Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/58/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členov senátu Mgr. Petra Straku, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F. G. H., právne zastúpenej: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka, so sídlom H. XXXX/X, I. a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, F. G. H., právne zastúpeného: JUDr. Martin Bartko, advokát a JUDr. Silvia Bartková, advokátka, so sídlom K. XXXX, L., za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu a úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -339 zo dňa 04. decembra 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -351 zo dňa 17. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch III., IV., V. v časti úpravy styku, závislom výroku IX. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol vo výroku I. tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 260,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2025, čím sa zvyšuje jeho doterajšia vyživovacia povinnosť na maloletého A. zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu 260,- Eur mesačne, výrokom II. určil, že dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2025 do 30.11.2025 pre maloletého A. vo výške 40,- Eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. uviedol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň od piatka od 13.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 08.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod., vo výroku IV. rozhodol, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je počas školských dní školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje. V prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom prevzatia a odovzdania maloletého bydlisko matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Výrokom V. zmenil v časti výživného a v časti úpravy styku rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -54 zo dňa 07.05.2021, výrokom VI. návrh otca na zmenu zverenia zamietol, výrokom VII. zamietol vo zvyšku aj návrh otca na zmenu úpravy styku, vo výroku VIII. návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti takisto vo zvyšku zamietol, výrokom IX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca doručený súdu dňa 04.03.2024, ktorým žiadal zveriť maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti, návrh matky

doručený súdu 14.11.2025 ohľadne zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu 450,- Eur, na uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -295 zo dňa 19.11.2025, ktorým konanie pod sp. zn. a konanie vedené pod sp. zn. spojil na spoločné konanie pod sp. zn. . Ďalej poukázal na vyjadrenia účastníkov konania, správy z prešetrenia pomerov zo strany kolízneho opatrovníka, na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný a predložený v rámci konania, ďalej na rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie , Čl. 5, , , a , , , , , až 5, , , , veta prvá, a Zákona o rodine, , , a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

3. Konštatoval, že z ust. § 26 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu rozhodnutia a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo dohode o výkone rodičovských práv a povinností, ktorou je zmena pomerov, pričom musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru a môže spočívať v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa. Tieto okolnosti musia prevažovať nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov, avšak súdy sú povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmami jedného alebo druhého rodiča. Maloletý A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do roku 2020. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému A. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -54 zo dňa 07.05.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu sumou 220 Eur mesačne a zároveň bol upravený aj styk otca s maloletým, a to každý párny týždeň v pondelok, stredu a štvrtok od 16:00 hod do 18:30 hod a každý nepárny týždeň v mesiaci v pondelok, stretu a sobotu od 16:00 hod do 18:30 hod s tým, že otec nie je oprávnený realizovať styk s maloletým v priestoroch domu na adrese M. – N., L. XXX/XX. V danej veci otec navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, na tomto návrhu zotrval, avšak uviedol, že berie do úvahy aj závery znalca, ktorý navrhol rozšíriť styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň od piatka od 13:00 hod do pondelka do 08:00 hod a každý párny týždeň v stredu od 13:00 hod do nasledujúceho štvrtka do 08:00 hod a zároveň, vzhľadom na 8-dňový odstup medzi uvedenými stretnutiami, každý nepárny týždeň v utorok od 13-tej do 19-tej hodiny s tým, že otec si bude preberať a odovzdávať dieťa v školskom zariadení s výnimkou nepárneho utorka, kedy ho bude odovzdávať v mieste bydliska matky. Matka s návrhom na striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasila, navrhla upraviť styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň od piatka od 17-tej hodiny do pondelka rána s tým, že otec si v nepárny piatok bude maloletého vyzdvihovať po krúžku atletiky a v párny pondelok ráno maloletého odovzdá v školskom zariadení. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín vzhľadom k znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom aj v civilnom konaní, kedy sa nepotvrdil syndróm týraného dieťaťa a s poukazom na vyjadrenie znalca J. O., že vzhľadom na predchádzajúce nekvalitné rodičovské interakcie poznačené snahou otca o závažnú kriminalizáciu matky, neodporučil zverenie maloletého dieťaťa do SOS. Keďže znalec odporučil rozšírenie styku otca s maloletým v jednom týždni od piatka do pondelka a v ďalšom týždni od stredy do štvrtka aj s prespatím, s uvedeným sa prokuratúra stotožnila a zároveň sa priklonila k tomu, aby si v piatok otec preberal dieťa rovno zo školy. Kolízny opatrovník považoval vzhľadom na závery rozsiahleho znaleckého posudku za vhodné rozšíriť styk otca s maloletým tak, ako to navrhoval znalec.

4. Súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že od posledného súdneho rozhodnutia o úprave práv a povinností a úprave styku otca s maloletým dieťaťom došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodnila zmenu rozhodnutia, ale len v časti úpravy styku, nie zmenu v časti zverenia, ako sa domáhal otec. V tejto súvislosti návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti vyhodnotil ako nedôvodný. Za poslednú zmenu pomerov považoval samotné plynutie času, vyšší vek maloletého, ktorý od posledného súdneho rozhodnutia prešiel z domácej starostlivosti matky cez materskú školu na prvý stupeň základnej školy. Od poslednej úpravy styku, počas ktorej mal maloletý 2,5 roka, sa otec stretával s maloletým podľa súdneho rozhodnutia trikrát, každý týždeň na 2,5 hodiny. Po dohode rodičov na informatívnom stretnutí rodičov pre Cochem dňa 28.08.2024 sa stretával až do rozhodnutia vo veci samej každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že fakticky si ho preberal a odovzdával v mieste bydliska matky.

5. Otec však podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo dňa 06.09.2024 začaté voči matke a jej manželovi trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a pre prečin sexuálneho zneužívania. V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok J. J. B., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Znalkyňa u maloletého nezistila CAN syndróm, poukázala na nie úplne pochopiteľné konanie otca ohľadom jeho vyjadrení a podnetov, resp. návrhov otca u jednotlivých inštitúcií. Znalkyňa mala podozrenie, že konanie otca je skôr tendenčné a jeho obavy o syna zrejme nie sú až také silné, ako ich prezentuje v oznámení. Uznesením OR PZ v Trenčíne ČVS:ORP-571/1-VYS-TN-2024 zo dňa 21.02.2025 bolo zastavené trestné stíhanie vedené voči matke maloletého a manželovej matky z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Aj v poručenskom konaní bol vypracovaný znalecký posudok J. P. J. J. O., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, poradenská psychológia. V osobnosti otca znalec zistil prítomné depresívne, instabilné a disociálne tendencie, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať jeho adaptabilné správanie. Konštatoval, že je abnormálna organizácia osobnosti otca s akcentovanými instabilnými, úzkostlivými, impulzívnymi a rigidnými tendenciami, spolu s jeho tendenciou nezvyčajného presvedčenia k excentrickému správaniu o kognitívnej disregulácii, dostatočným vysvetlením jeho, ako ukázalo už predchádzajúce znalecké dokazovanie v trestnom konaní, neadekvátneho vyhodnotenia rodičovských kompetencií, resp. výchovného štýlu matky i seba, ktoré vyústilo do jeho nekonštruktívnej snahy o kriminalizáciu matky, vrátane veľkej miery zaangažovanosti maloletého dieťaťa. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo psychotraumatizáciu maloletého dieťaťa v dôsledku jeho vystavenia neprimeranému výchovnému zaobchádzaniu zo strany niektorého z rodičov. Znalec konštatoval, že maloletý A. má vo vzťahu k obidvom rodičom vytvorené primárne kvalitné, citovo a emočne sýtené puto s dominantnou výchovnou pozíciou matky a s uvedomovanou aj deklarovanou potrebou po extenzívnejšom rozsahu stretávania s otcom. Túžbu maloletého dieťaťa po extenzívnejšom rozsahu stretávania s otcom, ktorú verbalizoval, sa javila znalcovi ako autentická a korešpondujúca nielen s jeho vývinovými potrebami, ale aj s kvalitou jeho citových a emočných väzieb s otcom. Odporučil rozšírenie prespávania maloletého v domácnosti otca na každý druhý víkend od piatku do pondelka s tým, že otec si syna preberie a odovzdá v školskom zariadení, zo stredy na štvrtok, vrátane prespania v týždni, kedy bude maloletý A. cez víkend u matky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie teda nemal za osvedčenú dôvodnosť návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Na strane matky neboli preukázané tvrdenia otca o jej nevhodnej starostlivosti, okrem záverov znaleckého posudku matka racionálne tvrdenia otca vyvrátila už na pojednávaní konanom dňa 17.10.2024. Otec nad rámec styku odporučeného znalcom navrhol upraviť stretávanie zároveň na každý nepárny týždeň v utorok od 13:00 hod do 19:00 hod, s uvedeným sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko rozsah styku odporúčaný znalcom považoval za dostatočný, spĺňajúci potrebu kompaktných celkov styku, aby sa predišlo prílišnému zaťažovaniu maloletého dieťaťa častým striedaním domácnosti, ako uviedol znalec. Súd prvej inštancie uviedol, že rodičovský konflikt je dlhotrvajúci, pričom od vykonania znaleckého dokazovania nevzhliadol jeho výrazné eskalovanie. Preberaním a odovzdávaním dieťaťa v školskom zariadení podľa názoru súdu prvej inštancie odpadli dôvody nezhôd rodičov v tejto súvislosti. Nestotožnil sa súd prvej inštancie s návrhom matky, aby styk v nepárny piatok začínal o 17:00 hod. po skončení krúžku atletiky maloletého, kde si ho otec i preberie. Hoci matka namietala, že otec nebude vodiť dieťa na krúžok atletiky, otec potvrdil, že tak bude činiť. Považoval za vhodné, aby sa aj otec zúčastňoval voľnočasovej aktivity maloletého a najmä, aby bola naplnená kompaktnosť časového celku styku a predišlo sa ďalšej neurotizácii maloletého v súvislosti s jeho preberaním obidvoma rodičmi v jeden deň, s poukazom aj na vyjadrenie znalca o separačnej úzkosti maloletého pri jeho preberaní a odovzdávaní. V poslednom súdnom rozhodnutí o úprave styku bol styk vymedzený s tým, že otec nie je oprávnený realizovať styk s maloletým v priestoroch domu na adrese Ilava - N., L. XXX/XX. V písomnom vyjadrení matky doručenom súdu 22.05.2024 matka vyjadrovala vôľu, aby otec rešpektoval obmedzenie spočívajúce v zákaze zdržiavať sa na uvedenej adrese. V ďalších vyjadreniach však nepožadovala, aby toto obmedzenie bolo v novej úprave styku. Matka svoje tvrdenie o nevhodnosti predmetnej nehnuteľnosti z hľadiska bezpečnosti nepreukázala. Otec uvádzal, že styk sa realizuje v mieste jeho bydliska, v Dubnici nad Váhom, aj v rodinnom dome, kde bývajú jeho rodičia na adrese v Ilave - N., L. XXX/XX, dlhodobo, pričom od posledného konania nemal súd za preukázané nedostatky v tejto súvislosti alebo ohrozenie bezpečnosti maloletého. Preto návrh otca na zmenu zverenia zamietol a návrh otca na zmenu úpravy styku vo zvyšku zamietol.

6. Zároveň súd prvej inštancie rozhodoval aj o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Porovnal pomery maloletého v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, kedy mal 2,5 roka, bol v domácej starostlivosti, teraz má 7 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy, viaceré platené voľnočasové krúžky, je dispenzarizovaný v alergologickej a ortopedickej ambulancii, s čím má matka zvýšené výdavky na nákup ortopedických topánok. Ohľadom histamínovej intolerancie maloletého sa jeho zdravotný stav zlepšil, matka kupuje bezlaktózové mlieko, okuliare maloletý nenosí. Matka od času posledného určenia výživného sa vydala za J. D., pribudli jej dve vyživovacie povinnosti k maloletému Q., narodenému v roku 2023 a L., narodenému v roku 2024, matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, bytové pomery sa nezmenili. Otec od času posledného určenia výživného založil dňa 01.01.2022 spoločnosť K., R., ktorej je výlučným vlastníkom a konateľom, zároveň má aktívnu živnosť, podniká v rovnakej oblasti, bytové pomery sa nezmenili. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravované pred viac ako 4 rokmi, došlo k zvýšeniu, teda nárastu životných nákladov, čo sa týka maloletého, ktorý nastúpil na 1. stupeň základnej školy, konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého a rovnako aj zmenu pomerov na strane otca ohľadne jeho podnikateľskej činnosti, skonštatoval jeho príjmy a výdavky z daňových priznaní, konštatoval, že príjem povinného rodiča nespočíva len v čistej mzde zo závislej činnosti, ale je naviazaný aj na hospodársky výsledok v podnikaní a môže byť určený vo všeobecnosti len približne. Otec podniká ohľadom predaja pneumatík a diskov, uviedol, že na sadu pneumatík má prirážku 12,- Eur, disky od roku 2025 len dopredáva. Otec uvádzal, že jeho čistý mesačný príjem je celkovo 708,- Eur mesačne, matka navrhovala vychádzať z potencionality príjmu otca. V uvedených súvislostiach súd prvej inštancie zisťoval dopytom na pracovný portál potencionalitu príjmu otca na trvalý neskrátený pracovný úväzok, vychádzal zo skutočností, že otec má ukončené stredoškolské strojárske vzdelanie s maturitou, je držiteľom vodičského oprávnenia, aktívnym vodičom a vychádzal z pozícií, ktoré si nevyžadujú prax, sú vhodné pre absolventa s tým, že ustálil teda príjem 1.500,- Eur brutto ako potencionálny príjem. Ďalej poukázal na to, že otec má úspory vo výške 3.000,- Eur, uhrádza si výdavky z vlastných príjmov, nie pôžičky od rodičov ako v poslednom súdnom konaní a mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 260,- Eur, ktorú považoval za primeranú veku dieťaťa, stupňu školskej dochádzky a jeho výdavkom. Rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému s účinnosťou od 01.11.2025, v ktorom mesiaci matka podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, vznikol teda otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.11.2025 do 30.11.2025 s tým, že dlh na výživnom určil v sume 40,- Eur a tento otcovi uložil zaplatiť k rukám matky v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Matka navrhovala, aby súd jej priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich vo výdavkoch na znalecké dokazovanie, ktoré navrhoval otec a matka ho nepovažovala za potrebné. Vzhľadom na skutočnosť, že matka doposiaľ neuhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 600,- Eur, matke žiadne výdavky v tejto súvislosti nevznikli. Súd preto o trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Znalcovi J. J. O. bola vyplatená odmena v sume 1.494,84 Eur, z toho suma 600,- Eur zo zálohy zloženej otcom dieťaťa a suma 894,84 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd dodal, že o trovách konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

7. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -351 zo dňa 17. decembra 2025 opravil záhlavie rozsudku, nakoľko zistil z úradnej činnosti, že došlo ku chybe v písaní, keď v záhlaví neuviedol Okresnú prokuratúru Trenčín ako účastníka konania.

8. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka prostredníctvom zástupcu, a to v podaní doručenom súdu dňa 14.01.2026 (č.l. 354 súdneho spisu) do výrokov IV., V. a IX. z dôvodov v zmysle ust. , , , v spojení s . Poukázala na to, že súd je povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa, čo za nesplnenie možno považovať to, aby výchovné pôsobenie rodiča, v danom prípade otca, ktorý sa preukázateľne pokúšal účelovo kriminalizovať matku, používajúc na svoje ciele maloleté dieťa ako nástroj, bolo minimalizované v záujme ochrany psychickej integrity maloletého dieťaťa. Súd mal preukázané, a to na základe výsledkov znaleckého skúmania dvoch od seba nezávislých znalcov, že konfliktným je práve otec. Matka poukázala na zistenia znalkyne J. J. B., prezentované v posudku č. XX/XXXX, ktorá na č.l. 17 uvádza: „z nahrávok na USB kľúči, ktorý otec priložil k trestnému oznámeniu, vyplýva, že to nie sú náhodné nahrávky“. Správanie otca možno považovať za emočné zneužívanie dieťaťa na boj proti druhému rodičovi, čo je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, a teda súd nemôže

uvedený fakt vyhodnotiť ako bežný konflikt rodičov. Pokiaľ popísané konanie otca, ktoré je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, nezostane bez zásadnejšieho vplyvu na mieru jeho výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, hrozí dôvodná obava, že sa stane návodom a dieťa nástrojom na rozsiahlejšiu snahu otca o opätovné napádanie matky a jej kriminalizáciu, ktorej obeťou môže byť práve maloleté dieťa, preto je mu nevyhnutné poskytnúť náležitú ochranu. Z tohto dôvodu sa matka nestotožnila s úpravou styku tak, ako ju upravil súd prvej inštancie a žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 04.02.2026 (č.l. 362 súdneho spisu) poukázala na závery znalca v rámci vypracovaného znaleckého posudku v konaní J. P. J. J. O. s tým, že súd má predovšetkým sledovať hlavne najširší kontakt rodiča s dieťaťom, vzťah oboch rodičov k dieťaťu má byť rovnocenný, a teda aj otec maloletého má právo zúčastňovať sa na výchove maloletého, aj keď nie je zverený do jeho starostlivosti. Má právo prežívať so synom sviatky aj prázdniny tak, aby sa vzťah s otcom mohol rozvíjať. Je to aj v záujme dieťaťa a môže prispieť k jeho rozvoju ako komplexnej osobnosti. Matka maloletého neuviedla žiadne relevantné a vážne dôvody, pre ktoré by sa otec nemohol stretávať s maloletým v širšom rozsahu, pričom to, že otec počas konania sa snažil kriminalizovať matku, za také dôvody nemožno považovať (znalec v tejto súvislosti neodporučil striedavú osobnú starostlivosť). Znalecký posudok navyše vôbec nepreukázal, že by sa otec maloletého mal k maloletému nevhodne správať a maloletý by prežíval po styku s otcom traumatizujúce zážitky. Je síce pravda, že otec počas súdneho konania vyvolal kriminalizáciu matky, avšak treba zdôrazniť, že rodič, t.j. aj otec, je pre maloleté dieťa ako zákonom chránenú osobu, dôležitá osoba a vzor sociálnej identifikácie, pričom zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky znamená vždy obmedzenie styku rodiča s dieťaťom, to znamená zásah do práv otca, ale i zásah do práv dieťaťa vytvárať si a budovať vzťah s otcom, ktorý má taktiež záujem osobne sa starať o svoje dieťa. Vzhľadom na aktuálne vyhrotené vzťahy medzi matkou maloletého a otcom, je prítomnosť otca potrebná, aby maloleté dieťa nemalo pocit nedostatočnej väzby s otcom, práveže túto väzbu potrebuje pravidelne obnovovať a udržiavať. Z obsahu šetrení kolíznym opatrovníkom, ako aj zo samotných pojednávaní na Okresnom súde Trenčín, mala aj tunajšia prokuratúra za preukázané, že maloletý je schopný rozšírený styk zvládať, má vytvorené kladné citové väzby k obom rodičom, dobre pozná prostredie v oboch domácnostiach a vekovo i rozumovo je spôsobilý vyjadriť svoje želania. Podľa názoru prokuratúry, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 25.02.2026 (č.l. 367 súdneho spisu) uviedol, že s ním nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné, tvrdenia v ňom uvedené za účelové a tendenčné. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku náležite, veľmi precízne a rozsiahlym spôsobom vysporiadal so všetkými argumentami a tvrdeniami matky, ktoré opätovne uvádza vo svojom odvolaní. Poukázal na závery znalca a je toho názoru, že odvolanie matky je jednoznačne účelové v snahe oddialiť právoplatnosť daného rozhodnutia v časti rozšírenia styku otca s maloletým A., a tým znemožniť otcovi, aby sa v dohľadnom čase stretával s maloletým A. v širšom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedol, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, a to v podaní doručenom súdu dňa 02.03.2026.

12. Krajská prokuratúra v Trenčín podaním doručeným súdu dňa 27.03.2026 v rámci odvolacieho konania oznámila, že preberá vstup prokurátora do predmetného súdneho konania v časti konania pred odvolacím súdom. Na základe tohto podania došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania v štádiu odvolacieho konania, o ktorom vstupe súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku odvolacieho súdu.

13. Matka v podaní doručenom súdu v rámci odvolacieho konania dňa 01.06.2026 uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní, v súčasnej dobe prebieha styk s maloletým dieťaťom tak, že sa realizuje každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty od 09:30 hod. do nedele do 18:00 hodiny, každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.. Poukázala na to, že otec vymedzený rozsah styku s maloletým dieťaťom nevyužíva na prehlbovanie citovej väzby a na výchovu maloletého dieťaťa, ide o cielenú manipuláciu maloletého dieťaťa, ktoré sa pokúša poštvať proti matke a jej rodine. Maloletý A. sa pravidelne od otca vracia zmätený, s výbuchmi zlosti a negatívne nastavený

voči osobe matky s tendenciou zatajovania informácií, o ktorých mu otec povie, že doma nesmie povedať. Pokiaľ si otec bol schopný vymyslieť na osobu matky a jej manžela v snahe o ich účelovú kriminalizáciu, že majú maloleté dieťa sexuálne obťažovať, je absolútne uveriteľné, že otec nebude mať zábrany pri snahe o víťazstvo v súdnom konaní sa pokúšať manipulovať aj úbohé dieťa. Otec sa stretáva s maloletým dieťaťom v obmedzenom režime, nie je schopný maloleté dieťa viesť k príprave na vyučovanie, maloletý A. navštevuje od 01.09.2025 prvý ročník základnej školy, pričom zároveň za podstatné matka považuje, že otec ani jedenkrát nepriviedol maloleté dieťa po ukončení styku skôr, ako o 20:00 hod. Napriek tomu, že otec má vedomosť, že maloleté dieťa má do domácnosti matky priviesť o 18:00 hod., rešpektujúc nielen denný režim maloletého dieťaťa a nutnosť jeho prípravy, ale aj odpočinok na školský deň, a teda potreby maloletého dieťaťa dlhodobo a pravidelne ignoruje. Podľa matky, existuje pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že otcov negatívny výchovný vplyv bude mať na psychické zdravie maloletého dieťaťa deštrukčný dopad s potencionálnym ohrozením jeho školských výsledkov. Už štvrtý mesiac otec na výživu maloletého dieťaťa uhradil k rukám matky iba 220,- Eur.

14. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania a vyjadrenia nenasledovali.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ) na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote, a to osobou oprávnenou - matkou maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. v spojení s výrokom V., IX. o trovách prvoinštančného konania za aplikácie ust. , , . Verejným vyhlásením rozsudku odvolacím súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. v časti úpravy styku, závislom výroku IX. o trovách prvoinštančného konania potvrdený podľa , ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

16. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokových častiach III., IV. a s tým spojený aj čiastočne výrok V. a IX. týkajúci sa náhrady trov prvoinštančného konania, kedy odvolanie podala matka a nesúhlasila s rozšírenou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom, a to z dôvodu negatívneho výchovného pôsobenia otca na maloletého v dôsledku predtým realizovanej kriminalizácie matky a jej partnera zo strany otca.

17. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

18. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletým, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na rozšírenie styku otca s maloletým, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky na riadne a dostatočné odôvodnenie.

19. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však Čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo

dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho aj zakáže.

20. V preskúmavanom prípade má, podľa odvolacieho súdu tak, ako v konečnom dôsledku zohľadnil aj okresný súd, najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého A.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v Čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

21. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu len na samotnom tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej, emocionálnej stránke a vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie zmeny pomerov, dôvodnej pre zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým (§ 26 Zákona o rodine), keď od poslednej úpravy styku otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 07.05.2021 uplynuli zhruba štyri roky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene týkajúcej sa časti úpravy styku, nie zmeny v časti zverenia maloletého tak, ako sa domáhal otec, ktorý sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a v tejto časti súd prvej inštancie jeho návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Za poslednú zmenu pomerov vo veci súd prvej inštancie považoval najmä samotné plynutie času, vyšší vek maloletého, ktorý od posledného súdneho rozhodnutia prešiel z domácej starostlivosti matky cez materskú školu na prvý stupeň základnej školy. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti to, že otec má vôľu stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu a aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vzťah otca s maloletým je vzájomne pozitívny, otec má odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého ako matka. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odseky 35., 36., 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie riadne zhodnotil jednak zmenu pomerov, prečo návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, prečo rozšíril styk otca s maloletým, vychádzajúc aj zo znaleckého dokazovania v rámci konania, keďže sa stotožnil s názorom znalca o potrebe rozšírenia styku, ktorý navrhol aj otec. Samotný znalec uviedol, že je prioritné najskôr deeskalovať a stabilizovať zaužívaný model rodičovskej starostlivosti s rozšíreným prespávaním maloletého A. u otca na štyri noci v dvojtýždňovom intervale a najmä predísť ďalšej neurotizácii maloletého prehlbovaním jeho separačnej úzkosti pri jeho preberaní

a odovzdávaní namiesto v domácnosti rodičov v školskom zariadení a stabilizovať úroveň rodičovskej komunikácie a kooperácie bez spochybňovania kvality rodičovských kompetencií rodičov. Uvedené závery boli vzhľadom na predchádzajúce nekvalitné rodičovské interakcie poznačené snahou otca o závažnú kriminalizáciu matky, preto ani znalec neodporúčal zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ale jednoznačne odporučil rozšírenie úpravy styku otca s maloletým. Vykonané dokazovanie vrátane znaleckého posudku nepreukázalo, že by sa otec mal k maloletému nevhodne správať, že by maloletý prežíval po styku s otcom traumatizujúce zážitky. Odvolací súd sleduje len najlepší záujem maloletého dieťaťa, nie záujem rodičov, pričom maloletý má k otcovi vybudovanú pozitívnu citovú väzbu, ktorú je potrebné i naďalej zachovať. Je v záujme maloletého pre jeho zdravý duševný vývin a jeho právom stretávať sa s otcom. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre realizovanie styku s maloletým, čo bolo aj potvrdené v rámci šetrení, ktoré boli vykonané zo strany kolízneho opatrovníka. Aj v rámci znaleckého posudku bolo konštatované, že maloletý A. má vo vzťahu k obidvom rodičom vytvorené primárne kvalitné citovo a emočne sýtené puto. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými argumentami matky, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Zobral do úvahy špecifiká daného prípadu, všetkých účastníkov konania bol znalecky, psychologicky vyšetril znalec a odporučil rozšíriť styk otca takým spôsobom, akým to upravil aj súd prvej inštancie. Matka vo svojom odvolaní, ktoré je len vo všeobecnej rovine, neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli známe v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by súdom ustanovený znalec nezobral do úvahy. Matka v podanom odvolaní kládla dôraz aj na určité závery znaleckých posudkov, ktoré boli predmetom dokazovania v konaní. Avšak odvolací súd zdôrazňuje, že v komplexe vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie znalecký posudok vyhotovený v tomto konaní, prípadne znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, sú len jednými z dôkazov, ktoré sa vyhodnocujú v súlade s princípmi, na ktorých spočíva – Čl. 10 . Súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ znalecké posudky vyhodnocoval v súlade s ostatnými dôkazmi a dospel ku správnym záverom, tak skutkovým, ako aj právnym. Podľa názoru odvolacieho súdu, nebol to súd prvej inštancie, ale matka maloletého dieťaťa, ktorá v podanom odvolaní selektívne poukazovala len na určité závery znaleckých posudkov, ktoré podporovali jej názor v snahe dosiahnuť úpravu styku v zmysle jej predstavy bez zreteľa na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nevedel postarať a túto schopnosť otca ani v kontexte osobitných potrieb maloletého, v konečnom dôsledku matka v odvolaní ani nespochybňovala.

23. Odvolací súd teda v súlade s vysloveným názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že boli dané podmienky na zmenu úpravy styku a rozšírenie styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie závery znalca, jeho odporúčania v súhrne s vykonanými dôkazmi vzal do úvahy a podľa odvolacieho súdu rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil podľa v spojení s , v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie cez úpravu v .

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle aplikujúc ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.