Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4S-33-2025.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Subarea
4S/33/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova č.1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska č.29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – oznámenia č.13315/2025-5.1.1.;36051/2025 zo dňa 26.06.2025, o opätovnom návrhu žalobcu zo dňa 27.04.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 12.08.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 05.09.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, označeného ako „Podnet na vykonanie opatrenia voči nečinnosti – oznámenie“ č.13315/2025-5.1.1.;36051/2025 zo dňa 26.06.2025, kde tento konštatoval, že v danom prípade žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky pre použitie opatrenia proti nečinnosti podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nakoľko odvolacie konanie vo veci územného rozhodnutia bolo právoplatne zastavené rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) č.OU-PO- OVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v napadnutom oznámení zároveň konštatoval, že zákon ustanovuje trojročnú objektívnu lehotu, ktorá plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, tzn. v danom konkrétnom prípade od právoplatnosti cit. rozhodnutia okresného úradu, t. j. odo dňa 22.10.2019, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; (márnym uplynutím tejto lehoty zaniká zo zákona právomoc správneho orgánu zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku, príp. nariadiť obnovu konania podľa § 62 správneho poriadku).
2. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“).
3. Uznesením č. k. 4S/33/2025-49 zo dňa 24.02.2026, právoplatným dňa 05.03.2026, súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa § 188 SSP zamietol, nakoľko žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že hrozí zákonom predpokladaný následok, pričom správny súd nezistil žiadny zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Návrhom, ktorý bol súčasťou podania žalobcu zo dňa 27.04.2026 (reakcia žalobcu na dupliku), tento opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom z obsahu tohto návrhu vyplýva, že žalobca žiada priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP. Žalobca
poukazujúc na svoje procesné postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorá sa správnou žalobou domáha ochrany životného prostredia, návrh odôvodnil najmä tým, že napadnuté rozhodnutie má základ v čl. 11 Smernice o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu existuje objektívna pochybnosť. Ustanovenia SSP o žalobe zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia žalobca považuje bez transpozície relevantných rozhodnutí SD EÚ zjednocujúcimi stanoviskami NSS SR v zbierke rozhodnutí a stanovísk NSS SR za nevykonateľné, nakoľko v SSP absentujú ustanovenia o zosúladení tohto procesného predpisu s právom EÚ v tejto oblasti. Žalobca zdôraznil, že ak by žalovaný nebol nečinný a rozhodol by vyššie spomenutým spôsobom, išlo by o typickú žalobu na ochranu životného prostredia a tá má vždy základ v čl. 9 Aarhuského dohovoru a čl. 11 Smernice o EIA, čo je spôsobom, akým EÚ prostredníctvom nariadenia EÚ č.1367/2006 a jeho revízie č.2021/1767 implementovala zainteresovanú verejnosť ako presadzovateľa objektívneho práva vo veciach životného prostredia. Ďalej uviedol, že mu ako zainteresovanej verejnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v samotnom obchádzaní a nedodržiavaní Smernice o EIA, relevantnej judikatúry SD EÚ. Existujú tak pochybnosti o vecnej a správnej procesnej správnosti žalovaného správneho aktu. Žalobca má za to, že boli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko v predmetnom prípade „sa jedná o žalobu majúcu základ v práve EÚ“ v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo v žalobnej veci v rozpore s právom EÚ.
5. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vo vyjadrení zo dňa 10.06.2026 k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali hrozbu konkrétnej závažnej ujmy, a neuviedol ani žiadnu podstatnú zmenu okolností, ktoré by mali mať za následok odlišné rozhodnutie ako v uznesení č.k. 4S/33/2025-49 zo dňa 24.02.2026. Poukázal na to, že žalobca v opätovnom návrhu opakovane polemizuje s procesným postavením zainteresovanej verejnosti, s výkladom Aarhurského dohovoru, smernice EIA a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, pričom jeho argumentácia smeruje k posúdeniu otázky aktívnej legitimácie a účastníctva, nie k splneniu zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku. Ďalej žalovaný dôvodil, že nemožno prijať názor žalobcu, že žalobe zainteresovanej verejnosti má byť odkladný účinok priznávaný fakticky automaticky, takýto záver nemá oporu v SSP, pretože správny súd je povinný individuálne skúmať splnenie podmienok podľa § 185 SSP, vrátane proporcionality zásahu do právnej istoty, legitímnych očakávaní dotknutých subjektov a verejného záujmu na vykonateľnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Nakoľko žalobca neosvedčil existenciu skutočností, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, a neuviedol či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky navrhol, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.
6. Dňom 01.04.2024 pôsobnosť Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade so zákonom č. 56/1976 Zb., č. 608/2003 Z.z. a zákonom č. 200/2022 Z.z. (§ 1 a § 7 ods. 1) prešla na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov a s účinnosťou od 01.03.2026 bol v zákone č. 202/2022 Z.z. o územnom plánovaní zavedený § 7 ods. 5, podľa ktorého Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky koná za regionálny úrad v súdnom konaní, exekučnom konaní alebo ak je regionálny úrad účastníkom konania pre iným orgánom verejnej moci. Správny súd preto v súlade s § 180 ods. 3 SSP pokračoval v konaní a konal ako so žalovaným s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, obsahom opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.04.2026, ako aj s administratívnym spisom, vyjadrením Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a ďalšieho účastníka 1/.
12. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
13. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú 1) existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy /v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP/, resp. 2) existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy žalobcovi tým, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti / v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP/.
Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom v zmysle § 185 písm. a) SSP, resp. so záujmom Európskej únie v zmysle § 185 písm. b) SSP.
14. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v prípade ak napadnuté rozhodnutie má podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a absencia rozporu so záujmami Európskej únie). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
15. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo
dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
16. Uvedený prístup k posúdeniu hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku vážnych pochybností o platnosti záväzného aktu Európskej únie, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, deklarovaný v uvedenom uznesení Ústavného súdu SR, je podľa správneho súdu potrebné aplikovať aj v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP.
17. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej vážnej a nenapraviteľnej ujme. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. b) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
18. Dôvod priznania odkladného účinku vymedzený v § 185 písm. b) SSP má povahu osobitného prípadu ničotnosti preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na podklade neplatného právne záväzného aktu EÚ. Pôjde v zásade o sekundárne pramene práva EÚ (nariadenia, smernice alebo rozhodnutia orgánov EÚ) /Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, s. 926 - 930: M. Fečík/
19. Žalobca svoj (druhý) návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil skutočnosťami uvedenými v štvrtom a piatom odseku tohto uznesenia. Zdôraznil hlavne svoje procesné postavenie zainteresovanej verejnosti domáhajúcej sa súdnej ochrany záujmov životného prostredia, poukázal na špecifiká svojho procesného postavenia v administratívnom a súdnom konaní, a úpravu postavenia environmentálnych organizácií v právnom poriadku SR. Žaloba, o ktorej súd koná, má podľa žalobcu základ v práve EÚ, a vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol v administratívnom konaní napadnutým rozhodnutím, bol v rozpore s právom EÚ.
20. Žalobca v návrhu neuviedol, a následne ani nepreukázal, žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že napadnuté opatrenie reálne vychádza z právne záväzného aktu Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, v súlade s dikciou cit. § 185 písm. b) SSP. Žalobca v podstatnej časti svojho návrhu opakovane zdôrazňoval svoj význam pri presadzovaní enviromentálneho práva vo vnútroštátnom práve, opakovane poukazoval na nedostatočnú aplikačnú prax súdov pri účinnom uplatňovaní práv zainteresovanej verejnosti a na nesúlad zákona o EIA a stavebného zákona účinných v čase vydania napadnutého správneho aktu. Žalobca teda jednoznačne napadá vnútroštátne právo, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, pričom nespochybňuje samotné právo EÚ a platnosť konkrétneho záväzného aktu.
21. Žalobca ďalej neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa § 188 SSP zamietol.
22. K skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu so záujmom Európskej únie pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§439 ods. 2 písm. e/ SSP).