Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-180-2020.pdf
PDF · 113.71 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/180/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. C. Y., nar. XX.XX.XXXX a T. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., deti rodičov: matka T. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XX, A.. Č.. Y. X, W., zast.: Mgr. Vladimíra Doničová, advokátka so sídlom AK Lipová 1, Humenné a otec N. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XX, zast.: JUDr. Július Kvetan, advokát so sídlom AK Štefánikova 17, Humenné, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/204/2019-251 zo dňa 22.09.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. deti, na každé zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 10P/204/2019-251 zo dňa 22.09.2020 tak, že cit.:
„Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 22C 16/2011 zo dňa 7.12.2011 v časti výšky výživného pre maloletú P. C. Y., nar. XX.XX.XXXX a pre maloletého T. Y., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletú P. C. Y. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne a pre maloletého T. Y. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu od 16.10.2019.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Zaostalé výživné pre maloletú P. C. Y. za obdobie od 16.10.2019 do 22.9.2020 vo výške 917,33 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.
Zaostalé výživné pre maloletého T. Y. za obdobie od 16.10.2019 do 22.9.2020 vo výške 753,33 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 26 a 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prijal záver, že vykonaným dokazovaním mal preukázané dôvody zvýšenia výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k zmene na strane maloletých detí. Naposledy bolo výživné upravené sumou 50,- Eur na každé dieťa, mal. T. nastúpil na S. školu a mal. P. C. na P. školu. Otec maloletých detí od roku 2018 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, z predložených daňových priznaní vyplýva jeho príjem v roku 2018 a 2019 cez 30.000 eur za rok. Otec ukončil podnikanie s odôvodnením, že mu nebola zaplatená posledná zákazka a že by musel platiť vysoké odvody. Súd vyslovil názor, že otec maloletých detí nepreukázal žiadne skutočnosti, pre ktoré ukončil živnostenské podnikanie napriek skutočnosti, že aj za posledný rok podnikania bol jeho príjem cez 30.000 eur za rok, preto súd prijal záver, že sa bez vážnejších dôvodov zbavil výhodnejšieho zamestnania, zaevidoval sa na úrade práce, pričom jeho terajší príjem je vo výške 123 eur mesačne. Taktiež bolo preukázané, že otcovi bola v roku 2020 vyplatená suma na základe súdneho rozhodnutia vo výške cca 28.000,- eur ako odškodnenie za dobu, keď bol otec vo väzbe. Otec tvrdil, že sumu nechal poukázať na účet svojej matky, ktorá uhradila dlhy, ktoré jej vznikli za syna na úveroch, na výživnom, na poplatkoch za advokáta. Súd nespochybnil právo otca detí využiť tieto finančné prostriedky aj na úhradu dlhov, avšak zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami, a teda, ak otec získal nejaké finančné prostriedky, je síce jeho rozhodnutím, na čo ich použije, ale nesmie ani opomínať svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ by otec sumu 28.000,- eur rozdelil tak, aby mesačne získaval príjem vo výške minimálnej mzdy cca 476 eur, vystačila by mu na 58 mesiacov, cca viac ako štyri roky. Otec poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 123 eur, ktorá pokrýva ním uvádzané náklady na úver a bývanie. Z minimálnej mzdy je tak v možnostiach otca uhrádzať výživné vo výške 100,- Eur mesačne pre maloletého T. a vo výške 130,- Eur pre maloletú P. C.. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Takto určené výživné súd považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí. Matkou požadované výživné nezodpovedá podľa súdu odôvodneným potrebám detí, ani zárobkovým pomerom otca, preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
5. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že za obdobie od podania návrhu od 16.10.2019 do dňa rozhodnutia do 22.09.2020 vznikol otcovi dlh na výživnom pre maloletého T. vo výške 573,33 Eur (mesačne suma 50,- Eur, za 14 dní mesiaca 10/2019 suma 23,33 Eur, za 11,12/2019 suma 100,- Eur, za 1-9/2020 suma 450,- Eur) a pre maloletú P. C. vo výške 917, 33 Eur (mesačne suma 80,- Eur, za 14 dní mesiaca 10/2019 suma 37,33 Eur, za mesiace 11,12/2019 suma 160,- Eur, za 1-9/2020 suma 720,- Eur). Dlžné výživné súd otcovi povolil splácať v mesačných splátka po 50,- Eur u maloletej P. C. a po 30,- Eur u maloletého T. s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok je zročným celý dlh.
II. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
6. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal rozsudok v ním napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní vecne argumentoval tým, že v júli 2019 ukončil štátnu objednávku - rekonštrukciu požiarnej zbrojnice v obci S., v ten rok na živnosť inú prácu nemal. Z daňového priznania za rok 2019 /obdobie od januára do 23.09.2019, keď živnosť pozastavil/ vyplýval po odpočítaní výdavkov od celkových príjmov čistý príjem 3.186,- eur, t.j. čistý mesačný príjem 354,- eur, z ktorého platil výživné na X deti spolu 150.-eur. Ďalej namietal, že v zime ako stavbár má problém sa zamestnať, pričom odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu v sume okolo 234,- eur musel platiť. Preto pozastavil živnosť cez zimné mesiace, ktorú obnoví, keď začne ďalšia stavebná sezóna v roku 2020. V marci 2020 nedošlo k oživeniu stavebných aktivít na Slovensku pre objektívnu skutočnosť, ktorou je celosvetová pandémia koronavírusu. Pokiaľ ide o jednorazovo vyplatenú sumu 28.000,- eur titulom odškodnenia ako náhrady škody, táto bola použitá na splatenie úverov a časti dlhov. Od septembra 2019 jeho mesačný príjem pozostáva z dávky v nezamestnanosti v sume 123,- eur, iný pravidelne mesačne sa opakujúci príjem nemá. Z toho príjmu mal súd vychádzať pri stanovení výšky
výživného na všetky X deti, zohľadňujúc aj skutočnosť, že so súčasnou manželkou C. Y., očakáva narodenie dieťaťa v J. XXXX, a teda mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Eventuálne súd pri určení výšky výživného mal určiť 30 % zo sumy mesačného životného minima zohľadňujúc súbežne súdne konanie na určenie výšky výživného na R. Y. (OS Humenné 9Pc/27/2019). Súd mal tiež možnosť vychádzať z údajov Štatistického úradu SR, že priemerná mesačná mzda (hrubá ) v stavebníctve za rok 2019 je 746,- eur.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletých detí.
8. Matka vo vyjadreniach k odvolaniu otca žiadala rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním otca a uviedla, že náklady na maloleté deti sa neustále zvyšujú. Uviedla, že je absurdné, že sa otec vyjadruje k príjmu, ktorý dosahujú priemerne robotníci v okrese, ale nevyjadruje sa k tomu, prečo sa riadne nezamestná aspoň za ním tvrdených 600,- eur, ktorý majú dosahovať stavební robotníci v okolí W., aby mu s výživným nemusela pomáhať celá rodina.
9. K vyjadreniam matky otec poukázal na výšku čistého príjmu (cca 600,- Eur), ktorú maximálne stavební robotníci alebo v iných odvetviach pracujúci toho času zarábajú. Terajšie výživné spolu v sume 150,- Eur mu pomáhajú platiť matka, sestra a manželka. Uviedol, že priemernú mzdu stavebného robotníka na Slovensku za rok 2019 je možné zistiť z údajov Slovenského štatistického úradu a z nej vychádzať pri zohľadnení iných predložených dôkazov pri stanovení výšky výživného. V priebehu konania predložil lekárske správy preukazujúce, že má dlhotrvajúce pretrvávajúce bolesti poškodenej chrbtice a stavcov, na ktoré sa lieči. V minulosti mal zlomenú nohu a následky tohto úrazu pociťuje doposiaľ. V konaní uviedol, že si prácu aktívne hľadal. Dňa 16.12.2020 doručil otec súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uvádza, že úrad práce mu rozhodnutím č. W. X/OHNN F.-XX z 30.11.2020 od 1.11.2020 odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 123,50 eur a rozhodnutím č. W. X/OHNN F.Š.-XX z 30.11.2020 vznikla povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutej mu údajne neprávom za obdobie od 1.3.2020 do 30.11.2020, a to s pokutou celkom vo výške 1.071,51 Eur. Spláca úver na bývanie, ktorý zobral s matkou mal. detí a inkaso 64,60 Eur. Dňa 19.4.2021 predložil otec súdu prvej inštancie kópiu rodného listu dcéry M. Y., M.. X.X.XXXX, má za to, že týmto dňom došlo k podstatnej zmene pomerov a vyživovacej povinnosti.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne:
12. Zhrnúc skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, otec sa na jej realizácii podieľa platením výživného určeného súdom. Úprava výživného bola naposledy realizovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 22C/16/2011 zo dňa 7.12.2011. V čase poslednej úpravy mal mal. T. X roky, mal. P. C. mala X rokov. V súčasnosti mal. P. C. navštevuje P. školu, má zvýšené náklady spojené so školskou dochádzkou, drogériou, kozmetikou, jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky, je alergička, bola 2x operovaná a mala nádorové ochorenie za uchom. Otec nijako finančne neprispel, o maloletú a o jej chorobu sa nezaujímal. Maloletý T. je žiakom X. ročníka S. školy. Má vážne
zdravotné problémy, poruchu školských zručností, rýchlo sa mu zhoršuje zrak, za posledný rok o 6 dioptrií, má ľahké mentálne postihnutie, nekoordinované dolné končatiny. Navštevuje 6 špecializovaných ambulancií, v priebehu 3 mesiacov matka zakúpila 2x okuliare, za 130,- eur a za 100,- eur, maloletému zabezpečuje edukačné, motivačné hry na rozvíjanie hrubej motoriky, koordinácie, trpezlivosti. Matka je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok 308,- Eur, rodinné prídavky na X deti, otec platí výživné na A. deti spolu 150,- Eur.
13. Otec v odvolaní namieta, že je nezamestnaný, ako stavbár má problém v zime sa zamestnať, pričom odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne musel platiť. Preto pozastavil živnosť cez zimné mesiace, ktorú neobnovil z dôvodu pandémie koronavírusu. Jednorazovo vyplatenú sumu 28.000 eur titulom odškodnenia ako náhrady škody použil na splatenie úverov a časti dlhov. Od septembra 2019 jeho mesačný príjem pozostáva z dávky v nezamestnanosti v sume 123,- eur, iný pravidelne mesačne sa opakujúci príjem nemá. Navyše mu pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. M. Y., M.. XX.XX.XXXX, spláca úver na bývanie, ktorý zobral s matkou mal. detí a inkaso 64,60 Eur.
Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
17. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
18. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie, vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza.
21. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane tak mal. detí, ako aj na strane ich rodičov. V čase poslednej súdnej úpravy výživného mal mal. T. necelé X roky, mal. P. C. mala necelých X rokov. V čase podania tohto návrhu bol maloletý T. žiakom X. ročníka S. školy a mal. P. C. žiačkou X. ročníka S. školy. Nepochybne došlo k nárastu výdavkov na ich strane, a to vo všetkých smeroch, t. j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace s ich nepriaznivým zdravotným stavom, nákladov na školské potreby, hygienu, cestovné pre mal. T. na odborné vyšetrenia do L. a do Q..
22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že súd pri určení výšky výživného nevzal do úvahy, že je v súčasnosti bez príjmu, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, má ďalšie vyživovacie povinnosti a živnosť ukončil z dôvodu, že od júla 2019 už nemal žiadny príjem, pričom zo zákona ako živnostník mesačne musel platiť odvody, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme mal. detí zvýšiť výživné v rozsahu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie má za to, že otec nepreukázal žiadne skutočnosti, pre ktoré ukončil živnostenské podnikanie napriek skutočnosti, že aj za posledný rok podnikania bol jeho príjem cez 30.000 eur za rok. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otec sa bez vážnejších dôvodov zbavil výhodnejšieho zamestnania. Pokiaľ otec namieta, že nebol zamestnancom, ale podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, odvolací súd len na okraj uvádza, že formulácia „výhodnejšieho zamestnania“ vyplýva z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorým sa má na mysli nielen príjem zo zamestnania, ale z akéhokoľvek zdroja, t. j. aj z podnikania.
23. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že otec mal v rokoch 2018 a 20019 z podnikania príjmy vo výške cez 30.000 eur za rok. Pokiaľ otec namietal, že od začiatku roka 2019 do 23.9.2019, keď živnosť pozastavil, predstavuje jeho čistý mesačný príjem 354 eur, odvolací súd poukazuje na Obchodný zákonník, ktorý v ust. § 2 ods. 1 definuje podnikanie ako „sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Je potom otázne, prečo otec ako osoba povinná z výživného pri takom nízkom príjme, nehľadal iný zdroj príjmu, súc si vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k A. deťom. Otec je fakticky od júla 2019 na základe vlastného rozhodnutia bez príjmu z podnikania a od novembra 2019 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Teda otec za obdobie viac než roka zostal pasívny, pokiaľ ide o jeho záujem zabezpečiť si príjem za účelom uspokojenia potrieb osôb oprávnených z výživného. Otec síce v odvolacom konaní poukázal na to, že na základe rozhodnutia úradu práce mu bola odňatá dávka v hmotnej núdzi a je povinný vrátiť neoprávnene vyplatenú čiastku, odvolací súd však konštatuje, že takéto rozhodnutie vyplýva z dôvodov na strane otca, ktorý si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, že sa oženil a manželka má príjem zo zamestnania a z náhradného výživného.
24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne prihliadal aj na potrebu aplikácie potencionality príjmu otca. Otec nepracuje, nemá žiadny príjem, avšak otec nepreukázal dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať. V odvolacom konaní síce predložil lekárske správy preukazujúce jeho zdravotné problémy, avšak súd nie je kompetentný posudzovať mieru schopností otca vykonávať prácu. Pokiaľ otec má zato, že nie je schopný pracovať v stavebníckej profesii, je povinný aktívne si hľadať iný zdroj príjmu, čo otec v konaní nepreukázal napriek svojmu tvrdeniu, že tak činil. Zároveň má otec možnosť absolvovania rekvalifikačných kurzov ponúkaných úradom práce. Otec neozrejmil dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať a nie sú známe prekážky, ktoré by mu bránili dosahovať čo i len minimálnu mzdu. Je povinnosťou otca, aby zabezpečil svoje deti a takáto ťarcha nemôže byť prenášaná len na matku.
25. Pri určení výšky potencionálneho príjmu súd vychádza z príjmu, ktorý povinný rodič by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti, poprípade i majetkové, ktoré sú dané fyzickým stavom, jeho
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, dopytom a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol dosahovať.
26. Pokiaľ ide o dopyt po stavebných prácach, odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že tieto v súčasnosti patria k najžiadanejším na trhu, a to napriek nepriaznivej situácii v súvislosti s koronavírusom, pričom v súčasnosti je situácia už stabilizovaná.
27. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani odvolaciu námietku otca týkajúcu sa sumy 28.000 eur vyplatenej ako náhrada škody. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že síce nie je spochybnené právo otca, aby z uvedenej sumy uhradil aj svoje dlhy, avšak výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, a preto otec mohol aspoň sčasti pokryť zvýšené nároky svojich maloletých detí na ich výživu.
28. Pokiaľ otec v odvolacom konaní poukázal na to, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. M. Y., M.. X.X.XXXX, odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť nemá vplyv na zmenu rozhodnutia o zvýšení výživného na mal. deti P. C. a T.. Malo by byť v záujme samotného otca, aby pristúpil k rodičovskej zodpovednosti a našiel si prácu, z ktorej príjmu bude schopný uspokojiť potreby všetkých detí, ktoré sú odkázané na jeho výživu a aby otec nebol odkázaný na platenie výživného zo strany svojich príbuzných. Narodenie dieťaťa v novom vzťahu nemôže podľa odvolacieho súdu spochybniť právo na zvýšenie výživného na mal. P. C. a na mal. T., vo vzťahu ku ktorým nebolo výživné upravované viac ako 9 rokov.
29. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určené výživné za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí. Zároveň matka zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
30. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).