Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPs/15/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitnej nemocnice Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava umiestnenej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/X, G., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Michal Zálešák, advokát so sídlom Heyrovského 14, Bratislava, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 28Pu/13/2026-13 zo dňa 26.05.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že prevzatie umiestnenej A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. X, G. do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitná nemocnica Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, ku ktorému došlo dňa 22.05.2026 b o l o n e p r í p u s t n é .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 26.05.2026 súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie umiestnenej A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitná nemocnica Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, ku ktorému došlo dňa 22.5.2026 bolo prípustné (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 6 ods. 4, 9 písm. d), § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoZS“), § 260 ods. 1, 2, 3, § 261, § 262 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a článok 17 ods. 6 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia.

3. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice Bratislava začal z úradnej povinnosti uznesením č. k. 28Pu/13/2026-8 zo dňa 22.05.2026 konanie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia. Z prijímacej správy zo dňa 22.05.2026 vyplynulo, že umiestnená bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike od 27.04.2026 s diagnózou paranoidnej schizofrénie (F20.0). Dňa 15.05.2026 bola preložená do denného stacionára tej istej kliniky, kde sa spočiatku pravidelne zúčastňovala liečebného programu. Počas ambulantnej starostlivosti však došlo k postupnému zhoršovaniu jej psychického stavu. U pacientky sa začali prejavovať zvláštnosti v správaní, spočívajúce najmä v tom, že na každú aktivitu nosila so sebou plný ruksak s neznámym obsahom a odmietala absolvovať odporúčané vyšetrenia, vrátane očného vyšetrenia. V deň vyšetrenia kontaktovala zdravotnícke zariadenie susedka pacientky, ktorá uviedla, že zdravotný stav pacientky sa napriek liečbe

nezlepšil, ale naopak výrazne zhoršil. Podľa jej vyjadrenia umiestnená prespávala v kočikárni bytového domu, prikrývala sa alobalom, zanedbávala osobnú hygienu, močila do vedra a opakovane hovorila o údajnom žiarení vo svojom byte. Zároveň sa začala správať verbálne agresívne voči susedom, ktorí z nej mali obavy. Susedka ďalej uviedla, že pacientka sa počas cesty električkou dostala do konfliktu s bezdomovcom, pričom hádka vyústila do fyzickej potýčky. Pacientka sa susedke zároveň priznala, že neužíva predpísanú medikamentóznu liečbu. Pri subjektívnom vyšetrení umiestnená uvádzala najmä potrebu ošetrenia chrupu, odmietala ambulantné vyšetrenie a zároveň vyhlásila, že ju nie je možné hospitalizovať. Objektívne psychiatrické vyšetrenie preukázalo sťažený kontakt s umiestnenou, dysforické ladenie, negativizmus a disimuláciu paranoidných bludných obsahov. Poruchy vnímania sa síce nepodarilo jednoznačne preskúmať, avšak vzhľadom na priebeh ochorenia ich nebolo možné vylúčiť a existovalo podozrenie, že ich vedome zatajuje. U umiestnenej boli prítomné poruchy správania podmienené poruchami myslenia a pravdepodobne aj poruchami vnímania. Pacientka bola pri vedomí, orientovaná vo všetkých základných modalitách, avšak psychomotorika bola nestabilná. Emotivita bola oploštená, afektivita labilná so sklonom k afektom zlosti, sprevádzaná zvýšenou podráždenosťou a výrazným vnútorným psychickým napätím. Nálada bola hodnotená ako bludná až dysforická. Myslenie bolo primeraného tempa a formálne koherentné, avšak obsahovalo paranoidné a bludné presvedčenia, pričom bola prítomná výrazná snaha o ich disimuláciu. Spontánne neudávala samovražedné myšlienky. Existovalo podozrenie na poruchy vnímania, ku ktorým bola nekritická. Zároveň bola konštatovaná nedostatočná spolupráca pri ambulantnej liečbe a poruchy správania v domácom prostredí boli potvrdené aj heteroanamnestickými údajmi od susedky. Osobnosť bola hodnotená ako psychoticky alterovaná. Na základe psychiatrického vyšetrenia bola umiestnenej stanovená diagnóza paranoidnej schizofrénie (F20.0) v štádiu dekompenzácie v dôsledku prerušenia predpísanej liečby. Vzhľadom na závažnosť psychického stavu, odmietanie liečby, nedostatočný náhľad na ochorenie, poruchy správania a skutočnosť, že umiestnená svojím konaním ohrozovala seba aj svoje okolie, bolo rozhodnuté o jej prijatí na psychiatrickú kliniku bez jej súhlasu (nedobrovoľná hospitalizácia) za účelom poskytnutia potrebnej psychiatrickej liečby. Zo zisťovania názoru ošetrujúceho lekára H. I. I. dňa 25.05.2026 vyplynulo, že umiestnená bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia dňa 22.05.2026. Dlhodobo sa lieči pre diagnózu paranoidnej schizofrénie a bezprostredne pred aktuálnym prijatím bola hospitalizovaná od 27.04.2026. Po ukončení ústavnej liečby bola preložená do denného stacionára, kde mala pokračovať v psychiatrickej starostlivosti. Napriek tomu u nej vo veľmi krátkom čase došlo k relapsu ochorenia, a preto ide o skorú rehospitalizáciu. Pri prijatí pretrvávala výrazná psychotická dekompenzácia. Trpela intenzívnymi obavami vyplývajúcimi z paranoidných bludov, podľa ktorých sa v jej byte nachádza škodlivé žiarenie. Z uvedeného dôvodu odmietala zdržiavať sa vo svojom byte, prespávala v kočikárni bytového domu, prikrývala sa alobalom a zanedbávala osobnú hygienu. Ošetrujúci lekár konštatoval, že napriek pokračovaniu liečby po predchádzajúcej hospitalizácii došlo vo veľmi krátkom čase k opätovnému zhoršeniu psychického stavu. Umiestnená nemá vytvorené dostatočné rodinné zázemie ani blízke osoby, ktoré by boli schopné zabezpečiť nad ňou primeraný dohľad a podporu počas ambulantnej liečby. Z psychiatrického hľadiska bola hodnotená ako ťažko nekritická k svojmu zdravotnému stavu, bez náhľadu na svoje ochorenie a potrebu liečby. Podľa odborného stanoviska by v prípade neposkytnutia ústavnej psychiatrickej liečby hrozilo ďalšie zhoršovanie jej zdravotného stavu, pričom vzhľadom na pretrvávajúcu psychotickú symptomatiku existovalo riziko, že by mohla ublížiť sebe alebo svojmu okoliu. Umiestnená po poučení o procesných právach a povinnostiach na výsluchu dňa 25.05.2026 uviedla, že nikoho neohrozovala. Vysvetlila, že sa obáva spať vo svojom byte, pretože je presvedčená, že sa tam „topia alobaly“. Z uvedeného dôvodu prespávala v zariadenom nebytovom priestore, v ktorom sa cíti bezpečnejšie. Uviedla, že sa chce do bytu vrátiť, avšak keď stretla nepríjemného suseda, rozhodla sa odísť. Dodala, že pokiaľ by mala zostať hospitalizovaná, svoj strach prekoná a bude opäť bývať vo svojom byte. S hospitalizáciou nesúhlasila. Ďalej uviedla, že počas pobytu v dennom stacionári užívala všetky predpísané lieky. Zároveň oznámila, že jej právny zástupca sa nemôže zúčastniť výsluchu z dôvodu školenia. Počas výsluchu súdu predložila vo svojom mobilnom telefóne fotografie alobalov a vysvetlila, že práve z tohto dôvodu sa obáva prespávať vo svojom byte, pričom v nebytovom priestore sa cíti bezpečnejšie. Vyjadrila želanie dať si do poriadku chrup, na niekoľko dní opustiť zdravotnícke zariadenie a následne sa vrátiť na liečbu svojich obáv, pokiaľ ich dovtedy sama neprekoná. Zdôraznila, že sa správa slušne a nikoho neohrozuje na živote, zdraví ani majetku. Pripustila, že pociťuje strach, avšak podľa jej názoru je prekonateľný, a preto nepovažuje liečbu za potrebnú. Opätovne uviedla, že sa bezpečnejšie cíti v zariadenom nebytovom priestore, pričom jej viac vyhovuje aj prespávanie v záhradnej búde než vo vlastnom byte.

4. Dospel k záveru, že boli splnené podmienky prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, keďže u umiestnenej vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Bez hospitalizácie a pokračovania v liečbe umiestnenej, by hrozilo zhoršenie jej zdravotného stavu s možnosťou ohrozenia seba. Hospitalizácia a pokračovanie v nastavenej liečbe umiestnenej bolo tak jednoznačne v jej záujme, najmä v záujme ochrany jej zdravia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie umiestnená z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. Tvrdila, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávne zistenom skutkovom stave a nepreukázal existenciu zákonných podmienok na jej nedobrovoľnú hospitalizáciu. Podľa jej názoru zdravotný stav neodôvodňoval pozbavenie osobnej slobody, keďže v konaní nebolo preukázané, že by bezprostredne ohrozovala seba alebo svoje okolie. Uviedla, že už dňa 27.04.2026 bola v tom istom zdravotníckom zariadení nedobrovoľne hospitalizovaná, pričom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prípustnosti jej prevzatia nepodala odvolanie. Rozhodla sa podrobiť liečbe, absolvovala hospitalizáciu a následne pokračovala v liečbe v dennom stacionári, kam sa podľa svojich slov pravidelne dostavovala a riadne dodržiavala predpísanú medikamentóznu liečbu. Namietala, že dôvody uvedené v prijímacej správe vychádzajú predovšetkým z telefonických informácií poskytnutých susedkou, ktorá uviedla, že sa jej zdravotný stav zhoršil, prespáva mimo bytu, zanedbáva hygienu, močí do vedra, hovorí o žiarení v byte a správa sa verbálne agresívne. Tieto tvrdenia spochybnila, nakoľko nie je agresívnou osobou, nikdy fyzicky ani verbálne nenapádala iných ľudí a ani v minulosti nebola za násilnú trestnú činnosť odsúdená. Zároveň vysvetlila, že neprespávala na ulici, ale v nebytovom priestore, pretože sa vo svojom byte necíti dobre. Deklarovala záujem byt predať a presťahovať sa do inej nehnuteľnosti, pričom poukázala na to, že ide o proces, ktorý nemožno uskutočniť okamžite, najmä vzhľadom na jej hospitalizáciu. Podľa jej názoru samotné zdržiavanie sa mimo bytu nepredstavuje bezprostredné ohrozenie jej života ani zdravia. Za právne bezvýznamné označila aj skutočnosti, že nosila so sebou ruksak s osobnými vecami a odmietla očné vyšetrenie. Argumentovala, že odmietnutie lekárskeho vyšetrenia alebo jeho odklad je bežné aj u iných osôb a samo osebe nemôže odôvodňovať nútenú hospitalizáciu. Z uvedených dôvodov je presvedčená, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a neopodstatnene dospel k záveru, že svojim konaním ohrozuje samu seba. Zdôraznila, že nútená hospitalizácia predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základného práva na osobnú slobodu a práva na rešpektovanie súkromného života, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na výklad Dohovoru OSN, z ktorých podľa nej vyplýva, že každé pozbavenie osobnej slobody musí byť zákonné, nevyhnutné, primerané sledovanému cieľu a podložené existenciou konkrétneho a bezprostredného nebezpečenstva. Samotná existencia psychiatrickej diagnózy alebo potreba liečby podľa nej nemôžu byť dostatočným dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu. Súd prvej inštancie sa ani nezaoberal otázkou nevyhnutnosti a proporcionality zásahu do jej základných práv, ani dostatočne neposúdil, či existovalo reálne a bezprostredné riziko ohrozenia jej života alebo zdravia. Zároveň vytkla súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, nakoľko iba všeobecne konštatoval splnenie podmienok na prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, avšak nevysvetlil, akým spôsobom vyhodnotil konkrétne okolnosti prípadu ani prečo považoval nútenú hospitalizáciu za nevyhnutný a primeraný zásah do jej práv. Poukázala tiež na judikatúru ESĽP, podľa ktorej je riadne odôvodnenie rozhodnutia o pozbavení osobnej slobody významným kritériom pri posudzovaní svojvôle štátnych orgánov. Na záver zopakovala svoje presvedčenie, že v jej prípade neboli splnené zákonné ani ústavné podmienky na nedobrovoľné prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, keďže nebolo preukázané konkrétne a bezprostredné ohrozenie jej osoby alebo iných osôb.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP), bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie umiestnenej je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je vyslovenie prípustnosti prevzatia A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitnej nemocnice Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava. Súd prvej inštancie vyslovil, že ku prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do ústavu zdravotníckej starostlivosti.

8. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v ZoZS, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu, buď prevzatie osoby bez jej súhlasu, alebo zadržanie osoby, ktorá síce pôvodne súhlasila s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolala. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola postupu zdravotníckeho zariadenia pri prevzatí osoby do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu a zabránenie možnému zneužitiu takéhoto oprávnenia.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. V zmysle článku 17 ods. 1 a 6 Ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Zákon stanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

11. Podľa článku 5 ods. 1 písm. e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom : e/ zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov.

12. Podľa článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podľa článku 16 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými a) využívali právo na slobodu a osobnú bezpečnosť; b) neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody, aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody

14. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.

15. Podľa § 260 ods. 1, 2 a ods. 3 CMP súd umiestneného výsluchne. Výsluch umiestneného sa uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada o umiestnený, výsluchne ho súd vždy.

16. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

17. Podľa § 262 ods. 1, 2 a ods. 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie o do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

18. Podľa § 6 ods. 4 ZoZS je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, respektíve, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

19. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) ZoZS sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

20. Podľa § 9 ods. 4 ZoZS pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo, ak hrozí vám vážne zhoršenie jej zdravotného stavu [§ 6 ods. 9 písm. b)] poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonať len také zdravotné úkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo zabezpečenie jej okolia.

21. Podľa § 98 ods. 1 CSP o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.

22. Podľa § 99 ods. 1 CSP ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. (pozri aj § 52 a 53 vyhlášky č. 543/2005 Z.z.)

23. Odvolateľka namietala záver súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre tak závažný zásah do osobnej slobody, akým je prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bez informovaného súhlasu. Vykonaným dokazovaním nebolo podľa odvolateľky totiž preukázané, že by svojím konaním ohrozovala seba alebo svoje okolie, pričom súd prvej inštancie existenciu tejto zákonnej podmienky v uznesení ani náležite neodôvodnil.

24. Podstatou detenčného konania má byť zistenie toho, či osoba prevzatá do zdravotníckeho zariadenia trpí duševnou chorobou alebo má jej príznaky a ohrozuje seba alebo svoje okolie. Podľa tzv. Winterwerpových kritérií (základné právne podmienky stanovené Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v prípade „Winterwerp proti Holandsku“ z 1979“) k obmedzeniu osobnej slobody psychicky chorej osoby môže dôjsť len vtedy, ak je k dispozícii dostatočný dôkaz o tom, že osoba trpí psychickou chorobou; pričom takýmto dôkazom je posudok, ktorý opisuje aktuálny stav osoby a v zásade vychádza z jej osobného vyšetrenia. Posudok, ktorý vychádza len zo zdravotnej dokumentácie, je prípustný len vtedy, ak osoba odmieta vyšetrenie. Podľa ďalšieho kritéria musí zistená choroba odôvodňovať nevyhnutnosť prevzatia a umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia. V podstate to znamená povinnosť vykonania testu primeranosti, či zistená duševná porucha znamená také nebezpečenstvo, či už pre posudzovanú osobu alebo všeobecne pre iných, pre ktorú je nevyhnutné jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení. Dôkazné bremeno v zistení duševnej poruchy, z toho vyplývajúceho nebezpečenstva a nedostatočnosti alternatívnych opatrení je na orgánoch, ktoré rozhodujú o nariadení obmedzenia osobnej slobody. (KARPENSTEIN, U., MAYER, F. Konvention zum Schutz der Menschenrechte und Grundfreiheiten. Kommentar. C. H. Beck, München 2015, s. 131). V prípade odvolateľky tieto kritériá neboli dodržané, rovnako tak ustanovenia CMP upravujúce jej procesné práva.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 09.03.2021 sp. zn. III. ÚS 199/2020, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.05.2021 sp. zn. III. ÚS 55/2021, v zmysle ktorého vyslovenie zákonnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyžaduje komplexný pohľad, ktorý nerozlišuje medzi posúdením hmotnoprávnych a procesnoprávnych otázok z dôvodu, že aj porušenie procesnoprávnych záruk môže viesť k porušeniu základných práv podľa článku 17 ods. 6 Ústavy a článku 5 ods. 1 písm. e) Dohovoru.

26. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

27. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

28. Ochrana práv umiestneného sa v detenčnom konaní realizuje prostredníctvom osobitnej poučovacej povinnosti súdu (mandukčná povinnosť). Súd je povinný umiestneného poučiť o jeho procesných právach a povinnostiach, t. j. aké práva mu priznávajú a aké povinnosti mu ukladajú procesnoprávne predpisy. Súd nepoučuje umiestneného o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva. Poučí ho najmä o práve zvoliť si zástupcu a o práve zvoliť si dôverníka. Súd by mal realizovať poučovaciu povinnosť predovšetkým v úvodnej fáze detenčného konania. Avšak platí, že umiestnený má byť poučený v čase, kedy to bude potrebné v závislosti od stavu a priebehu detenčného konania.

29. Pokiaľ sa súd v detenčnom konaní dopustí procesných pochybení, je potrebné vyhodnotiť, či procesné pochybenia ešte vôbec možno napraviť ďalším konaním a rozhodnutím, či už súdu prvej inštancie, alebo odvolacieho súdu.

30. Obsahom súdneho spisu je zápisnica o výsluchu umiestnenej zo dňa 25.05.2026 vykonaného za prítomnosti sudkyne. Zápisnica je čitateľná iba sčasti a okrem všeobecných náležitostí neobsahuje ani údaj o tom, akým spôsobom bola umiestnená poučená o svojich procesných právach. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ostatného obsahu súdneho spisu. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. k 10.07.2026, nebola súčasťou súdneho registra ani zvuková nahrávka predmetného výsluchu. Tá bola odvolaciemu súdu sprístupnená až po jeho rozhodnutí, ale pred jeho písomným vyhotovením. Ani po oboznámení sa s touto zvukovou nahrávkou však odvolací súd nemohol dospieť k záveru, že súd prvej inštancie umiestnenú poučil o jej procesných právach tak ako to vyplýva z odseku 6 napadnutého rozhodnutia, keďže takáto skutočnosť z obsahu nahrávky nevyplýva. Účastník konania má pritom právo oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu, teda so všetkými listinami, dôkazmi a procesnými úkonmi, z ktorých súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu rozhodujúceho pre vydanie rozhodnutia. Tieto podklady preto musia byť súčasťou súdneho spisu ku dňu rozhodnutia súdu. Z uvedeného vyplýva, že hoci súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej napadnutým uznesením v zákonom stanovenej lehote postupom podľa § 262 CMP, zo súdneho spisu nebolo možné preukázať ani preskúmať, že umiestnenú pred vydaním rozhodnutia poučil v súlade s § 258 ods. 1 a § 259 CMP o jej procesných právach a povinnostiach, teda o právach, ktoré jej procesnoprávne predpisy priznávajú, a o povinnostiach, ktoré jej ukladajú. Zároveň nebolo preukázané, že k takémuto poučeniu došlo kedykoľvek pred vydaním rozhodnutia súdu.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bez hospitalizácie a pokračovania v liečbe umiestnenej by hrozilo zhoršenie jej zdravotného stavu s možnosťou ohrozenia seba samej. Odvolateľka však dôvodne namietala, že tento záver zostal len vo všeobecnej rovine a súd nijako nevysvetlil, z akých konkrétnych skutkových zistení vyvodil existenciu bezprostredného a preukázateľného nebezpečenstva ohrozenia seba alebo iných, ktoré by odôvodňovalo zásah do jej osobnej slobody. Odvolací súd v tomto smere nespochybňuje odborné závery ošetrujúcich lekárov ani medicínske posúdenie zdravotného stavu umiestnenej. Povinnosťou súdu však nie je iba prevziať odborné stanoviská zdravotníckych pracovníkov, ale samostatne posúdiť splnenie zákonných podmienok obmedzenia osobnej slobody a presvedčivo odôvodniť, z akých dôvodov považuje tieto podmienky za splnené. Právne posúdenie veci totiž patrí výlučne súdu. Odvolateľka vo svojom odvolaní vysvetlila, prečo jej správanie podľa jej názoru neodôvodňovalo nedobrovoľnú hospitalizáciu. Súd

prvej inštancie v tomto smere poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho lekára a na výsluch umiestnenej. Aj v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti len čiastočnú čitateľnosť zápisníc a absenciu zvukových nahrávok v súdnom registri, ktoré majú za následok nepreskúmateľnosť procesného postupu. Tieto dôkazy súd v odôvodnení rozhodnutia napokon nijako nevyhodnotil. Bez ich individuálneho ani vzájomného hodnotenia iba všeobecne konštatoval existenciu ohrozenia umiestnenej, pričom neuviedol, ktoré konkrétne skutkové okolnosti ho k tomuto záveru viedli. Právo účastníka na spravodlivý proces zahŕňa nielen právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, ale aj povinnosť súdu zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie pri rešpektovaní procesných práv účastníkov, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť a svoje skutkové i právne závery presvedčivo odôvodniť. Keďže súd prvej inštancie týmto požiadavkám nedostál, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá bráni preskúmaniu jeho správnosti.

32. Procesným pochybením súdu prvej inštancie bola zmarená podstata zákonom upraveného procesu, ktorá viedla k porušeniu základného práva umiestnenej na osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 1 a 6 Ústavy a článku 5 ods. 1 písm. e) Dohovoru, odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP preto zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia.

33. Rozhodnutím o neprípustnosti prevzatia sa konanie končí, keďže podľa § 265 CMP sa v konaní pokračuje iba po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. Preto o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 a § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP, pretože nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať (§ 55 CMP). Umiestnená si náhradu trov konania neuplatnila a neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé jej takúto náhradu voči zdravotníckemu zariadeniu priznať.

34. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).