Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-25-2021.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Subarea
26Cb/25/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: SIBAZ, spol. s r.o., so sídlom 17. novembra 175/38, Trebišov, IČO: 36 204 056, zastúpeného: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom Čajakova 5, Košice, IČO: 31 303 064, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hrachová 6, Bratislava, IČO: 35 740 655, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhrada trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 04.06.2021 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal aby súd zriadil záložné právo na pohľadávky žalovaného z bankového účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v D. U., pobočka zahraničnej banky (a to na súčasné aj budúce), v prospech SIBAZ, spol. s.r.o., 17. Novembra 175/38, 075 01 Trebišov , 36 204 056 na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a žalobcom, zo dňa 20.04.2016, a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 44.966,45,- Eur, z titulu nároku žalobcu na zaplatenie nároku podľa faktúr č. vf2016/74 zo dňa 12.01.2017 a vf. 2016/64 zo dňa 30.11.2016 , úrokov z omeškania vo výške 15.009,23,- Eur , nároku spojeného s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.884,43,- Eur.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 08.10.2015 uzatvoril s odporcom zmluvu o dielo č. 2015/162010/F.1124/611 (ďalej ako "Zmluva o dielo"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - "Realizácia kontaktného zatepľovacieho systému a vonkajších omietok vrátane prípravy podkladu, montáže zakladacích, kútových, rohových a okenných líšt, plastových chŕličov a montáže a demontáže lešenia" pre stavbu polyfunkčné centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava, pričom žalobca za odvedené práce vyfakturoval sumu vo výške 44.966,45,- Eur, a to titulom faktúr pod označením č. vf2016/74 zo dňa 12.01.2017 a vf2016/64 zo dňa 30.11.2016. Zo strany odporcu táto suma nebola do dnešného dňa uhradená aj keď legitímny nárok na jej vyplatenie vznikol, a preto je predmetom sporu vo veci vedenej pod sp. zn.: 29Cb/22/2021 na Okresnom súde Košice I, postúpená oznámením zo dňa 29.04.2021 na Okresný súd Bratislava II.
3. Žalobca ďalej v návrhu uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. V roku 2016 bola na úrovni - 1.052 804,- Eur , v roku 2017 - 770 556,- Eur, v roku 2018 - 1 468 050,- Eur a v roku 2019 - 345 671,- Eur, v roku 2020- 1 130 487,- Eur. Podnikateľské aktivity žalovaného sú postupne obmedzované, čo sa prejavuje aj v postupnom znižovaní tržieb. V roku 2020 boli tržby na úrovni 13.984 ,- EUR , z čoho je zrejmé, že odporca nevytvára hodnoty, z ktorých by mohol v budúcnosti
splatiť svoje pohľadávky. Celkové výnosy boli v roku na najnižšej hranici v histórii žalovaného len vo výške 42 277,- Eur. O útlme svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Kým predtým mal odporca väčšie množstvo zamestnancov k januáru , v roku 2021 je to len počet 3 až 4.
4. Žalobca v návrhu taktiež poukazuje na skutočnosť, že časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757 Eur, a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je a bol stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy.
5. Žalobca na záver uvádza, že existuje hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná. Z uvedených účtovných závierok vyplýva, že čistá hodnota majetku žalovaného sústavne klesá, obdobne klesá výška pohľadávok žalovaného (rovnako dlhodobých, krátkodobých ako aj z obchodného styku) ako aj samotné aktíva žalovaného. Len so samotným žalobcom, žalovaný vedie tri súdne konania so subdodávateľom polyfunkčného projektu v Bratislave na ulici Mierová vo úhradu neuznaných prác naviac a zádržného vo výške viac ako 180.000,- Eur.
6. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež ako "CSP"), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
13. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
14. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci, a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
17. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného ako aj v existencii záložného práva v prospech spoločníka žalovaného vo výške 1.905.757 Eur. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením
zabezpečovacieho opatrenia. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný je stabilným podnikateľským subjektom na svojom relevantnom trhu od roku 1998, so základným imaním 2,1 mil. Eur splateným v celej výške. Napriek skutočnosti, že za rok 2020 žalovaný hospodáril so stratou 1,1 mil. Eur, jeho aktíva predstavovali hodnotu 3,8 mil. Eur, vlastný kapitál 1,1 mil. Eur a na svojich odvodových a daňových povinnostiach voči štátu nemá žiadne nedoplatky. Je síce pravdou, že od roku 2015 zisk aj tržby žalovaného kontinuálne klesajú, čo je skutočnosťou spôsobilou vyvolať istý stupeň obavy o budúcej bonite žalovaného, je však zároveň potrebné upozorniť, že v obdobnej situácii (vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom), sa žalovaný nachádzal aj pred rokom 2010, kedy hospodáril so stratou 1,6 mil. Eur, aby následne v roku 2014 dosiahol zisk 2,0 mil. Eur. Táto premenlivosť vyplýva z typického charakteru podnikateľského prostredia, v ktorom sa žalovaný ako podnikateľský subjekt pohybuje. Súd poukazuje, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter, čo sa v priebehu výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného potvrdilo už niekoľkokrát. Tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 741/2017 zo dňa 20.12.2017, podľa ktorého tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ako aj prípadné zriadenie záložných správ v prospech ďalších osôb, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Nemožno tak samotnú aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného automaticky a bez ďalších súvislostí považovať za takú, ktorá by odôvodňovala bezprostrednú obavu z jeho ďalšej existencie a ďalšej solventnosti, obzvlášť s poukazom na už vyššie uvedený stále dostatočný vlastný majetok žalovaného. Za spôsobilé objektívne vyvolať obavu z úspešnosti budúcej exekúcie by mohlo byť považované len také správanie, ktoré svojim rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou žalovaného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu a najmä tým by bolo spôsobilé ohroziť postavenie žalobcu ako budúceho oprávneného z budúcej exekúcie. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť.
19. Žalobca však súdu okrem už vyššie uvedeného konštatovania aktuálnej ekonomickej situácie žalovaného nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity a teda solventnosti či kredibility žalovaného ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel žalovaného zbavovať sa majetku na úkor žalobcu. O takýchto skutočnostiach nič nevypovedá ani aktuálny stav zamestnancov žalovaného (3-4) ako ani existencia záložného práva zriadeného v prospech jediného spoločníka a materskej spoločnosti žalovaného. V súvislosti s existenciou záložného práva súd ešte poukazuje na skutočnosť, že záložné právo v prospech spoločnosti Eiffage Construction S.A.S., bolo zriadené, resp. registrované dňa 20.01.2016, teda pred viac ako piatimi rokmi. Žalobca tak o existencii záložného práva musel (alebo mohol) vedieť už v čase, keď vstupoval do právnych vzťahov so žalovaným a táto skutočnosť, jestvujúca už dlhú dobu, nemôže byť považovaná za bezprostredne ohrozujúcu vymožiteľnosť práva žalobcu.
20. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že žalovaný by nebol schopný uhradiť pohľadávku žalobcu.
21. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.