Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté deti, C. a E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: otec - E. zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Longobardská 16, 851 10 Bratislava, IČO: 50 566 784, matka - L. zastúpená: Mgr. Zina Hlbočanová, advokátska so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 4218119, o návrhu na zmenu výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom C. a E., zamieta.

II. Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom C. a E., zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu 07.01.2020 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.11.2017 (ktorým súd rozviedol manželstvo maloletých detí a schválil dohodu rodičov), a to z 230 eur mesačne na 60 eur mesačne tak na maloletú C., ako aj na maloletého E.. Odôvodnil to tým, že v čase, keď súd rozhodoval naposledy o jeho vyživovacej povinnosti, bral do úvahy skutočnosť, že otec v tom čase poberal prídavky na deti z K. vo výške 340 eur mesačne, čo sa zmenilo, nakoľko tento nárok mu od 01.01.2019 zanikol. Uvádzal, že je mesačný príjem je približne 890 eur, pričom musí uhrádzať odvody, čím sa jeho príjem zníži na sumu 590 eur mesačne a zároveň uhrádza úver na dom, ktorý s matku detí spoločne stavali vo výške 330 eur mesačne. Zároveň uviedol, že so súčasnou partnerkou (v čase podania návrhu) čakajú dieťa, čím mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť. 2. Matka maloletých detí s návrhom nesúhlasila, uvádzala, že k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom nedošlo. Poukazovala na to, že mesačný príjem navrhovateľa sa oproti obdobiu, kedy súd naposledy upravoval vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 770 eur na 890 eur. Poukazovala tiež na to, že podľa znenia rozhodnutia o odobratí prídavkov si otec detí mohol uplatniť nárok na vyrovnávaciu dávku a nie je zrejmé, či tak urobil, resp. ak nie, tak prečo. Pokiaľ ide o splácanie úveru na dom, uvádzala, že navrhovateľ požiadal o odklad splátok od apríla 2020 na deväť mesiacov. Zároveň uvádzala, že ona spláca iný spoločný záväzok zo spoločného spotrebného úveru vo výške mesačnej splátky 284,60 eur. Pokiaľ ide o očakávanú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, voči ktorému uznal otcovstvo, poukazovala jedna na to, že navrhovateľ podstúpil vazektómiu, mala teda za to, že sa jedná o otcovstvo právne, nie biologické, pričom v čase uznania si navrhovateľ musel byť vedomý jeho aktuálnych vyživovacích povinností. Navrhla vykonať dokazovanie daňovým priznaním navrhovateľa podaným v K. za rok 2019, ako aj dedičským rozhodnutím po nebohej B. starej matke navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ mal byť jedným z dedičov po nebohej. Uvádzala, že pracuje ako

S. - Y. v spoločnosti J. s príjmom cca. 850 eur netto mesačne a zároveň poberá prídavky na deti vo výške 49,90 eur. Výdavky na C. predstavujú sumu 498 eur, na E. 497 eur. Zároveň uvádzala, že o deti sa stará sama, zabezpečuje ich potreby, pričom navrhovateľ o deti od 09.03.2020 prakticky nejaví záujem. Osobitným podaním matka vyčíslila výdavky na C. (na stravu vo výške 200 eur mesačne, na hygienické potreby vo výške 15 eur mesačne, na oblečenie a obuv vo výške 40 eur mesačne, na zdravotnú starostlivosť 10 eur mesačne, na školské potreby vo výške 15 eur mesačne, na vreckové výške 10 eur mesačne, na výlety a dovolenky vo výške 30 eur mesačne, na školské aktivity vo výške 6,93 eur mesačne, na stravu v školskej jedálni vo výške 7,91 eur mesačne, na poplatok ZRPŠ vo výške 1,83 eur mesačne, na MHD vo výške 13,45 eur mesačne, na poistku vo výške 20 eur mesačne, na mobilný telefón vo výške 8 eur mesačne (spolu 378,12 eur)) a na E. (na stravu vo výške 200 eur mesačne, na hygienické potreby vo výške 15 eur mesačne, na oblečenie a obuv vo výške 40 eur mesačne, na zdravotnú starostlivosť 10 eur mesačne, na školské potreby vo výške 15 eur mesačne, na vreckové výške 10 eur mesačne, na výlety a dovolenky vo výške 30 eur mesačne, na školské aktivity vo výške 13,75 eur mesačne, na stravu v školskej jedálni vo výške 7,91 eur mesačne, na poplatok ZRPŠ vo výške 1,42 eur mesačne, na MHD vo výške 13,45 eur mesačne, na poistku vo výške 26 eur mesačne, na mobilný telefón vo výške 8 eur mesačne (spolu 390,53 eur)), pričom na zabezpečenie domácnosti potrieb domácnosti (platby plynu, elektriny, TV a internetu, odvoz odpadu, koncesionárske poplatky, dodávka TUV a zabezpečenie hygieny predstavujú v prepočte sumu 62,47 eur na jednu osobu. Osobné výdavky matky predstavujú sumu 226 eur. Výdavky na deti neskôr (na pojednávaní 22.06.2021) matka aktualizovala, keď uvádzala výdavky na C. vo výške 530,16 eur a na E. vo výške 530,75 eur, v tejto súvislosti sa domáhala aj zvýšenia vyživovacej povinnosti otca o 50 eur mesačne. 3. Otec v konaní ďalej uvádzal, že v roku 2020 dosiahol príjem 13.830,31 eur, po odrátaní poplatkov a odvodov výšku 9.578,97 eur, mesačne teda 798,25 eur. V roku 2021 za mesiace január až máj príjem otca dosiahol 6.769,30 eur, po odpočítaní poplatkov a odvodov výšku 4.316,04 eur, priemerne teda 863,21 eur. Uvádzal, že jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 656,88 eur (316,88 eur splátka hypotéky, 250 eur strava, 30 eur oblečenie a obuv, 30 eur hygienické potreby a drogéria, 30 eur telefón). Aktuálne žije s partnerkou, s ktorou majú spoločné dieťa, partnerka je potom, ako jej zanikol nárok na materské, bez príjmu, nakoľko jej nebol priznaný rodičovský príspevok. Výdavky na spoločnú maloletú dcéru vyčíslil vo výške 180 eur mesačne (50 eur na stravu, 60 eur na dojčenské mlieko, 50 eur na plienky, 20 eur na oblečenie a obuv). 4. Otec v rámci výsluchu účastníka konania uvádzal, že v K. pôsobí ako opatrovateľ - živnostník 11 rokov, s prácou sú spojené výdavky, sprostredkovateľskej agentúre uhrádza ročne 420 eur, živnostenskej komore uhrádza 80 eur, náklady na poistenie v K. má kvartálne približne 1.500 eur. V rámci dedičského konania po poručiteľke, nebohej B. dedil 4.000 eur, uhradil z toho dlh na poistnom v K., časť použil na úhradu výživného. Pokiaľ ide o maloletú H. je aj jej biologickým otcom. O pozastavenie splátok hypotekárneho úveru žiadal z dôvodu trojmesačného výpadku príjmov v jari 2020 z dôvodu ochorenia COVID - 19. Maloleté deti C. a E. videl naposledy v lete v júli, chcel sa s nimi stretnúť aj v auguste, matka to podmieňovala použitím testu, hoci podľa neho vtedy nebol potrebný. Pokiaľ ide o dedičstvo po nebohej starej matke, B., zohľadnenie skutočnosti, že brat nadobudol podiel na pozemku a jeho teta pani Y. nadobudla byt nepožadoval, nakoľko to súviselo so vzťahmi v rodine, brat bol polosirotou v čase úmrtia ich otca, teta sa vzdala pozemku, ktorý brat najprv nadobudol v časti z dedičstva po otcovi a následne z dedičstva po starej matke. Inú prácu, napríklad na Slovensku si v súčasnosti nehľadá. Predpokladá, že výživa maloletých detí bude do budúcna zabezpečená aj z prídavkov na maloleté deti. V súčasnosti býva v C. u otca svojej súčasnej partnerky, kde majú izbu. 5. Matka v rámci výsluchu účastníka konania uvádzala, že pomery maloletých detí sa zmenili, obe deti vyrástli, dcére musí kupovať oblečenie prakticky pre dospelú osobu, ktoré je drahšie, ako oblečenie na maloleté dieťa. Zvýšili sa ja náklady na stravu a to tiež s ohľadom na skutočnosť, že deti vyrástli. Pracuje v spoločnosti J. s príjmom okolo 800 eur mesačne netto. 6. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

13. Podľa § 78 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd naposledy rozhodoval rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.11.2017 (ktorým súd rozviedol manželstvo maloletých detí a schválil dohodu rodičov). Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V čase rozhodovanie o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom otec maloletých detí dosahoval príjem z pracovnej činnosti v K. vo výške 770 eur netto a poberal aj prídavky vo výške 340 eur netto. Matka detí dosahovala príjem 850 eur netto. Pokiaľ ide o výdavky maloletých detí, v čase rozvodu manželstva mala maloletá C. 11 rokov (v čase aktuálneho rozhodovania 15 rokov), maloletý E. mal 9 rokov (v čase aktuálneho rozhodovania 13 rokov). Súd mal aj z predkladaných matkou (č. l. 48 až 56, resp. 83 až 136 v spise) preukázané, že potreby maloletých detí sa medzičasom jednak s ohľadom na vývoj životných nákladov, ako aj na rast maloletých detí zvýšili. Táto skutočnosť nebola napokon otcom maloletých detí nijako rozporovaná. Súd tak považoval výdavky maloletých detí vyčísľované matkou (vyčíslené na 530,16 eur mesačne na maloletú C. a vo výške 530,75 eur mesačne, resp. výdavky pohybujúce sa mesačne v priemere približne v tejto sume) za výdavky adekvátne aktuálnym potrebám maloletých detí. Pokiaľ ide o príjem matky maloletých detí, ten sa medzičasom zvýšil, matka dosahovala v období mesiacov 6/2019 až 3/2021 príjem vo výške 933,32 eur (zistené z potvrdenie o príjme na č. l. 81-82). Príjem otca (pokiaľ ide o príjem zo zárobkovej činnosti), sa taktiež zvýšil, otec v čase rozhodovania o rozvode manželstva dosahoval čistý príjem v roku 2020 dosiahol sumu 798,25 eur, v mesiacoch 1-5 sumu 863,21 eur. Postupné zvyšovanie príjmu je zrejmé aj z predkladaných daňových priznaní (č. l. 198 až 206 v spise), keď v roku 2018 celkové príjmy dosiahli 9.147,32 eur, v roku 2019 9.515,59 eur, v roku 2020 10.234,28 eur. Ak aj otec uvádzal, že sa mu zároveň zvyšujú výdavky na poistenie, je potrebné uviesť, že tie sledujú aj zvyšovanie samotného príjmu. Otec zároveň prestal v januári 2020 poberať v Rakúsku prídavky na deti (zistené z oznámenia z č. l. 17 v spise). Otcovi zároveň pribudla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej H..

13. Podstatnou zmenou na ktorú otec poukazoval, je skutočnosť, že prestal poberať prídavky na deti v K., čo podľa neho predstavuje takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti. Uvádzal, že v súčasti nedokáže zo svojho príjmu vykrývať tak súdom určené výživné, ako aj svoje výdavky, musí si preto požičiavať od príbuzných. Samotné pôžičky od príbuzných súd za preukázané v konaní nemal.

14. Je pravdou, že súd pri schvaľovaní dohody rodičov v rámci konania o rozvode manželstva zohľadňoval aj skutočnosť, že otec poberá v K. prídavky na maloleté deti v celkovej výške 340 eur. To ale neznamená, že týmto rozhodnutím súd akceptoval skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca má byť stanovená vo výške rozdielu medzi samotnými prídavkami, a sumou, ktorú bol otec ochotný uhrádzať (aj v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom to bola suma 60 eur na každé z detí). Súd sa pri schvaľovaní dohody zaoberal otázkou, či táto je v záujme maloletých detí, a nakoľko bola, túto aj schválil. Samotná skutočnosť, že platba prídavkov v K. bola medzičasom zastavená, sama o sebe neznamená, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia

o výživnom. Ak aj otec poukazoval, že má výdavok na splátku hypotéky, za dom, ktorý s matkou detí postavili, tento výdavok mal aj v čase pôvodného rozhodovania, navyše obdobný výdavok na splátku úveru má ja matka. V oboch prípadoch sa pritom jedná o výdavky v súvislosti s nevysporiadaným BSM manželov, tieto teda nepredstavujú zmenu v pomeroch. Naopak, v konaní bolo preukázané, že na základe uznesenia -47, (č. l. 160 v spise), nadobudol otec detí sumu 3.823,46 eur (tu je potrebné zdôrazniť, že výdavky na výživu maloletých detí majú prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Ak bratovi otca maloletých detí (ktorý z dedičstva nadobudol hodnotu predstavujúcu 20.350 eur) nebola v rámci dohody rodičov uložená povinnosť vyplatiť náhrady za zákonné dedičské podiely (pričom to podľa vyjadrenia otca vyplývalo zo vzájomných predchádzajúcich dohôd v rámci rodiny), je potrebné z pohľadu určenia vyživovacej povinnosti otca takéto rozhodnutie vyhodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu, ktoré je v konečnom dôsledku na úkor plnenia vyživovacej povinnosti otca. V konaní sa napokon aj matka domáhala zmeny pôvodného rozhodnutia v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, keď sa domáhala jej zvýšenia na každé z detí o 50 eur mesačne. Súd mal za nesporné (a aj listín dokladaných matkou) za preukázané, že odôvodené potreby maloletých detí od posledného rozhodovania vzrástli. Súd však prihliadal na skutočnosť, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej H., ktorej matka je aktuálne bez príjmu, čo sa prejavilo obmedzením možností otca prispievať v súčasnosti vo vyššej miere na maloletú C. a maloletého E.. Súd tak mal po zohľadnení všetkých okolností za preukázané, že v konkrétnom prípade nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia a o vyživovacej povinnosti otca k maloletým C. a E., preto tak návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, ako aj návrh matky na jej zvýšenie zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

V Bratislave 22.06.2021

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata

Miroslava Kopernická sudca