Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-49-2026.pdf
PDF · 104.96 KB
Case nature
Subarea
18C/49/2026
Uznesenie
18C/49/2026
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: BeeCapital s.r.o., so sídlom Mäsiarska 58, Košice, IČO: 57 042 471, proti žalovanému: FDJ, s.r.o., so sídlom Moyzesova 10, Piešťany, IČO: 36 228 907, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
18C/49/2026
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
18C/49/2026
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 16.06.2026, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2026, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu zabezpečovacie záložné právo k pohľadávke žalovaného voči súdnemu exekútorovi A. B. B., C. D., E. F. G. X/X, H., na vyplatenie zvyšku výťažku - hyperochy z rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 432EX 345/25, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 38.000,- Eur s príslušenstvom, uplatnenej v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/1018/2026, najviac však do výšky pohľadávky žalovaného na vyplatenie hyperochy 40.901,14 Eur. Alternatívne sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkou na vyplatenie hyperochy z exekučného konania vedeného súdnym exekútorom A. B. B. pod sp. zn. 432EX 345/25, najmä jej postúpenia, založenia, započítania, inkasovania, udelenia pokynu na jej vyplatenie alebo iného právneho alebo faktického úkonu smerujúceho k zmareniu jej použitia na uspokojenie pohľadávky žalobcu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného v upomínacom konaní pod sp. zn. 40Up/1018/2026, prípadne nadväzujúceho sporového konania po postúpení veci príslušnému súdu.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.03.2026 sa konala exekučná dražba nehnuteľnosti
- polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX na pozemku registra „I.“ KN parc. č. XXXX, G.
XX / G. XXXX/XX, J., LV č. XXXX, katastrálne územie J.. Dňa 18.03.2026 bolo doplatené najvyššie podanie. Príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 75Ek/985/2025 zo dňa 14.04.2026. Po vydražení nehnuteľnosti a do jej faktického prevzatia žalobcom nebol zo strany žalovaného zabezpečený riadny výkon povinností smerujúcich k ochrane nehnuteľnosti pred ďalším poškodzovaním. V nehnuteľnosti pretrvával aktívny havarijný stav technických rozvodov a súvisiacich častí objektu, najmä v prízemí, vrátane poškodených kanalizačných, odpadových a vodovodných rozvodov, následkov vlhkosti, poškodenia omietok, podláh a kotolne. Žalobca musel na odstránenie havarijného stavu a odvrátenie ďalšieho znehodnocovania nehnuteľnosti uzatvoriť so spoločnosťou JUTICOM, s.r.o. Zmluvu o dielo č. K.. Predmetom zmluvy bolo odstránenie havarijného stavu a sanácia polyfunkčného objektu. Zmluva výslovne uvádza, že dielo bolo vykonávané v havarijnom režime z dôvodu akútneho ohrozenia nehnuteľnosti a zabránenia ďalším škodám. Rozsah vykonaných prác zahŕňal najmä výmenu kanalizačných a vodovodných potrubí v rozsahu približne 100 m, sanáciu omietok v rozsahu približne 310 m2, hydroizoláciu podláh a stien v rozsahu približne 185 m2, intenzívne vysúšanie počas približne 16 dní, 64 človekodní, 72 strojohodín a odvoz a likvidáciu približne 11,5 tony poškodeného materiálu. Za vykonané práce bola vystavená faktúra JUTICOM, s.r.o. č. XXXX/XXXX zo dňa 10.06.2026 na sumu 38.000,- Eur s DPH. Faktúra bola žalobcom uhradená v plnej výške jednou platbou z účtu BeeCapital s. r. o. v prospech JUTICOM, s.r.o. Nárok voči žalovanému bol pred podaním návrhu uplatnený predžalobnou výzvou zo dňa 11.06.2026. Dňa 16.06.2026 bol nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Elektronické podanie bolo prijaté a zapísané pod sp. zn. 40Up/1018/2026. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností zo dňa 26.05.2026 v exekučnom konaní 432EX 345/25 vyplýva, že rozvrhovaná podstata predstavovala 600.000,- EUR a po uspokojení pohľadávok vznikla hyperocha vo výške 40.901,14 Eur. Táto hyperocha predstavuje pohľadávku žalovaného na vyplatenie zvyšku výťažku po rozvrhu. Podľa žalobcu žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 38.000,- EUR s príslušenstvom. Pohľadávka je podľa žalobcu osvedčená najmä zmluvou o dielo, faktúrou, dokladom o úhrade faktúry, preberacím protokolom, odborným vyjadrením zhotoviteľa a predžalobnou výzvou. Právnym základom uplatnenej pohľadávky je najmä zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa § 415 Občianskeho zákonníka a povinnosťou zakročiť proti hroziacej škode podľa § 417 Občianskeho zákonníka; subsidiárne ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na odvrátenie hroziacej škody podľa § 419 Občianskeho zákonníka. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie je v predmetnej veci konkrétna a bezprostredná. Žalovaný prišiel o predmetnú nehnuteľnosť v exekučnej dražbe, jeho hlavný identifikovaný majetok bol speňažený a zo zápisnice o rozvrhu výťažku vyplýva, že po uspokojení pohľadávok ostala hyperocha 40.901,14 Eur. Ak bude táto suma vyplatená žalovanému bez zabezpečenia, existuje dôvodné riziko, že prostriedky budú prevedené, spotrebované alebo inak zneprístupnené, čím sa budúca exekúcia pohľadávky žalobcu stane reálne ohrozenou alebo nevymožiteľnou. Navrhované opatrenie je primerané, keďže smeruje výlučne na konkrétnu identifikovanú pohľadávku žalovaného do výšky uplatneného nároku 38.000,- Eur s príslušenstvom, najviac do výšky hyperochy 40.901,14 Eur. Žalobca nežiada všeobecný zákaz nakladania so všetkým majetkom žalovaného, ale cieli len na jednu majetkovú hodnotu, ktorá bezprostredne súvisí s predmetnou nehnuteľnosťou a exekučným konaním.
3. Ako dôkazy žalobca predložil žalobu vo veci samej vedenú Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/1018/2026, potvrdenku o prijatí návrhu na začatie konania, Oznámenie o uplatnení pohľadávky voči povinnému a o podanom návrhu na zabezpečovacie opatrenie k hyperoche z rozvrhu výťažku zo dňa 16.06.2026, detail platby, faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa 10.06.2026, Zmluvu o dielo č. K. zo dňa 10.06.2026, Odborné vyjadrenie zhotoviteľa zo dňa 10.06.2026, Preberací protokol k dielu zo dňa 10.06.2026, Predžalobná výzva zo dňa 11.06.2026, Zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností zo dňa 26.05.2026, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/985/2025 zo dňa 14.04.2026 o schválení príklepu udeleného pri dražbe.
4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3
5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
13. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
14. Podľa § 151d ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.(3) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. (4)
15. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), po vydaní exekučného príkazu exekútor zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti.
16. Podľa § 141 ods. 4 Exekučného poriadku, povinný umožní obhliadku draženej nehnuteľnosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, a to za prítomnosti exekútora alebo jeho zamestnancov.
17. Podľa § 150 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. (1) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. (2)
18. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
19. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.
20. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci.
21. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t. j. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii) nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný a judikovaný.
22. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
23. Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
24. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi z obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju v budúcnosti
judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi, uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či žalobca osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia hroziaca z dôvodov budúceho priznania nároku žalobcovi voči žalovanému titulom nároku na náhradu škody bude ohrozená. Dôvodil, že voči žalovanému si uplatnil nárok na náhradu škody, a to z dôvodu, že po vydražení nehnuteľnosti do jej faktického prevzatia žalobcom od žalovaného ako pôvodného vlastníka, nebol zo strany žalovaného zabezpečený riadny výkon povinností smerujúcich k ochrane nehnuteľnosti pred ďalším poškodzovaním, a preto musel žalobca vynaložiť náklady na odstránenie aktívneho havarijného stavu. Za týmto účelom uzatvoril žalobca so spoločnosťou JUTICOIM, s.r.o. Zmluvu o dielo č. K., ktorej predmetom bolo odstránenie havarijného stavu a sanácia polyfunkčného objektu – polyfunkčného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, G. XX, J., LV č. XXXX. Dielo bolo vykonané v havarijnom režime z dôvodu akútneho ohrozenia nehnuteľnosti a zabránenia ďalším škodám. Za uvedené práce bola spoločnosťou JUTICOM, s.r.o. vystavená faktúra č. XXXX/XXXX zo dňa 10.06.2026 v celkovej výške 38.000,- Eur s DPH, ktorú sumu si uplatňuje žalobca voči žalovanému titulom nároku na náhradu škody v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/1018/2026.
26. V danom prípade súd nemal za osvedčenú existenciu dôvodnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz (napr. zápisnicu o stave nehnuteľnosti pri vydražení, resp. pri udelení príklepu či znalecký posudok), ktorý by preukazoval, že daný havarijný stav, ktorý žalobca tvrdí, neexistoval už v čase udelenia príklepu alebo v čase kedy bola umožnená žalobcovi obhliadka nehnuteľnosti pred konaním samotnej dražby, alebo ktorý by preukazoval, že tento havarijný stav bol spôsobený konkrétnym protiprávnym konaním alebo zanedbaním starostlivosti zo strany žalovaného. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca nadobudol tieto nehnuteľnosti v dražbe realizovanej súdnym exekútorom, kedy podľa Exekučného poriadku a zásad dobrovoľných dražieb preberá vydražiteľ vydraženú nehnuteľnosť s jej faktickými vadami. Zodpovednosť za havarijný stav vydraženej nehnuteľnosti tak nemožno automaticky prenášať na žalovaného ako jej pôvodného vlastníka titulom náhrady škody.
27. Súd na podporu vyššie uvedeného uvádza, že na rozdiel od dobrovoľného zmluvného prevodu (napr. kúpnej zmluvy), kde predávajúci zodpovedá za vady a garantuje vlastnosti veci podľa Občianskeho zákonníka, je exekučná dražba formou núteného odňatia a speňaženia majetku štátnym orgánom (súdnym exekútorom). Žalovaný ako pôvodný vlastník nedisponuje slobodnou vôľou vec predať, neurčuje podmienky predaja a predovšetkým – neposkytuje vydražiteľovi žiadne záruky za faktický, technický či stavebný stav nehnuteľnosti. Zároveň súčasťou exekučného konania je vždy znalecký posudok, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a popisuje jej technický stav. Tento posudok je verejne prístupný v dražobnej vyhláške. Taktiež každý záujemca o dražbu má zo zákona právo na obhliadku nehnuteľnosti. Ak sa žalobca ako vydražiteľ rozhodol urobiť podanie, v dražbe, urobil tak s plnou vedomosťou o technickom stave predmetnej nehnuteľnosti, keďže mal možnosť oboznámiť sa s jej stavom buď znaleckým posudkom alebo obhliadkou pred samotnou dražbou. Havarijný stav nehnuteľnosti, ktorý existoval už v čase udelenia príklepu, ale žalobcom bol zistený až po udelení príklepu, je jeho podnikateľským a investičným rizikom ako vydražiteľa.
28. Súd zdôrazňuje, že pri nútenom predaji, t.j. pri dražbe, prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti udelením príklepu exekútora v stave, v akom sa nehnuteľnosť reálne nachádza v momente príklepu. Vydražiteľ sa môže ujať držby nehnuteľnosti už po udelení príklepu súdnym exekútorom, hoci exekučný súd ešte o schválení príklepu nerozhodol. Dňom udelenia príklepu stráca povinný právo vec držať. Ak teda žalovaný dňom udelenia príklepu stratil právo vec držať a toto právo prešlo na žalobcu ako vydražiteľa, nie je možné od neho spravodlivo ani legálne požadovať akúkoľvek sanáciu predmetného
objektu. Naopak, vydražiteľ (žalobca) bol už od tohto momentu oprávnený ujať sa držby vydraženej nehnuteľnosti, a to aj bez toho, aby čakal na schválenie príklepu súdom, a preto prešla na neho aj faktická zodpovednosť za správu a údržbu majetku, pričom už udelením príklepu dňa 17.03.2026 sa stal vlastníkom tohto majetku, t.j. predmetnej nehnuteľnosti (príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 75Ek/985/2026 zo dňa 14.04.2026). Z časového sledu je tak zrejmé, že k realizácii prác zo Zmluvy o dielo a k vystaveniu faktúry došlo v čase, kedy bol žalobca už takmer tri mesiace výlučným vlastníkom objektu. Všetky finančné prostriedky vo výške 38.000,- Eur vynaložené na odstránenie údajnej škody a havarijného stavu nehnuteľnosti teda žalobca investoval do nehnuteľnosti patriacej do jeho vlastného vlastníckeho práva, pričom tieto úpravy zhodnocovali alebo sanovali jeho vlastný majetok. Tieto náklady preto predstavovali legitímne náklady vlastníka na údržbu vlastnej veci. Súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že žalobca v celom návrhu ani len netvrdil, kedy sa fakticky ujal držby nehnuteľnosti, a rovnako neuviedol žiadne dôvody, prečo sa jej neujal ihneď udelením príklepu dňa 17.03.2026, hoci mu to Exekučný poriadok výslovne umožňoval. Žalobca tak v tomto smere vôbec neuniesol svoje bremeno tvrdenia. Pokiaľ žalobca zostal po udelení príklepu pasívny a nevyužil svoje zákonné právo prevziať kontrolu nad svojím majetkom, nemožno túto pasivitu pripísať na vrub žalovaného. Prípadné zhoršenie stavu objektu v dôsledku toho, že žalobca neodkladne neprevzal držbu a nezabezpečil si vlastný majetok, je výlučne na jeho vlastné riziko a nezakladá protiprávnosť konania žalovaného.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené tak pohľadávku žalobcu uplatnenú voči žalovanému v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/1018/2026 súd hodnotí ako spornú a ako nedostatočne osvedčenú, a preto súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie na majetok žalovaného z obavy z budúceho zmarenia exekúcie voči nemu.
30. Zároveň žalobca podľa názoru súdu neuviedol žiadne skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a to i napriek tomu, že nevyhnutnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv, akým je zriadenie záložného práva na hnuteľné veci. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu, aby bola plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia. Súd tak poukazuje na nedôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia i z dôvodu neosvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, keď zo strany žalobcu neboli tvrdené žiadne skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu zo zmarenia exekúcie zo strany žalovaného.
31. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčená dôvodná pohľadávka žalobcu voči žalovanému a dôvodná obava zmarenia exekúcie, a preto súd návrh na jeho nariadenie zamietol.
32. Súd zároveň zamietol aj eventuálny návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a to z tých istých vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd na tomto mieste osobitne zdôrazňuje právny vzťah medzi inštitútom zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 a nasl. CSP) a neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl. CSP). Ak ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky, zabezpečovacie opatrenie má zo zákona prednosť. Ide o špeciálny (špecifický) právny inštitút určený presne na tieto situácie. Všeobecný inštitút neodkladného opatrenia je vo vzťahu k nemu subsidiárny. Súd dôrazne upozorňuje, že v prípade nenariadenia (zamietnutia) zabezpečovacieho opatrenia nemožno tento inštitút obchádzať podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (napr. formou zákazu nakladania s majetkom podľa všeobecných ustanovení). Ak absentuje samotný právny základ nároku (osvedčenie pohľadávky voči žalovanému), žiadny typ procesného zabezpečenia majetku nemôže obstáť. Akýkoľvek iný výklad by viedol k nezákonnému obchádzaniu prísnejších podmienok zabezpečovacieho opatrenia a k popretiu systematického usporiadania Civilného sporového poriadku.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP z dôvodu hospodárnosti konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy vzniknúť nemohli, keď s ním súd v konaní vôbec nekonal.
Poučenie:
18C/49/2026
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.