Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-140-2020.pdf
PDF · 145.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľky: O.. D. J., F. C. X.X.XXXX, U. P. Q. H. J., zastúpená C&T Advokáti, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom: Fedinova 3b, Bratislava, IČO: 51 284 961, a otca: O.. E. J., F. C.I. XX.XX.XXXX, Q. T.: J.F. D. XXX, J., zastúpený: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o so sídlom: Záhradnícka 41, Bratislava, IČO: 51 290 596, za účasti Úradu komisára pre deti, Odborárske nám. 3, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva voči maloletým deťom: J. J., F. C. XX.X.XXXX, Q. J., F. C. X.X.XXXX I. F. J., F. C. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, so sídlom: Krátka č. 1, Senec, o odvolaniach navrhovateľky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/288/2017
- 402, zo dňa 26. 11. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/288/2017 - 402, zo dňa 26. 11. 2019, v časti výroku V, o úprave styku m e n í tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým F., F. XX.X.XXXX každý kalendárny týždeň v pondelok, stredu a v piatok od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny a každú kalendárnu sobotu od 9,00 hod. do 19.00 hodiny, s výnimkou obdobia:
- školských jarných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletým F., F. XX.X.XXXX každý párny kalendárny rok, každý deň bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- školských veľkonočných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletým F., F. XX.X.XXXX prvý a druhý deň týchto prázdnin, bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- školských letných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletým F., F. XX.X.XXXX v júli od 1.7. do 7.7., od 15.7. do 22.7., v auguste od 7.8. do 14.8. a od 22.8. do 31.8., a to vždy každý deň bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- školských jesenných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletým F., F. XX.X.XXXX každý nepárny kalendárny rok od 1. dňa jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin, a to vždy každý deň bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- školských zimných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletým F., F. XX.X.XXXX každý kalendárny rok od 2.1. do 6.1., a to vždy každý deň bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou J., F. XX.X.XXXX I. E. Q., F. X.X.XXXX každý kalendárny týždeň v stredu od 16,00 hodiny do 19,00 hodiny a každý týždeň v sobotu od 9,.00 hodiny do 19.00 hodiny, s výnimkou obdobia:
- školských jarných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletou J., F. XX.X.XXXX I. E. Q., F. X.X.XXXX každý párny kalendárny rok vždy cez víkendy bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- školských veľkonočných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletou J., F. XX.X.XXXX I. E. Q., F. X.X.XXXX druhý deň týchto prázdnin od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- školských letných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletou J., F. XX.X.XXXX I. E. Q., F. X.X.XXXX každý kalendárny rok v júli od 1.7. do 7.7, od 15.7. do 22.7, v auguste od 7.8. do 14.8. a od 22.8. do 31.8., a to vždy cez víkendy bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny
- počas školských jesenných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletou J., F. XX.X.XXXX I. E. Q., F. X.X.XXXX každý nepárny kalendárny rok od 1. dňa jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin, a to vždy cez víkendy bez prespania od 9.00 hodiny do 19.00 hodiny
- počas školských zimných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletou J., F. XX.X.XXXX I. E. Q., F. X.X.XXXX každý kalendárny rok od 2.1. do 6.1., a to vždy cez víkendy bez prespania od 9.00 hodiny do 19,00 hodiny. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou v stanovených termínoch riadne pripraviť. Matka si deti od otca prevezme a po ukončení styku deti otcovi odovzdá v mieste bydliska otca. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. III. Odvolací súd počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 37P/182/2017-12 zo dňa 24.7.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/502/2017-149 zo dňa 29.11.2017.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 26.11.2019, č. k. 37P/288/2017 - 402, rozviedol manželstvo účastníkov O.. D. J. I. O.. E. J., uzavreté dňa XX.X.XXXX R. J., W.J. R. P. E. E. Ú. J., W. XX, S.P. XXXX, J. XX, H. H.. Č.. XX I. E. C. J., Q. I. F. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. sumou 100,- Eur mesačne, na maloletého Q. sumou 100,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 90,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Styk s maloletými deťmi upravil odo dňa doručenia rozsudku tak, že matka má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý kalendárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 1. dňa jarných prázdnin vyhlásených MSSR od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 1. dňa prázdnin od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07 od 10.00 hod. do 07.07 do 18.00 hod. a od 15.07 od 10.00 hod. do 22.07 do 18.00 hod., v auguste od 07.08 od 10.00 hod. do 14.08 do 18.00 hod. a od 22.08 od 10.00 hod. do 31.08 do 18.00 hod., počas zimných prázdnin každý kalendárny rok od 26.12 od 10.00 hod. do 30.12 do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok od 1. dňa jesenných prázdnin vyhlásených MS SR od 10.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod., a to vždy tak, že si matka všetky tri maloleté deti prevezme od otca v mieste ich bydliska, kde ich po ukončení styku otcovi odovzdá a s tým, že otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky a vzájomný návrh otca súd prvej inštancie zamietol. Trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2017, doplneným dňa 23.10.2017 a dňa 26.01.2018, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči všetkým trom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva s odôvodnením, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, je trvalo rozvrátené. Skutkovo svoj návrh odôvodnila tým, že spolužitie s manželom bolo možné udržať len v silnej podriadenosti voči nemu, čo sa stalo neúnosným, vznikali medzi nimi vážne nezhody a napätia. V roku 2017 sa medzi nimi prehĺbil rozpor v dôsledku odlišného svetonázoru a vierovyznania. Navrhovateľka dôvodila príčinu rozvratu manželstva najmä manželovou panovačnosťou, agresivitou, jeho nenávisťou a žiarlivosťou, uviedla, že manžela neopustila kvôli spoločenstvu kresťanov. Na čas po rozvode žiadala zveriť maloletú J. I. E. Q. do osobnej starostlivosti otca a maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej aj SOS) oboch rodičov, ktorí budú deti zastupovať a spravovať ich majetok, upraviť matke široký styk s deťmi a určiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletej J. I. Q. sumami po 90,- Eur mesačne a na maloletého F. počas SOS neurčiť výživné. Zároveň žiadala nariadiť predbežnú vykonateľnosť styku matky s deťmi. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, s príčinami rozvratu manželstva uvedenými navrhovateľkou nie. Konflikty začali u nich vznikať v súvislosti so stretávaním sa s ľuďmi, ktorí sa
vydávajú za kresťanov, uvedomil si, že to je kresťanská sekta, preto zakázal stretávanie sa maloletých detí s členmi tejto sekty, čoho dôsledkom bola extrémna zmena správania manželky voči nemu, prestala s ním komunikovať, vyhýbala sa kontaktu s ním, denne si čítala Bibliu s tou skupinou. Taktiež začala masívne manipulovať maloleté deti vnucovaním ideológie skupiny a názormi, ktoré poškodzovali rodinu. Pod vplyvom skupiny sa zmenila osobnosť manželky, nastolila celibát, prehlbovala sa jej izolácia, značne zanedbávala domácnosť. Podľa manžela pokiaľ bude navrhovateľka členkou sekty, nemôže zdravo vychovávať svoje deti. Žiadal zveriť maloleté deti na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, styk upraviť každú stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod., upraviť styk počas Vianoc a Veľkej noci, zabrániť stretnutiam detí so sektou. 3. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol zvážiť uloženie výchovného opatrenia, uložiť povinnosť rodičom, aby sa podrobili poradenstvu v súkromnom LVS v Senci za prítomnosti psychológa v rozsahu 40 hodín a deti J. I. Q. 20 hodín, maloletého F. neriešiť. Na pojednávaní kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otcovi, obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výživné určiť rovnako, ako bolo rozhodnuté v konaní do rozvodu manželstva a upraviť matke styk s maloletými deťmi tak, že bude mať právo sa s nimi stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod., každý kalendárny týždeň v stredu od 15,30 hod. do 18,30 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 12,30 hod., jarné prázdniny každý nepárny kalendárny rok od l. dňa prázdnin od 10,00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18,00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od 1. dňa jarných prázdnin od 10,00 hod. do 18,00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10,00 hod. do 7.7. , od 15.7. od 10,00 hod. do 22.7. do 18.00 hod., v auguste od 7.8. od 10,00 hod. do 14.8. do 18,00 hod., zimné prázdniny každý kalendárny rok 26.12.od 10,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude bydlisko otca. Prespanie cez víkend navrhla až po roku, keď rodičia absolvujú výchovné opatrenie. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené, neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, a preto ho ako nefunkčné rozviedol. Vychádzal pri svojom rozhodovaní najmä z výpovede účastníkov konania, svedeckých výpovedí a čestných vyhlásení svedkov, z ktorých zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k postupnému citovému odcudzeniu v dôsledku zmeny v správaní účastníkov konania a ich odlišných pováh. Spočiatku žili účastníci vo fungujúcom vzťahu a až postupom času sa medzi účastníkmi konania postupne stále viac prejavovali povahové odlišnosti a predstavy o ďalšom smerovaní celej rodiny, začal sa prehlboval najmä rozpor v dôsledku odlišného svetonázoru a vierovyznania účastníkov. 5. Súd prvej inštancie ďalej pri svojom rozhodovaní vo vzťahu k maloletým deťom vzal do úvahy opakované šetrenia pomerov v rodine kolíznym opatrovníkom, kedy v domácnosti boli maloleté deti s otcom a so starou mamou, ktorá vypomáhala s deťmi. Deti sa opakovane vyjadrili, že nechcú meniť bývanie ani školu, chceli, aby sa mama vrátila, ak nie, potom chcú bývať s otcom, taktiež zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa 4.12.2017 vyplynulo, že maloleté deti sa opakovane vyjadrili, že odmietajú ísť do domácnosti k svojej matke, nakoľko sa boja, že tam budú „ ..tí sektári“ , chceli aby sa mama vrátila domov. Súd prvej inštancie ďalej nariadil vo veci znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku súdny znalec E.. E. T. konštatoval, že fundamentalistické chápanie viery a každodenný spôsob jej praktizovania jednotlivými členmi náboženskej skupiny matky vyvolal negatívnu reakciu u otca a maloletých detí, čo viedlo nielen k rozchodu rodičov a k rozpadu rodiny, ale aj k narušeniu vzájomnej dôvery medzi maloletými deťmi a matkou. Je preto potrebné stabilizovať rodinnú situáciu a začať pracovať na obnovení vzťahov s matkou. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia sú maloleté deti negatívne ovplyvňované otcom ohľadom matkinho vierovyznania, otec prenáša na deti svoje negatívne emócie a postoje voči matke v snahe ochrániť zdravý psychický vývoj detí. Podľa súdneho znalca je citový vzťah otca k maloletým deťom v súčasnosti zachovaný, matka má v súčasnosti narušené vzájomné citové a emočné väzby s maloletými deťmi. Z klinického hľadiska, ako uviedol znalec, je súčasný psychický stav maloletých detí stabilizovaný a podľa výsledkov psychologického vyšetrenia je aktuálne narušený najmä vzťah maloletej J. a maloletého Q. k matke. Súdny znalec doporučil zveriť všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, matke upraviť stretávanie s maloletými deťmi pravidelne minimálne raz do týždňa v stredu a každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu na pol dňa bez prespania a bez prítomnosti otca, udržať čo najširší rozsah stretávania maloletého F. s matkou a motivovať J. I. Q. tiež k využitiu odporúčanému rozsahu stretávania. V opačnom prípade doporučil súdny znalec asistované stretávanie za prítomnosti psychológa. V závere posudku znalec konštatoval, že rodičia v súčasnosti nie sú schopní realizovať SOS.
6. Vzhľadom na uvedené zistenia súd prvej inštancie na čas po rozvode manželstva zveril všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti otcovi, kedy aj samotné maloleté deti sa vyjadrili, že chcú zostať býva s otcom, ponechal právo zastupovať a spravovať majetok detí obom rodičom a matku zároveň zaviazal platením výživného na maloleté deti sumami po 100,- Eur mesačne na maloletú J. a maloletého Q. a na najmladšieho F. sumou 90,- Eur mesačne, nakoľko takto určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí ich veku, tiež mimoškolským aktivitám, a zároveň primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky, ktorá je riadne zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 1200,- Eur. Súd prvej inštancie zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi v tom rozsahu, ako navrhla kolízna opatrovníčka, keď aj súdny znalec sám navrhoval širší styk matke s deťmi upraviť, aby došlo k obnoveniu ich vzťahov a takto upravený styk je v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie zdôraznil v závere, že je teraz nevyhnutné, aby bola situácia v rodine zastabilizovaná, aby matka mala dostatok priestoru na obnovu svojich narušených vzťahov s maloletými deťmi, ktoré boli donedávna nesporne dobré. Vo zvyšku návrh a vzájomný návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že aj na čas do právoplatného skončenia konania rozvodu manželstva sú rozsudkom súdu upravené práva a povinnosti voči všetkým trom maloletým deťom. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku V. (úprava styku matky s maloletými) podala matka maloletých odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolanie podala voči časti V. výroku napadnutého rozsudku týkajúceho sa styku počas veľkonočných prázdnin, keďže tento výrok obsahuje zjavnú chybu a nesprávnosť, ktorá môže v budúcnosti spôsobiť problémy. Zjavná nesprávnosť vo vzťahu k styku počas veľkonočných prázdnin spočíva v tom, že v tejto časti výroku chýba jednoznačné ohraničenie dĺžky styku, či má prebiehať iba jeden deň, alebo celé prázdniny, ako to je uvedené vo vzťahu k ostatným prázdninám. Matka má za to, že sa jedná o zjavnú nesprávnosť a chybu, kedy súd iba opomenul doplniť do tejto časti výroku, že počas veľkonočných prázdnin sa bude styk matky s maloletými deťmi realizovať každý párny kalendárny rok od 1. dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod. Zjavná nesprávnosť môže priniesť ďalšie zbytočné spory a napätie, keďže aj v súčasnosti je styk matky s maloletými deťmi veľmi komplikovaný a obmedzený. Nakoľko súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na opravu zjavnej nesprávnosti v zmysle podania matky, z dôvodu predchádzania nedorozumeniam podala odvolanie. Alternatívne žiada, aby súd prvej inštancie sám vyhovel tomuto odvolaniu a opravným uznesením v zmysle ustanovenia § 224 CSP opravil V. výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k styku matky počas veľkonočných prázdnin. 8. K predmetnému odvolaniu matky otec uviedol, že ho považuje za bezpredmetné, nakoľko v zápisnici z pojednávania ako aj z nahrávky z pojednávania je styk matky s maloletými deťmi počas veľkonočných prázdnin upravený totožne, ako je to uvedené vo výroku, v časti V. napadnutého rozsudku. S odvolaním nesúhlasí aj z toho dôvodu, že matka je súčasťou kresťanského spoločenstva, ktoré však neuznáva a neoslavuje také sviatky, ako sú Veľká noc a Vianoce. Maloleté deti majú právo na to, aby tieto sviatky strávili tak, ako to poznajú z predošlých rokov so všetkými okolnosťami, ktoré tieto sviatky sprevádzajú. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky v celom rozsahu zamietol. 9. V reakcii na vyjadrenie otca matka uviedla, že ako nie je jej styk jednoznačne definovaný, otec využije akúkoľvek zámienku na to, aby tento styk narušil, prípadne zmaril. Opodstatnenosť podaného odvolania potvrdila aj skúsenosť, keď v deň pred veľkonočnými prázdninami 8.4.2020 v telefonickom rozhovore otec sa matke vyjadril, že uvedenú časť rozsudku chápe tak, že by mala tráviť čas s deťmi výlučne iba prvý deň prázdnin v stanovenom čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nie celé prázdniny od 10.00 hod. prvého dňa prázdnin do 18.00 hod. posledného dňa prázdnin. Nakoniec matka nemohla s maloletými deťmi byť ani jeden deň veľkonočných prázdnin, pretože otec sa rozhodol odcestovať do Dolného Kubína. Matka poukázala na to, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ako aj zo samotného znenia V. výroku rozsudku je podľa jej názoru zrejmé, že súd o styku počas veľkonočných prázdnin v párny kalendárny rok rozhodoval v kontexte reciprocity k styku počas jarných prázdnin v nepárny kalendárny rok, aby každý rok mali obaja rodičia možnosť stráviť prázdniny s deťmi pred letom, t.j. aby sa rodičia na jarné a veľkonočné prázdniny striedali a každý párny kalendárny rok boli deti počas jarných prázdnin s otcom a počas veľkonočných prázdnin s matkou a nepárny kalendárny rok naopak. Aj z tohto dôvodu má matka za to, že sa jedná o zjavnú nesprávnosť, keď súd prvej inštancie vo vzťahu ku veľkonočným prázdninám nedoplnil ohraničenie styku na celé prázdniny tak, ako to urobil vo vzťahu k ostatným prázdninám. 10. Na vyjadrenie matky vo vzťahu k realizácii styku cez veľkonočné prázdniny otec uviedol, že postupoval výlučne v zmysle výrokovej časti rozhodnutia súdu, kde je určený styk matky s maloletými deťmi v takomto rozsahu (t. j. od 10.00 hod. do 18.00 hod. prvého dňa prázdnin). K vyjadreniu matky, že cieľom jej snahy o zabezpečenie styku počas veľkonočných prázdnin v zmysle rozsudku nie je deťom
zabrániť dodržiavanie veľkonočných ľudových zvykov, aj keď ich sama nezachováva, ale využiť každú možnosť na budovanie vzťahu s maloletými deťmi, otec uviedol, že cieľom matky okrem iného je vysvetliť deťom, že dodržiavanie tradície, zvyklostí a akýkoľvek záujem o Veľkú noc je hriešne a nesprávne, a že to jediné správne miesto je spoločenstvo, ktorého je matka členkou. Matka dlhodobo nevyužíva možnosti na budovanie vzťahu s deťmi, práve naopak, vzťah s deťmi dodnes degraduje. Veľká noc, Vianoce, oslavy narodenín a pod. k rozkladu vzťahu ešte viac prispievajú, pretože matka vždy vyjadruje svoju nespokojnosť so sympatiami detí k týmto sviatkom a zraňuje ich svojimi postojmi (napr. keď neprijme gratuláciu k jej narodeninám od svojho syna). 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výroku úpravy styku, o čase stretávania sa s maloletými deťmi, podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku V tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 16.00 do 19.00 hod., okrem stredy, ktorá pripadne na vianočné sviatky, a to vždy tak, že si matka všetky tri maloleté deti prevezme od otca v mieste ich bydliska, kde ich po ukončení styku otcovi odovzdá. Ďalej navrhuje rozšíriť petit rozhodnutia o výrok, ktorým matke sa zakazuje vycestovať s maloletými deťmi z územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca alebo rozhodnutia súdu súhlas otca nahradzujúceho. Otec má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému stavu v súvislosti s časom, resp. spôsobom stretávania sa matky s maloletými deťmi. Zo znaleckého posudku znalca a návrhu kolíznej opatrovníčky jednoznačne vyplýva, že prespatie maloletých detí u matky neodporúčajú. Prespanie maloletých detí u matky je podľa kolíznej opatrovníčky podmienené podstúpením absolvovania výchovného opatrenia rodičov. Znalec v konaní odporučil styk matky s maloletými deťmi výlučne bez prespania. Otec maloletých detí taktiež zásadne nesúhlasí s prespávaním maloletých detí u matky, maloleté deti nemajú k matke dôveru a chcú byť primárne s otcom. A to aj z dôvodov pokusu matky o únos maloletých detí v zmysle rozsudku, ako aj z dôvodu zanedbávania výchovy a starostlivosti vplyvom spoločenstva. Poukazuje na skutočnosť, že matka teraz žije údajne v prenajatom byte v J., tento byt však nemá ani dostatok postelí, aby zabezpečil prespatie detí v prenájme. Je preto otázne, v akých bytových podmienkach matka žije a či sú vhodné na prespávanie maloletých detí, nakoľko sa jedná o nestabilitu aj v otázke zabezpečenia bývania. Otec v odvolaní okrem toho poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predbežnej vykonateľnosti rozsudku nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, nakoľko podľa § 233 CSP na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením. V danom prípade nie je splnená zákonná podmienka hrozby nebezpečenstva ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody, alebo inej ujmy, nakoľko styk matky s maloletými deťmi je upravený od roku 2017 neodkladným opatrením, pričom sa styk matky s maloletými deťmi realizuje v zmysle neodkladného opatrenia. Okrem uvedeného v odvolaní sa domáha otec doplatenia výživného do mája 2018, kým matke nebolo výživné stanovené súdom, nakoľko matka podala prvý návrh už v júli 2017, kedy zároveň opustila domácnosť. Súd sa dodnes riadne nevysporiadal s faktom, že matka po odchode ešte poberala rodičovský príspevok, prídavky na deti a dokonca súd uložil vyživovaciu povinnosť otcovi voči maloletému F., pričom všetky deti dodnes bývajú s otcom doma. Otec ďalej poukazuje na bode 41 a 65 rozsudku, kde sa spomína uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/502/2017 - 149 zo dňa 29.11.2017 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/202/2017 - 254 zo dňa 19.4.2018, kde obidva súdy zakázali matke vycestovať s deťmi mimo územia SR bez súhlasu otca. Z relevantných dôvodov súd mal povinnosť urobiť tak aj v tomto rozsudku. Z tohto dôvodu má otec za potrebu rozšíriť petit súdneho rozhodnutia o zákaz vycestovať s deťmi matke bez súhlasu otca zo SR. V závere otec uviedol, že maloletí majú stabilný rozvrh počas roka a delenie na párny/nepárny týždeň je preto nevyhovujúce. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda psychiku detí, nakoľko sú nútené viackrát vynechať stretnutie s matkou a viackrát oznámiť matke, že na stretnutie nejdú. Zároveň rozhodnutie vystavuje najmladšieho maloletého F. výraznému nebezpečiu a to tak, že staršie deti bojkotujú prespávanie u matky a takisto aj víkendové celodenné stretnutia, čo umožňuje matke zobrať maloletého F. opäť do E. na sektársku haciendu, kde utrpel vážne poranenia, keď naňho zaútočil pes patriaci sekte a roztrhal mu tváričku. Prípadne to umožňuje matke zobrať ho do sektárskeho domu v T., kde aj býva a opäť bude vystavený napospas ľuďom z tejto sekty a ich indoktrinácii. V prítomnosti starších detí si to nedovolí, ale bez nich má voľnú ruku. To je aj jeden z dôvodov, prečo matka bojuje najmä za najmladšieho maloletého. Je presvedčená, že ho ešte dokáže indoktrinovať a následne dostať do sekty. 12. Na odvolanie otca matka uviedla, že podstatou argumentácie otca v odvolaní je výlučne polemika s odôvodnením rozsudku, ako aj hodnotením vykonaných dôkazov zo strany súdu, čo ako také nie je spôsobilé byť predmetom odvolania a nepredstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Z
odvolania otca nie je zrejmé, v čom spočíva nesprávne skutkové zistenie súdu na základe vykonaného dokazovania, nakoľko súd v podstate vyhovel návrhu kolíznej opatrovníčky v otázke styku matky s maloletými deťmi, ako aj postupoval v zmysle vypracovaného znaleckého posudku. Podané odvolanie je navyše aj rozporuplné, keď otec na jednej strane tvrdí, že si želá čo najčastejší styk maloletých detí s matkou, ale súčasne navrhuje zmeniť styk iba raz za týždeň v trvaní troch hodín, a to bez akýchkoľvek zrozumiteľných dôvodov. Je absolútne proti záujmu maloletých detí, ako aj proti zdravému rozumu, aby matka mala tak výrazne obmedzený styk, ako sa otec domáha. Matka uviedla, že maloleté deti nikdy po jej odchode zo spoločnej domácnosti nebrala na akékoľvek stretnutia s náboženským spoločenstvom a vždy rešpektuje želania svojich detí a trávi s nimi čas sama. Je to práve otec, ktorý účelovo marí stretnutia maloletých detí s matkou a snaží sa o ich vzájomné odcudzenie. 13. Otec následne uviedol, že poukázal na to, že má za to, že súd pri hodnotení dôkazov jednotlivo a zároveň vo vzájomnej súvislosti nesprávne vyhodnotil skutkový stav ohľadom styku matky s deťmi, pretože takto upravený styk je v rozpore s ich záujmami. Tvrdenia matky, že deti nebrala na stretnutia s náboženským spoločenstvom, sú nepravdivé. Otec odkazuje na prílohu vyjadrenia matky, kde sama konštatuje, že deťom v spoločenstve neboli vštepované žiadne náboženské ideológie. Uprednostňovali sa rozprávky, témy o prírode a histórii, deti s priateľmi zažili prechádzky atď., z čoho je možné usúdiť, že deti boli v kontakte s ľuďmi s náboženského spoločenstva a nikto nemôže zaručiť, že takéto stretnutia sa už nebudú konať. Je zrejmé, že kresťanské spoločenstvo má výrazný vplyv na správanie sa matky a taký istý vplyv bude mať toto spoločenstvo aj na maloleté deti. Nie je pravda, že otec chce odcudziť deti od ich matky, avšak matka tento stav zapríčinila vlastným konaním, keď zotrváva v spoločenstve (bez ohľadu na to, či sa deti stretávajú, alebo nestretávajú s členmi spoločenstva) a stráca akékoľvek racionálne uvažovanie, stredobodom záujmu je náboženstvo a takéto chovanie je striktne v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí a ich zdravým vývinom. Otec má za to, že povoliť prespávanie detí počas prázdnin a nepovoliť prespávanie počas roka nedáva v takomto prípade relevantný zmysel. Považuje za účelné to, aby bolo prespávanie podmienené výchovným opatrením rodičov tak, ako je to uvedené v zápisnici zo dňa 26.11.2019 a to konštatovaním kolíznej opatrovníčky. Otec zotrváva na svojich vyjadreniach v odvolaní zo dňa 11.2.2020, má za to, že preukázal, že príslušnosť matky ku kresťanskému spoločenstvu je v príkrom rozpore s najlepšími záujmami detí, ohrozuje ich vývin a bez preukázateľného prerušenia akýchkoľvek kontaktov matky so spoločenstvom nie je možné, aby matka zabezpečovala výchovu svojich detí. 14. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že pred odchodom zo spoločnej domácnosti deti v kontakte so spoločenstvom boli, avšak uvedené bolo s vedomím otca, ktorý koniec koncov náboženské spoločenstvo aj sám vyhľadal, ako to bolo preukázané v súdnom konaní. Pre objasnenie situácie je potrebné zmieniť, že deti boli naposledy v kontakte so spoločenstvom v období od 19.5.2017 do 21.5.2017, kedy matka bola nútená odísť s deťmi so spoločnej domácnosti. Otec dáva do súvislosti útek matky zo spoločnej domácnosti s vycestovaním do zahraničia. Matka však utiekla z domácnosti na J. E., o čom existujú aj úradné záznamy (polícia, sociálna pracovníčka). V zahraničí matka s deťmi po úteku zo spoločnej domácnosti nebola. Veta, ktorú otec cituje zo súdneho vyjadrenia, sa môže vzťahovať na skoršiu dobu, kedy deti s matkou vycestovali na základe ich rozhodnutia a so súhlasom otca. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že matka odmieta staršie deti a výrazne preferuje najmladšieho syna. Deti chodia zo stretnutí veľmi rozrušené a ublížené. Ak staršie deti nejdú na stretnutie, sú ignorované až do takej miery, že sa matka na ne ani nepozrie, prípadne sa im nepozdraví...V reakcii na to matka uviedla, že otec má voči nej negatívny postoj, preto aj uvedené situácie sú vymyslené alebo účelovo vytrhnuté z kontextu, aby vyvolali zlý dojem o matke. Miluje všetky tri deti rovnako. Bohužiaľ staršie deti sa v súčasnosti identifikovali s názorom otca, a preto majú veľakrát neúctu voči matke. Matka vníma zlepšenie vzťahu so staršími deťmi tým, že sa rozšíril styk s nimi vďaka práve predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Konečne po troch rokoch trávia spolu čas (chodia spolu do prírody, ku vode, na zvieracie farmy, do zoo, varia a pečú,...). Vyjadrenie otca o jednom povinnom a neobmedzenom počte nepovinných stretnutí ako ideálom nastavenia styku matky s maloletými deťmi je nezmysel, keď už teraz otec najmladšiemu synovi takéto nepovinné stretnutia neumožňuje, a to napriek tomu, že F. by s matkou chcel tráviť oveľa viac času. Je teda zrejmá potreba mať styk matky s maloletými deťmi upravený, a to minimálne v rozsahu úpravy styku v zmysle rozsudku. Otec sa vyjadril, že keby chcel, tak deti na stretnutie pôjdu. Z toho je zrejmé, že má veľký vplyv na deti. Potvrdzuje sa to aj tým, že staršie deti majú často rovnaký názor na stretnutia s matkou ako otec. Matka zo skúsenosti vie, že dobrovoľné stretávanie by staršie deti nevyužili. Práve preto lepšie, aby stretnutia s matkou boli určené a aj staršie deti mali šancu zažiť lásku matky. 15. Odvolací súd po zistení, že odvolania proti rozsudku boli podané oprávnenými osobami, v zákonnej lehote preskúmal na odvolacom pojednávaní rozsudok v jeho napadnutej časti úpravy styku matky s maloletými deťmi, keď výroky o úprave výchovy, výživného a zastupovaní maloletých detí na čas po
rozvode manželstva rodičov samostatne nadobudli právoplatnosť. Prihliadol na vyjadrenia matky, otca, ktorí v odvolacom konaní zotrvali na svojej argumentácii, ako aj na vyjadrenie Úradu komisára pre detí a správu kolízneho opatrovníka. Predmetná vec je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, čo pre odvolacie konanie znamená, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a v zmysle ustanovenia § 66 CSM odvolací súd nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi. 16. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v rámci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J., J.Z. F. XX.X.XXXX, Q. F. X.X.XXXX I. F. F. XX.X.XXXX v súvislosti s podaním návrhu na rozvod manželstva rodičov maloletých detí pristúpil k úprave styku, v zmysle ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj Zákon o rodine), ktorý stanovuje, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že potreba úpravy styku vyplynula z vykonaného dokazovania, keďže rodičia neboli schopní sa na úprave styku dohodnúť. 17. Základom rozhodovania vecí týkajúcich sa maloletých detí, je zásada sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom oznámenia 104/1991). Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť prispôsobená a definovaná individuálne, s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa nachádza dieťa, ktorého sa súdne konanie týka, pričom pozornosť má byť venovaná jeho osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený z pohľadu špecifických okolností konkrétneho dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa môže byť aj v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných osôb (rodičov). Je vždy nutné najlepší záujem dieťaťa vyvažovať s ostatnými oprávnenými záujmami, ale najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu. Pokiaľ je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je potrebné jeho želanie považovať za zásadné kritérium pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Záujem dieťaťa je však potrebné vždy posúdiť z objektívnych hľadísk, nie zo subjektívneho hodnotenia výhodnosti alebo naopak nevýhodnosti pozície toho-ktorého z obidvoch rodičov. Tento záujem sa premieta aj do rozhodovania súdov o styku dieťaťa s rodičom, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti. I keď je potrebné vychádzať z pravidla, že obidvaja rodičia by sa v zásade mali podieľať rovnakou mierou na starostlivosti a výchove, vždy musí súd prihliadnuť na jedinečnosť okolností konkrétnej veci. 18. V preskúmavanej veci je takouto okolnosťou náboženská predstava oboch rodičov o tom, akým spôsobom budú deti vychovávané a akými hodnotovými preferenciami rodičov má byť formovaný ich život. Z obsahu súdneho spisu, prednesov účastníkov konania vyplýva, že matka do života detí prenáša predstavy a náuku jej vierovyznania, keď je silno spätá s individuálnym náboženským kresťanským spoločenstvom, ktorému prispôsobuje svoj život, premýšľanie a v duchu ktorého nazerá aj na výchovu svojich detí. Matka sa snaží o zblíženie s deťmi, avšak z pohľadu dvoch starších detí to robí spôsobom, pri ktorom napĺňa potreby svojho vierovyznania a tieto nadraďuje nad potreby detí. Otec detí až doposiaľ zabezpečuje pre deti výchovné prostredie, na ktoré boli od narodenia zvyknuté a ktorého stabilitu narušila zmena náboženského smerovania matky a jej začlenenie sa do náboženskej skupiny. Praktizovanie viery matkou do výchovy detí (napríklad odmietnutie slávenia sviatkov - narodenín, Vianočných a Veľkonočných sviatkov, pre deti prvotná neprirodzená zmena vonkajšieho vzhľadu matky) sa prejavuje u starších deti kritickými, odmietavými postojmi voči matke, a bráni ich dobrému vzťahu s matkou, po ktorom ale prirodzene túžia. 19. Na tento stav a prežívanie detí bola matka upozornená už aj v znaleckom posudku vypracovanom pre účely tohto konania znalcom z odboru psychológie, v závere ktorého bolo doporučené upraviť pravidelné stretávanie detí s matkou minimálne raz do týždňa a každý druhý víkend v sobotu a nedeľu na pol dňa bez prespatia a bez prítomnosti otca, pri rešpektovaní vývinových špecifík maloletých detí, pri udržaní čo najširšieho rozsahu stretávania F. J. E. I. E. J. I. Q., aby možnosť stretávania sa s matkou využívali. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 37P/288/2017 - 349 zo dňa 17.10.2019 nariadil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Senec, Súkromné liečebno - výchovné sanatórium, ktoré dňa 4.11.2020 vystavilo záverečnú správu z ambulantnej formy spolupráce s rodinou účastníkov. Spoluprácu rodičov a detí J. I. Q. Centrum uzavrelo po desiatich mesiacoch spolupráce ku dňu 15.10.2020 so záverom, že napriek spolupráci všetkých zúčastnených sa nepodarilo zlepšiť vzťah matky s maloletými deťmi, tak aby boli potreby vzťahu naplnené, keďže sa ukázalo, že dobre mienená úprava, aby staršie deti boli častejšie s mamou a mohol sa napĺňať a posilniť ich vzájomný vzťah, sa postupne vyvíjala inak ako sa očakávalo. Kvantita nepriniesla lepšiu kvalitu, ale naopak problémy starších detí s mamou vyostrila. Ako najväčšiu prekážku Centrum vyhodnotilo spôsob vzťahovania sa matky k starším deťom. Podľa Centra sa matka snaží o zblíženie, ale robí to spôsobom, pri ktorom má napĺňať predovšetkým predstavy a potreby jej vierovyznania a nie aktuálne potreby detí.
Podľa záveru Centra, ak chce matka obnoviť s deťmi blízky vzťah, potrebovali by aktuálne cítiť, že sú pre ňu viac ako čokoľvek iné. Jej silné zameranie na hodnoty náboženského spoločenstva, do ktorého sa začlenila, tomuto zážitku momentálne bránia. Rozšírený styk matky so staršími deťmi v tejto situácii nenapĺňa svoj účel. Realita je taká, že v čase styku (každá streda, párny piatok, sobota, nepárny utorok, štvrtok) sú deti doma, aby si s mamou vymenili informáciu, či chcú ísť s ňou, alebo či ich ona chce zobrať. Pre deti ide neraz o vzájomné odmietajúcu a zraňujúcu interakciu a spoločný čas neprebehne. Centrum predložilo na zváženie návrh, či by nebola v takejto situácii lepšia úprava styku tak, aby deti trávili svoj čas prirodzenejšie a pokojne, napríklad úpravou styku s mamou v jeden deň v týždni a ďalšie dni podľa dohody. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k názoru, že rozsah styku tak, ako bol upravený súdom prvej inštancie nezodpovedá v danej veci sledovaniu zásady najlepšieho záujmu detí. Nepochybne najlepšiemu záujmu maloletých detí zodpovedá, aby sa citové puto detí k matke rozvíjalo a aby matka mala možnosť sa spolupodieľať na ich výchove, aj keď matka vyznáva náboženské presvedčenie, ktoré narušilo obvyklosť spôsobu života rodiny maloletých detí. U matky ale neboli zistené nedostatky týkajúce sa jej faktickej neschopnosti postarať sa o deti a aby bola vylúčená z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Je však potrebné prihliadnuť na to, že na radikálnu zmenu náboženského myslenia matky, ktorú matka preniesla do spôsobu svojho života a aj do výchovy detí, staršie deti J. I. Q. úmerne ich veku a úmerne ich sociálnej vyzretosti nedozreli. Maloletý šesťročný F. prežíva vzťah k matke cez úprimný cit, citovú väzbu a naviazanosť, ktorá je zachovaná, a nie je rozumovo schopný zmenu správania a myslenia matky na jeho výchovu posúdiť, je však schopný pozorovať a vnímať kvalitu vzťahu starších súrodencov s matkou, čo sa môže odraziť či už v jeho vzťahu s matkou, alebo vo vzťahu k súrodencom, s ohľadom na to ako sa tento vzťah bude do budúcna vyvíjať. Matka má právo a je v záujme maloletých detí, aby sa rodičovský vzťah a citová väzba medzi nimi upevňovali, čomu je v podmienkach danej veci ale potrebný vyvíjajúci sa kontakt, tak aby sa sociálna a myšlienková zmena matky, pokiaľ možno čo najmenej dotkla prežívania danej situácie deťmi. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Preto rozsahu úpravy styku, podľa presvedčenia odvolacieho súdu, s ohľadom na záujmy maloletých detí, ich vyzretosť na adaptovanie sa na spôsob života a myslenia matky, zodpovedá zisteným pomerom úprava styku matky s deťmi vyjadrená vo výroku tohto rozhodnutia. Náboženské zaradenie matky, ktoré nezodpovedá predstavám otca o náboženskom smerovaní detí nemôže byť v pomeroch danej veci dôvodom obmedzenia styku detí s matkou a to najmä u maloletého F., po ktorom F. prirodzene túži, pretože neboli zistené dôvody, že by tým bol F. I. I. J. I. Q. ohrození na živote a zdraví, pre ktorý jediný dôvod by mohlo byť porušené právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom. 21. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. 23. K návrhu otca, aby súd zakázal matke vycestovať s maloletými deťmi z územia Slovenskej republiky, ktorý predniesol v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že podľa obsahu súdneho spisu takýto návrh nebol predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nemá vecnú príslušnosť konať o tomto návrhu, keď nie je možné v rámci odvolacieho konania podávať nové návrhy. Zákonná úprava Civilný sporový aj mimosporový poriadok vyžaduje aktívne konanie rodiča a predpokladá, že rodič svoje právo v konaní navrhne priznať. Ak vystupuje ako navrhovateľ, potom by mal žiadať o priznanie práva v petite návrhu, inak by mal svoje právo uplatniť napríklad vo vyjadrení v konaní, alebo ústne do zápisnice počas pojednávania. Odvolací súd má za to, že takýto návrh by mal byť uskutočnený počas prvoinštančného konania. V odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 64 CMP je možné podávať návrhy na zmenu návrhu, avšak nie je možné podať nový návrh. Počas prvoinštančného konania sa otec nedomáhal uloženia zákazu matke vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky, preto súd prvej inštancie sa ani týmto nezaoberal a ani nevykonal k tomuto nároku dokazovanie. Takýto návrh otca podaný až v rámci odvolacieho konania nemožno považovať za návrh na zmenu návrhu a navyše návrh na začatie konania podala matka. V prípade,
ak otec maloletých detí je toho názoru, že zo strany matky hrozí nebezpečenstvo zavlečenia detí do cudziny, musí sa obrátiť s príslušným návrhom na súd. Rovnako v súdenej veci procesne neobstojí uplatnenie nárokov na výživné za obdobie do mája 2018, pretože v súdenej veci bola predmetom úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 14. 2. 2020. Súd prvej inštancie správne rozhodol o výške výživného, ako aj o dobe, od kedy má otec povinnosť platiť výživné. 24. Odvolací súd postupom podporne podľa § 337 ods. 3 CSP zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. 37P/182/2017-12 zo dňa 24.7.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/502/2017-149 zo dňa 29.11.2017, nakoľko jeho trvanie nebolo pri jeho nariadení časovo obmedzené a dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadli, pretože rodičovské práva a povinností k maloletým deťom J. boli upravené meritórnym rozhodnutím. 25. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).