Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Pc/25/2026

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľky-manželky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, proti manželovi navrhovateľky: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. J. X, XXXXX J., K., občan Talianskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky-manželky A. B., nar.XX.X.XXXX a jej manžela F. G. H., nar. XX.X.XXXX a konanie o návrhu navrhovateľa z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.07.2026 podala navrhovateľka A. B., nar.XX.X.XXXX na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na rozvod manželstva voči manželovi F. G. H., nar. XX.XX.XXXX.

2. Z podaného návrhu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.03.2009 v Banskej Štiavnici, pričom z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Ide o prvé manželstvo oboch účastníkov. Navrhovateľka-manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Dlhodobo žije a pracuje na území Španielskeho kráľovstva, kde sa nachádza centrum jej osobného a pracovného života a kde má svoj obvyklý pobyt. Manžel navrhovateľky je štátnym občanom Talianskej republiky a dlhodobo žije na území Talianskej republiky, kde má svoj obvyklý pobyt. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky ďalej vyplynulo, že manželia sa spoznali v zahraničí, kde následne aj žili. Ich spoločné spolužitie trvalo do roku 2022, kedy došlo k ich faktickému odlúčeniu. Dôvodom odlúčenia boli spočiatku pracovné okolnosti, ktoré postupne vyústili do dlhodobého citového odcudzenia. Od uvedeného obdobia účastníci netvoria spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, neudržiavajú manželský ani intímny život a ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Posledný spoločný obvyklý pobyt účastníkov sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. V čase začatia konania mala navrhovateľka obvyklý pobyt na území Španielskeho kráľovstva a manžel na území Talianskej republiky. Ani jeden z účastníkov nemal ku dňu začatia konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

3. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa (ďalej len „“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa Článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

8. Podľa Článku 18 Nariadenie Rady (ES) č. 2019/1111 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel (podmienky konania), ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, takéto konanie vykazuje nedostatky. Medzi neodstrániteľné nedostatky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa , prípadne postúpiť vec inému orgánu. Súd sa pred posúdením veci samej v súlade s zaoberal splnením procesných podmienok konania, a to predovšetkým otázkou, či je v predmetnej veci daná medzinárodná právomoc slovenských súdov konať a rozhodnúť o návrhu na rozvod manželstva.

10. Z návrhu na začatie konania a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XXXXX XXXX v Banskej Štiavnici. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, pričom dlhodobo žije a pracuje v Španielskom kráľovstve, kde má svoj obvyklý pobyt. Manžel je štátnym občanom Talianskej republiky a má obvyklý pobyt na území Talianskej republiky. Manželia spolu nežijú od roku 2022, ich spoločná domácnosť bola ukončená v zahraničí a posledný spoločný obvyklý pobyt sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky nemá obvyklý pobyt ani jeden z účastníkov konania.

11. Keďže predmetné konanie obsahuje medzinárodný prvok, otázku medzinárodnej právomoci slovenských súdov nemožno posudzovať výlučne podľa vnútroštátnej právnej úpravy, ale prednostne podľa priamo uplatniteľného práva Európskej únie. V čase rozhodovania súdu je otázka medzinárodnej právomoci vo veciach rozvodu manželstva upravená v Nariadení Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“). Toto nariadenie je podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie priamo záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie a má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom použijú len subsidiárne, ak právomoc nemožno určiť podľa práva Európskej únie. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Brusel IIb majú vo veciach rozvodu právomoc súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza obvyklý pobyt oboch manželov, posledný spoločný obvyklý pobyt manželov za predpokladu, že tam jeden z nich ešte býva, obvyklý pobyt odporcu, alebo za splnenia podmienok ustanovených nariadením obvyklý pobyt navrhovateľa. Právomoc môže byť založená aj na spoločnej štátnej príslušnosti oboch manželov. Účelom uvedených kritérií je zabezpečiť, aby vo veciach manželského statusu rozhodovali súdy členského štátu, ku ktorému majú účastníci skutočný a dostatočne úzky vzťah. Rozhodujúcim kritériom je predovšetkým obvyklý pobyt účastníkov, ktorý predstavuje miesto, kde sa nachádza centrum ich životných záujmov, pričom samotná štátna príslušnosť alebo miesto uzavretia manželstva nemajú samy osebe rozhodujúci význam.

12. V prejednávanej veci súd nezistil existenciu žiadneho zo spojovacích kritérií, ktoré by podľa článku 3 nariadenia zakladali právomoc slovenských súdov. Ani jeden z účastníkov nemá obvyklý

pobyt na území Slovenskej republiky. Posledný spoločný obvyklý pobyt manželov sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. Manžel navrhovateľky nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a účastníci nie sú spoločnými štátnymi občanmi Slovenskej republiky, keďže manžel je štátnym občanom Talianskej republiky. Navrhovateľka síce je štátnou občiankou Slovenskej republiky, avšak táto skutočnosť sama osebe právomoc slovenských súdov nezakladá. Nariadenie Brusel IIb totiž viaže štátnu príslušnosť navrhovateľa na podmienku, že zároveň musí mať obvyklý pobyt na území toho istého členského štátu počas zákonom ustanovenej doby pred podaním návrhu. V posudzovanom prípade má navrhovateľka dlhodobý obvyklý pobyt na území Španielskeho kráľovstva, a preto nemožno založiť právomoc slovenských súdov iba na jej slovenskom štátnom občianstve. Rovnako právomoc slovenských súdov nezakladá ani skutočnosť, že manželstvo bolo uzavreté na území Slovenskej republiky. Miesto uzavretia manželstva nepatrí medzi kritériá medzinárodnej právomoci podľa nariadenia Brusel IIb, a preto z tejto okolnosti nemožno odvodiť právomoc slovenského súdu konať vo veci rozvodu.

13. Súd sa zaoberal aj tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého má byť právomoc slovenských súdov založená ustanovením S týmto právnym názorom sa súd nestotožnil. predstavuje vnútroštátnu úpravu medzinárodného práva súkromného a procesného. Vzhľadom na existenciu priamo aplikovateľného nariadenia Európskej únie upravujúceho medzinárodnú právomoc vo veciach rozvodu medzi účastníkmi s obvyklým pobytom v členských štátoch Európskej únie nemožno právomoc slovenských súdov založiť aplikáciou vnútroštátneho ustanovenia, pokiaľ predmetnú otázku upravuje právo Európskej únie. Ustanovenie preto nemožno v predmetnej veci použiť ako samostatný právny základ medzinárodnej právomoci slovenských súdov. Zo skutkových okolností prípadu naopak vyplýva, že účastníci majú rozhodujúce väzby na iné členské štáty Európskej únie, konkrétne na Španielske kráľovstvo a Taliansku republiku. Navrhovateľka má dlhodobý obvyklý pobyt na území Španielska, manžel navrhovateľky má obvyklý pobyt na území Talianska a ani jeden z účastníkov nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Tieto okolnosti odôvodňujú záver, že príslušnosť na rozhodnutie o rozvode manželstva patrí súdom členského štátu určeného podľa článku 3 nariadenia Brusel IIb, nie však súdom Slovenskej republiky.

14. Nedostatok medzinárodnej právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania. Ak slovenské súdy nie sú oprávnené vo veci konať, nemôžu vykonávať dokazovanie smerujúce k posúdeniu dôvodnosti návrhu ani rozhodnúť o samotnom rozvode manželstva. Keďže súd dospel k záveru, že medzinárodná právomoc slovenských súdov v predmetnej veci nie je daná, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, postupoval podľa a konanie zastavil.

15. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.