Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/40/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona o odvolaní okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.12.2025, sp. zn. 3T/67/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 16. júla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a vec súdu I. stupňa, aby ju v potrenom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 11.12.2025, sp. zn. 3T/67/2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) oslobodil podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra číslo 1Pv 330/24/4403 zo dňa 24.10.2024 pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa XX. XXXX XXXX v čase okolo XX.XX hod. v spálni bytu nachádzajúceho sa na treťom poschodí na ulici C. XX, D., ktorý majú v prenájme, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov sotil rukami do svojej priateľky, s ktorou žije v jednej domácnosti E. F., ktorej vynadal do kuriev, že sa kurví, keď on spí, následne išla E. F. do obývačky, kde obžalovaný išiel za ňou a sotil ju do zárubne, do ktorej narazila nosom, pričom jej povedal, že v pondelok zabije ju aj jej maloletú dcéru N.A. a popri tom udrel päsťou do dverí, čím tak svojim konaním vzbudil u svojej priateľky E. F. dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že tieto vyhrážky naplní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

V zákonnej lehote podal prokurátor odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku rozsudku, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.05.2026, a to tým, že v predmetnej veci ťažiskovým dôkazom bola zmena výpovede poškodenej v rámci prípravného konania, ako aj v rámci hlavného pojednávania. Poškodená tesne po skutku XX. XXXX XXXX vypovedala (na kamerový záznam), kde uviedla, že XX. XXXX XXXX po návrate z práce domov videla na byte neporiadok, a to vlasy zo strihania a fľaše alkoholu. Upratala to a bola na neho nahnevaná. Keď sa obvinený vrátil na byt, vyzeral, že bol pod vplyvom alkoholu a začal jej vulgárne nadávať. Vždy, keď má vypité, tak je agresívny. V ten večer jej volal brat, že či by nepožičala jeho priateľke peniaze. Ona súhlasila a išla si zobrať peňaženku, ktorú mala v spálni pod vankúšom, kde obvinený spal. Ako nadvihla vankúš, obvinený hneď vyskočil z postele, bol agresívny a pýtal sa jej, že kde sa bola kurviť, vytrhol jej z ruky telefón, lebo

chcel vidieť, s kým si písala. Postavila sa a išla smerom do kúpeľne, kedy ju obvinený sotil do zárubne, pričom jej začala z nosa tiecť krv. Vytrhla mu telefón z ruky, pričom jej nadával a povedal jej, že už s ňou nebude. Na to mu odpovedala, že to môžu v pohode ukončiť, na čo obvinený reagoval, že si odchytí ju aj jej dcéru a obe ich zabije. Toto zopakoval dvakrát, pričom ona sa zľakla, nevedela, čoho by bol schopný. Ako bola v kúpeľni, trikrát udrel rukou do dverí a ona na to zavolala políciu. Počas toho ako komunikovala s políciou, obvinený ušiel z bytu preč. Keď sa jej obvinený vyhrážal, pociťovala hrozný strach, aj v minulosti sa jej vyhrážal, za čo bol aj odsúdený. Pokiaľ obvinený nepije, nie je s ním problém, ale keď si vypije, býva agresívny. S nosom nešla k lekárovi, lebo musela ísť do práce. Poškodená bola opätovne vypočutá X. XXXXXXX XXXX, kde uviedla, že si svoju prvú výpoveď vymyslela. Dňa XX. XXXX XXXX bola v práci, kde vypila asi 4 fernety. Keď prišla domov z práce, začala hádka medzi ňou a obvineným pre neporiadok na byte. Potom odišli spať, ona do obývačky a obvinený do spálne. Následne jej volal brat, či by nepožičala jeho priateľke peniaze. Tieto mala v izbe a keď si ich išla zobrať, obvinený sa zobudil, chcel vidieť jej telefón, že kde bola alebo kam ide. Začali do seba strkať, ona prvá do neho a následne on do nej, v dôsledku čoho spadla na gauč. Začali sa hádať a ona to celé zdramatizovala a zavolala políciu. Obvinený sa jej nikdy nevyhrážal, ani jej malej, nemala strach o svoj život. Obvineného ľúbi a chce, aby sa vrátil do ich spoločnej domácnosti. Vo veci boli vypočutí členovia hliadky PZ, ktorí uviedli, že boli privolaní v nočných hodinách na C. XX, D., kde im poškodená uviedla, že bola fyzicky napadnutá obvineným, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a že má z neho strach. Obvinený ju mal hodiť o zárubňu a gauč so slovami, že ju zabije. Obvinený sa na mieste činu nenachádzal. Následne išli s poškodenou na obvodné oddelenie za účelom podania trestného oznámenia. Zranenia na poškodenej nevideli. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci tesne po spáchaní skutku a vznesení obvinenia vypovedala poškodená, ktorá presne opísala situáciu jednak vo svojej výpovedi a jednak hliadke PZ, ktorá zasahovala na mieste. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď poškodenej nie je jediným usvedčujúcim dôkazom v predmetnej veci, ktorý by zakladal právnu skutočnosť, že by na nej nemohlo byť založené odsúdenie, pretože jej prvotná výpoveď je potvrdená aj ďalšími dôkazmi. Zmena výpovede poškodenej je z jej strany iba kalkulom a snahou, aby sa obžalovaný vyhol nepodmienečnému trestu odňatia slobody, keďže skutku sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pokiaľ by však odvolací súd dospel k záveru, že zmenená výpoveď poškodenej je vierohodná, potom je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že rovnako obžalovaný, ako aj poškodená priznali hádku, aj to, že si vulgárne nadávali (čo však bol podľa ich výpovede u nich štandard), čo napĺňa znenie § 49 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na nové rozhodnutie a prejednanie, prípadne v zmysle § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec postúpil Okresnému úradu Nitra na prejednanie priestupku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obvinenie obžalovaného bolo založené výlučne na tvrdení poškodenej, kde poškodená v prípravnom konaní dňa 24.06.2024 uviedla, že ju obžalovaný viackrát strčil a strčil ju aj do zárubne, kde si udrela nos a začala jej z neho tiecť krv. Okrem toho, že bol agresívny a nadával jej, jej tiež uviedol, že si ju odchytí aj s malou dcérou a obe ich zabije. Toto dvakrát zopakoval a ona cítila extrémny strach. Keď bola v kúpeľni, tak mal trikrát udrieť do kúpeľňových dverí. Poškodená ešte v prípravnom konaní dňa 05.08.2024 na výsluchu uviedla, že na predchádzajúcom výsluchu dňa XX.XX.XXXX nehovorila pravdu a celé si to vymyslela, obžalovaný ju fyzicky nenapadol a ani sa jej nevyhrážal a ani nemala z neho strach. Ona celú situáciu zdramatizovala, vymyslela si, že sa jej vyhrážal a že ju udrel, čo je jej ľúto, urobila to preto, aby obžalovaného vystrašila. Rovnako vypovedala aj na hlavnom pojednávaní, kde opäť zopakovala, že obžalovaný ju nestrčil do zárubne a ani sa jej nevyhrážal, chcela ho len vystrašiť. Keď bol obžalovaný vo väzbe tak si písali, volali a už majú naplánovanú svadbu. Okrem prvotnej výpovedi poškodenej, ktorá túto svoju výpoveď sama dvakrát označila za nepravdivú, neboli súdu predložené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného a ktoré by mohli preukázať spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona. Súd má pochybnosti o tom, že by sa skutok stal tak, ako uviedla poškodená vo svojej prvej výpovedi, a to najmä z toho dôvodu, že ďalšími dvoma svojimi výpoveďami označila svoju prvú výpoveď za nepravdivú a logicky aj zdôvodnila prečo a za akých okolností vypovedala tak, ako vypovedala, pričom je ďalšie dve výpovede sa v podstatných bodoch zhodujú s výpoveďou obžalovaného a aj s výpoveďou svedkyne G. B.. Navyše tieto jej ďalšie dve výpovede a aj výpoveď obžalovaného potvrdzujú výpovede svedkov – príslušníkov OR PZ, ktorí boli privolaní na údajné miesto činu – Výstavná ulica a ktorí všetci zhodne uviedli, že síce poškodená bola uplakaná, avšak nemala žiadne viditeľné zranenia, na žiadne zranenia sa

nesťažovala, nebola od krvi a ošetrenie RZP na mieste odmietla. Ku skutku síce uviedli v hrubých rysoch to, čo uviedla poškodená pri svojej prvej výpovedi, avšak oni pri skutku neboli a ako svedkovia uviedli len to, čo im povedala poškodená, ktorá sama povedala, že celú situáciu zdramatizovala a povedala aj to, čo sa nestalo. Ďalším dôkazom potvrdzujúcim výpoveď obžalovaného a posledné dve výpovede poškodenej potvrdzuje aj lekárska správa, kde je konštatované, že poškodená nemá na tvári žiadne viditeľné zranenia a netrpí ani žiadnymi bolesťami. Súd I. stupňa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu konštatoval, že nebolo možné spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že by sa obžalovaný mal vyhrážať poškodenej zabitím a tiež, že by ju mal strčiť tak, že by si udrela nos do zárubne. V dôsledku hore uvedených faktov bola obžaloba na obžalovaného neudržateľná, pričom pre vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku sa nevyžadovalo nepochybné preukázanie toho, že obžalovaný sa žalovaného skutku nedopustil, postačovala len pochybnosť, že sa takéhoto konania dopustil a naplnil tak všetky znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu. V podstate v predmetnej trestnej veci vyvolávajú pochybnosť o spáchaní skutku obžalovaným prakticky všetky známe a vykonané dôkazy s výnimkou jednej výpovede obžalovanej, ktorú neskôr dvakrát sama vyvrátila a toto aj logicky zdôvodnila. S poukazom na uvedenú dôkaznú situáciu súd I. stupňa vyhodnotil, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali, že obžalovaný sa mal dopustiť konania uvedeného v obžalobe, preto bolo na mieste aplikovať zásadu ,,in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), pretože ani po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nebolo možné spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžalobného návrhu.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) vo veci v súlade s ustanovením § 326 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože v ňom stanovené zákonné podmienky boli splnené, lebo odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku a tiež bolo zrejmé, že zistené chyby nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, nadriadený súd preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že súd I. stupňa nevykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Postup podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku prichádza do úvahy za podmienok, ak na základe vykonaného dokazovania a po hodnotení dôkazov súd dospeje k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Týmto postupom nadriadený súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť v celom rozsahu, a to:

- pre chyby v jeho napadnutom výroku o vine, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a tiež preto, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku),

- lebo vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení jeho napadnutého výroku o vine, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Po zistení vyššie uvedených dôvodov zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu odvolací súd zistil, že vzhľadom na potrebu urobiť vo veci nové rozhodnutie, treba ju podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože jednak doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, jednak by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 11 Trestného poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného poriadku, v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu, majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej hore uvedenom rozsahu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa nesprávne postupoval pri vyhodnocovaní dôkazov, keď bez relevantných dôvodov bral v úvahu dôkazy výlučne v prospech obžalovaného, pričom bezdôvodne nevzal do úvahy dôkazy zabezpečené v rámci prípravného konania, či už výpoveď samotnej poškodenej zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj výpovede príslušníkov PZ zasahujúcich na mieste skutku, ktorým poškodená uviedla skutočnosti v zhode s jej vlastnou výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX. Krajský súd pripomína, že táto prvá výpoveď poškodenej bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom (za prítomnosti obhajcu obvineného) po zákonnom poučení v zmysle § 130 a § 131 Trestného poriadku. Krajský súd zdôrazňuje, že je potrebné hodnotiť všetky dôkazy (tak priame, ako i nepriame), no súd I. stupňa sa zameral výlučne na zmenenú výpoveď poškodenej ako jediný priamy dôkaz, pričom mal za dôvodné postupovať v zmysle zásady „in dubio pre reo“. Súd I. stupňa len okrajovo vyhodnotil listinné dôkazy, v napadnutom rozsudku absentujú úvahy k týmto dôkazom, predovšetkým ide o lekársku správu k zraneniam poškodenej zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej takisto poškodená popísala konanie obžalovaného, pričom súd I. stupňa z nej vybral len tú skutočnosť, že poškodená nemala na tvári viditeľné zranenia.

Dokazovanie tak ako bolo vyhodnotené súdom I. stupňa nedáva dostatočný podklad na rozhodnutie o vine, resp. nevine obžalovaného. Ak súd I. stupňa zváži, že je to potrebné, môže vykonať ďalšie dôkazy, prípadne dôkazy opakovať. Súd I. stupňa sa však dostatočne nevyporiadal so všetkými tak priamymi, ako i nepriamymi dôkazmi, preto je jeho rozhodnutie predčasné.

Voľné hodnotenie dôkazov znamená, že každý dôkaz sa posudzuje samostatne a následne v kontexte ostatných dôkazov. Pri tomto hodnotení musí súd venovať rovnakú pozornosť dôkazom, ktoré svedčia v prospech obžalovaného, ako aj tým, ktoré ho usvedčujú. Hodnotenie musí vychádzať z analytického, logického a transparentného postupu, vďaka ktorému je možné sledovať, ako súd dospel k svojim skutkovým záverom. Porušením tejto zásady je, ak sa súd vôbec nevysporiada s dôkazmi alebo sa o nich zmieni len okrajovo bez ohľadu na ich relevanciu, resp. ignoruje časť vykonaného dokazovania. V prípade zmeny výpovede svedka musí súd preskúmať dôvody tejto zmeny a následne ich vyhodnotiť v kontexte ostatných dôkazov. Súd I. stupňa však len stroho konštatoval, že vysvetlenie poškodenej k zmene jej výpovede logicky zdôvodnila. Tu krajský súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní uvádzala, že vypovedala v prípravnom konaní po tom, čo vypila dva poháre vína,

no zo zápisnice zo dňa 24.06.2026 vyplýva, že pila alkohol naposledy pred týždňom, lebo v robote nemôžu piť. Odvolací súd môže zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, ak sú porušené pravidlá voľného hodnotenia dôkazov podľa tejto zásady. Nadriadený súd však nemôže nariadiť poriadenému súdu konkrétny spôsob, ako má vyhodnotiť jednotlivé dôkazy – jeho úlohou je preskúmať, či hodnotenie dôkazov je dôkladné, konzistentné, nie je svojvoľné a arbitrárne, či súd prvého stupňa primeraným spôsobom odôvodnil, ako hodnotil dôkazy.

K danému nadriadený súd pripomína, že súd môže vykonávať dôkazy aj sám a nemusí mať k tomu obligatórne návrh niektorej z procesných strán, a to v zmysle zásad trestného konania (§ 2 odsek 11 Trestného poriadku).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým dôsledne vyhodnotiť nielen jeden priamy dôkaz, ale všetky dôkazy tak priame, ako i nepriame, a to v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne a primeraným spôsobom odôvodniť vinu, resp. nevinu obžalovaného zo žalovaného trestného činu.

V odôvodnení svojho nového rozhodnutia v prejednávanej veci súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku týmto postupom nadobudnuté svoje vnútorné presvedčenie odôvodní, teda predovšetkým uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ďalej existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú a prípadne, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, ak niektorá zo strán takéto v ďalšom konaní podá. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa tiež a predovšetkým uvedie aj všetky relevantné a zákonu zodpovedajúce právne úvahy, ktorými sa bude spravovať, keď skutočnosti, ktoré bude považovať za preukázané, posúdi podľa príslušných ustanovení zákona, a to predovšetkým v otázke viny obžalovaného ako aj výroku o treste.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd z podnetu odvolania prokurátora a poškodenej napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a súčasne podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nakoľko doplnenie konania odvolacím súdom by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.