Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5S-8-2023.pdf
PDF · 133.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a z členiek senátu JUDr. Gabriely Sedlákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy K?rtvélyovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., správkyňa konkurznej podstaty, so sídlom E. XX, XXX XX D., právne zastúpená: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom Baštová 16/A, 060 01 Kežmarok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. V-1815/2023 zo dňa 27.09.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. V-1815/2023 zo dňa 27.09.2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konanie
1. Žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty konajúca v mene dlžníka (úpadcu) A. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, Štefánikova 69/22, 059 01 Spišská Belá (ďalej len „predávajúci úpadca“), podala návrh zo dňa 05.09.2023 na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Spišská Belá, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, C. H. X, D., H. I. XX, J. H. J. XX K. D. D. H. XXX L. J. D. M. I. XXXX/XXXXX K. J. H. L. J. F. N. L. D. O. L. D. G. „P.“, H. XXX, F. D. L. K. M. I. XXX Q. N. R. K. (S. T. „K. K. I.“), a to v prospech L. D., G. D., nar. XX.XX.XXXX, U. XX/XX, XXX XX J. C. v podiele 1/2 (ďalej len „kupujúca“), na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.08.2023. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi kupujúcou a žalobkyňou, správkyňou konkurznej podstaty konajúcou v mene predávajúceho úpadcu, začalo podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej len „katastrálny zákon“) konanie o povolení vkladu.
2. Žalovaný rozhodnutím č. V-1815/2023 zo dňa 27.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie) prerušil konanie o povolení vkladu podľa § 31a písm. b) katastrálneho zákona po dobu 15 dní a vyzval žalobkyňu, správkyňu konkurznej podstaty konajúcu v mene a na účet predávajúceho úpadcu, na úhradu správneho poplatku za návrh na vklad podľa Položky 11 písm. b) Splnomocnenia bodu 3. Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2023 (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“).
3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 3 zákona o správnych poplatkoch, podľa ktorého je poplatníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na konanie o povolení
vkladu, na § 4 zákona o správnych poplatkoch ako aj na Položku 11 Oslobodenie bod 1. a 2. sadzobníka správnych poplatkov, ktoré upravujú oslobodenie od platenia správnych poplatkov. Následne sa zaoberal posúdením režimu uzatvorenia kúpnej zmluvy s poukazom na to, že vecno-právne vzťahy medzi účastníkmi kúpnej zmluvy upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), a teda kúpa a predaj nehnuteľnosti bez ohľadu na zmluvné strany sa spravuje § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že predávajúci je iba „zastúpený“ žalobkyňou v postavení správkyne konkurznej podstaty podľa § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“) pri predaji nehnuteľností, ktorých predaj a kúpa podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Teda zaplatenie správneho poplatku za návrh na vklad, ktorého prílohou je kúpna zmluva, ktorej zmluvnými stranami sú dve fyzické osoby, je nutnosťou.
4. V poučení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa ust. § 29 ods. 3 zákona č. 71/1967/ Zb. o správnom konaní v platnom znení nemožno odvolať a toto rozhodnutie nie je podľa ust. § 7 zákona č. 162/2015 Z.z. – Správny súdny poriadok v platnom znení preskúmateľné súdom.
II.
Správna žaloba
5. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, keďže mala za to, že takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2020 zo dňa 24.09.2020, podľa ktorého zo súdneho prieskumu nesmú byť vylúčené rozhodnutia orgánov verejnej správy týkajúce sa základných práv a slobôd. Žalobkyňa mala za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k niekoľkým porušeniam zakladajúcim dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“).
6. Úvodom žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné zo strany správneho súdu napriek tomu, že obsahuje poučenie o nemožnosti súdneho prieskumu. S poukazom na § 7 Správneho súdneho poriadku mala za to, že žalovaný sa mylne domnieval, že rozhodnutie procesnej povahy (prerušenie konania) nie je možné preskúmať podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, pretože aj takéto rozhodnutie je preskúmateľné, ak ním došlo k ujme na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa žalobkyne jej žalovaný spôsobil právnymi účinkami napadnutého rozhodnutia ujmu práve tým, že musela zaplatiť správny poplatok napriek tomu, že takáto povinnosť jej ako správkyni konkurznej podstaty konajúcej v mene predávajúceho úpadcu zo zákona v zmysle podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch nemohla a nemala vzniknúť.
7. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že je ako správkyňa konkurznej podstaty v zmysle § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch jedným zo subjektov oslobodených od platenia správneho poplatku bez ohľadu na to, čo je uvedené v akejkoľvek Položke sadzobníka správnych poplatkov. Poukázala, že žalovaný vychádzal zo základnej definície poplatníka správneho poplatku podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, na základe ktorej zastával právny názor, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty je iba zástupcom predávajúceho úpadcu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Žalovaný pritom vychádzal z toho, že kúpna zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľností speňažené v konkurze podľa § 167n v spojení s § 167p zákona o konkurze, musí byť uzavretá výlučne v režime Občianskeho zákonníka, keďže uzavretie kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností podľa zákona o konkurze neexistuje. S poukazom na § 1, § 40 ods. 2, § 166j ods. 1 a § 167b ods. zákona o konkurze vo vzťahu žalobkyňa uviedla, že zastúpenie predávajúceho úpadcu je priamym zákonným zastúpením, čo znamená, že akékoľvek hmotnoprávne ako aj procesnoprávne úkony týkajúce sa zisťovania, správy a speňažovania majetku úpadcu v priebehu konkurzného konania, sa považujú za jeho priame úkony, t. j. ako by ich úpadca urobil sám. Ide teda o osobitný právny režim, ktorý dopadá aj na poplatkovú povinnosť pri všetkých tých právnych úkonoch, ktorých právne účinky sú podmienené ich registráciou. Žalobkyňa uznala, že kúpna zmluva bola uzavretá podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak za súčasného použitia zákona o konkurze, ktorý osobitným spôsobom upravuje speňažovanie nehnuteľností v konkurze. Podľa žalobkyne prevod vlastníckeho práva v tomto prípade totiž nebol uskutočnený na základe slobodne prejavenej vôle predávajúceho úpadcu, ale išlo o speňaženie správkyňou v konkurze, čo je uvedené
aj kúpnej zmluve, a práve preto táto zmluva odkazuje na ustanovenia zákona o konkurze. Žalobkyňa má za to, že predávajúcim je aj napriek jej priamemu zastúpeniu stále úpadca, čo však nemá vplyv na skutočnosť, že je ako navrhovateľka oslobodená od platenia správneho poplatku za návrh na vklad. 8. Žalobkyňa taktiež namietala výklad žalovaného vo vzťahu k Položke 11 Oslobodenie bod 1. a 2. s poukazom na § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch a § 4 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o tvorbe právnych predpisov“). Žalobkyňa uviedla, že ide o oslobodenie podľa tejto a ostatných položiek sadzobníka správnych poplatkov, čo je osobitným oslobodením, mimo všeobecnej úpravy oslobodenia podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch. Ide podľa nej o doplnkovú úpravu, a preto výklad žalovaného, podľa ktorého bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie správneho poplatku z dôvodu, že správca ako oslobodený subjekt nie je uvedený v príslušnej položke sadzobníka správnych poplatkov, považuje za nezákonný. Žalobkyňa podporne poukázala na analogickú právnu úpravu oslobodenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
9. V závere žalobkyňa zhrnula, že odmietnutie uznania oslobodenia je bežnou praxou správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností v prípade podania návrhu na vklad správcom konkurznej podstaty, čo podľa nej nemá oporu v platnej legislatíve. Poukázala tiež na § 91 ods. 1 zákona o konkurze, podľa ktorého účelom speňažovania majetku v konkurze je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov, pričom vynakladanie nákladov, ktoré nie sú nevyhnutné je v rozpore so zákonom o konkurze. Za takýto výdavok považuje práve správny poplatok, ktorý nie je povinná platiť, keďže poplatková povinnosť vznikla výlučne na základe napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.01.2024 uviedol, že neporušil žiaden právny predpis, keď rozhodol o prerušení konania o návrhu na vklad. Zotrval na tom, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty nie je oslobodená od správneho poplatku za podanie návrhu na vklad.
11. Na podporu svojej argumentácie predložil žalovaný odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra SR na list zo dňa 18.04.2023, v ktorom úrad uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a poukázal na dôvodovú správu vo vzťahu k novele zákona o správnych poplatkoch zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení hroziaceho úpadku“), podľa ktorej bol medzi subjekty oslobodené od platenia správnych poplatkov zahrnutý, okrem iného, správca konkurznej podstaty z dôvodu problémov v aplikačnej praxi, a to najmä l. Napokon ani v poznámke pod čiarou 1ba), ktorá má síce iba informatívny charakter, nie je uvedený odkaz na katastrálny zákon, iba na zákon o konkurze a zákon o riešení hroziaceho úpadku, pričom ani osobitné oslobodenie uvedené v rámci Položky 11 sa nevzťahuje na správcu konkurznej podstaty. Žalovaný, v zhode s Úradom pre geodéziu, kartografiu a kataster SR, má za to, že oslobodenie od správnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch sa vzťahuje na správcu iba vo vzťahu k poskytovaniu informácií, resp. údajov z katastra nehnuteľností, napr. výpisu z listu vlastníctva, lustrovanie majetku a pod., t. j. práve to, čo bolo pred novelizáciou zákona o správnych poplatkoch predmetom spoplatňovania vo vzťahu k správcom konkurznej podstaty, nie však samotné vkladové konanie.
IV.
Replika žalobkyne, duplika žalovaného
12. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 21.03.2024 zotrvala na argumentácií v súvislosti s jej oprávneniami konať v mene a na účet predávajúceho úpadcu v zmysle § 44 ods. 1 zákona o konkurze, ako aj s účelom speňažovania majetku v konkurze v zmysle § 91 ods. 2 zákona o konkurze, na základe ktorej mala za to, že nie je povinná platiť správny poplatok, pretože nejde o nevyhnutný výdavok v konkurze, ktorého vynaloženie je v rozpore so zákonom o konkurze.
13. Vo vzťahu k odpovedi Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žalobkyňa uviedla, že tento nemá záväzný charakter, pričom považovala konštatovanie o oslobodení správcu len v súvislosti s poskytovaním informácií a údajov z katastra nehnuteľností za nemajúce oporu v znení zákona.
14. V súvislosti s výkladom a aplikáciou inštitútu oslobodenia zo strany žalovaného žalobkyňa ďalej poukázala a porovnala § 4 ods. 1 písm. a) a b) vo vzťahu k § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch. Zdôraznila, že v prípade oslobodenia správcu konkurznej podstaty (§ 4 ods. 2) neexistuje výnimka podľa Položky 11 sadzobníka správnych poplatkov, ktorá by negovala oslobodenie ako to je v prípade oslobodenia štátnych orgánov, obcí, vyšších územných celkov, rozpočtových organizácií a Slovenského pozemkového fondu (§ 4 ods. 1).
15. Žalobkyňa napokon uviedla, že považuje prístup žalovaného k výkladu a aplikácií oslobodenia od správnych poplatkov správcu konkurznej podstaty za svojvoľný a prieči sa účelu konkurzného konania.
16. Žalovanému bola replika žalobkyne zaslaná na dupliku, ktorý na ňu nereagoval.
V.
Konanie na správnom súde
17. Súd na prejednanie vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 14.07.2026, na ktorom rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobkyne a za neprítomnosti zástupcu žalovaného. Zástupca žalobkyne zotrval na pojednávaní na podanej žalobe ako aj na všetkých jej žalobných dôvodoch. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol: „Vážený senát, v plnom rozsahu sa pridržiavame aj podanej správnej žaloby, ako aj repliky, ktoré sme uviedli. Myslím si, že práve v dôsledku koncentrácie konania, už aj doplnenie nejakých nových právnych argumentov alebo nejakých ďalších vysvetlení by už ani súdom nemohlo byť akceptované. Ja uvádzam len to, že tá žaloba vzhľadom aj na relatívne nízku sumu o ktorú išlo, o ten poplatok, ide skôr o principiálnu vec. Správca konkurznej podstaty v zmysle §44 ods.1 §91 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii má definovaný účel speňažovania majetku a to je, čo najvyšší výťažok pri čo najnižších nákladoch. Problémom je, že správca konkurznej podstaty koná za úpadcu a nemá platiť to, čo nemá. Tu nastal práve tento problém, že nie je možné uzatvoriť tento konkurz, pretože sa čaká na toto rozhodnutie, práve v dôsledku toho, že podľa nášho názoru bolo zaplatené niečo, čo zaplatené byť nemalo lebo zákon o súdnych poplatkoch je zrejmý, tam je jasné, že je oslobodený, ale zákon správnych poplatkoch pripúšťa možno nejakú argumentačnú vôľu. Práve v konaní bolo produkované to vyjadrenie Úradu geodézie a kartografie, tam sa ukázala absurdita toho výkladu, ktorý aplikoval žalovaný, že v nejakých dožiadaniach, tam má byť oslobodený, ale pri konaní o vklade, ktoré je štandardné, nezaťažujúce a úplne gro konania na katastri, tam nemá byť správca konkurznej podstaty oslobodený, čo je za nás priamo v rozpore so znením zákonnej úpravy. Čiže nie je potrebná nejaká komplikovaná výkladová metóda k tomu, aby sme dospeli k záveru, že tá žaloba je dôvodná a preto navrhujeme, aby súd rozhodol tak, ako sme to uviedli v petite žaloby a priznal aj trovy právneho zastúpenia. Ďakujem.“
VI.
Relevantná právna úprava
18. Podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
21. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
22. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania").
24. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
25. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
26. Podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona, rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
27. Podľa § 31a písm. b) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak nebol zaplatený správny poplatok.
28. Podľa § 31b ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok.
29. Podľa § 31b ods. 2 katastrálneho zákona, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. d), e) a g) sa nemožno odvolať.
30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, poplatníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 4 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, od poplatkov sú oslobodené a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a rozpočtové organizácie, s výnimkou položky 10 a 11 sadzobníka, ak tento zákon neustanovuje inak, a b) Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, s výnimkou položky 10 a 11 sadzobníka, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch, od poplatkov sú okrem osôb uvedených v odseku 1 oslobodené aj súdy, prokuratúra, orgány činné v trestnom konaní, notári pri výkone činnosti súdneho komisára podľa osobitného predpisu, exekútori pri výkone exekúcie podľa osobitného predpisu, správca v konaní podľa osobitných predpisov, likvidátor, Slovenský Červený kríž pri plnení úloh podľa osobitného predpisu a právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu na účely preverenia údajov poskytnutých osobami, ktoré boli zaradené do programu poskytovania pomoci štátu občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.
33. Podľa Položky 11 Oslobodenie bodu 1. sadzobníka správnych poplatkov, od poplatku podľa tejto položky sú oslobodené obce a vyššie územné celky, ak návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podávajú v súvislosti s usporiadaním vlastníckych práv k pozemným komunikáciám a ku školám, ktoré prešli do ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení aj Slovenský pozemkový fond a správca lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, ak ide o úkony spojené s konaním o pozemkových úpravách.
34. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
35. Podľa § 91 ods. 1 zákona o konkurze, speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.
36. Podľa § 91 ods. 2 zákona o konkurze, účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
37. Podľa § 167n ods. 1 zákona o konkurze, nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec.
38. Podľa § 167p ods. 1 zákona o konkurze, hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady.
39. Podľa § 167t zákona o konkurze, nákladmi konkurzu sú a uspokojujú sa z výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov v tomto poradí: a) odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku, b) nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu, c) náklady spojené so správou majetku podliehajúceho konkurzu, d) preddavok na trovy znaleckého posudku, e) úhrada nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo schôdzou veriteľov.
40. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a k sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
VII.
Právny názor správneho súdu
41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
42. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. V-1815/2023 zo dňa 27.09.2023 o prerušení konania o povolení vkladu podľa § 31a písm. b) katastrálneho zákona, ktorý podala žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty konajúca v mene
a na účet predávajúceho úpadcu. Žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie správneho poplatku za návrh na vklad podľa Položky 11 písm. b) bodu 3. Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch.
43. Správny súd konajúc podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
44. V prvej časti správnej žaloby žalobkyňa namietala nesprávne poučenie, kde sa uvádzalo, že proti preskúmavanému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom podľa § 7 Správneho súdneho poriadku. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v danom prípade nebolo sporné, že napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v zmysle § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, ale aj v tomto prípade je potrebné sa zaoberať otázkou, či napadnuté rozhodnutie bolo spôsobilé svojimi účinkami zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne, v postavení správkyne konkurznej podstaty konajúcej v mene a na účet predávajúceho úpadcu.
45. Správny súd má za to, že do subjektívnych práv žalobkyne by mohlo byť zasiahnuté, ak by kataster nehnuteľností v konaní o návrhu účastníka na vklad posúdil a vyhodnotil oslobodenie od platenia správnych poplatkov v rozpore s § 4 zákona o správnych poplatkoch, vyzval by účastníka konania na zaplatenie správneho poplatku, účastník by ho nezaplatil a následne by kataster nehnuteľností konanie zastavil pre nezaplatenie správneho poplatku podľa § 31b ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona (ktoré je rozhodnutím konečným a v neprospech účastníkov). Účastník, v tomto prípade správkyňa konkurznej podstaty by tak týmto procesným rozhodnutím bola zasiahnutá do svojich subjektívnych práv, keďže by sa proti napadnutému rozhodnutiu nemohla brániť, ako to uviedol žalovaný v poučení (podať odvolanie, správnu žalobu, návrh na obnovu konania). V tomto prípade by teda išlo o zásah do základného práva účastníka vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, keďže zaplatením správneho poplatku v rozpore so zákonom by došlo k zmenšeniu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu úpadcu. Uvedené majetkové právo je neoddeliteľne späté s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, podľa ktorého nesmie byť z právomoci súdu vylúčený prieskum rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, čo je vyjadrené aj v § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku.
46. Vzhľadom na uvedené správny súd v zhode so žalobkyňou dospel k záveru, že nebola splnená podmienka pre vylúčenie súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, keďže napadnuté rozhodnutie, aj napriek svojej procesnej povahe, bolo spôsobilé privodiť ujmu na subjektívnom majetkovom práve predávajúceho úpadcu, v mene a na účet ktorého konala žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty.
47. Správny súd uvádza, že žalobkyňa napriek podanej správnej žalobe, správny poplatok v lehote stanovenej žalovaným uhradila a v konaní o návrhu na vklad sa pokračovalo. Napokon žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 22.11.2023, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcej (č.l. 55 súdneho spisu).
48. K námietke žalobkyne o tom, že prevod vlastníckeho práva bol v danom prípade realizovaný v rámci režimu speňažovania majetku predávajúceho úpadcu v konkurze, a preto má byť žalobkyňa oslobodená od platenia správneho poplatku v konaní o návrhu na vklad, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Speňažovanie nehnuteľnosti tvoriacej konkurznú podstatu podľa § 167n zákona o konkurze nie je ukončené už samotným výberom najvyššej ponuky v ponukovom konaní a zložením kúpnej ceny v plnom rozsahu záujemcom na účet správcu. Účel, ktorým je získanie výťažku pre veriteľov, je naplnený až dovŕšením prevodu vlastníckeho práva na nadobúdateľa. Keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká, mení sa a zaniká až samotným vkladom do katastra (§ 28 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka), je podanie návrhu na vklad nevyhnutným a logickým zavŕšením resp. dokonaním speňažovania, ktoré správkyňa uskutočňuje v mene a na účet úpadcu (§ 167b ods. 1 zákona o konkurze). Návrh na vklad podaný správkyňou preto nemožno odtrhnúť od konkurzného režimu a posudzovať ho izolovane len ako súkromnoprávny prevod medzi dvomi fyzickými osobami, ako to urobil žalovaný. Skutočnosť, že kúpna zmluva sa po hmotnoprávnej stránke spravuje § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, nevylučuje súčasné použitie zákona o konkurze, ktorý osobitným
spôsobom upravuje speňažovanie a postavenie správcu. Práve preto zmluva na ustanovenia zákona o konkurze odkazuje. Žalovaný teda nesprávne zúžil právny základ posúdenia veci výlučne na § 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch a na postavenie správkyne ako „zástupcu“ úpadcu, pričom sa vôbec nevysporiadal s tým, či žalobkyni svedčí osobné oslobodenie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch.
49. Dôvodnou je napokon aj námietka žalobkyne týkajúca sa vzťahu medzi všeobecným oslobodením podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch a oslobodením podľa Položky 11 sadzobníka. Žalovaný založil svoj záver na úvahe, že správca ako oslobodený subjekt nie je uvedený v Položke 11 sadzobníka správnych poplatkov. Tento výklad však neobstojí. Oslobodenie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch je oslobodením osobným (subjektovým), ktoré sa viaže na postavenie správcu konajúceho v konaní podľa osobitných predpisov, a pôsobí nezávisle od toho, čo je uvedené v jednotlivých položkách sadzobníka. Skutočnosť, že ide o oslobodenie autonómne a nezúžené vo vzťahu ku katastrálnym poplatkom, vyplýva zo systematiky § 4 zákona o správnych poplatkoch. Zatiaľ čo pri subjektoch oslobodených podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona o správnych poplatkoch (štátne orgány, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a Slovenský pozemkový fond) zákonodarca oslobodenie výslovne obmedzil slovami „s výnimkou Položky 10 a 11 sadzobníka“, pri subjektoch oslobodených podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch, medzi ktoré patrí aj správca, takúto výnimku neustanovil. Z porovnania týchto odsekov je zrejmé, že ak by zákonodarca chcel vyňať poplatok za návrh na vklad (Položka 11 sadzobníka správnych poplatkov) aj z oslobodenia správcu, urobil by tak rovnako výslovne, ako to urobil v § 4 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch. Uvedený záver žalovaného by zároveň znamenal, že správca by musel byť osobitne uvedený v Položke 11 sadzobníka správnych poplatkov, čo však nie je potrebné, pretože oslobodenie správcu v predmetnej položke sa naň ani nevzťahuje.
50. Pokiaľ žalobkyňa poukázala aj na účel speňažovania (§ 167t zákona o konkurze) a na povinnosť vynakladať len nevyhnutné náklady, správny súd mal za to, že tento argument svedčí v jej prospech. Ak je správkyňa konkurznej podstaty od poplatku oslobodená, jeho zaplatenie by bolo vynaložením nákladu, ktorý zaťažuje konkurznú podstatu bez právneho dôvodu.
51. Žalovaný vo vyjadrení sa k správnej žalobe poukázal na Odpoveď na list Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 18.04.2023 (č.l. 32 súdneho spisu), kde úrad uviedol, že správca konkurznej podstaty nie je oslobodený od správnych poplatkov, ktoré súvisia s vkladovým konaním. K predmetnej odpovedi správny súd uvádza, že vo vzťahu k výkladu § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch správny súd pripúšťa, že popri jazykovom výklade, ktorý svedčí oslobodeniu správcu, sa žalovaný dovoláva výkladu teleologického, podľa ktorého malo zavedené oslobodenie sledovať len úkony smerujúce k zisťovaniu majetku v konkurze (výpisy, informácie a obdobné úkony). Tento jeho výklad však neobstojí, pretože obmedzenie oslobodenia len na takéto úkony z dôvodovej správy nevyplýva, pričom rozhodujúce je najmä, že jazykový aj systematický výklad zhodne svedčia v prospech oslobodenia od platenia správnych poplatkov, keďže podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (I. ÚS 351/2010, III. ÚS 341/2007) sú ostatné výkladové metódy postavené na roveň gramatickému výkladu a odklon od textu je prípustný len zo závažných dôvodov vyžadovaných účelom zákona či ústavne súladným výkladom. Takéto závažné dôvody v danom prípade nielenže absentujú, ale teleologický výklad presadzovaný žalovaným by viedol k zúženiu zákonom priznaného oslobodenia v neprospech poplatníka, čo je pri ukladaní poplatkov (čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) neprípustné. Prípadná pochybnosť o rozsahu poplatkovej povinnosti sa musí vykladať v prospech jednotlivca.
52. Záverom správny súd taktiež poukazuje na Katastrálny bulletin č. 2/2025 (prístupné: https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/kb-2-2025.pdf), kde bola zodpovedaná otázka č. 24: „Správca konkurznej podstaty trvá na tom, že je oslobodený kompletne od správnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správnych poplatkoch“) od novely v roku 2022 a ak to súvisí s jeho činnosťou. Je správca konkurznej podstaty oslobodený od správnych poplatkov pri výkone svojej činnosti? Odpoveď: Áno, správcovia konkurznej podstaty sú oslobodení od správnych poplatkov pri návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch, ak ide o súvislosť s činnosťou podľa osobitného predpisu. Posúdenie nároku na oslobodenie od platenia správneho poplatku sa týka § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch, nakoľko podľa dikcie predmetného ustanovenia ide o oslobodenie pre v ňom vymenované osoby, z ktorých jednou je aj správca konkurznej podstaty v konaní podľa osobitných predpisov s odkazom na právne predpisy (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bez výnimky, t. j. aj bez výnimky vo vzťahu k položke 10 a 11 sadzobníka správnych poplatkov.“ 53. Vychádzajúc z uvedeného správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o prerušení konania o návrhu na vklad spojené s výzvou na zaplatenie správneho poplatku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný posúdil poplatkovú povinnosť žalobkyne výlučne podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch a nevysporiadal sa s namietaným oslobodením podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
54. Právnym názorom správneho súdu, podľa ktorého žalobkyni ako správkyni konkurznej podstaty konajúcej v mene a na účet úpadcu svedčí oslobodenie od správneho poplatku za návrh na vklad podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku). Správny súd neprehliada, že vklad vlastníckeho práva bol medzitým právoplatne povolený a konanie o návrhu na vklad je tým skončené. Práve preto sa náprava nezákonného poplatkového zaťaženia konkurznej podstaty môže dosiahnuť vrátením správneho poplatku podľa § 10 zákona o správnych poplatkoch, ktorý bol vybraný bez právneho dôvodu. K ostatným žalobným bodom, ktoré žalobkyňa subsumovala pod § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku, správny súd uvádza, že vo veci nebol sporný skutkový stav, ale jeho právne posúdenie, a preto uvedené zrušovacie dôvody neboli naplnené.
55. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mala žalobkyňa vo veci celkom alebo sčasti úspech.
56. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd jej priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
58. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.