Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-507-2024.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Subarea
80Ek/507/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., C.: XX.XX.XXXX, D. E. E. F. XXX, XXX XX G., práv. zast.: Mgr. Jana Králiková Čížová, advokátka, so sídlom Budatínska Lehota 258, 023 36 Radoľa, IČO: 52 299 821, o vymoženie 3 455,81 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, pod č. k. 76EX 144/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 2 024,00 Eur podľa § 61k odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
III. Súd povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 27,18 Eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.03.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 455,81 Eur, a to na podklade exekučných titulov – rozkazu Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU- ZA-OCDPK-2021/016357 zo dňa 15.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.05.2021, rozkazu Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU- ZA-OCDPK-2021/016354 zo dňa 15.03.2021, výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina č. 101507859/2021 zo dňa 17.08.2021 a výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina č. 102403897/2022 zo dňa 31.08.2022 (ďalej aj ako len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 05.04.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, ktorý exekúciu vedie pod č. k. 76EX 144/24. 3. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2024 bolo povinnému doručené dňa 10.04.2024. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.04.2024. Povinný návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil najmä tvrdením o zániku vymáhaného nároku v dôsledku platieb a zrážok zo mzdy, námietkou nevykonateľnosti daňových exekučných titulov, námietkou premlčania a námietkami smerujúcimi proti vecnej správnosti rozkazov o uložení pokuty. Povinný v priebehu konania, rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie doplnil svoj návrh o skutočnosť, že jeho bývalý zamestnávateľ FreePort, s. r. o., vykonával zo mzdy povinného zrážky, pričom z takto zadržaných peňažných prostriedkov poukázal dňa 14.02.2023 sumu 2 024,00 Eur na účet Daňového úradu Žilina a dňa 11.12.2024 sumu 2 091,02 Eur na účet povereného súdneho exekútora pod variabilným symbolom 14424.
4. Súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 13.07.2026 v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinným vyzval Daňový úrad Žilina o cit.: „Zo spisu vyplýva tvrdenie povinného, že jeho bývalý zamestnávateľ H., I. mal dňa 14.02.2023 poukázať na účet Daňového úradu Žilina sumu 2 023 EUR. Uvedená skutočnosť je významná pre posúdenie, či došlo k čiastočnej úhrade vymáhaného nároku. Súd žiada Daňový úrad Žilina, o oznámenie: Či eviduje platbu vo výške 2 023 EUR zo dňa 14.02.2023, prípadne z blízkeho časového obdobia, prijatú od spoločnosti FreePort, s.r.o. alebo v prospech daňového subjektu A. B., DIČ XXXXXXXXXX, ak bola platba prijatá, na aký konkrétny nedoplatok bola započítaná, či bola použitá na úhradu nedoplatkov podľa výkazov daňových nedoplatkov č. 101507859/2021 zo dňa 17.08.2021 alebo č. 102403897/2022 zo dňa 31.08.2022, ak nebola použitá na tieto nedoplatky, na akú inú daňovú povinnosť bola započítaná. Súd žiada, aby Daňový úrad Žilina k odpovedi pripojil výpis z osobného účtu daňového subjektu alebo inú evidenciu, z ktorej bude zrejmý dátum prijatia platby, jej výška, odosielateľ a spôsob započítania.“ 5. Daňový úrad Žilina v správe č. 102668043/2026 zo dňa 22.07.2026 súdu oznámil, že dňa 14.02.2023 prijal od spoločnosti FreePort, s. r. o., v prospech daňového subjektu A. B. platbu vo výške 2 024,00 Eur a túto platbu použil na úhradu nedoplatkov uvedených vo výkazoch daňových nedoplatkov č. 101507859/2021 zo dňa 17.08.2021 a č. 102403897/2022 zo dňa 31.08.2022. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj priložený výpis z účtu B. J.. Súd preto vychádzal z úradne potvrdenej sumy 2 024,00 Eur, a nie zo sumy 2 023,00 Eur uvádzanej v skoršej súkromnej komunikácii. 6. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu alebo e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania za podmienok ustanovených zákonom. 7. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí, exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. 10. Podľa § 48 odsek 3 písmeno k) Exekučného poriadku musí návrh na vykonanie exekúcie obsahovať vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená. Ak povinnosť nebola splnená čiastočne, oprávnený je povinný uviesť, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnená nebola. 11. Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 12. Podľa § 61f odsek 1 Exekučného poriadku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 odsek 2 Exekučného poriadku, dostane exekútorovi. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia je oprávnený povinný bezodkladne informovať exekútora o plneniach uskutočnených ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. 13. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 14. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie je spojený s odkladným účinkom. 15. Súd zároveň dáva do pozornosti, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú jednotlivú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa preto zaoberal predovšetkým tými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie, či sa exekučné konanie začalo v namietanom rozsahu zodpovedajúcom existujúcemu a nesplnenému nároku oprávneného. 16. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že účelom exekučného konania je nútená realizácia povinnosti priznanej vykonateľným exekučným titulom, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Exekúcia môže byť
vedená iba v rozsahu skutočne existujúceho a vymáhateľného nároku. Ak po vzniku exekučného titulu dôjde k splneniu povinnosti ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v rozsahu splneného plnenia zaniká materiálny predpoklad núteného výkonu a návrh na vykonanie exekúcie je v tejto časti nedôvodný. Zároveň návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neprípustnej exekúcii. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase začatia exekučného konania. Dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdenému zániku vymáhaného nároku nesie povinný, pričom v prejednávanej veci bola platba vo výške 2 024,00 Eur preukázaná priamo správou správcu dane a výpisom z účtu B. J.. 17. K námietke premlčania súd uvádza, že výkaz daňových nedoplatkov č. 101507859/2021 zo dňa 17.08.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 17.08.2021 a výkaz daňových nedoplatkov č. 102403897/2022 zo dňa 31.08.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2022, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 20.03.2024, teda približne dva roky a sedem mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti prvého exekučného titulu a jeden rok a sedem mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti druhého exekučného titulu. Z uvedených časových súvislostí preto nemožno vyvodiť záver o premlčaní práva priznaného predmetnými exekučnými titulmi. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku sa právo vymáhať daňový nedoplatok premlčuje po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, pričom na premlčanie sa prihliada iba na námietku daňového dlžníka a v rozsahu, v akom bola uplatnená. Povinný však neuviedol a nepreukázal konkrétny výpočet premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým daňovým nedoplatkom, najmä ich pôvodnú splatnosť a absenciu úkonov správcu dane spôsobujúcich začatie novej premlčacej lehoty alebo jej spočívanie. Samotné oznámenie Daňového úradu Žilina, že na základe uvedených výkazov nebolo vedené daňové exekučné konanie, nepreukazuje premlčanie vymáhaného nároku, ale iba vylučuje spočívanie premlčacej lehoty z dôvodu vedenia daňového exekučného konania podľa § 85 ods. 2 Daňového poriadku. Nevedenie daňovej exekúcie totiž samo osebe nespôsobuje zánik ani premlčanie práva. Rozhodujúce je uplynutie zákonom ustanovenej lehoty, ktoré v konaní nebolo vo vzťahu ku konkrétnym vymáhaným nedoplatkom náležite preukázané. Súd preto námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd k predmetnému uvádza, že výkaz nedoplatkov je vykonateľný dňom jeho vyhotovenia, má deklaratórnu povahu a samotné premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok sa posudzuje podľa osobitného režimu § 85 Daňového poriadku. Pri námietke premlčania proti rozkazom o uložení pokuty je potrebné posudzovať inštitút premlčania oddelene, na koľko pri rozkazoch Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OCDPK-2021/016354 a č. OU-ZA-OCDPK-2021/016357 sa uplatní § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého možno výkon správneho rozhodnutia nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, na ktorej uplynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Z doložiek vykonateľnosti vyplýva, že rozkaz týkajúci sa emisnej kontroly sa stal vykonateľným dňa 13.05.2021 a rozkaz týkajúci sa technickej kontroly dňa 13.05.2021. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 05.04.2024, teda ešte pred uplynutím trojročnej lehoty na nariadenie ich výkonu. Námietka zániku vymáhateľnosti pokút v celom rozsahu preto nie je dôvodná. 18. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ďalej uvádza, že tento považoval za čiastočne dôvodný, na koľko výkazy daňových nedoplatkov č. 101507859/2021 a č. 102403897/2022 vznikli v rokoch 2021 a 2022. Platba vo výške 2 024,00 Eur bola prijatá a na nedoplatky uvedené v týchto výkazoch započítaná dňa 14.02.2023. Návrh na vykonanie exekúcie bol pritom súdu doručený až dňa 20.03.2024. Ide preto o plnenie uskutočnené po vzniku exekučných titulov, avšak pred začatím exekučného konania. Rozhodujúce v predmetnej veci je, že Daňový úrad Žilina platbu nielen prijal v prospech povinného, ale ju aj jednoznačne použil na úhradu nedoplatkov, ktoré sú predmetom výkazov daňových nedoplatkov označených v návrhu na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že platbu technicky vykonala spoločnosť FreePort, s. r. o., nebráni zániku vymáhaného nároku, keďže prijaté plnenie bolo správcom dane zaúčtované v prospech povinného a použité na splnenie jeho konkrétnych daňových povinností. 19. Oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil platbu vo výške 2 024,00 Eur a v návrhu uplatnil istinu v pôvodnej výške 3 455,81 Eur. Ku dňu podania návrhu však mohol byť nesplnený nárok najviac vo výške 1 431,81 Eur. Súd mal preto za nesporne preukázané, že exekučné konanie sa v rozsahu 2 024,00 Eur začalo nedôvodne, pretože po vzniku exekučných titulov nastala okolnosť, ktorá v tejto časti spôsobila zánik vymáhaného nároku. Súd preto exekúciu v časti istiny vo výške 2 024,00 Eur podľa § 61k odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku zastavil, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
20. Súd zároveň dáva oprávnenému do pozornosti, že suma 2 091,02 Eur bola spoločnosťou FreePort, s. r. o., poukázaná dňa 11.12.2024 priamo na účet povereného súdneho exekútora pod variabilným symbolom 14424, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, po vydaní poverenia a aj po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Nejde preto o skutočnosť, pre ktorú by bol návrh na vykonanie exekúcie v čase jeho podania v tejto časti nedôvodný. Uvedené plnenie je povinný zohľadniť poverený súdny exekútor pri finančnom vyúčtovaní exekúcie podľa § 60 odsek 2 a § 61f Exekučného poriadku, pri určení aktuálneho zostatku vymáhaného nároku a trov exekúcie a pri ďalšom vedení exekúcie už len v rozsahu prípadne zostávajúceho nesplneného nároku. 21. Pokiaľ povinný namietal aj ďalšie zrážky zo mzdy, z predložených dokladov nebolo preukázané, že by sa ďalšie konkrétne plnenia dostali oprávnenému, správcovi dane alebo poverenému exekútorovi a boli použité na úhradu pohľadávok vymáhaných v tomto konaní. Platba vo výške 110,00 Eur zo dňa 20.06.2018 bola podľa vyjadrenia Daňového úradu Žilina použitá na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2016, a preto ju nemožno započítať na nároky uplatnené v tomto exekučnom konaní. 22. Námietky povinného smerujúce proti vecnej správnosti rozkazov o uložení pokuty, ako aj námietky, ktoré mohol uplatniť v základnom správnom konaní, nemôžu byť predmetom opätovného vecného preskúmania exekučným súdom. Exekučný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu a je jeho výrokom viazaný. Povinný zároveň nepreukázal inú konkrétnu okolnosť nastalú po vzniku exekučných titulov, ktorá by nad rámec sumy 2 024,00 Eur spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti. 23. Vzhľadom na uvedené súd vo zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nebol preukázaný ďalší dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku. Súd preto návrh povinného v časti nedotknutej výrokom I. tohto uznesenia podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Poverený súdny exekútor je povinný ďalší rozsah exekúcie a výšku trov exekúcie upraviť v súlade s týmto uznesením a s plneniami, ktoré v priebehu exekúcie prijal. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 28. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
31. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov konania súvisiacich s týmto návrhom. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzal z pomeru procesného úspechu účastníkov v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie vedenej na vymoženie istiny vo výške 3 455,81 Eur, pričom exekúcia bola na základe jeho návrhu zastavená v časti istiny vo výške 2 024,00 Eur. Povinný bol preto úspešný v rozsahu 58,57 % a neúspešný v rozsahu 41,43 %. Pri čiastočnom úspechu oboch účastníkov sa však náhrada trov neurčuje iba podľa percentuálneho rozsahu úspechu povinného, ale podľa jeho čistého procesného úspechu, ktorý sa vypočíta odpočítaním jeho neúspechu od jeho úspechu. Rozdiel medzi úspechom povinného v rozsahu 58,57 % a jeho neúspechom v rozsahu 41,43 % predstavuje čistý procesný úspech povinného v rozsahu 17,14 %. Dôvod zastavenia exekúcie v uvedenej časti možno oprávnenému pričítať, keďže oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil platbu uskutočnenú po vzniku exekučných titulov, avšak ešte pred začatím exekučného konania. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia povinného predstavovali spolu sumu 158,60 Eur, pozostávajúcu z odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia x podanie súdu) vo výške 2 × 65,57 Eur a z režijného paušálu vo výške 2 × 13,73 Eur. Po zohľadnení čistého procesného úspechu povinného v rozsahu 17,14 % predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu 27,18 Eur. Súd preto podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 27,18 Eur, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.