Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-48-2026.pdf
PDF · 152.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/48/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená Advokátska kancelária TRNKA s.r.o., so sídlom Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, IČO: 55 085 075, proti žalovanému AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava 5, IČO: 47 918 101, právne zastúpený JUDr. Emília Kosibová, advokátka so sídlom Hraničná 13, 821 05 Bratislava, IČO: 45 240 213, o zaplatenie 10.127,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/19/2025-124 zo dňa 24. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/19/2025-124 zo dňa 24. novembra 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 13C/19/2025-124 zo dňa 24. novembra 2025 Okresný súd Zvolen (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.127,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne zo sumy 10.127,00 € od 08.04.2025 až do zaplatenia, proti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému motorové vozidlo D. D. E. F. X.X F., EVČ: G., číslo karosérie: H. na náklady žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 360,00 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uzneseniu súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania (III. výrok). 1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala toho, aby súd po vykonanom dokazovaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.127,00 € spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, proti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému motorové vozidlo D. D., EVČ: G. (ďalej len „motorové vozidlo“) na náklady žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 360,00 € ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100%. Tvrdila, že uzatvorila so žalovaným dňa 20.10.2024 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla a kúpna cena vrátane doplnkov a služieb bola dohodnutá vo výške 10.127,00 € a bola zo strany žalobkyne riadne a včas zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Po kúpe motorového vozidla žalobkyňa vykonala výmenu oleja a filtrov tak, ako jej to bolo odporúčané. Prvýkrát žalobkyňa reklamovala motorové vozidlo z dôvodu problémov s rozvodovým mechanizmom, kde jej reklamácia nebola uznaná, no žalovaný jej prispel na opravu sumou 100,00 €. Následne žalobkyňa chcela vykonať odporúčanú výmenu rozvodového mechanizmu, avšak motorové vozidlo už neštartovalo, a preto si ho žalobkyňa nechala skontrolovať v
autoservise, v ktorom zistili, že motor je poškodený, v dôsledku čoho je motorové vozidlo nepojazdné. Žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok, ktorého závery spočívajú v tom, že motorové vozidlo malo v čase predaja aj iné vady než tie, ktoré sú popísané v kúpnej zmluve, resp. tie, ktoré sú v kúpnej zmluve uvedené, nie sú pravdivé. Motorové vozidlo obsahovalo v čase kúpy skrytú vadu, na ktorú žalovaný žalobkyňu neupozornil. Táto vada spočíva v zodratom uložení vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa. Uvedené poškodenie predstavuje závažnú vadu motorového vozidla, ktoré nemohlo vzniknúť počas toho, ako motorové vozidlo užívala žalobkyňa. Okrem toho, na motore motorového vozidla sa nenachádzajú žiadne prehrdzavené časti a znalcom nebol zistený únik prevádzkových kvapalín, čo predstavuje rozpor s tým, čo žalovaný uviedol v kúpnej zmluve. Ďalším dôležitým zistením znalca je, že motorové vozidlo je vzhľadom na svoj stav nanajvýš dočasne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, na čo žalobkyňa taktiež nebola upozornená. Poukázala na to, že žalovaným bola pri kúpe ústne ubezpečovaná, že motorové vozidlo je vo výbornom technickom stave, čo je v konečnom dôsledku aj očakávateľné, nakoľko sa jedná o nie staré motorové vozidlo s nie veľkým kilometrovým nájazdom. Žalobkyňa po tom, čo zistila, že motorové vozidlo má vady, na ktoré nebola upozornená, a ktoré majú charakter závažných vád, nemala inú možnosť, než od zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila písomným podaním zo dňa 31.03.2025, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 02.04.2025, kedy nastali účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný nárok žalobkyne poprel v celom rozsahu a považoval ho za nedôvodný. 1.2 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 588, § 612 ods.1, § 615 ods.1, § 616, § 617 ods.1 a 3, § 618 ods.1, § 619 ods.1, 620 ods.1, § 621 ods.1 a 3, § 622 ods.1, § 624 ods.1 a 6, § 509 ods.1, § 517 ods.2, § 563, § 457, § 52 ods.1 až 4 zákona. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 1.3 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Z vykonaného dokazovania, a to z písomnej kúpnej zmluvy vyplynulo, že strany sporu v zmysle § 619 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže sa jednalo o použité motorové vozidlo, si dojednali dobu uplatnenia zodpovednosti predávajúceho za vady do jedného roka odo dňa prechodu nebezpečenstva škody na automobile z predávajúceho na kupujúceho, pričom týmto dňom je deň odovzdania predmetu kúpy, t.j. deň 20.10.2024. 1.4 Súdu prvej inštancie z predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného znalcom E. H. B. (ďalej len „znalecký posudok“) vyplynulo, že bolo zistené poškodenie motora a to zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa v mieste uloženia, pričom poškodenie je následkom nedostatočného mazania vačkového hriadeľa. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa v zmysle § 621 ods. 3 Občianskeho zákonníka podaním zo dňa 31.03.2025, doručeným žalovanému dňa 02.04.2025, čo v konaní nebolo sporné si uplatnila práva zo zodpovednosti za vady a to konkrétne odstúpenie od zmluvy v lehote do 1 roka od dodania veci tak, ako to bolo medzi účastníkmi dohodnuté v predmetnej kúpnej zmluve. 1.5 Súd prvej inštancie v právnom posúdení veci uviedol, že v zmysle § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný ako predávajúci zodpovedal za akúkoľvek vadu, ktorú mala predávaná vec v čase jej dodania, a ktorá sa v predmetnom prípade prejavila do 1 roka od dodania veci, keďže bola zmenená a upravená doba uplatnenia zodpovednosti za vady v zmysle § 619 ods.3 Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 620 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak sa vada prejavila do uplynutia v predmetnom prípade 1 roka, predpokladalo sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase dodania. To neplatí iba v prípade, ak sa preukázal opak alebo ak bol tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady. Poukázal na to, že žalovaný neprodukoval v konaní žiaden reálny dôkaz, že predmetná vada, pre ktorú žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, to znamená zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa v čase odovzdania predmetného motorového vozidla, neexistovala na predmetnom motorovom vozidle a naopak žalobkyňa znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom E. H. B., ako aj výpoveďou samotného znalca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2025 preukázala, že predmetné motorové vozidlo v čase odovzdania motorového vozidla malo predmetnú vadu, resp. predmetná vada mohla existovať aj v čase kúpy, lebo počas nájazdu 500 km by k nej nebolo došlo pri správnej náplni, pričom znalec pri svojej výpovedi okrem iného uviedol, že aj v prípade nájazdu 500 km a v prípade, že by nebol vymenený olej, tak tvrdil, že nemôže dôjsť k takejto vade v dôsledku toho, pokiaľ je náplň správna k opotrebovaniu takému, ako bolo zistené na tomto vozidle. 1.6 Podľa názoru súdu teda žalobkyňa vyššie uvedenými dôkazmi, a to hlavne znaleckým posudkom, ako aj výsluchom znalca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2025 preukázala, že motorové vozidlo
v čase kúpy, t.j. ku dňu 20.10.2024 malo vadu, pre ktorú žalobkyňa v stanovenej lehote odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy, a to konkrétne zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa v mieste uloženia, pričom z vykonaného dokazovania, a to z Protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla vyplynulo, že žalovaný ako predávajúci konkrétne na predmetnú vadu žalobkyňu neupozornil, keďže táto vada nie je uvedená v predmetnom protokole, súd mal za to, že žalobkyňa postupovala zákonným spôsobom a v danom prípade si uplatnila právo zo zodpovednosti za vady v stanovenej lehote, a keďže žalovaný napriek uplatneniu zodpovednosti za vady predmetné vady neuznal, čo vyplynulo z jeho odpovede k predmetnému uplatneniu zodpovednosti za vady. 1.7 Podľa názoru prvej inštancie teda samotný žalovaný popieral aj tú skutočnosť, že je možné predmetnú vadu opraviť a s tým, že sa jedná o spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, žalobkyňa mohla postupovať predmetným spôsobom a keďže preukázala existenciu vady a mala možnosť si uplatniť jednotlivé nároky zodpovednosti za vady tak, ako je to vyššie uvedené, pričom jedným z nárokov je aj odstúpenie od zmluvy, súd považoval predmetné odstúpenie za platné, a preto s poukazom na zákonné ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, a keďže v predmetnom prípade je potrebná synalagma v danom prípade, vzájomnosť, ktorú žalobkyňa uviedla v predmetnom petite, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobkyni skutočne zaplatenú sumu pri kúpe predmetného motorového vozidla vo výške 10.127,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne z tejto sumy od 08.04.2025 do zaplatenia proti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému predmetné motorové vozidlo, ktoré je vyššie špecifikované, a to na náklady žalovaného, čo vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia § 624 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.8 Pokiaľ sa týka uplatnenej lehoty na zákonný úrok z omeškania, tu súd prvej inštancie poukázal, že s prihliadnutím na zákonné ustanovene § 563, § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobkyňa si uplatnila zákonný úrok z omeškania vo výške 7,65%, pričom v predmetnom prípade v zmysle § 563 žalovaný sa dostal do omeškania po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá bola uvedená v odstúpení od kúpnej zmluvy a táto lehota bola stanovená v lehote 5 dní od doručenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 02.04.2025 a 5-dňová lehota uplynula dňa 07.04.2025, preto od nasledujúceho dňa, t.j. od 08.04.2025 má žalobkyňa nárok na zákonný úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. 1.9 Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného aj na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 360,00 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na zákonné ustanovenie § 509 ods.1 Občianskeho zákonníka s tým, že v predmetnom prípade žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vytknutím vady s tým, že sa jedná o sumu 360,00 €, ktorú zaplatila žalobkyňa znalcovi E. H. B. v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. X/XXXX a tieto v skutočnosti v konaní podľa názoru súdu boli preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. 1.10 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP, a keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 CSP, alebo aby tento v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného. 2.1 Namietol, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov spočíva v tom, že žalobkyňa bola povinná vykonať údržbu, a to výmenu oleja, filtrov a pod. bezodkladne po prevzatí motorového vozidla a nie v 6-ročnej lehote ako uvádza súd prvej inštancie. Žalobkyňa túto údržbu nevykonala podľa odporúčania žalovaného bez zbytočného odkladu, t.j. max do 5 dní, avšak žalobkyňa predložila „dôkaz“ o návšteve servisu zo dňa 07.11.2024, t.j. 17 dní po kúpe vozidla, ktorý ale nepriložila k žalobe, ale až k replike zo dňa 27.06.2025. Poukázal na to, že v konaní predložil vyjadrenie RPVZ o existencii záznamu zo dňa 07.11.2024, ktorý mal byť vykonaný servisom H. I., z ktorého vyplynulo, že takýto záznam v registri neexistuje, ani v ten deň ani v mesiaci november 2024. Zároveň rovnakú skutočnosť zistil aj znalec a potvrdil v znaleckom posudku. Tvrdil, že vzhľadom na uvedené je viac než pravdepodobné, že žalobkyňa v ten deň v servise
s motorovým vozidlom nebola a nedala vymeniť olej, filtre atď. Vyjadril názor, že súd nemôže nazerať na toto potvrdenie zo servisu ako na dôkaz, nakoľko nebol potvrdený spôsobom, akým je možné tento úkon overiť. S ohľadom na pochybnosť predloženého dôkazu o vykonaní servisu, výmene oleja a filtrov, nebolo možné na základe takéhoto dôkazu rozhodnúť. S ohľadom na vyššie uvedené ani záver súdu prvej inštancie o preukázaní vady žalobkyňou nemožno považovať za správny. Znalecký posudok uvádza, že vada vznikla nedostatočným mazaním, znalec tiež uviedol vo výpovedi, vada mohla, nie že existovala v čase kúpy, ďalej že vada nemohla vzniknúť pokiaľ bola náplň správna. Podmienkou vzniku vady je teda správna náplň, na ktorú žalovaný žalobkyňu upozornil, že treba bezodkladne po kúpe vykonať výmenu olejov, filtrov a pod. Keďže žalobkyňa túto náplň, t. j. olej nevymenila, napriek odporúčaniu žalovaného, je jednoznačné, že táto vada vznikla zanedbaním jej povinnosti. 2.2 Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie podľa žalovaného spočíva vo vyhodnotení hmotnoprávnej námietky žalovaného o práve žalobkyni odstúpiť od kúpnej zmluvy. Namietol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne § 624 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho jednoznačne uvádza podmienku, ak predávajúci vec neopravil ani nevymenil a ostatné, tak má kupujúci právo na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od kúpnej zmluvy. V tomto prípade nie je splnená hmotnoprávna podmienka na vznik práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy, a tou je zamietnutie predávajúceho (žalovaný) vykonať opravu, alebo výmenu. Žalobkyňa mu nedala priestor na to, aby vec opravil/vymenil. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvej inštancie, že tým, že napriek uplatneniu zodpovednosti za vady predmetné vady neuznal, čo vyplynulo z jeho odpovede k predmetnému uplatneniu zodpovednosti za vady, popieral aj tú skutočnosť, že je možné predmetnú vadu opraviť. Žalobkyňa nedisponovala s informáciou od žalovaného o možnosti výmeny opravy predtým ako poslala samotné odstúpenie. Súd preto nemohol vyhodnotiť, že žalobkyňa bola oprávnená odstúpiť, keďže žalovaný zodpovednosť za vady neuznal – nie je tam časová súslednosť. Okrem toho žalovaný vyriešil jej predchádzajúcu reklamáciu k spokojnosti žalobkyne, preto nemohli existovať dôvody domnievať sa o nevybavení jej nasledujúcej reklamácie – uplatnenia zodpovednosti za vady. Podľa neho sa jedná o nesprávne právne posúdenie veci a svoj právny názor opiera o ciele Smernica EÚ 2024/1799 a výklad ustanovení uvedených v komentároch k predmetným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. 2.3 Ďalšie nesprávne právne posúdenie videl v tom, že súd prvej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie tak, že práva žalobkyne ako spotrebiteľa sú v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka uvedené alternatívne. Vyjadril názor, že § 621 Občianskeho zákonníka upravuje, aké práva má kupujúci, pričom § 623 a § 624 Občianskeho zákonníka bližšie upravujú podmienky vzniku a uplatnenia týchto nárokov. Ustanovenia §§ 623 a 624 Občianskeho zákonníka sú špeciálnymi ustanovenia voči ustanoveniu § 621 Občianskeho zákonníka a tak podmienky uvedené v špeciálnych ustanoveniach majú prednosť pred všeobecným ustanovením ako to vyplýva zo zásady lex specialis derogat legi generali, a preto je nevyhnutné uplatňovať primárne ust. § 624 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, zákonný a spravodlivý. Naproti tomu odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné v celom rozsahu. 3.1 Za správny považovala záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je v jej možnostiach nielenže ovplyvniť, ale ani len zistiť to, či autoservis vykonal alebo nevykonal záznam v príslušnom registri. Pokiaľ žalovaný vyjadruje pochybnosti o pravdivosti predloženého dôkazu, nič mu nebránilo navrhnúť v tomto smere dokazovanie, ktorým by mohol toto svoje podozrenie preukázať. To však žalovaný neurobil, a preto ostáva vyjadrené podozrenie ohľadom pravosti predloženého dôkazu len vo forme úvahy či domnienky, ktorá v rámci dokazovania nebola preukázaná. 3.2 K námietkam žalovaného k znaleckému posudku uviedla, že všetky prípadné pochybnosti o správnosti jeho záverov boli vyvrátené v rámci výsluchu znalca. Za podstatnú považovala odpoveď znalca, kedy sa znalec na otázku žalovaného vyjadril, že k popisovanému poškodeniu (zadretie vačkových hriadeľov) by nemohlo dôjsť ani v prípade, ak by žalobkyňa olej nevymenila. Znalec sa taktiež vyjadril, že predmetná vada musela existovať v čase kúpy motorového vozidla. 3.3 Uviedla, že úplne nerozumie námietke žalovaného týkajúcej sa správnosti náplne (oleja), pretože ak má žalovaný na mysli to, že v motorovom vozidle nebola správna náplň (olej), znamenalo by to, že žalovaný žalobkyni predal motorové vozidlo s nesprávnou náplňou – olejom, čo by skôr potvrdzovalo záver o tom, že vačkové hriadele boli zodraté v čase kúpy motorového vozidla. Pre úplnosť zopakovala svoje nesporné a preukázané skutkové tvrdenie, že žalovaný najazdil s motorovým vozidlom cca 245 km v dôsledku presunu motorového vozidla z inej predajne do predajne v J. J.. Ak jazda žalovaného s motorovým vozidlom v dôsledku jeho presunu do predajne v J. J. nemala spôsobiť zadretie vačkových hriadeľov, čo vyplýva z tvrdení žalovaného o tom, že motorové vozidlo v čase kúpy túto vadu mať
nemalo, logickým záverom je to, že motorové vozidlo muselo mať správnu náplň (olej). Z výsluchu znalca potom vyplýva, že ak by aj žalobkyňa olej v motorovom vozidle nevymenila (a jazdila by s pôvodným olejom), k zadretiu vačkových hriadeľov by nemohlo dôjsť, pretože počas takého krátkeho kilometrového nájazdu so správnou náplňou nie je možné, aby k zadretiu vačkových hriadeľov došlo. Pokiaľ žalovaný na tomto mieste svojho odvolania konštatuje, že olej nevymenila, ide o zavádzajúce tvrdenie, ktoré je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie podľa nej zistil skutkový stav v rozsahu, ktorý postačoval na prijatie záveru o dôvodnosti podanej žaloby, pričom zo strany žalovaného nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by čo i len spochybnil skutkové tvrdenia žalobkyne. 3.4 V súvislosti s právnym hodnotením veci poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza k prenosu dôkazného bremena zo žalobkyne na žalovaného v dôsledku uplatnenia vyvrátiteľnej domnienky existencie uplatnenej vady. Tvrdila, že žalovaný v rámci dokazovania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by túto vyvrátiteľnú domnienku vyvrátil. Vyjadrila presvedčenie, že predloženými a vykonanými dôkazmi bez rozumných pochybností súdu preukázala, že motorové vozidlo malo popisované vady, ktoré boli takého závažného charakteru, že ju oprávňovali u na odstúpenie od kúpnej zmluvy. 3.5 K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že považuje výklad dotknutých právnych predpisov tak, ako to uvádza žalovaný za nesprávny a stotožňuje sa k právnym hodnotením tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Žalovaný opomína, že citované ustanovenie Občianskeho zákonníka pamätá aj na prípady, v ktorých môže spotrebiteľ ako kupujúci od kúpnej zmluvy odstúpiť bez predchádzajúcich právnych krokov. Ustanovenie § 624 ods. 1 písm. e/ a f/ Občianskeho zákonníka výslovne zakotvuje pre spotrebiteľa ako kupujúceho priamu možnosť od kúpnej zmluvy odstúpiť. Súd prvej inštancie mal podľa nej v čase vyhlásenia rozsudku za preukázané, že žalovaný odmietal akúkoľvek zodpovednosť za vady kúpenej veci a odmietal ich odstrániť, a preto je výrok rozsudku správny a zodpovedajúci zistenému skutkovému a právnemu stavu. 3.6 Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že podstatou vady na motorovom vozidle bolo práve nedostatočné mazanie, čo tvrdil od začiatku konania. Vysvetlenie žalobkyne o oneskorenom predložení potvrdenia o výmene oleja považoval za nedôvodné a podľa neho len podporuje podozrenie, že tento olej vymenený nebol. Žalobkyňa tak zanedbala údržbu, čím vznikla vada na vozidle a za túto zodpovedá samotná žalobkyňa. Netvrdil, že žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť zápis autoservisu do RPVZ, no podľa jeho názoru nemôže súd nazerať na potvrdenie zo servisu o výmene oleja ako na dôkaz, nakoľko nebol potvrdený spôsobom, akým je možné tento úkon overiť. Ohľadom správnosti náplne – znalec počas výsluchu používal „správnosť náplne“ ako podmienku pre vznik ďalších skutočností, vád atď. Neznamená to to, že žalovaný predal vozidlo s nesprávnou náplňou, ale keby k tomu aj došlo, mala práve žalobkyňa povinnosť vymeniť túto náplň bezprostredne po kúpe. 4.1 Nestotožnil sa s právnym posúdením žalobkyne. Vada na motorovom vozidle vznikla, to nie je sporné a toto bolo dokázané v rámci konania. Čo je sporné je zodpovednosť za túto vadu, a žalovaný zastáva názor, že za túto spôsobila žalobkyňa a preto za ňu zodpovedá, tak ako je vyššie uvedené. Nestotožnil sa ani so stanoviskom žalobkyne k momentu vzniku práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky podľa § 624 písm. e/ a f/ občianskeho zákonníka, nakoľko vada motorového vozidla je opraviteľná a s tým, že vozidlo je následne možné prevádzkovať na pozemných komunikáciách. Žalobkyňa podľa neho nemá najmenší dôvod nedôverovať v opravu motorového vozidla žalovaným, nemá predchádzajúcu skúsenosť. Zdôraznil, že prvú reklamáciu žalobkyne vyriešil dohodou o urovnaní, nezamietol ju a pristúpil k riešeniu proklientsky. Neskôr žalobkyňa rovno odstúpila od kúpnej zmluvy. Postupom žalobkyne žalovaný ani nemal možnosť sa vyjadriť, či motorové vozidlo opraví alebo nie, keďže toto nebola požiadavka žalobkyne – preto je záver súdu, že žalovaný odmietol vozidlo opraviť je nesprávny, nebol zistený ani preukázaný. Ani nedôvera žalobkyne voči žalovanému nemá reálne dôvody a opodstatnenie, nakoľko tento jej prvú reklamáciu vyriešil k jej spokojnosti a ďalším krokom žalobkyňa rovno odstúpila od kúpnej zmluvy – žalovaný sa k prípadnej oprave v skutočnosti nemal kedy vyjadriť a ani sa nevyjadril.
5. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že spochybňovanie predloženého dôkazu o výmene oleja v motorovom vozidle poukazom na chýbajúci záznam v RPVZ neobstojí. Na podporu svojich tvrdení predložila dôkaz odborného charakteru, ktorý ak chcel žalovaný účinne poprieť, mal predložiť dôkaz obdobného charakteru, ktorý by žalobkyňou predložený dôkaz vyvrátil, alebo mohol v tomto smere
navrhnúť vykonanie dokazovania súdom. To sa však nestalo. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s výmenou oleja v motorovom vozidle konštatuje, že žalobkyňa olej nedala vymeniť, a že to má byť príčinou vzniku vady na motorovom vozidle, tento jeho záver je zjavne nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Podotkla, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol založený výlučne na potvrdení o výmene oleja, ale na logickom a zákonnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov. 5.1 Vo vzťahu k právnemu posúdeniu sporu zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Argumentovala, že z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka jej vzniklo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, čo aj využila, pričom ešte pred podaním žaloby na súd žalovanému doručila znalecký posudok, ktorý však žalovaný neakceptoval. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, ktorý by bol po odbornej stránke spôsobilý predložený znalecký posudok čo i len spochybniť, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie správne za preukázané naplnenie zákonného dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie mal v čase vyhlásenia rozsudku za preukázané, že žalovaný odmietal akúkoľvek zodpovednosť za vady kúpenej veci, odmietal ich odstrániť, a preto je výrok rozsudku správny a zodpovedajúci zistenému skutkovému a právnemu stavu. Naďalej zotrvala na tom, že od kúpnej zmluvy odstúpila v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a teda platne.
6. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario“, len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V súdenej veci sa žalobkyňa podanou žalobou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 10.127,00 € spolu s príslušenstvom v podobe zákonných úrokov z omeškania proti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému motorové vozidlo, a to titulom odstúpenia žalobkyne od Kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2024. Súd prvej inštancie vyhodnotiac odstúpenie zmluvy za platný právny úkon podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný s takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a v riadne a včas podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Vzhľadom na postavenie sporových strán, kedy žalobkyňa v právnom vzťahu z uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2024 vystupovala v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení obchodníka, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a po zohľadnení jej predmetu, ktorým bolo motorové vozidlo ako hnuteľná vec, sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdení predmetnej kúpnej zmluvy ako spotrebiteľskej kúpnej zmluvy v zmysle § 612 ods.1 Občianskeho zákonníka, predstavujúcej jednu z osobitných úprav spotrebiteľskej zmluvy.
11. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný ako predávajúci v zmysle § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase jej dodania, a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci, pričom v zmysle ods. 3. tohto ustanovenia sa strany môžu pri použitej veci dohodnúť na kratšej dobe zodpovednosti predávajúceho za vady ako v odsekoch 1 a 2, nie však kratšej ako jeden rok od dodania veci. Súčasne v zmysle § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa vada prejaví do uplynutia doby podľa § 619 ods. 1 až 3, predpokladá sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase dodania. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný neprodukoval v konaní žiaden reálny dôkaz, že predmetná vada, pre ktorú žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, to znamená zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa v čase odovzdania predmetného motorového vozidla,
neexistovala na predmetnom motorovom vozidle. Tu odvolací súd, poukazujúc na v konaní súdom prvej inštancie vykonaný listinný dôkaz Uplatnenie nároku z vád kúpenej veci – odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.03.2025 konštatuje, že opak nebol žalovaným preukázaný ani čo sa týka ostatných v tejto listine vytýkaných vád (motorové vozidlo je len dočasne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, pričom nemožno vylúčiť, že je na túto premávku technicky nespôsobilé). CSP zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Dôkaznú povinnosť a ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo tvrdí. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na sporových stranách. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015). Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov a ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.
12. Súd prvej inštancie zvýraznil, že naopak žalobkyňa znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom E. H. B., ako aj výpoveďou samotného znalca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2025 preukázala, že motorové vozidlo v čase jeho odovzdania žalobkyni malo predmetnú vadu (zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa), resp. predmetná vada mohla existovať aj v čase kúpy. Žalovaný v podanom odvolaní namietol nesprávne vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, pričom zdôraznil porušenie povinnosti žalobkyňou, vykonať údržbu, a to výmenu oleja, filtrov a pod., bezodkladne po prevzatí motorového vozidla (t.j. max do 5 dní), keď žalobkyňa predložila dôkaz o návšteve servisu zo dňa 07.11.2024, t.j. 17 dní po kúpe vozidla, ktorého hodnovernosť spochybnil v dôsledku absencie záznamu o takomto servisnom úkone v Registri prevádzkových záznamov vozidiel. Tvrdil, že žalobkyňa túto náplň (t.j. olej) napriek jeho odporúčaniu nevymenila, je jednoznačné, že táto vada vznikla zanedbaním jej povinnosti. Súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú, keď z predloženého znaleckého posudku zistil, že poškodenie je následkom nedostatočného mazania vačkového hriadeľa, no nájazd 500 km pri bežnom použití vozidla nemá na vznik chyby podstatný vplyv. Po zohľadnení plánu údržby k predmetnému motorovému vozidlu zo strany výrobcu ustálil, že výmena oleja a filtrov bola dňa 07.11.2024 uskutočnená živnostníkom H. I. bola urobená v 6-ročnej lehote podľa odporúčania výrobcu predmetného motorového vozidla a pokiaľ žalovaný produkoval dôkaz, že si živnostník H. I. nesplnil svoju povinnosť nahlásiť predmetný servisný úkon v zmysle príslušných právnych predpisov, žalobkyňa za následnú činnosť predmetného živnostníka nezodpovedá, a keďže v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že by nebol vymenený olej, súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala, že v stanovenej 6-ročnej lehote podľa odporúčaní výrobcu zrealizovala výmenu predmetného oleja.
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním a odôvodnením napadnutého rozsudku konštatuje, že zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
14. V prvom rade by chcel odvolací súd zdôrazniť, že Príloha 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2024 nazvaná Protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla žalobkyni ako kupujúcej neukladala zmluvnú povinnosť vykonať servisný úkon výmeny oleja (ani iné tam uvedené servisné úkony), uvedené dojednanie má len povahu odporúčania, za nedodržanie ktorého nie je stanovená žiadna zmluvná sankcia. Hoci je v kúpnej zmluve a jej prílohe opakovane zdôraznené, že sa jedná o použité motorové vozidlo, ktorého technický stav zodpovedá miere použitia vzhľadom k jeho veku a stavu prejedených kilometrov, uvedené motorové vozidlo muselo byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, a teda muselo byť vhodné na všetky účely, na ktoré sa vec rovnakého druhu bežne používa s prihliadnutím
najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania platné pre príslušné odvetvie, ak technické normy neboli vypracované, t.j. malo spĺňať legislatívou vyžadované technické požiadavky kladené na motorové vozidlá v cestnej premávke a malo byť prevádzkyschopné. Z uvedených požiadaviek vyplýva, že v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy a dodania motorového vozidla žalobkyni, vzhľadom na absenciu údaju o nevyhovujúcom stave motorového oleja znemožňujúceho bezpečnú prevádzku motorového vozidla v zmluvnej dokumentácii, žalovaný zodpovedal za to, že motorové vozidlo obsahovalo dostatočné množstvo vhodného motorového oleja potrebného pre jeho bežné prevádzkovanie v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z technickej, resp. prevádzkovej dokumentácie daného motorového vozidla. Uvedený záver potvrdzuje v konaní nesporná skutočnosť, že sám žalovaný s uvedeným motorovým vozidlom s nezmeneným stavom motorového oleja uskutočnil jazdu do predajne v J. J. v dĺžke cca. 245 km. Následne žalobkyňa počas užívania motorového vozidla najazdila cca 600 km. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že „nájazd 500 km pri bežnom použití vozidla nemá na vznik chyby podstatný vplyv“ a „nájazd 500 km od prevzatia vozidla v bežnej premávke ako príčina poškodenia vačkových hriadeľov, hlavy motora a piestnej skupiny je z technického hľadiska neprijateľný“. Z uvedeného teda možno aj po zohľadnení záverov vyplývajúcich z výsluchu znalca o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku ustáliť, že aj v prípade ak sa v intervale 500 km, resp. 600 km nevymení načas olej (a teda je irelevantné, či k výmene oleja zo strany žalobkyne došlo, hoci aj podľa názoru odvolacieho súdu nesplnenie administratívnej evidenčnej povinnosti servis vozidla vykonávajúcim subjektom nepreukazuje nesprávnosť záznamu o výmene oleja uvedeného v servisnej knižke motorového vozidla), pokiaľ je náplň správna (za čo zodpovedal žalovaný ako predávajúci), nemôže dôjsť k opotrebovaniu takému, ako bolo zistené na tomto vozidle, pričom omeškanie s výmenou oleja v trvaní niekoľkých dní nie je pre vznik vady vytýkanej povahy významné, vada spočívajúca v zodratom uložení vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa nevznikla až po dodaní motorového vozidla žalobkyni a nejedná sa o ani o vadu, ktorá vznikla používaním a bežným opotrebovaním, aké možno dôvodne očakávať, vzhľadom na mieru jeho predchádzajúceho používania. Preto možno potvrdiť ako správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nepreukázal, že sa nejedná o vadu, ktorú malo motorové vozidlo už v čase dodania, a preto ako predávajúci za uvedenú vadu zodpovedal.
15. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie týkajúce sa aplikácie § 621 ods. 1 a § 624 Občianskeho zákonníka. Aplikujúc metódu gramatického výkladu predmetného zákonného ustanovenia, prihliadnuc na účel a zmysel uvedenej právnej úpravy (teleologický výklad) sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom výkladom súdu prvej inštancie, ktorý ustanovenie § 621 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyložil tak, že práva žalobkyne ako spotrebiteľa sú uvedené alternatívne, nakoľko v prípade, ak predávajúci zodpovedá za vadu predanej veci, kupujúci má voči nemu právo na odstránenie vady opravou alebo výmenou (§ 623) a právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť (§ 624). Hoci žalovaný v podanom odvolaní správne argumentoval, že prostriedky nápravy uvedené v § 624 Občianskeho zákonníka, t.j. právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, predstavujú sekundárne prostriedky nápravy, opomenul, že uvedenou právnou úpravou predpokladanou výnimkou sú situácie odôvodňujúce okamžitý nárok kupujúceho spotrebiteľa na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, ako napríklad vadnosť veci tak závažnej povahy, že v dôsledku nej kupujúci nemôže vec užívať bežným spôsobom a nemožno od neho očakávať, že bude mať dôveru v opravu alebo výmenu veci.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril názor, že žalobkyňa si mohla uplatniť právo zo zodpovednosti za vady aj odstúpením od kúpnej zmluvy, pričom v predmetnom odstúpení žalobkyňa presne špecifikovala vady, z ktorých odstupuje (zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa, motorové vozidlo je len dočasne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, pričom nemožno vylúčiť, že je na túto premávku technicky nespôsobilé). Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa preukázala, že motorové vozidlo v čase kúpy, t.j. ku dňu 20.10.2024 malo vadu, pre ktorú žalobkyňa v stanovenej lehote odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy (konkrétne zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa v mieste uloženia), pričom z vykonaného dokazovania, a to z Protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla vyplynulo, že žalovaný ako predávajúci na predmetnú vadu žalobkyňu neupozornil, a preto postupovala zákonným spôsobom. Uzavrel, že žalobkyňa si právo zo zodpovednosti za vady uplatnila v stanovenej lehote, žalovaný napriek uplatneniu zodpovednosti za vady predmetné vady neuznal, s poukazom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, žalobkyňa mohla postupovať predmetným spôsobom, keďže preukázala existenciu vady a mala možnosť si uplatniť jednotlivé nároky
zodpovednosti za vady, pričom jedným z nárokov je aj odstúpenie od zmluvy, súd považoval predmetné odstúpenie za platné.
17. Odstúpenie od zmluvy predstavuje najvýraznejší zásah do vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu platná právna úprava kladie dôraz na odstránenie vady alebo výmenu veci (ako primárne nároky nápravy), respektíve zľavu z kúpnej ceny ako sekundárny nárok nápravy. Odstúpenie od zmluvy predstavuje zásah do právnej istoty, a preto sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe uplatňuje ako krajné riešenie. Občiansky zákonník v § 624 ods. 1 stanovuje dva prípady, kedy môže kupujúci spotrebiteľ ako nárok z vád okamžite od kúpnej zmluvy odstúpiť. Prvým je výskyt vady predanej veci tak závažnej povahy, že odôvodňuje okamžité odstúpenie od kúpnej zmluvy (písm. e/) alebo situácia, keď predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho písm. f/).
18. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vady predanej veci vytkla súčasne s odstúpením zmluvy, možno prisvedčiť správnosti argumentácie žalovaného o neexistencii jeho vyhlásenia, z ktorého by bolo zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúcu, ktoré by aj podľa názoru odvolacieho súdu muselo existovať už v čase odstúpenia od zmluvy. No v dôsledku toho, že v konaní bola preukázaná existencia vád žalobkyni predaného motorového vozidla, ktoré existovali v čase jeho dodania, spočívajúcich v poškodeniach vyžadujúcich nevyhnutnú opravu (zodraté uloženie vačkového hriadeľa v hlave valcov a samotného vačkového hriadeľa, ale aj bližšie nerozoberaná netesnosť piestnej skupiny motora), na existenciu ktorých žalobkyňa nebola žalovaným upozornená, pričom v dôsledku ich výskytu motorové vozidlo nie je vhodné na všetky účely, na ktoré sa by sa inak bežne používalo, a teda nenapĺňa základnú všeobecnú požiadavku kladenú na predávanú vec, možno konštatovať, že sa jedná o vadu takej povahy, ktorá odôvodňuje okamžité odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 624 ods. 1 písm. e/ Občianskeho zákonníka, a preto odvolací súd záver súdu prvej inštancie o platnom odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy vyhodnotil ako vecne správny a súladný s platnou na posudzovanú vec sa vzťahujúcou právnou úpravou. Pri formulovaní tohto záveru odvolací súd zohľadnil nielen druh a hodnotu predanej veci, povahu a závažnosť zistenej vady, no zohľadnil aj skutočnosť, že z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaný v Protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla deklaroval vady motorového vozidla, ktoré nekorešpondovali so skutočným stavom vozidla, no boli tak vážnej povahy, že by mohli ovplyvniť bezpečnosť vozidla, životné prostredie, alebo ohroziť iných účastníkov cestnej premávky a predané motorové vozidlo je v dôsledku ich výskytu len dočasne spôsobilé, ba až nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, nemožno od žalobkyne objektívne žiadať, aby dôverovala v schopnosť žalovaného predávajúceho vady motorového vozidla odstrániť.
19. Súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného aj na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 360,00 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na zákonné ustanovenie § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že v predmetnom prípade žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vytknutím vady, pričom sa jedná o sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku, predloženého ako dôkaz v tomto konaní. S uvedeným právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl súdu prvej inštancie pri aplikácii práva, v danom prípade preukázaný nebol, a preto odvolací súd žalovaným v odvolaní vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. Závery súdu prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v II. výroku napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vecne správne a odôvodnenie napadnutého rozsudku za riadne, dostatočné, akceptovateľné a tiež presvedčivé.
20. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvého meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.
21. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z jeho odôvodnenia je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti
22. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je spôsobilé privodiť zrušenie, ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je v I. aj II. meritórnom výroku, ako aj v III. výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k podanému odvolaniu i vyjadrovala, a preto jej v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalovanému, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.