Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Csp-29-2026.pdf
PDF · 87.78 KB
Case nature
Subarea
13Csp/29/2026
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v spore v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00001350, so sídlom: Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika zast.: JUDr. Petr Mašek, advokát so sídlom Boušova 792, Praha 9 – Klánovice, Česká republika, doručovacia adresa: A. XXX/XX, XXX XX B. 3 – Žižkov, Česká republika proti žalovanému: C. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., t.č. bytom: B. A. XXXX, XXXXX F., F. G., o zaplatenie 28.530,06 Kč s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Vyhlasuje, že nemá právomoc konať v tejto veci a konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 25,-- Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému Slovenská pošta, a. s. so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 366 311 24, v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 28.530,06 Kč s prísl. a náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol adresu žalovaného takto: E. XXX, XXX XX E., Slovenská republika pričom poukázal na to, že miestna príslušnosť súdu je daná na základe bydliska žalovaného, a to v súlade s §13 v spojení s §14 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) ako aj čl. 4 ods.1 Nariadenia rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).
3. Na výzvu súdu Obec Leles listom zo dňa 6.5.2026 oznámila, že žalovaný je v tejto obci prihlásený na trvalý pobyt na adrese E. XXX, XXX XX E., avšak na tejto adrese sa dlhodobo nezdržiava, pričom by sa mal podľa nepresných informácií dlhodobo zdržiavať v Českej republike. 3.1. Z lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaný nemá evidovaného žiadneho odvádzateľa zákonného poistenia a nie je poberateľom dôchodkových dávok v Slovenskej republike.
4. Súd vykonal šetrenie a zisťoval pobyt žalovaného na súdu známej adrese v ČR a prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Karviná. Z odpovede na žiadosť o zistenie adresy osoby zo dňa 19.5.2026 súd konštatuje, že žalovaný nemá evidovanú adresu trvalého pobytu v ČR. Naposledy býval na adrese H. XXX/XXX, A. – I., byt na tejto adrese podľa informácií v konaní vedenom na Okresnom súde Karviná pod sp.zn. 115C/13/2026 v marci 2026 vypratal. Podľa oznámenia Cudzineckej polície ČR zo dňa 27.4.2026 vo veci Okresného súdu Karviná sp.zn. 108C/52/2026 je adresát naposledy prihlásený k pobytu od 1.1.2026 do 31.12.2026 na adrese: B. A. XXXX, XXXXX F..
5. Podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
6. Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Nakoľko Slovenská republika dňa 1.5.2004 vstúpila do Európskej únie na jej území sa aplikujú aj predpisy EÚ. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenia EP a Rady (EÚ)č.1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné (uplatňuje sa od 10.1.2015, viď článok 81 Nariadenia) a ktoré súd aplikoval na posúdenie právomoci.
7. Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
8. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
9. Súd konštatuje, že právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je upravená v oddiely 4 Nariadenia, pričom podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a. o zmluvu o predaji tovaru na splátky b. o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c. vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
10. Podľa čl. 18 ods.2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
11. Podľa čl. 26 ods.1 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
12. Podľa čl. 28 ods.1 Nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
13. Podľa §80 zákona č. 89/2012 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike, člověk má bydliště v místě, kde se zdržuje s úmyslem žít tam s výhradou změny okolností trvale; takový úmysl může vyplývat z jeho prohlášení nebo z okolností případu. Uvádí-li člověk jako své bydliště jiné místo než své skutečné bydliště, může se každý dovolat i jeho skutečného bydliště. Proti tomu, kdo se v dobré víře dovolá uvedeného místa, nemůže člověk namítat, že má své skutečné bydliště v jiném místě. Nemáli člověk bydliště, považuje se za ně místo, kde žije. Nelze-li takové místo zjistit, anebo lze-li je zjistit jen s neúměrnými obtížemi, považuje se za bydliště člověka místo, kde má majetek, popřípadě místo, kde měl bydliště naposledy.
14. Podľa §161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa §9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
16. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s cudzím prvkom, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré má v prípade aplikácie v hierarchii právnych predpisov prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
17. V danom prípade súd na základe vlastných zistení konštatuje, že žalovaný má bydlisko na území iného členského štátu Európskej únie, a to na území Českej republiky. Pre určenie právomoci súdu príslušného členského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci s cudzím prvkom je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
18. Nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva priamo z jej obsahu kde je uvedené, že táto zmluva je uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľskom úvere, pričom odkazuje na Obchodné podmienky ČSOB pre spotrebiteľské úvery. Spotrebiteľom je v zmysle platnej úpravy fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelovo finančné prostriedky a záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť do určitej doby v presne určených mesačných splátkach a uhradiť žalobcovi dohodnutý úrok a ďalšie náklady spojené s úverom.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto daná osobitná právomoc súdu podľa bydliska spotrebiteľa, z dôvodu absencie dohody o výbere súdu medzi účastníkmi sporu. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, konkrétne Okresného súdu Trebišov, v zmysle Nariadenia. Ustanovenia o právomoci súdu členského štátu na konanie sú upravené v II. kapitole Nariadenia Brusel I bis, a podľa základnej zásady vyjadrenej v článku 4 bod 1, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak. Podľa článku 5 bod 1 zároveň platí, že osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je osobitná právomoc a je upravená v oddiely 4 Nariadenia Brusel I bis. Právomoc súdu Slovenskej republiky nie je daná. Dôvodom je skutočnosť, že druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy v zmysle článku 18 bod 2 Nariadenia Brusel I bis môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
20. Súd zistil, že žalovaný, ktorý vystupuje v postavení spotrebiteľa, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, zdržiava sa a býva na území Českej republiky. Žalovaný mal v čase začatia konania bydlisko v Českej republike, čo mal súd preukázané z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Z oznámenia Okresného súdu Karviná vyplynulo, že žalovaný má evidovaný v Českej republike pobyt na adrese B. A. XXXX, XXX XX F.. Žalovaný má už niekoľko rokovo nepochybne bydlisko v Českej republike, výzvy na zaplatenie omeškaných splátok mu boli žalobcom doručované na jemu známu adresu v ČR už v r. 2023 čo korešponduje so zistením súdu, že viac rokov na adrese trvalého bydliska v SR nebýva lebo žije v Českej republike ,preto je daná osobitná právomoc vecne a miestne príslušného súdu v Českej republike a žalovaného možno žalovať iba na súdoch v Českej republike.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právneho aktu Európskej únie súd dospel k záveru, že Okresný súd Trebišov, pred ktorým sa konanie začalo, nemá všeobecnú a ani osobitnú právomoc založenú Nariadením Brusel I bis a ani dohodou zmluvných strán. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky predstavuje v danom prípade neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a má za následok zastavenie konania preto súd, v súlade s článkom 28 ods. 1 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil. V opačnom prípade, ak by tunajší súd vo veci začal konať a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc, malo by to pre žalobcu za následok to, že rozsudok by nebol vykonateľný, a to ani v Českej republike, t. j. v mieste bydliska žalovaného.
22. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie podľa ust. § 9 CSP a článku 28 ods. 1 Nariadenia zastavil. Nakoľko právomoc konať o tejto žalobe patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa § 10 ods. 1 CSP. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie NS SR sp.zn.1Cdo 28/2009 zo dňa 29.4.2010, cit. „Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť; pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov; uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu: v uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje; výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu (porovnaj bližšie R 82/2002“).
23. Na podporu svojho záveru o nedostatku právomoci na konanie súd poukazuje napr. na uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 34Csp/69/2024, Okresného súdu Humenné sp.zn. 7Csp/32/2024,Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 6Csp/37/2023 a 5Csp/36/2023 alebo Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7Csp/86/2022, kde rovnako vo veciach žalobcu bol za rovnakých podmienok a okolností konštatovaný nedostatok právomoci súdov SR na konanie a konania boli zastavené.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods.1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP by preto mal žalovanému nahradiť trovy konania. Žalovanému však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
25. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
26. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
27. Vzhľadom k tomu, že žalobca zaplatil dňa 30.04.2026 poplatok splatný podaním žaloby vo výške 35,-- Eur, vracia mu súd súdny poplatok krátený v súlade s §11 ods.4 Zákona o súdnych poplatkoch o 10,-- Eur vo výške 25,-- Eur v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému Slovenská pošta, a.s. tak ako je to uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.