Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1938/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, práv. zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., zast.: Mgr. Dominik Werner, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 10.902,78 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov, sp. zn. 274EX 743/25, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1938/2025 zo dňa 03. 02. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1938/2025 zo dňa 03. 02. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1938/2025 zo dňa 03. 02. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1938/2025 zo dňa 03. 02. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie primárne spochybnila samotný exekučný titul, tento považuje za rozhodnutie, ktoré nemôže byť spôsobilým exekučným titulom a preto mal byť podľa názoru povinnej aj návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý. K uvedenému vyššia súdna úradníčka uviedla, že zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať. Vyšší súdny úradník tak predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinnej vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti, a to bez vypočutia žalovaného. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní ďalej poukázala aj na povinnosť súdu posúdiť, či spotrebiteľská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala vplyv na uplatňovaný nárok. Skutočnosť, že došlo k vydaniu platobného rozkazu preukazuje, že súd v rámci prieskumu návrhu na jeho vydanie nedospel k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej

podmienky, a teda nenašiel dôvod pre nevydanie platobného rozkazu. Ďalej vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že žalovaná (povinná) mala právo podať voči platobnému rozkazu odpor v prípade, ak sa domnievala, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by platobný rozkaz nemal byť vydaný. Povinná tiež poukázala na to, že nedošlo k ex offo súdnej kontrole spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up/1940/2021 a po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol neprípustný z dôvodu, že sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše, povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nijako nekonkretizovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala mať vplyv na vymáhaný nárok a povinná ohraničila svoj návrh len na neurčité zovšeobecňovanie. S poukázaním na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022 a so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku k tvrdeniam povinnej o neprijateľných zmluvných podmienkach vyššia súdna úradníčka zdôraznila predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá návrh na zastavenie exekúcie podala. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Všeobecná argumentácia povinnej bez odkazu na konkrétne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré majú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a to, aký tieto mali vplyv na vymáhaný nárok v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, nemožno považovať za relevantnú v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Všeobecné tvrdenia povinnej neumožňujú súdu vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania a nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnej a jej zodpovednosti (najmä ak je zastúpená advokátom) uviesť jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. Povinná však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikovala znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v návrhu neuviedla, zároveň nevysvetlila a neodôvodnila jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Z uvedených dôvodov vyššia súdna úradníčka preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote povinná sťažnosť, v ktorej uviedla, že napadnuté rozhodnutie je krajne arbitrárne, svojvoľné, právne neudržateľné, vnútorne rozporné a prieči sa ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít – záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež záverom, ku ktorým dospel Súdny dvor. Opätovne poukázala na to, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Povinná ako spotrebiteľ pod ťarchou finančnej situácie uzatvorila s pôvodným veriteľom typickú adhéznu (formulárovú) zmluvu o úvere, ktorej obsah nebola schopná ovplyvniť. V rámci ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami bola na pôde Európskej únie prijatá aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 6 ods. 1 zaväzuje členské štáty aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Splnenie tejto povinnosti okrem iného znamená, že súdy členského štátu musia v prípadoch, ak si žalobca súdnou cestou na základe adhéznej zmluvy uplatňuje svoj nárok na súde, z úradnej povinnosti skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.: Pl.z. ÚS 1/2022 z 15. 06. 2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024 a nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 252/2024 z 16. 10. 2025. Vo svetle citovanej judikatúry označila napádané rozhodnutie za nezákonné, súd úplne opomenul vziať na zreteľ tú skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica v pozícii exekučného súdu je za predpokladu, že doposiaľ súd v základnom ani vykonávacom konaní preukázateľne nepreskúmal z úradnej povinnosti existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej si žalobca (v exekučnom konaní už oprávnený) uplatnil svoj tvrdený nárok voči spotrebiteľovi súdnou cestou. Aj s poukazom na najnovšie, vyššie citované závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozn.: Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.: II. ÚS 252/2024 zo dňa 16.10.2025) je povinnosťou exekučného súdu náležite a dôsledne preskúmať, či spotrebiteľská zmluva vrátane jej príloh neobsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, pričom exekučný súd je povinný sa s touto skutočnosťou náležite vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Exekučný súd (vyššia súdna úradníčka) rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietla návrh na zastavenie exekúcie sťažovateľky opiera v prvom rade o argumentáciu založenú na tom, že sťažovateľka mala v základnom (upomínacom) konaní možnosť v zákonnej lehote podať voči platobnému rozkazu odpor, ktorú nevyužila, čím platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Argument exekučného súdu ako taký je právne irelevantný a so zreteľom na závery Súdneho dvora ani Ústavného súdu Slovenskej republiky neobstojí. Rozhodnutie exekučného súdu je v príkrom rozpore s legitímnymi očakávaniami sťažovateľky už len preto, že o obdobnej veci bolo zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky judikované, že Okresný súd Banská Bystrica totožným konaním porušil práva sťažovateľa. Konanie a závery exekučného súdu, ktorému sú zrejmé závery Ústavného súdu, nemožno označiť inak, než ako absolútnu ignoráciu a úmyselný postup v rozpore s nimi. Toto konanie exekučného súdu je preukázateľne svojvoľné, arbitrárne a z tohto dôvodu aj nezákonné. Na margo povinnosti súdu v základnom konaní skúmať z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu spotrebiteľa) existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ako aj ostatných pridružených dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou treba povedať, že z ústavného hľadiska zďaleka nepostačuje záver a argument, ktorý uvádza exekučný súd, ktorý je založený na konštatovaní, že k splneniu povinnosti skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v upomínacom konaní došlo a záver o tom, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky je odôvodnený skutočnosťou, že súd vydal platobný rozkaz. Táto skutočnosť totiž nepreukazuje, v akom rozsahu a či skutočne došlo k prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko súd tento záver v upomínacom konaní bližšie nešpecifikoval ani náležite neodôvodnil – platobný rozkaz ako zjednodušená forma súdneho rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie, v dôsledku čoho neobstojí záver o tom, že došlo k preukázateľnému preskúmaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd musí náležite, dôkladne a preukázateľne preskúmať spotrebiteľskú zmluvu vrátane všetkých s ňou súvisiacich dokumentov, všeobecných úverových podmienok platných v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a vyhodnotiť, či jednotlivé zmluvné ustanovenia nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pričom tento prieskum musí byť transparentne a náležite premietnutý do odôvodnenia súdneho rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní. A contrario, táto povinnosť nie je v predmetnej veci sťažovateľky splnená, súd preukázateľne postupoval v rozpore s požiadavkami práva Únie, keď sa návrhom sťažovateľky absolútne nezaoberal a to napriek tomu, že súdu trvalo vyše 6 mesiacov, kým vo veci rozhodol. Vágne tvrdenie exekučného súdu, obsiahnuté v bode 17 odôvodnenia, keď exekučný súd konštatuje, že preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up/1940/2021 a po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh súd nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol neprípustný z dôvodu, že sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, v žiadnom prípade neobstojí a ani uvedené nijakým relevantným spôsobom nepreukazuje, že súd náležite preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky. Exekučný súd v napadnutom uznesení argumentačne pracuje s procesnou logikou koncentrácie konania a neunesenia dôkazného bremena sťažovateľkou tak, akoby išlo o štandardný sporový režim Civilného sporového poriadku. Takýto prístup je však v exekučnom konaní nielen nesprávny, ale aj ústavne neakceptovateľný. Už zo samotného znenia ust. § 200 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácii sa v exekučnom konaní nepoužijú. Exekučný súd preto nemôže odmietnuť vecné posúdenie obrany spotrebiteľa len z dôvodu jeho skoršej procesnej pasivity (nepodanie odporu), neúplnosti alebo nedostatočnej konkretizácie. Napadnuté rozhodnutie je v jadre svojej argumentácie vnútorne rozporné, keď na jednej strane vyššia súdna úradníčka tvrdí, že preskúmala spis z upomínacieho konania vedený na Okresnom súde Banská Bystrica, č. k.: 8Up/1940/2021 a z tohto preskúmania vyvodzuje záver, že nedospela k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. že nenašla dôvod pre nevydanie platobného rozkazu. Na strane druhej však návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie zamieta s poukazom na to, že sťažovateľka mala neuniesť dôkazné bremeno a že neprijateľné podmienky nekonkretizovala tak, aby ich súd mohol vecne preskúmať. Tento rozpor je zásadný, pretože ak vyššia súdna úradníčka tvrdí, že prieskum už údajne vykonala (resp. že prieskum prebehol už v základnom konaní a exekučný súd len verifikuje jeho výsledok), potom nemôže súčasne tvrdiť, že neprijateľné zmluvné podmienky skúmať nebude a návrh treba zamietnuť z dôvodu, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Ak bol prieskum vykonaný, súd mal disponovať podkladmi o tomto prieskume a svoje závery mohol sťažovateľke objasniť a presne a jednoznačne objasniť, čo konkrétne skúmal a s akým záverom. Napriek týmto rozporným tvrdeniam z napádaného rozhodnutia možno vyčítať výlučne vágne konštatovanie, že k preskúmaniu neprijateľných zmluvných podmienok došlo v základnom konaní (čo nebolo preukázané

žiadnym relevantným spôsobom a predmetné tvrdenie nemá oporu ani v meritórnom rozhodnutí súdu) a tiež rovnako všeobecné konštatovanie, že súd preskúmal spis z upomínacieho konania. Tvrdenie o realizácii prieskumu spisu z upomínacieho konania pritom znovu nasvedčuje, že ide len o účelové tvrdenie – tu znovu akcentujeme, že prieskum neprijateľných zmluvných podmienok môže realizovať výlučne sudca, nie vyšší súdny úradník a samotný prieskum má byť realizovaný kvalifikovanou formou (nestačí konštatovať neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok), vice versa, súd je povinný sa s prieskumom náležite vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia – k uvedenému však v predmetnej veci nedošlo. Za týchto okolností je preto odôvodnený záver, že prieskum neprijateľných zmluvných podmienok doposiaľ realizovaný nebol ani v základnom, ani v exekučnom konaní. Vzhľadom k tomu je právne neudržateľné zamietnuť obranu sťažovateľky len preto, že spotrebiteľ, ktorý nedisponuje rovnopisom spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že sa mu táto nezachovala, necituje presné znenie jej klauzúl. Ak uznesenie neobsahuje ani len stručné vyhodnotenie, prečo takáto podmienka obstojí, potom tvrdenie o vykonanom prieskume nemá verifikovateľný obsah. Napadnuté uznesenie nespĺňa minimálne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia v spotrebiteľskej veci, neidentifikuje predmet prieskumu, neuvádza metodiku a postup, ako bol prieskum realizovaný a neponúka preskúmateľné dôvody, pre ktoré mal vymáhaný nárok obstáť aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok. Takto koncipované odôvodnenie nepredstavuje účinnú ochranu spotrebiteľa, ale iba deklaráciu, ktorá je absolútne nepreskúmateľná. Je na mieste, aby súd napadnuté uznesenie zrušil (prípadne zmenil) a vecne zabezpečil ochranu spotrebiteľa v súlade s právom Únie a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, t. j. vykonal riadny a preukázateľný ex offo prieskum neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a v súvisiacich dokumentoch a svoje závery premietol do riadne preskúmateľného odôvodnenia. Len takýmto postupom možno odstrániť nezákonnosť, vnútorné rozpory a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnúť v predmetnej veci v súlade s požiadavkami účinnej ochrany spotrebiteľa.

3. Oprávnený k sťažnosti povinnej uviedol, že súd v uznesení správne konštatoval, že prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok je zákonnou podmienkou pre vydanie platobného rozkazu. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie podaný kvalifikovaným právnym zástupcom povinnej je postavený len na dohade o údajnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok, je neurčitý a bol správne zamietnutý. Oprávnený sa stotožňuje s poukazom súdu na zásadu Vigilantibus iura scripta sunt a faktu, že povinnej nič nebránilo voči platobnému rozkazu podať odpor. Platobný rozkaz mu bol riadne doručený, čo je podmienkou nadobudnutia jeho právoplatnosti.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

10. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu podanej sťažnosti treba konštatovať, že napadnuté uznesenie je vecne správne, pričom vyššia súdna úradníčka ho aj dostatočne odôvodnila. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec opakuje a zdôrazňuje, že predmetná exekúcia sa vedie na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Up/1940/2021 zo dňa 27. 12. 2021, právoplatný a vykonateľný dňa 25. 01. 2022 (ďalej len „exekučný titul“); platobný rozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Keďže exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní, s odkazom na § 48 ods. 3 písm. d) Exekučný poriadok oprávnený nebol povinný predkladať exekučnému súdu zmluvnú dokumentáciu, ale exekučný súd si túto zabezpečil nahliadnutím do spisu sp. zn. 8Up/1940/2021, kde k návrhu na vydanie platobného rozkazu boli pripojené: Zmluva splátkovom úvere zo 12. 03. 2018, VOP a OP, Sadzobník poplatkov, platobná história, Výzva pred zosplatnením zo dňa 30. 01. 2021, Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04. 03. 2021, Zmluva o postúpení spolu s prílohou, Oznámenie o postúpení zo dňa 29. 06. 2021 a ďalšie. Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na podklade Zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5142310146 zo dňa 12. 03. 2018, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov povinnej ako fyzickej osobe formou spotrebiteľského úveru vo výške 13.000,-EUR.

12. Povinná ako dôvod pre zastavenie exekúcie v návrhu na zastavenie exekúcie namietala existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR sa domáhala od exekučného súdu ex offo prieskumu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a v súvisiacich dokumentoch.

13. Napriek nesúhlasu povinnej so zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie musí aj sťažnostný súd konštatovať, že v danom prípade nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie (ani len čiastočné). Naopak, zohľadniac opakovanú obranu povinnej, sťažnostný súd dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, pričom sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom prezentovanými vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení, že povinná v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní dôvodov pre zastavenie exekúcie.

14. V prvom rade sťažnostný súd ohľadom možnosti preskúmania exekučného titulu (aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok) opätovne pripomína, že Exekučný poriadok pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, avšak len v zákonom vymedzenom rozsahu, ktorý je daný v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom sa jedná o výpočet taxatívny, teda taký ktorý nemožno rozširovať. V nadväznosti na uvedené tak vyššej súdnej úradníčke a ani sťažnostnému súdu neušlo pozornosti, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, čo v konaní nebolo sporné. Hmotnoprávny prieskum exekučného titulu zo strany exekučného súdu by tak vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci mohol byť prípustný postupom v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, na ktoré v rámci podanej sťažnosti poukazovala i povinná. V tomto smere treba zdôrazniť, že hmotnoprávny prieskum súdneho rozhodnutia zo strany exekučného súdu je prelomením zásady „res iudicata“ (prekážka rozsúdenej veci), s ktorou úzkou súvisí i zásada „ne bis in idem“ (nie dva krát v tej istej veci) a ak by exekučný súd vykonal hmotnoprávny prieskum exekučného titulu bez zákonnej opory, porušil by princíp právnej istoty, právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie na strane oprávneného. Tiež treba zdôrazniť, že exekučný súd prieskum vykonáva len vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať napr. otázku posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, splnenia informačnej povinnosti veriteľa alebo posúdenia, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť

úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti totiž nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok (porovnaj uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 354/2024 zo dňa 11. 07. 2024, sp. zn. I. ÚS 455/2024 zo dňa 21. 08. 2024, sp. zn. IV. ÚS 369/2024 zo dňa 27. 08. 2024, sp. zn. I. ÚS 605/2024 zo dňa 22. 10. 2024, atď.).

15. Súčasne je potrebné doplniť, že povinná (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že vráti aspoň to, čo jej bolo poskytnuté (požičané). Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. Pokiaľ by teda exekučný súd aj zistil prítomnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v rámci zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol vydaný platobný rozkaz a pokiaľ by túto neprijateľnú podmienku bolo možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, v záujme spravodlivého posúdenia veci by to viedlo k zastaveniu exekúcie len v tej časti nároku, ktorý bol uplatnený z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Inak povedané, zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky neznamená automaticky zastavenie celej exekúcie, ako sa toho domáha povinná.

16. Riadiac sa týmito úvahami tak správne vyššia súdna úradníčka sa ďalej zaoberala tým, ktoré zmluvné podmienky v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 12. 03. 2018 resp. vo VOP povinná označila v návrhu na zastavenie exekúcie za neprijateľné. Hoci totiž povinná v rámci podanej sťažnosti citovala niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR týkajúcich sa skúmania neprijateľných zmluvných podmienok v exekučnom konaní, ktoré sú exekučnému súdu známe a vo svojej rozhodovacej činnosti ich aj aplikuje, opomenula tie, v ktorých Ústavný súd SR prijal záver, že „hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak exekučný súd žiadne neprijateľné podmienky nezistil, nemôže bez jasného spochybnenia tohto záveru súdu dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Hoci má súd povinnosť preskúmať neprijateľné podmienky aj bez návrhu, z hľadiska posúdenia porušenia práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu o ich preskúmaní je podstatné, v akej kvalite spotrebiteľ všeobecnému súdu argumentáciu o neprijateľných podmienkach prednesie.“ (III. 358/2026, III. ÚS 619/2023) V tejto súvislosti totiž treba pripomenúť, že exekučný súd je primárne súdom vykonávacím, vykonáva judikované právo, a z tejto pozície tak nemôže v plnom rozsahu nahrádzať všeobecný súd, ktorý vykonáva základné (nachádzacie) konanie tak, ako sa toho zjavne domáha povinná. Exekučné konanie nie je vybavené takými procesnými inštitútmi, ktoré má k dispozícii konanie nachádzacie a rovnako právne následky rozhodnutia exekučného súdu (za stavu, že rozhodnutie exekučného súdu nepodlieha kontrole súdom vyššej inštancie, odvolanie nie je prípustné) môžu mať väčší dopad na práva účastníkov konania.

17. Vo svetle vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie poukazuje na to, že vyššia súdna úradníčka návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietla z dôvodu, že povinná len všeobecne poukázala na zmluvné podmienky, ktoré sú podľa nej neprijateľné, neoznačila však konkrétne zmluvné dojednania a ani neuviedla, akým spôsobom sa tieto neprijateľné zmluvné podmienky prejavili vo vymáhanom nároku. Povinná zrejme vychádzala z premisy, že každá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, s čím sa však súd prvej inštancie nemôže stotožniť. Pokiaľ teda vyššia súdna úradníčka na túto obranu povinnej reagovala tým, že preskúmaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh neprijateľné podmienky nezistila, nemožno jej záveru nič vyčítať. Napokon, ani súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom mala vyššia súdna úradníčka v rámci napadnutého uznesenia preukázať, že ňou preskúmavaná zmluvná dokumentácia neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje. Následne, treba uviesť, že povinná v rámci podanej sťažnosti na tento primárny dôvod zamietnutia jej návrhu (nekonkretizovanie zmluvných dojednaní, ktoré mal exekučný súd preskúmať) opäť reagovala len všeobecným poukazom na povinnosť exekučného súdu skúmať neprijateľné podmienky, nekonkretizovala však zmluvné podmienky, ktoré sú podľa nej neprijateľné a mali vplyv na výšku uplatňovaného nároku. Tu ešte raz súd prvej inštancie pripomína, že nie je úlohou exekučného súdu nahrádzať aktivitu povinnej a už vôbec nie vyjadrovať sa ku všetkým zmluvným podmienkam obsiahnutým v zmluve a v obchodných podmienkach a k tomu či tieto súd vyhodnotil ako prijateľné alebo

neprijateľné. Ak by exekučný súd mal ex offo kontrolovať a vyjadrovať sa k desiatkam strán zmluvy o úvere a obchodných podmienok tak, ako sa toho zrejme domáha povinná, pri množstve spotrebiteľských vecí, ktoré sú vedené exekučným súdom, si možno len ťažko predstaviť reálny výkon súdnictva. Povinná ako spotrebiteľ síce má nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho zodpovednosti napr. za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil dobrovoľne, či jeho zodpovednosti za pasivitu v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul a voči ktorému sa spotrebiteľ aktívne nebránil, alebo za nedostatočnú aktivitu v exekučnom konaní. Aj spotrebiteľ musí byť vo vzťahu k svojmu postaveniu a svojim právam obozretný a konať svedomite.

18. Pokiaľ sa povinná bránila tým, že nemala k dispozícii zmluvu o úvere a ďalšiu dokumentáciu, uvedené sťažnostný súd nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod pre jej všeobecnú obranu. Navyše, nahliadnutím do spisu sp. zn. 8Up/1940/2021 súd prvej inštancie zistil, že povinná tu prostredníctvom zástupcu žiadala o prístup do elektronického súdneho spisu, ktorý prístup jej dňa 08. 09. 2025 bol povolený. Prístupom do elektronického súdneho spisu sp. zn. 8Up/1940/2021 tak získala aj prístup ku zmluve a zmluvnej dokumentácii, a teda svoju obranu mohla relevantne doplniť a konkretizovať zmluvné podmienky, ktoré považovala za neprijateľné a mali vplyv na vymáhaný nárok. Napokon, ako sama povinná poukázala, vo vzťahu k nárokom zo spotrebiteľských zmlúv sa koncentračná zásada exekučného konania vyjadrená v § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku neaplikuje (II. ÚS 252/2024), a preto čo sa týka skutočností na jej obranu, tieto mohla doplniť kedykoľvek do času rozhodnutia súdu, nielen len v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

19. Hoci na strane zástupcu povinnej sa nejedná o advokáta, ako nesprávne konštatovala vyššia súdna úradníčka, vzhľadom na obsah a rozsiahlosť oboch podaní zástupcu povinnej súd prvej inštancie má za to, že zástupca povinnej sa v problematike ochrany spotrebiteľa dobre orientuje, pričom jeho podania dosahovali kvalitu podaní advokáta. Požiadavka na adresnú obranu zo strany povinnej tak podľa názoru sťažnostného súdu bola namieste.

20. Napriek vyššie uvedenému, aby sťažnostný súd učinil za dosť ochrane povinnej ako spotrebiteľke, uvádza, že z obsahu súdneho spisu sp. zn. 8Up/1940/2021 vyplýva, že oprávnený v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil a bola mu priznaná k zaplateniu istina 12.623,71 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 10.886,78 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.488,35 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 232,58 Eur a neuhradených poplatkov vo výške 16,-Eur. Úver bol povinnej poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12. 03. 2018 vo výške 13.000,- Eur pri úrokovej sadzbe 9,5 % ročne (pri zohľadnení zľavy vo výške 7,5 % ročne), bez špecifického účelu (úver na „čokoľvek“), s výškou splátky 191,-Eur mesačne, s počtom splátok 96, s konečnou splatnosťou dňa 20. 03. 2026, RPMN vo výške 9,39 %, priemernou hodnotou RPMN 8,58 % a celkovou čiastkou k uspokojeniu 18.334,03 Eur. Súčasne so zmluvou bolo dojednané aj poistenie k úveru vo výške 9,44 Eur mesačne. Povinná bola informovaná, že banke platí poplatky uvedené v zmluve a podľa Sadzobníka. Podľa čl. II. bodu 7 zmluvy o úvere, ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania (podľa čl. I. bodu 1 – úrok z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom), vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií. Podľa čl. III. bodu 1 zmluvy o úvere, súčasťou zmluvy sú: a) Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., s účinnosťou od 01. 01. 2015, b) Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s., s účinnosťou od 01. 01. 2015, c) Sadzobník a d) podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Podľa čl. III. bodu 6 zmluvy o úvere, prílohami zmluvy sú: Súhlas s poistením k úveru a Splátkový kalendár. Podľa bodu 8.1. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s., za prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z prípadov porušenia Banka môže: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote, ktorú Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z pripojenej platobnej histórie vyplýva, že povinná sa do zásadného omeškania s platením splátok úveru dostala v januári 2019, od kedy sa jej nepodarilo riadne obnoviť platobnú disciplínu s tým, že banka ju v januári 2021 upozornila na omeškanie a upozornila ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Keďže povinná omeškané splátky neuhradila, listom zo dňa 04. 03. 2021 banka povinnej oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti s odkazom na bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od 01. 01.

2015 v aktuálnom znení z dôvodu, že omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace.

21. Ako z pripojených listín teda vyplýva, v rámci exekučného titulu boli oprávnenému priznané plnenia, k plneniu ktorých sa zaviazala samotná povinná v rámci uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere. Súčasťou priznaného nároku sú plnenia týkajúce sa hlavného predmetu zmluvy (nevrátená istina úveru, zmluvný úrok a úrok z omeškania), pričom zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny boli v rámci predloženej zmluvy o úvere vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a navyše tieto zmluvné dojednania povinná ani nenamietala. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, tieto boli priznané v zákonnej výške, pričom zmluva o úvere ani neobsahuje také ustanovenie, ktoré by oprávnenému umožňovalo žiadať vyšší úrok z omeškania než stanovujú právne predpisy. Predmetom prieskumu z pohľadu exekučného súdu tak mohla byť len suma 16,-Eur predstavujúca poplatky (podľa platobnej histórie 2 x 8,-Eur), ktoré poplatky zodpovedajú poplatkom dojednaným priamo v čl. II bode 6. zmluvy o úvere za omeškanie so splácaním pohľadávky. V tejto súvislosti však treba uviesť, že nie každý poplatok (napr. za upomienku) je automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom vzhľadom na výšku poplatkov, i v porovnaní s výškou celkovej nezaplatenej istiny úveru, a to, že povinná bola s dojednaním poplatku oboznámená priamo v zmluve, dospel sťažnostný súd k záveru, že sa nejedná o neprimerane vysokú sumu poplatkov. Iné poplatky neboli predmetom vymáhaného nároku. Pokiaľ ide o dohodu o zosplatnení, táto vyplýva priamo zo zmluvy o úvere (čl. II. bodu 7 zmluvy o úvere), pričom podmienky sú upravené v obchodných podmienkach (bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, A., s účinnosťou od 01. 01. 2015), čo je bežnou bankovou praxou s tým, že podmienky zosplatnenia zodpovedali zákonnej úprave zosplatnenia podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2024. Navyše súd poukazuje na to, že banka podľa platobnej histórie k zosplatneniu nepristúpila bezprostredne po splnení podmienok, ale povinná mala dostatočný časový priestor pre obnovenie platobnej disciplíny (povinná sa zásadného omeškania dostala v januári 2019, k zosplatneniu došlo v marci 2021). Sumarizujúc má sťažnostný súd za to, že podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba konštatovať, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie, rovnako ako vyššia súdna úradníčka, aj tento sťažnostný súd vyhodnotil za nedôvodný, pretože povinná v ňom neuviedla a ani nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom sudkyňa konajúca o podanej sťažnosti v rámci vymáhaného nároku neidentifikovala ani žiadny nárok, ktorý by pochádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd je viazaný predloženým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený, v dôsledku čoho povinná musí strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho vydaní v celom rozsahu nesplnila dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedená dôvodne, a exekučný súd preto nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

23. Uvedenými úvahami sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1938/2025 zo dňa 03. 02. 2026, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.

24. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si náhradu trov v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej neuplatnil, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).