Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/30/2026

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin pytliactva podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.07.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa vec prečinu pytliactva podľa , ktorého sa mal dopustiť obžalovaný:

A. B. C. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX v Stropkove, trvale bytom G. XX, XXX XX E., okres Svidník

t a k, ž e

dňa 4. decembra 2024 v čase okolo 14:00 hod. v intraviláne obce Valkovce, okres Svidník bez právneho titulu manipuloval s kadáverom vlka dravého (Canis lupus) nezisteného veku a pohlavia, ktorý sa nachádzal na ľavej strane cesty Ill /3534 v smere na Štefurov pri rodinnom dome na adrese H. XX, H., E. I., ktorého naložil do motorového vozidla a odviezol na neznáme miesto, čím konal v rozpore s ustanovením a o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uvedeným konaním neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva Poľovníckej spoločnosti vlastníkov poľovných pozemkov KAMENNÁ SOBOŠ, IČO: 35512521, so sídlom I., E. I., ktorá je užívateľom poľovného revíru Kamenná

postupuje na prejednanie Obvodnej disciplinárnej komisii Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu a Obvodnej poľovníckej komory Svidník so sídlom Svidník, ul. Centrálna 765/17 na prejednanie disciplinárneho previnenia

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal súdu na obvineného A. B. obžalobu pre prečin pytliactva podľa na tom skutkovom základe, že dňa 4. decembra 2024 v čase okolo 14:00 hod. v intraviláne obce Valkovce, okres Svidník bez právneho titulu manipuloval s kadáverom vlka dravého (Canis lupus) nezisteného veku a pohlavia, ktorý sa nachádzal na ľavej strane cesty Ill /3534 v smere na Štefurov pri rodinnom dome na adrese H. XX, H., E. I., ktorého naložil do motorového vozidla a odviezol na neznáme miesto, čím konal v rozpore s ustanovením a o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uvedeným konaním neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva Poľovníckej spoločnosti vlastníkov poľovných pozemkov KAMENNÁ SOBOŠ, IČO: 35512521, so sídlom I., E. I., ktorá je užívateľom poľovného revíru Kamenná.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedkov J. K., C. L. M., výsluchom znalca C. N. O., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov G. G., L. G., I. P. a G. Q., ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poraidku vyhlásil, že je nevinný a ďalej k veci uviedol , že využíva svoje zákonné právo a k veci vypovedať nebude.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaného A. B. z prípravného konania, kde bol A. B. vypočutý v pozícii podozrivého a v pozícii obvineného.

A. B. ako podozrivý, vo svojej výpovedí uviedol, že dňa 04.12.2024 v čase asi o 13,00 hod. mu zavolal jeho kamarát L. G., ktorý mu povedal, že u jeho syna v obci Valkovce pri plote je nejaký pes alebo niečo a požiadal ho, aby sa nato prišiel pozrieť a odpratať to. Keď prišiel na miesto, videl, že sa pravdepodobne jedná o zrazeného psa, ktorého naložil do kufra svojho auta a vybral sa k hlavnej ceste smerom na Svidník. Keď prišiel na koniec obce Valkovce, zviera začalo chrčať a tak rýchlejšie pokračoval smerom na starú cestu, kde zviera z auta vyhodil s tým, že po tom, čo si vybavil svoje záležitosti cca asi po 1 hodine, zobral z domu lopatu a vrátil sa späť s tým, že zviera zakope, ale keď prišiel na miesto, pes tam už nebol a nevidel ho ani v blízkom okolí a tak sa vrátil domov. Uviedol, že ako dlhoročný poľovník má vedomosť, aký je postup pri nájdení uhynutého vlka dravého a uviedol, že je potrebné to oznámiť poľovnému hospodárovi a ten by mal kontaktovať ŠOP. V danom prípade to neurobil, pretože si bol istý, že zviera je pes. Uviedol, že nekontaktoval ani veterinára, nevie sa vyjadriť prečo tak neurobil, ani nad tým neuvažoval a tiež uviedol, že nekontaktoval ani príslušného poľovného hospodára a to z dôvodu, že zviera bolo nájdené v intraviláne obce Valkovce, čo nie je poľovná plocha.

A. B., ako obvinený vypovedal takmer zhodne ako v procesnom postavení podozrivého, keď uviedol, že pred rodinným domom pána G. v obci Valkovce po svojom príchode videl pri ceste ležať psa, ktorého naložil do svojho auta, pritom videl, že zviera nie je strelené, ale zrazené autom a rozhodol sa, že ho pôjde niekde zakopať, ale keďže pes začal v aute chrčať, tak ho z auta vyložil a išiel si vybaviť svoje záležitosti s tým, že po tom, čo si doma vzal lopatu, vrátil sa späť, ale pes tam už nebol, z čoho usúdil, že zviera bolo omráčené alebo paralyzované. Uviedol, že aj keď miestni poľovníci vyhodnotili, že v danom prípade bol na mieste nájdený vlk dravý a tak podali trestné oznámenie, tiež odborné organizácie s vysokou mierou pravdepodobnosti konštatovali, že sa jedná o vlka dravého, uviedol, že zo strany miestnych poľovníkov je to ich osobná pomsta proti nemu ako predsedovi združenia a pokiaľ ide o tvrdenia odborných organizácii, ktoré sa prikláňali k tomu, že sa jedná o vlka, uviedol, že zviera malo niektoré spoločné črty s vlkom, ale podľa neho to bol jednoznačne pes a tiež uviedol, že podľa jeho názoru je nelogické, aby sa cez obed v strede dediny pri oplotených pozemkoch nachádzal vlk dravý.

Obvinený na vysvetlenie uviedol, že pri náleze nekontaktoval veterinára z dôvodu, že zviera bolo zrazené a tak nepredpokladal nebezpečenstvo nejakej choroby, poľovného hospodára nevolal z dôvodu, že zviera bolo zrazené v intraviláne obce Valkovce.

Obvinený uviedol, že ani ako dlhoročný a skúsený poľovník by z fotografie nevedel určiť, že na fotografii je vlk dravý, jednoznačne by sa to dalo určiť zo vzoriek DNA. Uviedol, že vždy, keď bol vlk dravý ulovený, lebka sa posielala do Zvolena, kde sa vyhodnotilo, či sa jedná o psa, vlka alebo kríženca, pretože sa stalo, že aj keď sa poľovníci domnievali, že ulovili vlka, jednalo sa o kríženca.

Svedok J. K. uviedol, že je predsedom PS vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná so sídlom Soboš a tiež uviedol, že trvá na svojej výpovedí z prípravného konania . Ďalej uviedol, že o celej udalosti sa dozvedel asi až o 2 dní neskôr, kedy mu bola zaslaná MMS s tým, že vo Valkovciach bol nájdený vlk. Uviedol, že zviera na obrázku bolo podľa neho vlk a tiež si myslí, že aj podľa pána G., ktorý zviera našiel, jednalo sa o vlka a preto aj menovaný na miesto privolal poľovníka. Svedok uviedol, že to, že ide o vlka, svedčí o tom stavba tela a ak by o vlka nešlo, išlo by o šľachteného psa a ten by určite niekomu chýbal, ale nemá žiadne informácie o tom, aby takého psa niekto hľadal.

Svedok ďalej uviedol, že všeobecne ak poľovník nájde uhynutú nechránenú poľovnú zver, je povinný to oznámiť hospodárovi a ten to oznámi štatutárovi a ak ide o chránenú zver, tiež sa nález hlási hospodárovi, ten to oznámi lesnému úradu a ŠOP a následne sa vykoná ohliadka nájdeného zvieraťa, v prípade, že ide o upytliačenú zver, nález sa oznámi aj polícii.

Svedok C. L. M., ktorý vo veci vypracoval odborné vyjadrenie za Lesoochranárske zoskupenie VLK , na svojom písomnom vyjadrení trval aj naďalej a uviedol, že mu bolo predložených viacero fotografii, z ktorých usúdil, že zviera na fotografii je s vysokou mierou pravdepodobnosti na základe typických morfologických znakov, ktorého ho odlišujú od psa - vlk, ale jednoznačne je to možné určiť na základe DNA analýzy, čo aj doporučil, ale zviera sa nenašlo. Uviedol, že však ani pri DNA analýze sa to nikdy nedá povedať na 100% , pretože môže ísť aj o kríženca, ale ak by to mal vyjadriť matematicky, v danom prípade znaky zvieraťa na fotografii na 99% zodpovedajú vlkovi.

Súd vykonal dokazovanie aj prečítaním svedeckých výpovedí svedkov G. G., L. G., I. P. a G. Q..

Svedok G. G. vo svojej výpovedí uviedol, že si nepamätá presný dátum, kedy bol u neho v obci Valkovce na návštevu jeho otec a keď od neho odchádzal a cúval autom, všimol si, že pri ceste leží nejaký pes. Išiel k nemu bližšie, zistil, že to nie je ich pes a nevedel ani, či to je pes alebo vlk a tak prišiel za ním do domu, aby išiel aj on pozrieť zviera, ale ani on nevedel určiť o aké zviera ide a keďže jeho žena je poľovníčka, zviera odfotil a fotku poslal svojej žene, ale ani ona nevedela určiť, čo je na fotke. Keďže jeho otec pozná B., zavolal mu, aby sa tam prišiel pozrieť, pretože je skúsený poľovník. Po tom, čo tam obžalovaný prišiel, auto zaparkoval na druhej strane cesty, zviera pozrel, naložil ho do auta a odišiel.

Svedok tiež uviedol, že jemu sa zviera javilo ako pes, a to buď nemecký alebo československý vlčiak, na zvierati si nevšimol žiadne zranenia.

Svedok L. G. uviedol, že bol na návšteve u syna v obci Valkovce a niekedy v čase okolo obeda odtiaľ odchádzal a keď cúval autom, všimol si, že na pravej strane niečo leží a myslel si, že je to ich pes, ale keď vystúpil a zviera si prezrel, vedel, že to nie je ich pes a tak išiel pre syna, aby sa na zviera išiel pozrieť, on si ho odfotil a poslal svojej žene, či ho nepozná a keďže ho nepoznala, zavolal B., ktorý je poľovník, či ho on nepozná a ten povedal, že sa príde pozrieť. Uviedol, že s menovaným sa pozná dlhé roky a tiež uviedol, že on nevie zhodnotiť, aké zviera ležalo pri dome jeho syna, lebo on nie je poľovník, ale jemu sa zviera javilo ako pes, Digoňa privolal preto, lebo je poľovník, autom chodí po dedine a pozná psov a tak mu napadlo, že mu zavolá.

Svedok I. P. uviedol, že je poľovným hospodárom P. R. I. a pokiaľ ide o konkrétnu vec, dozvedel sa o nej na základe telefonátu od predsedu združenia, ktorý mu povedal, že vo Valkovciach bol vedľa cesty nájdený vlk a že po internete koluje fotka zvieraťa, ktoré odpratal Digoň a súčasne ho požiadal, aby menovanému zavolal, pretože oni spolu nekomunikujú. Keď menovanému zavolal, tvrdil mu, že to nie je vlk, ale pes, on jeho vyjadrenie sprostredkoval predsedovi a na jeho pokyn zavolal opätovne B. s tým, že keď tvrdí, že je to pes, nech ho vráti späť a že sa na neho pôjdu pozrieť, ale menovaný mu povedal, že psa nemá a že v noci ho nepôjde hľadať, čo tiež oznámil predsedovi a súčasne mu navrhol, aby išiel podať trestné oznámenie

Svedok uviedol, že poľovníkom je viac ako 30 rokov, vlka dravého videl viackrát, ale nikdy ho neulovil. Po nahliadnutí na fotografiu z mobilu svedok uviedol, že z jeho pohľadu na fotografii je na 80-90% vlk dravý. V prípade, ak by bol prizvaný k nálezu, určite by zavolal lesný úrad a keby mal menšiu istotu, poradil by sa s obžalovaným, lebo ho považuje za skúseného poľovníka, následne uviedol, že v prípade fotky si nie je istý, či ide o vlka a tiež uviedol, že predsedovi povedal, že ak chce byť krytý, nech podá trestné oznámenie, ale zviera by musel vidieť naozaj, pretože z fotky sa nedá na 100% určiť, či ide o vlka. Svedok uviedol, že ak by bol na mieste predsedu združenia a disponoval informáciami, ktorými predseda disponoval, poslal by ho priamo za obžalovaným, opýtal by sa ho na uvedenú vec a ak by dostal tie isté odpovede ako dostal predseda, tak by to neriešil, pretože obžalovanému dôveruje.

Svedok G. Q. uviedol, že vo veci ho kontaktoval predseda PS, aby s ním išiel do obce Valkovce, pretože má vedomosť, že pri plote má byť uhynutý vlk. V obehu mala byť fotografia, ktorú mu predseda ukázal a podľa neho z fotografie bolo zrejme, že je na nej zachytený vlk, pritom z fotografie on vedel určiť, kde zviera malo byť. Keď prišli na miesto, nič sa tam nenachádzalo. Predseda komunikoval s G., ktorý mu potvrdil, že tam bol vlk a že ho odviezol B.. Nato volal s hospodárom a ten kontaktoval B. a ten mu mal potvrdiť, že bol na mieste v obci Valkovce, odtiaľ zobral psa a hodil ho do debry a predseda povedal hospodárovi, aby B. volal znova za tým účelom, aby B. upresnil, kde sa nachádza miesto, kde psa mal zahodiť, ale B. tvrdil, že si to už nepamätá, kde sa to miesto nachádza. Predseda B. odkázal,

aby sa rozpamätal, kde je to miesto, že ho pôjdu pozrieť, všetko zdokumentujú, pretože to nie je sranda a v opačnom prípade bude nútený podať trestné oznámenie. B. odkázal predsedovi, že je hlúpy, keď nerozozná psa od vlka, po tomto sa s predsedom radili na ďalšom postupe a keďže chceli chrániť svoju P., podali trestné oznámenie.

Svedok uviedol, že poľovníkom je asi 20 rokov, vlka v prírode videl viackrát, ale doteraz ho neulovil, podľa neho z fotografie bolo jasné, že ide o vlka, pre ktorého je typická klinovitá hlava, uši špicatého tvaru menšie, ako u psa, celá stavba tela a sfarbenie.

Znalec C. N. O., znalec z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov; hospodárenie v lesoch a odhad škôd na lesnom majetku, ktorý vo veci na žiadosť obžalovaného vypracoval písomný znalecký posudok č. 9/2025 zo dňa 06.10.2025, na obsahu písomne podaného znaleckého posudku v plnom rozsahu zotrval a ďalej uviedol, že bez odobratia vzorky DNA nie je možné so 100% istotou potvrdiť, že zviera zachytené na fotografii je vlk dravý.

Z obsahu písomného znaleckého posudku je zrejmé, že k záveru znalca, že zviera na fotografii nie je možné bez akýchkoľvek pochybnosti identifikovať ako vlka dravého, viedli znalca tieto poznatky – o potvrdenom výskyte hybridných jedincov na území Slovenska; o existencii fenotypovo veľmi podobných vyšľachtených plemien psov; absencia vykonania vizuálnej prehliadky, odobratia vzoriek; neexistencia záznamu o vizuálnej ohliadke; absencia vykonania biometrických meraní resp. anatomických posúdení a nemožnosť ich dodatočného vykonania a nemožnosť vykonania DNA analýzy.

Podľa stanoviska ŠOP SR zo dňa 11.12.2024 je na fotografii uvedenej v prílohe listu č. P./S. zo dňa 10.12.2024 vlk dravý (Canis Lupus), o čom svedčia mnohé znaky – celková stavba tela, veľkosť hlavy, dĺžka papule, celkové sfarbenie srsti.

V stanovisku sa ďalej uvádza, že v prípade nájdenia uhynutého vlka dravého prípadne medveďa hnedého alebo rysa ostrovida sa zvoláva ohliadka za účasti zástupcu poľovného združenia a ŠOP, resp. zástupcu NP, prípadne aj zástupcu OÚ. Na mieste sa spíše záznam o úhyne/usmrtení, vyhotoví sa fotodokumentácia a odoberú sa vzorky. Vlk dravý je celoročne chránený a teda jeho lov je zakázaný.

V odbornom vyjadrení ŠOP SR zo dňa 05.09.2025 sa konštatuje, že po dôkladnej analýze fotografie zoológmi ŠOP SR je vysoko pravdepodobné, že na uvedenej fotografii sa nachádza vlk dravý. Pre 100% spoľahlivosť určenia vlka dravého je potrebná DNA analýza z odobratej vzorky z predmetného uhynutého jedinca.

Po nájdení uhynutého chráneného živočícha, v tomto prípade vlka dravého, ktorý je poľovnou zverou, sa po privolaní zástupcu ŠOP SR a zástupcu užívateľa poľovného revíru, v ktorom sa uhynutý jedinec našiel, spíše na mieste záznam o úhyne a odoberie sa vzorka tkaniva. Keďže sa jedná o poľovnú zver, uhynutý jedinec patrí užívateľovi poľovného revíru.

V odbornom vyjadrení sa tiež uvádza vzhľadom na námietku obžalovaného, že vlky môžu migrovať aj počas dňa a aj v blízkosti intravilánov, o čom svedčí aj to, že viaceré kolízie sa uskutočnili počas dňa, kedy bol vlk dravý usmrtený motorovým vozidlom a v minulosti boli potvrdené výskyty jedincov vlka dravého v blízkosti a aj v intravilánoch obcí v denných hodinách. V závere odborného vyjadrenia sa konštatuje, že to, či sa jedná o vlka dravého so 100% spoľahlivosťou vie potvrdiť len DNA analýza z odobratej vzorky z predmetného uhynutého jedinca.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný A. B. popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou, ďalej využíva svojej zákonné právo a k veci odmieta vypovedať. Z prečítaných výpovedí obžalovaného vyplýva, že zo strany svojho kamaráta pána G. bol privolaný do obce Valkovce, kde sa pred rodinným domom mal nachádzať uhynutý pes a keď tam prišiel, po vizuálnej ohliadke došiel k záveru, že sa jedná o zrazeného psa, ktorého naložil do svojho auta, ale počas cesty začalo zviera chrčať a tak ho z auta vyložil s tým, že po tom, čo si vybaví svoje záležitosti, príde zviera zakopať, čo aj urobil, ale keď prišiel na miesto, kde zviera z auta vyhodil, zviera sa tam nenachádzalo a nevidel ho ani nikde v blízkosti.

Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejme, že uhynuté zviera sa nenašlo a podnetom pre začatie trestného stíhania bola iba fotografia vyhotovená G. G., vlastníkom rodinného domu v obci H., pred ktorým sa zviera našlo, ktorý fotografiu pôvodne vyhotovil iba pre svoju manželku – poľovníčku a to za tým účelom, aby zviera identifikovala, ale manželka to nevedela, pritom menovaný sám považoval uhynuté zviera za psa.

Následne nato fotografia z telefónu G. G. bola zverejnená na internetovom portáli a dostala sa aj k predsedovi Poľovníckej spoločnosti vlastníkov poľovných pozemkov Kamenná so sídlom Soboš a po vzájomných konzultáciách bolo z jeho strany podané trestné oznámenie.

V danom prípade je potrebné poukázať na tvrdenie samotného obžalovaného A. B. – dlhoročného poľovníka, ktorý bol privolaný k uhynutému zvieraťu a po vizuálnej ohliadke skonštatoval, že sa jedná o uhynutého psa, naložil ho do auta s tým, že ho zakope, ale keďže podľa jeho tvrdení zviera začalo chrčať, vyložil ho z auta s tým, že ho plánoval neskôr zakopať, ale po tom, čo sa vrátil na miesto, zviera sa tam už nenachádzalo a nenachádzalo sa ani v blízkosti tohto miesta, takže zviera videl iba obžalovaný, ktorý zviera považoval za psa, ďalej ho videli L. G. a G. G., z ktorých výpovedí vyplýva, že uvedené zviera tiež považovali za psa, keď si zo začiatku mysleli, že sa jedná o psa, ktorého mali v dome.

Ostatní svedkovia vypovedali iba na základe predloženej fotografie vyhotovenej mobilným telefónom, pritom svedok I. P. uviedol, že so 100% istotou by sa vedel vyjadriť, či sa jedná o vlka dravého, iba v prípade jeho vizuálnej ohliadky a navyše uviedol, že by sa priklonil k tvrdeniam obžalovaného, pretože mu dôveruje; svedkovia G. Q. a J. K. zhodne tvrdili, že na fotografii je vlk dravý. Odhliadnuc od skutočnosti, že fotografia vyhotovená mobilným telefónom mohla byť aj dodatočne upravovaná, je potrebné poukázať aj na osobné vzťahy medzi obžalovaným a predsedom PS, ktorí v súčasnej dobe vôbec spoločne nekomunikujú aj napriek tomu, že boli do doby, kým došlo k výmene na poste predsedu, kamarátmi.

Z odborných vyjadrení vyhotovených Lesoochranárskym zoskupením VLK a ŠOP SR je zrejme, že obidve inštitúcie sa prikláňajú k tomu, že na obrázku je vlk dravý, ale so 100% istotou to potvrdiť nemôžu, pretože v danom prípade nebola vykonaná DNA analýza, čo je nevyhnutným predpokladom pre 100% istotu; podobné je aj stanovisko znalca C. N. O., ktorý vo veci vypracoval písomný znalecký posudok s tou výnimkou, že znalec v znaleckom posudku uvádza, že zviera nevie bez akýchkoľvek pochybnosti identifikovať ako vlka dravého.

Na základe vykonaného dokazovania teda nebolo možné so 100% istotou potvrdiť , ale ani vyvrátiť, že zviera na fotografii je vlk dravý.

Obžalovaný A. B. bol ako poľovník privolaný k uhynutej zveri, o ktorej nie je jasné, či sa jedná o psa alebo o vlka a teda ak existovali pochybnosti, obžalovaný ako skúsený poľovník mal striktne postupovať podľa zásady predbežnej opatrnosti, t.j., že mal predpokladať prísnejšiu alternatívu, t.j. že ide o chráneného živočícha a nechať identifikáciu na odborníkov a tak, ako privolaný poľovník nemal so zvieraťom vôbec hýbať, mal vyhotoviť detailnú fotodokumentáciu a lokalizáciu miesta nálezu a mal bezodkladne kontaktovať príslušné orgány (ŠOP SR, veterinárneho lekára, políciu), zúčastniť sa ohliadky za účasti zástupcov privolaných orgánov a poskytnúť im súčinnosť, čo však obžalovaný neurobil , čím takto svojím konaním porušil viaceré ustanovenia zákona o poľovníctve (z. č. 274/2009 Z.z), zákona o ochrane prírody a krajiny(z.č. 543/2022 Z.z.), zákona o veterinárnej starostlivosti (z.č. ), ako aj disciplinárny poriadok Slovenskej poľovníckej komory.

Podľa § , súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Vykonaným dokazovaním teda súd nemal za preukázané, aby konaním obžalovaného A. B. boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa tak, ako sa to uvádza v obžalobe prokurátora, keďže vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, aby zviera na fotografii, s ktorým mal obžalovaný manipulovať, je vlk dravý. Pokiaľ ide o zviera na fotografii, obžalovaný trvá na tom, že sa nejedná o vlka, väčšina vypočutých svedkov tvrdí, aj keď nie so 100% istotou, že na fotografii je vlk dravý a vysoko kvalifikované inštitúcie tvrdia, že sa

s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o vlka dravého, čo ale tiež nemôžu potvrdiť so 100% istotou a rovnako tak aj znalec z uvedeného odboru uvádza, že zviera nemôže bez akýchkoľvek pochybnosti identifikovať ako vlka dravého a tieto inštitúcie sa zhodujú, že so 100% istotou by bolo možné zviera identifikovať na základe DNA analýzy, ktorá však vykonaná nebola a ani byť nemôže, pretože zviera sa nenašlo.

Aj napriek tomu, že v tomto konaní nebolo jednoznačne preukázané naplnenie zákonných znakov žalovaného trestného činu, dospel súd k záveru, že vzhľadom na rozdielne názory týkajúce sa identifikácie nájdeného zvieraťa, pravdepodobne nebolo možné ani zo strany obžalovaného A. B. jednoznačne identifikovať nájdené zviera ako psa a tak obžalovaný ako skúsený poľovník mal pri takomto náleze postupovať v zmysle platných zákonov, čo obžalovaný neurobil, keď svojvoľne disponoval s nájdeným zvieraťom a odviezol ho na doposiaľ nezistené miesto, čím takto svojím konaním podľa názoru súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, o ktorom je príslušný rozhodovať iný orgán a z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor a to do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.