého. V konaní vo veci samej podrobne opísal dôvody, pre ktoré navrhuje zmenu školy a zabezpečenie individuálneho domáceho vzdelávania prostredníctvom súkromnej základnej školy Q.. Začiatok nového školského roka sa však nezadržateľne blíži a je zrejmé, že vo veci samej nebude možné právoplatne rozhodnúť ešte pred jeho začiatkom. Bez dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv nebude možné maloletého riadne zapísať do novej školy ani prijímať ďalšie rozhodnutia súvisiace s jeho každodennou starostlivosťou. Vzniká tak stav právnej neistoty, ktorý sa bezprostredne dotýka maloletého a môže mať nepriaznivý dopad na jeho ďalšie vzdelávanie, psychickú pohodu a celkový vývoj. Je presvedčený, že dočasná úprava pomerov je v danom prípade plne v súlade s najlepším záujmom maloletého. Účelom tohto návrhu je výlučne
zabezpečiť stabilitu pomerov maloletého do času, kým súd vykoná dokazovanie a právoplatne rozhodne vo veci. K návrhu otec nepripojil žiadne listinné dôkazy.
3. Súd zistil, že na tunajšom súde aktuálne prebieha pod sp. zn. 73P 74/2026 konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T., v ktorom sa otec o. i. domáha zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti; v uvedenom konaní nebolo k dnešnému dňu právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Ďalej súd zistil, že od septembra 2025 maloletý T. plní povinnú školskú dochádzku na ZŠ K. X, B., v septembri 2026 nastupuje do X. ročníka.
4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
17. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 144a ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (ďalej aj ako „školský zákon“), na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná formulácia neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom súd musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, zdravie, prípadne iné dôležité záujmy (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky).
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná dočasná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.
21. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má za to, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, napr. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ, pričom súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
22. Súd, po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel v intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu. Z obsahu podaného návrhu nevyplýva, že by v súčasnosti bol život, zdravie, zdravý vývin, výchova, výživa, resp. akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky) bezprostredne ohrozený a preto súd návrh otca v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
23. Súd v tomto prípade nezistil, že by otcom uvádzané (nepreukázané ani neosvedčené) dôvody predstavovali také závažné skutočnosti, pre ktoré by bol, v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nevyhnutný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa. Inak povedané súd v tomto prípade nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, poverenie otca zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku vrátane rozhodovania o otázkach súvisiacich so vzdelávaním maloletého, úpravu styku matky s maloletým či uloženie vyživovacej povinnosti matke a už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným (!) procesným inštitútom a ktoré súd vydá len vtedy, ak má riadne osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad - t.j. keď je priamo ohrozená jeho výchova, výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy maloletého dieťaťa (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky, zdravotná starostlivosť a pod.). Súd zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov, čo v tomto prípade súd nepovažuje za splnené a čo má za následok zamietnutie podaného návrhu.
24. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, záujem ktorého sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bol momentálne ohrozený jeho život, zdravie, výživa, výchova či iný dôležitý záujem a keďže inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa, z tohto dôvodu súd nemohol podanému návrhu vyhovieť a to aj s poukazom na to, že nenariadením neodkladného opatrenia nebude podľa názoru súdu ohrozený žiaden dôležitý záujem na strane maloletého dieťaťa. Vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 73P 74/2026, súd vykoná dôkladné dokazovanie, ktoré prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení, vysporiada sa s tvrdeniami oboch rodičov maloletého dieťaťa a následne rozhodne o tom, ktorý z rodičov má lepšie rodičovské zručnosti a schopnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa v súlade s jeho najlepším záujmom. V uvedených súvislostiach súd zdôrazňuje, že rozhodnutie vo veci samej nemožno nahrádzať rozhodnutím o neodkladnom opatrení, keďže v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa vykonáva iba tzv. skrátené dokazovanie spočívajúce v osvedčení základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov.
25. Nakoľko súd v tomto prípade nevzhliadol potrebu okamžitej úpravy pomerov tak, ako žiada otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že v čase rozhodovania súdu nie je osvedčená hrozba akejkoľvek ujmy na strane maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, rozhodol súd, v intenciách vyššie uvedeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Uvedené rozhodnutie súdu však nemení nič na tom, že je zákonnou povinnosťou oboch rodičov zabezpečiť riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, pričom na akúkoľvek zmenu týkajúcu sa doterajšieho spôsobu vzdelávania maloletého vrátane školského zariadenia sa vyžaduje písomný súhlas oboch rodičov maloletého dieťaťa.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, s poukazom na to, že žiadnemu účastníkovi konania doposiaľ nevznikli žiadne trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.