Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tpo/32/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Mateja Čintalu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. júla 2026, v trestnej veci proti obvinenému A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukázaním na § 139 písm. a) Tr.zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.zn. 31Tp/54/2026 zo dňa 26.6.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obvineného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Košice podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Tr.por. vzal do väzby obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXXX/X, C., prechodne bytom bez prihlásenia D. XX, C.. Väzba začína plynúť dňom a hodinou obmedzením osobnej slobody, t.j. 24.06.2026 od 13:45 hod. a vykoná sa v ÚVV a ÚVTOS Košice. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr.por. väzbu nenahradil písomným sľubom obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr.por. nenahradil väzbu obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť obvinený A. B., a to ústne do zápisnice o výsluchu obvineného. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že chce opätovne poukázať na konštantnú judikatúru NS SR, v zmysle ktorej Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného, prípadne z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označenej ako dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) až písm. c) Tr.por. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z možného väzobného následku sa ale rozumejú len také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Nepostačuje preto len akési hmlisté, neisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie z následku predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) až písm. c) Tr.por. Viedlo by to totiž k neodôvodneným zásahom do Ústavou SR zaručenej osobnej slobody.

Súd prvého stupňa sa v jeho prípade stotožnil s argumentáciou prokurátora týkajúcou sa existencie dôvodov tzv. útekovej väzby a jeho väzobné stíhanie odôvodnil skutočnosťou, že sa nezdržiava na adrese svojho trvalého pobytu a po spáchaní skutku sa mal ukrývať u svojej sestry v rodinnom dome vo E.. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že pri svojom výsluchu nevedel uviesť korešpondenčnú adresu na doručovanie písomností. Uvedené skutočnosti však nemožno bez ďalšieho stotožniť s úmyslom vyhýbať sa trestnému konaniu.

Je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu ešte neznamená, že sa skrýva alebo má úmysel uniknúť orgánom činným v trestnom konaní. V súčasných

spoločenských pomeroch je bežné, že fyzické osoby bývajú na inej adrese, než je evidovaný ich trvalý pobyt. Takáto okolnosť sama osebe nepredstavuje konkrétnu skutočnosť odôvodňujúcu väzbu.

Rovnako mu nemožno pričítať na ťarchu, že pri svojom výsluchu neuviedol korešpondenčnú adresu. Opakovane sa vyjadril, že písomnosti preberá na pošte C. F. G. (C. H.). Ak bola jeho výpoveď zle pochopená, resp. sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, je potrebné brať na zreteľ, že sa nachádzal v situácii značného psychického vypätia a v stresovej situácii spojenej s vedením trestného konania. Neuvedenie, resp. nejednoznačné uvedenie korešpondenčnej adresy preto nemožno interpretovať ako jeho úmyselnú snahu zmariť doručovanie alebo sťažiť priebeh trestného konania.

Rozhodujúcou okolnosťou, ktorú súd vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil v potrebnom rozsahu, je však to, že sa na svoj výsluch na políciu dostavil dobrovoľne. Táto okolnosť je v priamom rozpore so záverom, že má úmysel vyhýbať sa trestnému stíhaniu alebo sa skrývať. Ak by sa skutočne zamýšľal uniknúť trestnému stíhaniu, neexistoval by žiadny racionálny dôvod, aby sa dobrovoľne dostavil pred orgány činné v trestnom konaní a podrobil sa procesným úkonom. Jeho správanie teda naopak jednoznačne svedčí o tom, že je pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a rešpektovať ich rozhodnutia. Navyše, úkonov trestného konania sa bude zúčastňovať jemu ustanovený obhajca, čo znova len nasvedčuje tomu, že ponechaním ho na slobode nebude plynulý priebeh vyšetrovania nijako ohrozený. Súd sa však s touto skutočnosťou v napadnutom uznesení prakticky vôbec nevysporiadal, hoci ide o okolnosť podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok útekovej väzby.

Napadnuté uznesenie tak vychádza z predpokladu, že nepreberanie poštových zásielok automaticky znamená existenciu úmyslu vyhýbať sa trestnému konaniu. Takýto záver však nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V konaní nebolo preukázané, že by sa skrýval, resp. menil miesto pobytu s cieľom zmariť trestné stíhanie, používal falošnú identitu, opakovane ignoroval výzvy orgánov činných v trestnom konaní alebo podnikal akékoľvek kroky smerujúce k úteku.

Pokiaľ ide o hrozbu vysokého trestu, ako dôvodu na väzobné stíhanie, poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 187/09 z 25. novembra 2009, v zmysle ktorého samotná hrozba vysokého trestu nie je spôsobilým väzobným dôvodom. Na to, aby hrozba vysokého trestu bola dôvodom na tzv. útekovú väzbu, musia pristúpiť a predovšetkým byť preukázané aj iné skutočnosti, ktoré musia byť konkrétne a vyplývať z konania obvineného, prípadne z iných skutkových okolností, a možno z nich bezpečne vyvodiť, že existuje dôvodná obava, že pre hrozbu vysokého trestu by obvinený mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.

Rovnako tak nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v jeho prípade existuje aj väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por. Podľa citovaného ustanovenia možno obvineného vziať do väzby len vtedy, ak z konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokončí trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Takáto obava pritom nemôže byť iba hypotetická alebo založená na domnienkach, ale musí vyplývať z individuálnych okolností konkrétneho prípadu a z osoby obvineného. Je potrebné zvýrazniť, že preventívna väzba má výnimočný charakter a jej použitie prichádza do úvahy najmä vo vzťahu k osobám, ktorých doterajší život, trestná minulosť alebo opakované páchanie trestnej činnosti objektívne nasvedčujú tomu, že budú v trestnej činnosti pokračovať. Takéto okolnosti však v predmetnej veci preukázané neboli.

Poukázal najmä na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, t.j. je osobou s úplne čistou trestnou minulosťou, ktorá doposiaľ nevykazovala sklony k páchaniu trestnej činnosti. Práve doterajší spôsob života patrí medzi najvýznamnejšie kritériá pri posudzovaní existencie preventívnej väzby. Ak osoba počas celého svojho života nebola trestne stíhaná ani odsúdená, absentuje významný indikátor, ktorý by odôvodňoval záver, že jej hrozí pokračovanie v trestnej činnosti.

Má teda za to, že v jeho prípade neexistuje dôvodná kvalifikovaná obava v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) a c) Tr.por. Ak by však odvolací súd aj napriek vyššie uvedenému vzhliadol v jeho prípade dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) a c) Tr.por., má za to, že jeho väzbu pri rešpektovaní zásady, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, je možné nahradiť ním ponúkaným písomným sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň je v takom prípade pripravený podrobiť sa akýmkoľvek obmedzeniam, resp. povinnostiam, ktoré mu súd uloží.

Na základe vyššie uvedeného teda žiada, aby Krajský súd v Košiciach preskúmal výroky napadnutého uznesenia a následne toto uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr.por. zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že ho prepúšťa z väzby na slobodu.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

Zo spisového materiálu vyplýva, že uzneseniami vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-901/X-VYS-KE-2026 zo dňa 18.06.2026 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr.por. začaté trestné stíhanie a zo dňa 19.06.2026 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr.por. C. I. a A. B. vznesené obvinenie pre zločin lúpeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 k 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti citovaných uznesení vyšetrovateľa.

Osobná sloboda obvineného A. B. bola obmedzená dňa 24.06.2026 o 13:45 hod. Obvinený bol v lehote 48 hodín od jeho zadržania prokurátorom okresnej prokuratúry odovzdaný vecne a miestne príslušnému súdu spolu s návrhom na vzatie do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por. O väzbe obvineného rozhodol sudca pre prípravné konanie mestského súdu v lehote uvedenej v ustanovení § 87 ods. 2 Tr.por. Pre vydanie rozhodnutia o väzbe boli preto splnené formálno-právne podmienky.

Procesný sudca správne poukázal na skutočnosť, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa javí ako dôvodné a v danom štádiu konania je dostatočne podložené doposiaľ zabezpečenými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou poškodeného mal. J., svedka K. F., zápisnicou o prehliadke tela poškodeného, zápisnicou o obhliadke miesta činu, zápisnicou o obhliadke miesta nálezu odcudzených botasiek poškodeného, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Nepochybil sudca pre prípravné konanie mestského súdu, keď dospel k záveru, že pre vzatie obvineného A. B. do väzby sú splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por.

Aj krajský súd v zhode so sudcom pre prípravné konanie konštatuje, že u obvineného existujú dôvody útekovej väzby, nakoľko obvinený je trestne stíhaný pre zločin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák., za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 7 až 12 rokov (hrozba vysokého trestu). Taktiež podľa úradných záznamov operatívnych pracovníkov OKP PZ Košice má obvinený trvalý pobyt na adrese C. L. X E. C., na ktorom sa však nezdržiava. Podľa uvedených záznamov sa má zdržiavať v okolí železničnej stanice a prechodne má prespávať u svojej matky na adrese D. L. XX. Zároveň po spáchaní skutku dňa 18.06.2026 sa na tejto adrese nezdržiaval, ale sa mal ukrývať u svojej sestry v rodinnom dome vo E.. Obvinený bol po spáchaní skutku dňa 18.06.2026 v ten istý deň vypátraný operatívnymi pracovníkmi OKP. Keď videl, že títo komunikujú so spoluobvinenou, vyzul si odcudzené tenisky a bosý ušiel. Následne sa približne asi týždeň skrýval. Okrem toho obvinený pri výsluchu nevedel uviesť korešpondenčnú adresu na doručovanie písomností, keďže podľa vlastného vyjadrenia takou adresou nedisponuje. Táto okolnosť v spojení s tým, že sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu, s absenciou stabilného bydliska, so správaním po skutku a s hrozbou trestu odňatia slobody v uvedenej trestnej sadzbe zvyšuje riziko, že obvinený nebude riadne dosiahnuteľný pre potreby trestného konania.

Za skutočnosti opodstatňujúce dôvodnosť obavy, že v prípade pobytu na slobode by obvinený pokračoval v páchaní trestnej činnosti a zakladajúce dôvod väzby podľa citovaného ustanovenia zákona, sudca pre prípravné konanie správne považoval zistenie, že obvinený si trestnou činnosťou mal obstarávať prostriedky na živobytie, ako aj prostriedky na nákup omamných a psychotropných látok, čo poukazuje na možnú majetkovú a osobnú motiváciu k opakovaniu obdobného konania. Taktiež dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti nevyplýva iba z povahy stíhanej trestnej činnosti, ale aj z absencie pracovného pomeru, z tvrdeného spôsobu získavania prostriedkov, zo skutočnosti, že obvinený sa zdržiava na rovnakej adrese ako poškodený, vzhľadom na osobu obvineného, jeho doterajší spôsob života, jeho osobné a sociálne pomery a okolnosti, za ktorých malo k stíhanej trestnej činnosti dôjsť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mestský súd v súlade so zákonom dospel k záveru o obave, že by obvinený mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, čo zakladá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr.por. a o obave z pokračovania v trestnej činnosti, čo zakladá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por.

Krajský súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím mestského súdu, ktoré je vecne správne a zákonné.

Záverom krajský súd poznamenáva, že súd pri rozhodovaní o väzbe preskúmava spis v rozsahu zodpovedajúcom tomuto rozhodnutiu a posudzuje skutočnosti z hľadiska takého stupňa pravdepodobnosti, ktorý zodpovedá danému štádiu trestného konania. Krajský súd má za to, že nie je možné zamieňať rozhodnutie o väzbe obvineného s rozhodnutím o jeho vine, či nevine, ku ktorému môže súd dospieť až v ďalšom štádiu trestného konania, a to po vykonaní a vyhodnotení dokazovania v kontradiktórnom procese na hlavnom pojednávaní.

V tomto štádiu konania sú pritom pre rozhodnutie o väzbe postačujúce doposiaľ vykonané a zabezpečené dôkazy, pričom tieto odôvodňujú záver o dôvodnosti trestného stíhania obvineného, ako aj existencii väzobných dôvodov. Za daného stavu preto krajský súd považuje väzbu obvineného za reálne prichádzajúcu do úvahy a možnú. Krajský súd sa zaoberal aj možnosťou, či v danom prípade nie je možné väzbu nahradiť písomným sľubom či dohľadom probačného a mediačného úradníka. Je potrebné uviesť a súhlasiť s názorom mestského súdu, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na osobu obvineného a povahy a charakteru trestnej činnosti, nie sú vytvorené podmienky pre kladné rozhodnutie.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, a to ani pokiaľ ide o výrok o začatí plynutia väzby a boli splnené aj procesné lehoty uvedené v § 87 ods. 1, 2 Tr.por., sťažnosť obvineného A. B. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.