Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-23-2026.pdf
PDF · 103.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/23/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Drimáka, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Šarišská 1976/18, 091 01 Stropkov, IČO: 50 280 899, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 8C/103/2024-70 zo dňa 9.9.2025, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vrátane závislého výroku IV. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.435,68 Eur s 8,65 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobca má voči žalovanému v tejto časti konania nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol s tým, že náhradu trov konania v tejto časti žaloby účastníkom nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou zo dňa 16.12.2024 si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. voči Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokurátorkou z dôvodu, že právoplatným uznesením Okresného súdu D., sp. zn. 9T/87/2018 zo dňa 27.4.2023, OS D. rozhodol podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku a postúpil predmetnú vec Okresnému riaditeľstvu PZ D., pretože výsledky dokazovania preukázali, že nešlo o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Žiadal priznať náhradu škody predstavujúcu trovy jeho obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.435,68 Eur. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy žiadal priznať vo výške 5.000,- Eur, t.j. 1.000,- Eur za každý ukončený rok nezákonne vedeného trestného stíhania. Trestné konanie bolo voči nemu vedené viac ako 5,5 roka, počas ktorých musel aktívne a neúnavne obhajovať tvrdenia o svojej nevine. V žalobe uviedol, že počas tohto obdobia bol vystavený mimoriadnemu tlaku, okrem iného aj zo strany polície, susedov či širšieho okolia. Počas celého trestného stíhania až do jeho právoplatného skončenia bol neustále v neistote z výsledku trestného konania a jeho ďalšieho života v permanentnom strese a všetky tieto okolnosti sa u neho odrazili na zhoršenej kvalite života vrátane zhoršeného zdravotného stavu a zhoršených rodinných vzťahov a napokon až na nevyhnutnosť zmeny zamestnania.
3. Uznesením povereného príslušníka OR PZ vo D., ČVS: ORP-62-DI-SK-2017 zo dňa 14.10.2017 bolo začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vodič A. A. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. F. G., ev. č. D. po ceste H.. C. I. XXXX v meste
D. po ulici A. smerom na obec E., kde počas tejto jazdy sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, kde pri odbočovaní vľavo smerom na parkovisko k J. K. vošiel do jazdnej dráhy - nedal prednosť vodičovi A. B., ktorý viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky J. L., ev.č. D.- XXXXX, následkom čoho aj napriek snahe ubrzdiť vozidlo strhol volant vpravo, pričom vyšiel na chodník a pravou prednou časťou vozidla narazil do chodkyne K. A., pričom došlo k jej zraneniu a to tržná rana v okcipitalnej oblasti a vykĺbenie bedra s predpokladanou dobou liečenia 8 týždňov, čím takto vodič A. A. porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu. Uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo vydané dňa 29.12.2017 a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť a uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v B. bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 23.7.2018 bola na OS D. podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou D. a konanie sa viedlo pod sp. zn. 9T/87/2018. Súd prvej inštancie rozhodol prvýkrát trestným rozkazom a následne uznesením sp. zn. 9T/87/2018 - 328 zo dňa 27.4.2023 postúpil trestnú vec podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku OR PZ D., ODI D., pretože výsledky dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2023.
4. V danom prípade síce nedošlo k oslobodeniu žalobcu v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde D. pod sp. zn. 9T/87/2018 ale vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu policajného zboru D. ODI D. z dôvodu, že výsledky dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z uznesenia o vznesení obvinenia však jasne vyplýva, že skutok, pre ktorý bolo proti žalobcovi vedené trestné stíhanie spočíval v tom, že žalobca ako vodič motorového vozidla zrazil motorovým vozidlom chodkyňu K. A. a tým jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to vyvrtnutie ľavej stehnovej kosti v bedre, odlomenie časti panvovej kosti v oblasti bedrového kĺbu, otras mozgu a tržnú ranu v záhlaví, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s PN po dobu 8-12 týždňov. Žalobca nebol za tento skutok uznaný vinným v priestupkovom konaní ale preto, že viedol osobné motorové vozidlo rýchlosťou vyššou, ako je v obci povolená a nie za to, že niekomu spôsobil akúkoľvek ujmu na zdraví. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo skutkovej vety rozhodnutia o priestupku a jednak z právnej kvalifikácie priestupku, kde tento bol právne kvalifikovaný a to podľa § 22 ods. 1 písm. h/ bod 1. zákona č. 372/1990 Zb., t.j. prekročenie rýchlosti ustanovenej v osobitnom predpise alebo prekročenie rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci najviac o 20 km/h alebo mimo obce najviac o 30 km/h. Skutok, pre ktorý bol žalobca uznaný v priestupkovom konaní je teda úplne iný ako ten, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie.
5. Zo spisu OS K. 9T/87/2018 bolo zistené, že vo veci bol pribratý znalec z odboru cestná doprava H. M. J., ktorý vo vypracovanom znaleckom posudku č. XX/XXXX jednoznačne označil za technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody nesprávny spôsob jazdy vodiča A. A., ktorý nedal prednosť v jazde žalobcovi a svojim vozidlom mu vytvoril z technického hľadiska prekážku náhlu. Vodič A. mal dať žalobcovi prednosť v jazde, to znamená, že sa mal správať tak, aby žalobca nemusel náhle zmeniť ani smer a ani rýchlosť jazdy. Žalobca teda bez ohľadu na svoju rýchlosť nemal byť prinútený ani k čiastočnému (a už vôbec nie k plnému) brzdnému spomaleniu. Znalec konštatoval, že okrem toho, že obžalovaný prekročil povolenú rýchlosť, keď išiel rýchlosťou od 60,76 - 68 km/h, bolo jeho ostatné konanie (reakčný čas, technické riešenie situácie) primerané. Ak by žalobca nevykonal vyhýbací manéver v úmysle vyhnúť sa zrážke s vozidlom vodiča A., k zrážke vozidiel by došlo aj v prípade, že by obžalovaný išiel aj povolenou rýchlosťou (do 50 km/hodina). Znalec taktiež uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by žalobca mohol predpokladať, že mu vozidlo E. F. vojde do jeho jazdnej dráhy a teda vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery nemohol vedieť, že bude musieť náhle zmeniť rýchlosť a smer svojej jazdy, aby sa vyhol náhlej prekážke vo forme motorového vozidla vodiča A., teda nie je možné konštatovať, že by prekročenie povolenej rýchlosti zo strany žalobcu mohol mať za následok to, že vodič A. nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu a rozhodol sa odbočovať v logickom presvedčení, že kým žalobca so svojim vozidlom dôjde na jeho úroveň, on už bude so svojim vozidlom po odbočovaní mimo jazdného pruhu žalobcu a teda že žalobca nebude musieť zmeniť ani svoju rýchlosť a ani smer jazdy. Žalobcovi sa kladie za vinu, že z nedbanlivosti zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví poškodenej K. A. v podstate z toho dôvodu, že to bolo jeho vozidlo, ktoré narazilo do poškodenej a že pred touto dopravnou nehodou prekročil povolenú rýchlosť. Na dopravnej nehode, zapríčinenej nedaním prednosti v jazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde, pričom v tomto prípade bol takýmto vodičom vodič A. A., ktorý nedal prednosť žalobcovi.
6. Žalobca teda nebol nikdy odsúdený za skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie a to ani v trestnom konaní a ani v priestupkovom konaní. Naplnené teda boli všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to vznik škody a príčinná súvislosť s trestným stíhaním žalobcu. Škoda predstavuje trovy obhajoby žalobcu v trestnom konaní, ktoré jeho obhajca riadne vykonal, vystavil žalobcovi za ne faktúry a žalobca ich aj zaplatil.
7. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol posúdený podľa § 17 ods. 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Pod povahou trestnej veci je potrebné rozumieť predovšetkým závažnosť trestného činu, podľa nej sa zvyšuje intenzita, s akou osoba poškodená trestným konaním proti nej je negatívne vnímaná. Súvisí to aj s hrozbou trestného postihu a prípadným spoločenským odsúdením. V danom prípade bol žalovaný stíhaný za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1-5 rokov. Pokiaľ ide o dĺžku trestného stíhania, toto kritérium nemožno považovať za určujúce hľadisko, pretože pri plynutí času nastáva aj pokles intenzity ujmy v dôsledku upadajúceho záujmu spoločenského prostredia o daný prípad. V tomto prípade išlo o dĺžku trestného stíhania v trvaní 5 rokov, ktorá nepochybne spôsobila žalobcovi ujmu najmä v jeho neistote ohľadom výsledku konania. Ako to vyplýva aj z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 514/2006, relevantné je pri uplatňovaní tohto nároku uznesenie o vznesení obvinenia (teda nie o začatí trestného stíhania vo veci), v danom prípade je potrebné vychádzať z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 29.12.2017. Ďalším kritériom na primerané zadosťučinenie za trestné stíhanie sú následky spôsobené trestným konaním v osobnostnej sfére žalobcu. Pod toto kritérium patria aj okolnosti, ktoré viedli k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi. Je pritom potrebné rozlišovať prípady, keď trestné stíhanie bolo začaté zjavne nedôvodne alebo dokonca s cieľom poškodiť osobu, voči ktorej bolo začaté od prípadov, kedy existovali dôvody pre jeho začatie a v takom prípade sa zohľadnia aj dôvody zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby. V danom prípade výsledok závisel od vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Súd pri rozhodnutí o priznaní nemajetkovej ujmy prihliadal na to, že žalobca nebol ukrátený na práve na osobnú slobodu, keďže nebol zadržaný a ani vzatý do väzby. Súd nemohol zobrať do úvahy tvrdenie žalobcu o tom, že jeho stíhanie zasiahlo do jeho osobného a rodinného života tým, že prišiel o prácu, ako aj jeho manželka, pretože toto jeho tvrdenie ostalo len v rovine jeho tvrdenia a žalobca ho žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom aj z výpovede jeho manželky vyplynulo, že žalobca nevyhľadal žiadnu psychologickú ani psychiatrickú pomoc, lieky nebral a všeobecné tvrdenie bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by to preukazovali je nedostačujúce. V podstate každé trestné stíhanie spôsobuje nejakú ujmu, strach, obavy, avšak nie každé trestné stíhanie je potrebné odškodňovať finančne. Preto súd nemajetkovú ujmu žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania týkajúce sa náhrady škody súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v tejto časti úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca bol neúspešný v spore o náhradu nemajetkovej ujmy, avšak úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto súd náhradu trov konania v tejto časti účastníkom nepriznal.
9. Proti rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vrátane závislého výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 5000,- eur od 21.10.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne zmenil IV. výrok napadnutého rozsudku tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. O trovách odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak, že žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Namietal, že v danom prípade išlo o zásah do práv žalobcu v podobe trestného stíhania. Do práv žalobcu bolo zasiahnuté viac ako päť rokov trvajúcim trestným stíhaním, počas ktorého sa musel proti vznesenému obvineniu a obžalobe aktívne brániť. V priebehu trestného stíhania bol vo veci vydaný
trestný rozkaz sp.zn. 9T/87/2018 zo dňa 5.10.2018. Ak by sa proti trestnému rozkazu žalobca nebránil a nepodal by proti nemu odpor, bol by právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, ktorý nespáchal. V danom prípade išlo o trestné stíhanie za trestný čin, pri ktorom žalobcovi hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1-5 rokov. Už len hrozba nepodmienečným trestom odňatia slobody na dolnej hranici (t.j. vo výmere 1 roka) je dostatočná na to, aby v osobnostnej sfére a v živote bežného človeka vyvolala závažnú ujmu. Uvedené platí o to viac, keď vezmeme v úvahu, že žalobca má rodinu, manželku a je otcom maloletých detí. Aj táto skutočnosť výrazne vplývala počas vyše piatich rokov trestného stíhania na psychiku žalobcu, a teda predstavy o tom aké to bude, keď skončí vo väzení, a tiež obavy z toho ako to budú vnímať jeho deti a manželka, a do akej miery to zasiahne aj ich psychiku, že majú otca a manžela „v base“. V tejto súvislosti nemožno brať za určujúce a pritom prihliadať na skutočnosť, že vydaným trestným rozkazom nebol žalobcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto nemožno bagatelizovať ani obavu a strach zo samotného odsúdenia a uloženia podmienečného trestu odňatia slobody a s tým spojenej stigmatizácie za niečo čo nespáchal. Všetky tieto okolnosti mali závažný dopad na psychiku žalobcu.
12. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 24.1.2017 sp.zn. III. ÚS 754/2016-42 uviedol: „24. Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak ide o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu. “ Ak platí, že každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, uvedené musí platiť o to viac, keď dané trestné konanie trvá viac ako päť rokov, trestne stíhanej osobe v rámci trestného konania hrozí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov a k tomu je touto stíhanou osobou osoba s rodinným zázemím, ktorá je manželom a tiež otcom maloletých detí, trestne stíhanej osobe hrozí sankcia zákazu viesť motorové vozidlá napriek tomu, že je živiteľom rodiny a podmienkou výkonu jeho práce je práve dennodenné šoférovanie, trestne stíhanej osobe hrozí povinnosť nahrádzať všetky potenciálne nároky poškodeného subjektu či už dôvodné alebo domnelé. Nemajetková ujma žalobcovi preukázateľne vznikla.
13. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené v časti nároku na náhradu škody vrátane závislého výroku o trovách konania, ktoré napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.
15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že uznesením povereného príslušníka OR PZ vo D., ČVS: ORP-62-DI-SK-2017 zo dňa 14.10.2017 bolo začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vodič A. A. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. F. G., ev. č. D. po ceste H.. C. I. XXXX v meste D. po ulici A. smerom na obec E., kde počas tejto jazdy sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, kde pri odbočovaní vľavo smerom na parkovisko k J. K. vošiel do jazdnej dráhy - nedal prednosť vodičovi A. B., ktorý viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky J. L., ev.č. D.- XXXXX, následkom čoho aj napriek snahe ubrzdiť vozidlo strhol volant vpravo, pričom vyšiel na chodník a pravou prednou časťou vozidla narazil do chodkyne K. A., pričom došlo k jej zraneniu a to tržná rana v okcipitalnej oblasti a vykĺbenie bedra s predpokladanou dobou liečenia 8 týždňov, čím takto vodič A. A. porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu. Uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo vydané dňa XX.XX.XXXX a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť a uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v B. bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 23.7.2018 bola na OS D. podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou D. a konanie sa viedlo pod sp. zn. 9T/87/2018. Súd prvej inštancie rozhodol prvýkrát trestným rozkazom a následne uznesením sp. zn.
9T/87/2018 - 328 zo dňa 27.4.2023 postúpil trestnú vec podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku OR PZ D., ODI D., pretože výsledky dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2023.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
18. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
19. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
21. Podľa § 17 ods. 3, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
22. Podľa § 17 ods. 4, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov)
23. Odvolanie žalobcu považuje odvolací súd za dôvodné. Žalobca poukázal na arbitrárnosť, povrchnosť a protirečivosť odôvodnenia, ktorým bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietnutý. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí nemajetkovej ujmy na závere, že žalobca nebol ukrátený na práve na osobnú slobodu, keďže nebol zadržaný a ani vzatý do väzby. Súd nemohol zobrať do úvahy tvrdenie žalobcu o tom, že jeho stíhanie zasiahlo do jeho osobného a rodinného života tým, že prišiel o prácu, ako aj jeho manželka, pretože toto jeho tvrdenie ostalo len v rovine jeho tvrdenia a žalobca ho žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom aj z výpovede jeho manželky vyplynulo, že žalobca nevyhľadal žiadnu psychologickú ani psychiatrickú pomoc, lieky nebral a všeobecné tvrdenie bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by to preukazovali je nedostačujúce. V podstate každé trestné stíhanie spôsobuje nejakú ujmu, strach, obavy, avšak nie každé trestné stíhanie je potrebné odškodňovať finančne.
24. Okresný súd na jednej strane uznal, že žalobca bol v psychickej a fyzickej nepohode, napätí a strachu, teda pripustil, že trestné stíhanie výrazne zasiahlo do súkromia a osobného života žalobcu, a na druhej strane v tejto časti žalobu zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že trestné stíhanie nepochybne negatívne ovplyvnilo osobný život žalobcu, bolo veľkou záťažou v jeho psychike a spôsobovalo mu problémy v súkromnom živote, nakoľko hrozba trestného stíhania a možného trestu je nepochybne veľkou záťažou pre každú dotknutú osobu a spôsobuje značné psychické i iné problémy, ktoré možno nepochybne nazvať utrpením a zásahom do osobného života a do súkromia.
25. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné; ide o zodpovednosť absolútne objektívnu a za výsledok trestného konania vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu obvineného spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia.
26. Za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôže súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná. V takejto situácii má určiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu.
27. V dôsledku vyššie uvedeného preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vrátane závislého výroku o trovách konania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. V ďalšom konaní urobí okresný súd skutkový záver o tom, či žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou, teda základ nároku. Pokiaľ bude základ nároku preukázaný, bude sa zaoberať výškou peňažného odškodnenia.
29. Žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy paušalizovanou sumou 78,- eur za každý mesiac trestného stíhania. Súdne rozhodnutia pripúšťajú náhradu vyjadrenú paušalizovanou sumou, ale súd je povinný individuálne posúdiť jej výšku, ktorá má vždy vyjadriť primeranú mieru vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
30. Otázka, aká má byť výška náhrady nemajetkovej ujmy, je vždy závislá - popri zákonných predpokladov a judiciálnej praxe - od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, čo vyplýva z toho, že ustanovenie § 17 ods.3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba málo obmedzeného okruhu okolností (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/24/2020).
31. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).