Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-13-2026.pdf
PDF · 103.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/13/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXXX/X, F., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Kristínou Kosmályovou, advokátkou so sídlom Štefánikova trieda 3, Nitra a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Šahy, t.č. bytom D. C. XX/XXX, XXXX C., H., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom so sídlom Schubertova 12, Želiezovce, o návrhu matky na zvýšenie výživného, zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 10P/24/2025-227 zo dňa 16.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy zo sumy 300,- eur na sumu 580,- eur mesačne a počnúc dňom 07.08.2025 na sumu 400,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný otec maloletého platiť vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, výrokom II. uložil povinnosť otcovi uhradiť zaostalé výživné za obdobie od 12.02.2025 do 16.10.2025 vo výške 1 794,76 eur matke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. zastavil konanie v časti týkajúcej sa zmeny zastupovania maloletého, výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 04.04.2023, č. k. 10P/163/2022-171 vo výroku o výživnom a výrokom V. žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) a ustanovením § 29 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
3. Vecne dôvodil tým, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Maloletý navštevuje prvý stupeň základnej školy. Matka má príjem z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, pričom jej pribudla vyživovacia povinnosť a z dôvodu celodennej starostlivosti o dieťa nie je zamestnaná. Súd prvej inštancie mal za to, že matka nepreukázala, že maloletý musí navštevovať štyri krúžky, resp. viac, za zavádzajúce považoval tvrdenia matky ohľadne príjmov ako aj výdavkov, ktoré má na seba a dve maloleté deti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ani tvrdenia matky o neobývateľnosti bytu vo výlučnom vlastníctve ako aj rodinného domu nadobudnutého dedením, nemajú oporu v predložených dôkazoch, nakoľko z expertných
stanovísk k trhovým hodnotám nehnuteľností vyplýva, že obe prešli kompletnou rekonštrukciou. U otca v čase rozhodovania došlo k nepodstatnému zvýšeniu príjmov, pričom matka tvrdený ročný príjem otca nepreukázala. Otec sa na zvýšených nákladoch maloletého nepodieľa, nemá náklady ani v súvislosti s prípadnou realizáciou styku so synom, súd prvej inštancie prihliadnuc na metodický pokyn Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, tzv. „tabuľka pre výpočet výživného“, zvýšil od začatia konania výživné zo strany otca na sumu 580,- eur mesačne, ktorá predstavuje 20 % z príjmu otca pri jednej vyživovacej povinnosti a etape života maloletého - prvý stupeň základnej školy. Nakoľko v priebehu konania otcovi pribudla vyživovacia povinnosť dňa 07.08.2025, od tohto dátumu upravil (zvýšil) výživné na sumu 400,- eur mesačne, ktorá zodpovedá 14 % z príjmu otca. K výdavkom otca súd prvej inštancie neprihliadol v časti výdavkov na splátku pôžičky a nákladov na fitnes, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, súd výživné zvýšil od 12.02.2025, t. j. odo dňa začatia súdneho konania, pričom do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 1 794,76 eur. Mal zaplatiť 4 066,12 eur, t. j. alikvotnú časť za 16 dní v mesiaci február zo sumy 580,- eur, t. j. 331,36 eur + 5 mesiacov x 580,- eur + alikvotná časť zo sumy 580,- eur za 6 dní v mesiaci august, t. j. 112,26 eur + alikvotná časť zo sumy 400,- eur za 25 dní v mesiaci august, t. j. 322,50 eur + 1 mesiac x 400,- eur, z ktorej sumy súd odpočítal uhradené výživné vo výške 2 271,36 eur pozostávajúce z alikvotnej časti 16 dní v mesiaci február z 300,- eur + 7 mesiacov x 300,- eur. Zročné výživné uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie v časti zmeny zastupovania a spravovania majetku maloletého rozhodol podľa § 29 ods. 1 CMP, keď z dôvodu späťvzatia návrhu konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 52 CMP nemá žiaden z účastníkov nárok na ich náhradu.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a to proti výroku I. o zvýšení výživného a v súvislosti s ním aj voči výroku o II., ktorým bolo vypočítané zročné výživné. Matka mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vec posúdil a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy. Výživné vo výške 400 eur mesačne nezodpovedá podľa matky potrebám maloletého, jeho zdravotnému stavu, záujmom a ani reálnym zárobkovým možnostiam otca. Súd prvého stupňa podľa matky prekročil zásadu viazanosti návrhom, keď otec nežiadal o zníženie výživného, iba jeho určenie vzhľadom na možnosti a schopnosti otca. Skutočnosť, že otec má aj iné dieťa, nie je automaticky dôvodom na zníženie výživného pre maloletého, otec nepreukázal vyživovaciu povinnosť k druhému dieťaťu, ani nepredložil doklad o príjmoch partnerky. Matka mala za to, že klesanie v tabuľkovom podiele na 14% pri narodení ďalšieho dieťaťa má len odporúčací charakter, odchýlky sú prípustné pri zvýšených potrebách maloletého, pričom maloletý má preukázane zvýšené náklady. Matka maloletého poukázala na to, že maloletý má zhoršený zdravotný stav a po rozhodnutí súdu prvej inštancie mu bolo diagnostikované ADHD, pričom aktivity maloletého nie sú nadštandard, ale majú stabilizačnú funkciu pri diagnóze ADHD. Skutočné náklady na maloletého sú podľa matky výrazne vyššie než 533 eur. Súd prvej inštancie účelovo redukoval náklady a pritom ignoroval pomernú časť nákladov na bývanie, dopravu na tréningy a lekárov, náklady na športovú výbavu, diagnostiku a odborné vyšetrenia. Ďalej matka mala za to, že dedičstvo nie je príjmom, ktoré možno považovať za disponibilný zdroj a nesprávne vyhodnotil stav bytu. Súd prvej inštancie neprihliadal na mieru účasti otca na živote dieťaťa, ktorý sa o maloletého aktívne nezaujíma. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletému určí výživné minimálne vo výške 580 eur mesačne od 07.08.2025. Matka doplnila odvolanie podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 01.04.2026. V podaní uviedla, že v prílohe podania dokladá lekárske správy a listiny o aktuálnom zdravotnom stave maloletého B. A. B., ktorý má oneskorený vývoj s črtami autistického spektra, čo matke znemožňuje umiestniť ho do materskej školy, a teda nemá možnosť sa zamestnať. Mala za to, že ide o informácie spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 19.12.2025 a navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že otec zabezpečuje starostlivosť pre mnohopočetnú rodinu a od 07.08.2025 mu pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť na dieťa.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody matky, je posúdiť, či súd prvej inštancie dostatočne a úplne zistil skutočný stav veci, aplikoval správne ustanovenia a dostatočne vyhodnotil predložené dôkazy v konaní. Osobitne bolo potrebné v medziach podaného odvolania preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o úprave zvýšeného výživného na maloletého v súvislosti so vznikom ďalšej vyživovacej povinnosti otca, či súd pri určovaní jeho výšky náležite zohľadnil odôvodnené potreby dieťaťa a či správne aplikoval kritériá pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Rovnako bolo potrebné preskúmať, či sa súd ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, najmä v kontexte námietok odvolateľky týkajúcich sa zvýšených nákladov z dôvodu zhoršeného stavu maloletého.
9. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k posúdeniu a vyhodnoteniu zmeny pomerov tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov maloletého a v tomto kontexte aj k určeniu zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé a odvolaciemu súdu dáva možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Argumentáciu súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa len za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami navrhovateľky.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové zistenia týkajúce sa zmeny pomerov tak na strane rodičov maloletého, ako aj na strane maloletého a z bodu 25. odôvodnenia jasne vyplýva, že zohľadňoval aj pomerné výdavky pripadajúce na maloletého, pokiaľ ide o bývanie, nie je tak pravdou, že ich ignoroval. Odvolací súd rešpektuje skutočnosť, že u maloletého boli diagnostikované prítomné znaky ADHD a v súvislosti s jeho zdravotným stavom bolo doporučené vyšetrenie CPPPaP, avšak stotožňuje sa so záverom, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú také osobitné náklady maloletého, ktoré by si vyžadovali aj osobitné súvisiace výdavky, ktoré by sa mali odraziť vo vyššom podiele vyživovacej povinnosti otca, ako bolo určené súdom prvej inštancie. To isté platí pre záujmovú činnosť maloletého. Súd prvej inštancie jasne vymedzil, ktoré výdavky na záujmovú činnosť maloletého boli v konaní preukázané a ktoré aj zohľadňoval a v prípade, že niektoré výdavky nezohľadnil (napr. súťaže na karate, poplatok za futbal, poplatok za náboženstvo) dostatočne vysvetlil, aké boli dôvody nezohľadnenia týchto výdavkov.
19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj zmeny v pomeroch matky týkajúce sa nadobudnutia majetku v konaní o dedičstve. Nadobudnutie nehnuteľného majetku zvyšuje možnosti matky. Ak aj v súčasnosti nepredstavuje priamy zdroj príjmu, nepochybne platí, že jeho vlastníctvo predstavuje takýto potenciál. Či už pokiaľ ide o možnosť predaja tohto majetku alebo jeho prenájmu. Skutočnosť, že matka nevie dosiahnuť dohodu so spoluvlastníkom o vyporiadaní síce tieto možnosti do istej miery limituje, stále však platí, že majetkové možnosti matky sa oproti poslednému rozhodovaniu súdu týkajúcemu sa vyživovacej povinnosti voči maloletému zlepšili.
20. Nie je správna ani argumentácia matky, že súd nehodnotil mieru účasti otca na živote maloletého. Súd prvej inštancie určil výživné zodpovedajúce zistenému priemernému príjmu otca, životnej etape maloletého, ako aj zohľadňujúce existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Ak matka tvrdí, že súd prvej inštancie znižoval výživné bez návrhu otca, k takémuto postupu súdu prvej inštancie nedošlo. V prvom rade, otec v konaní nesúhlasil s akýmkoľvek zvýšením výživného s argumentáciou, že to nie je v jeho možnostiach. Túto argumentáciu súd prvej inštancie neprijal. Zvýšené výživné oproti poslednému rozhodovaniu určil v pomere zodpovedajúcom jeho možnostiam za obdobie od podania návrhu matky do narodenia dcéry otca dňa 07.08.2025. A rovnako zvýšené výživné, už ale zohľadňujúce vznik ďalšej vyživovacej povinnosti určil aj po narodení dcéry otca dňa 07.08.2025. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti s ohľadom na narodenie ďalšieho dieťaťa otca vyplýva priamo z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine. Tento postup s ohľadom na argumentáciu otca v konaní nie je znížením výživného bez návrhu. Ak matka poukazuje na to, že otec argumentoval tým, že sa musí finančne starať o 4 maloleté deti svojej partnerky, čo mu má znemožňovať platiť na maloletého vyššie výživné, odvolací súd pripomína, že túto argumentáciu otca súd prvej inštancie neprijal, a žiadne finančné podieľanie sa na nákladoch na deti súčasnej partnerky nezohľadňoval.
21. Odvolací súd tak považuje výšku výživného určenú výrokom I. za správnu a zodpovedajúcu zákonným kritériám pre posúdenie zmeny pomerov a určenie výživného. Matka napádala výrok o zročnom výživnom z dôvodu, že mala za to, že výživné malo byť zvýšené na minimálnu výšku 580 eur, a to aj po dátume 07.08.2025, samotnú správnosť výpočtu pri zročnom výživnom určenom v sume 1794,76 eur nenamietala. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie pri výpočte výšky zročného výživného vysvetleným v bode 27. odôvodnenia stotožňuje, vrátane použitej argumentácie a považuje výšku zročného výživného za správnu a zodpovedajúcu určenému výživnému otca vo výroku I. rozsudku.
22. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/ stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).
23. S ohľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne a právne správny.
24. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.
25. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).