Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1T-23-2026.pdf
PDF · 141.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/23/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX. XXXXXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 30. júna 2026 v Trenčíne, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v Ilave, trvale bydliskom XX. XXXXXX XXX/XX, C. – D., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
je vinný, že
28. novembra 2025 o 21:32 hodine na Rázusovej ulici pri polyfunkčnom objekte Magnus v Trenčíne z telefónneho čísla XXXX XXX XXX prostredníctvom mobilného telefónu značky RED MI A3 - dotykový, sériové číslo XXXXX/XXXXXXXXX oznámil telefonicky na tiesňovú linku 158, že do Magnusu ide nestabilná výbušnina, reaktívna v prostredí, v dôsledku čoho operačný dôstojník KR PZ Trenčín vyslal na miesto udalosti hliadku PMJ KR PZ Trenčín, pričom obvinený operačnému dôstojníkovi KR PZ Trenčín ďalej povedal, že niečo tam môže vybuchnúť, že nesie niečo do Magnusu, že ho môžu prísť zobrať na stanicu, lebo on tam pešo nepríde, že s ním majú niečo urobiť, aby sa s ním bavil normálne, že buď on niekoho zabije, alebo on vybuchne, alebo niečo iné vybuchne, že čaká, aby ho prišli zobrať, ďalej uviedol, že sa nachádza pri Magnuse pri Štadióne, uviedol svoje meno, že tá výbušnina je veľká, že ju drží v ruke, že nevie, či z toho aj dokonca netelefonuje, že určite sú všade naokolo aj ľudia a že všetci utekajú, keď to vidia, že ju ide dať do wellneska, následne sa k obvinenému dostavila hliadka PMJ KR PZ Trenčín, ktorá ho 28. novembra 2025 o 21.40 hod. v C. na E. A. F. G. H. A. obmedzila na osobnej slobode, bola uzavretá Rázusova ulica, ľudia boli evakuovaní na bezpečné miesto, bola vykonaná bezpečnostná pyrotechnická prehliadka batoha obvineného aj prostredníctvom služobného psa, avšak bolo zistené, že táto informácia o existencii a umiestnení výbušniny je nepravdivá,
teda
správu, hoci vedel, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámil Policajnému zboru,
čím spáchal
prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 361 odsek 2 Trestného zákona, 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia mobilného telefónu značky RED MI A3 - dotykový, sériové číslo XXXXX/XXXXXXXXX, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona stáva štát.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad 12 (dvanásť) mesiacov, pričom podľa § 77 odsek 4 Trestného zákona s odkazom na § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovanému ukladá aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal 04.03.2026 na Okresný súd Trenčín („súd“) postupom podľa § 234 ods. 1 Tr. por. obžalobu č. 2Pv 530/25/3309 z 03.03.2026 na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že k stíhanému skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný.
Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na návrh procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, znalca MUDr. Matúša Martinku (vrátane jeho dopočutia k výsledkom ostatného vykonaného dokazovania), prehratím zvukového záznamu z telefonátu na tiesňovú linku (postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por.), ako aj čítaním listinných dôkazov (všetko postupom podľa § 269 Tr. por.), a to zápisnice o ohliadke miesta činu (č. l. 69), screenshotu (č. l. 81), lustrácie mobilného čísla (č. l. 82), zápisu o dychovej skúške (č. l. 83), výsledku toxikológie (č. l. 85), správy Fakultnej nemocnice Trenčín (č. l. 86), hlásenia (č. l. 106 – 107) a z prílohovej obálky č. l. 183 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov.
Odmietol súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. na návrh obžalovaného predvolať a vypočuť ošetrujúcu psychiatričku A. A. I., ošetrujúcich lekárov A. G. C. a A. F. F., ktorý je zároveň primárom v liečebni v Prednej Hore, matku J. K. B., L. G. I., ďalej policajta, ktorý s obžalovaným komunikoval pri prvom hovore na tiesňovú linku, lekárku z Trstenej, ako aj vyšetrovateľku A. M..
A. I., A. C. a A. F. obžalovaný navrhoval vypočuť k jeho zdravotnému stavu, konkrétne k tomu, že skutočne trpí schizofréniou, na ktorú je aj liečený. Tieto skutočnosti však súd mal v dostatočnej miere zistené a vysvetlené výsluchom (dopočutím) znalca A. A., a tak by sa vyhovením takému návrhu len zisťovali okolnosti, ktoré boli zistené inými, už skôr navrhnutými a vykonaným dôkazmi.
Matku J. K. B. a L. G. I. obžalovaný navrhoval vypočuť k existencii súkromnoprávneho sporu medzi obžalovaným na jednej strane a nimi na strane druhej. Existencia súkromnoprávneho sporu, ktorá inak v priebehu hlavného pojednávania nebola nijakým spôsobom spochybnená, však podľa názoru súdu predstavuje okolnosť, ktorá je nepodstatná pre rozhodnutie v prejednávanom prípade, pretože objektom ani predmetom útoku skutkovej podstaty trestného činu podľa § 361 Trestného zákona nie sú ochrana súkromnoprávnych vzťahov ani konkrétne súkromné osoby. Iným slovami, existencia súkromnoprávneho sporu určite neoprávňuje páchateľa páchať trestný čin šírenia poplašnej správy, ani ho z jeho spáchania neospravedlňuje, ak práve tieto okolnosti obžalovaný chcel dokazovať.
Pokiaľ ide o policajta, ktorý s obžalovaným komunikoval pri prvom hovore na tiesňovú linku, takýto návrh jednak nespĺňal náležitosti podľa § 240 ods. 4 Tr. por. a jednak zo screenshotu (prehľadu telefonických hovorov obžalovaného v inkriminovanom období) už skôr nepochybne vyplynulo, že obžalovaný na tiesňovú linku volal len jedenkrát, čo bol práve stíhaný skutok. Okrem toho platí, že podstata stíhaného skutku spočíva v obsahu konkrétneho hovoru na tiesňovú linku, preto zistenie, či tam obžalovaný volal
aj skôr alebo aj neskôr, prípadne čo bolo obsahom takého hovoru, predstavuje opäť okolnosť, ktorá je nepodstatná pre vlastné rozhodnutie.
Ani návrhy na výsluch lekárky z Trstenej a vyšetrovateľky A. M. nespĺňali náležitosti podľa § 240 ods. 4 Tr. por., pretože obžalovaný ani len presne neuviedol, k čomu ich navrhuje vypočuť, tj. aké skutočnosti majú ich výsluchom byť zistené. Vzhľadom na všetko skôr uvedené, ako aj výsledky ostatného vykonaného dokazovania tak, ako ešte budú podrobne rozvedené, však súd dospel pri týchto návrhoch k záveru, že by sa nimi mohli zistiť len okolnosti, ktoré boli zistené inými, už skôr navrhnutými a vykonaným dôkazmi, resp. nepodstatné pre vlastné rozhodnutie.
Obžalovaný, pokiaľ ide o podstatu stíhaného konania, tj. telefonát na tiesňovú linku s obsahom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, toto nepoprel. Jeho obrana sa v priebehu hlavného pojednávania zamerala na dokázanie, že v čase spáchania stíhaného skutku nebol trestné zodpovedný, resp. neboli naplnené znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Tr. zák.. Priblížil, že stíhanému skutku predchádzalo absolvovanie kompletnej ústavnej protitoxikomanickej liečby na Prednej Hore. Po jej ukončení chcel riešiť súkromnoprávny – rodinný spor, kedy mal dostať nejaké peniaze z dedičstva, ktoré si predtým odložil. To sa mu ale s rodinou vyriešiť nepodarilo, preto sa obrátil na viaceré inštitúcie, avšak žiadnej pomoci sa nedovolal. Okrem iného sa obrátil aj na políciu, kde ho ale tiež odmietli s tým, že riešenie súkromnoprávnych sporov nie je v ich kompetencii. V deň stíhaného skutku zrecidoval, podľa vlastného vyjadrenia sa „sfetoval“ a takto „nabudený“ mal chuť všetko riešiť, okrem iného aj spomenutý súkromnoprávny spor. Volal preto na políciu, kde mu ale opäť povedali, že riešenie súkromnoprávnych sporov nie je v ich kompetencii. Spýtal sa teda čo má robiť, aby veci začali riešiť oni, na čo mu povedali, že oni riešia veci, ktoré spadajú do ich kompetencie. Po nejakom čase zavolal na tiesňovú linku, a aby na seba upútal pozornosť, nahlásil to, čo sa uvádza v skutkovej vete obžaloby. Vyhrážky nástražným výbušným systémom ale nemyslel vážne, nikoho nechcel znepokojiť. Išlo mu o to, aby na seba upútal pozornosť a aby sa vyriešil súkromnoprávny spor a on aby dostal peniaze, ktoré mu patria.
Pokiaľ boli postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. odstraňované rozpory v jeho výpovediach z hlavného pojednávania, kedy spáchanie stíhaného skutku poprel z vyššie uvedeným odôvodnením, teda, že za spáchanie stíhaného skutku nie je trestne zodpovedný, resp. že pri stíhanom skutku nejde o trestný čin, v porovnaní s výpoveďou z prípravného konania, kde sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal a tento oľutoval, na odstránenie tohto rozporu obžalovaný poukázal, že pri výpovedi v prípravnom konaní bol ešte stále „sfetovaný“ a tak ani nevedel, čo vlastne hovorí, myslel si, že dostane podmienku a preto v podstate vypovedal to, čo od neho chceli počuť.
V rámci jeho obhajobnej argumentácie v prvom rade poukazoval na to že mu bola diagnostikovaná schizofrénia, ktorá je liečená a kvôli ktorej je aj invalidným dôchodcom. To sa malo podpísať aj pod stíhané konanie. Aj keď aj na hlavnom pojednávaní (minimálne v záverečnej reči) spáchanie stíhaného skutku oľutoval, súčasne platí, že zotrval na tej svojej obhajobnej argumentácii, že išlo len o veľké nedorozumenie, chcel na seba upútať pozornosť, to, čo uviedol v hovore na tiesňovú linku, nemyslel vážne a za stíhaný skutok nie je trestné zodpovedný, pretože má schizofréniu.
A. A., ktorý ako znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok na osobu obžalovaného, sa na hlavnom pojednávaní odvolal na jeho závery. Predovšetkým, pokiaľ ide o záver o tom, či obžalovaný v čase spáchania stíhaného skutku trpel, resp. v súčasnosti trpí duševnou poruchou, znalec u neho vylúčil duševné ochorenie psychotického charakteru (schizofrénnu psychózu, intoxikačnú psychózu), afektívnu poruchu, či organické poškodenie mozgu. Pokiaľ v jeho zdravotnej dokumentácii síce boli udávané či už bipolárna afektívna porucha, alebo schizofrénne ochorenie, znalec vylúčil aj toto. V anamnéze v minulosti boli udávané prekonané intoxikačné psychózy s poruchami správania, tie si ale obžalovaný opakovane privodzoval sám, vlastným pričinením, napriek vlastným bohatým životným skúsenostiam aj opakovaným odborným poučeniam. Psychiatrickým vyšetrením bol u neho tiež vylúčený mentálny a kognitívny deficit, ktorý by mal forenzne signifikantný vplyv na kritičnosť a úsudok obžalovaného. Obžalovaný teda bol dostatočne spôsobilý posúdiť vplyv užitia návykových látok na jeho konanie. Orientačným vyšetrením intelekt obžalovaného spadá do populačnej normy, je primeraný jeho vzdelaniu a sociálnemu prostrediu a v plnej miere mu umožňuje pochopiť trestnoprávne dôsledky svojho konania. V prípade preukázania viny zo spáchania stíhaného skutku tak chorobnú motiváciu jeho konania možno vylúčiť. U obžalovaného
ale v čase spáchania stíhaného skutku konštatoval poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím metamfetamínu – intoxikáciu (F15.0), prítomnosť syndrómu polymorfnej závislosti, tj. závislosti na alkohole, marihuane a metamfetamíne (F19.2) a napokon aj zmiešanú poruchu osobnosti (F61). Napriek doterajším skúsenostiam s užívaním, výrazne negatívnym dopadom na psychociálnu oblasť a opakovaným protitoxikomanickým liečeniam, obžalovaný k abstinencií zaujíma ambivalentné postoje, chýba akákoľvek motivácia k zmene životného štýlu a abstinencii. Metamfetamín na obžalovaného pritom pôsobil jeho predvídateľnými a prirodzeným účinkami - telesnou aj duševnou stimuláciou, zvýšením výkonnosti, zrýchlením myslenia, zvýšením chuti k aktivitám, zvýšením bdelosti, znížením až odstránením únavy, hyperaktivitou a zvýšenou energiou, eufóriou a zvýšeným sebavedomím, čo následne mohlo viesť k zlyhaniu kontrolných mechanizmov a k umocňovaniu impulzivity, emočnej lability, podráždenosti a aj možnej agresivity. Obžalovaný v čase stíhaného skutku vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a vedel toto svoje konanie ovládať, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko stíhaný skutok nebol motivovaný ani determinovaný chorobne. Aj napriek tomu, že stíhaný skutok mal obžalovaný spáchať pod vplyvom metamfetamínu, znalec mu nenavrhol uloženie ochranného liečenia, nakoľko sa s ohľadom na osobu obžalovaného nedá predpokladať dosiahnutie jeho účelu, keďže opakovane absolvoval protitoxikomanické liečenie, bol edukovaný o problematike závislostí a jej negatívnych dopadoch, poučený o nutnosti trvalej abstinencie a aj napriek tomu pretrváva nekritičnosť a ambivalentné postoje, chýba akákoľvek motivácia zmene životného štýlu aj k trvalej abstinencii.
Po prvotnom vypočutí znalca na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že síce pri vypracovaní znaleckého posudku disponoval zdravotnou dokumentáciou a vykonal vlastné vyšetrenie obžalovaného ako predpokladov učinenia príslušných znaleckých záverov, na druhej strane ale súčasťou spisového materiálnu nebola prepúšťacia správa z liečenia v Prednej Hore, ktoré obžalovaný mal absolvovať len niekoľko dní pred spáchaním stíhaného skutku a ktoré súčasne obžalovaný riadne ukončil. Pritom práve v dôsledku absolvovania komplexnej protitoxikomanickej liečby v trvaní až troch mesiacov mohla táto správa obsahovať skutočnosti významné pre dokazovanie, teoreticky ovplyvňujúce závery znalca. Predmetnú prepúšťaciu správu teda zabezpečil súd s tým, že znalca požiadal o zaujatie písomného stanoviska k nej. Nakoľko obžalovaný nesúhlasil s čítaním tohto stanoviska, bol znalec na hlavnom pojednávaní neskôr k prepúšťacej správe dopočutý.
Možno v prvom rade uzavrieť, že napriek oboznámeniu sa s prepúšťacou správou, kde okrem diagnózy zhodnej so znalcom – poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok: syndróm závislosti (F19.2), bola stanovená aj diagnóza, ktorú znalec nezistil – nediferencovaná schizofrénia (F20.3), znalec na svojich skorších záveroch zotrval s tým, že ani táto diagnóza na ne nemá žiadny významný vplyv, čo platí zvlášť vo vzťahu k záverom o zachovaní rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase stíhaného skutku. K tomu dospel syntézou predmetnej prepúšťacej správy, dokumentácie a záverov vyšetrení uvedených na stranách 11-19 znaleckého posudku, ako aj výpovedí obžalovaného ku stíhanému skutku po vznesení mu obvienia, počas znaleckého vyšetrenia a aj na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o diagnózu F20.3 – nediferencovaná schizofrénia, priblížil, že ako aj názov a definícia tejto diagnózy napovedá, ide o diagnózu neohraničenú, nespadajúcu do ostatných presnejšie prejavmi definovaných subtypov tohto duševného ochorenia (schizofrénie), ktorými sú F20.0 – paranoidná schizofrénia, F20.1 – hebefrénna schizofrénia a F20.2 – katatónna schizofrénia. Pri nediferencovanej schizofrénii ide o psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám pre schizofréniu, ale nezaraditeľné do žiadneho zo subtypov, alebo vyznačujúce sa črtami viacerých podskupín bez zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík. Táto diagnóza je v predmetnej prepúšťacej správe obhajovaná najmä subjektívnymi údajmi obžalovaného o liečení sa na schizofréniu a prítomnosťou pretrvávajúcich halucinácií. Zároveň ale v predmetnej prepúšťacej správe je viacero údajov, ktoré jednoznačné stanovenie tejto diagnózy významne komplikujú. Ide najmä o absenciu jednoznačných príznakov pre potvrdenie schizofrénie podľa v súčasnosti platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, dlhoročné intenzívne užívanie metamfetamínu a ďalších drog obžalovaným, predchádzajúce závery o exotoxickej psychóze obžalovaného, pričom súčasne chýbajú aj jednoznačné zdokumentované psychózy počas dlhodobej overenej abstinencie. Diagnóza schizofrénie sa v zdravotnej dokumentácii obžalovaného neobjavila po prvý raz, ale opakovane bola vylúčená v rámci diferenciálnej diagnostiky vzhľadom ku klinickému obrazu aj realizovaným psychodiagnostickým vyšetreniam. Ani pri znaleckom vyšetrení v januári 2026 neboli splnené kritériá pre stanovenie diagnózy schizofrénie, dokonca nebola
v klinickom obraze prítomná ani psychotická kvalita stavu. Smerodajné ale vo vzťahu k stíhanému skutku sú predovšetkým vyjadrenia obžalovaného po vznesení mu obvinenia, v čase znaleckého vyšetrenia a napokon aj na hlavnom pojednávaní, ktoré nevykazujú žiadnu chorobnú motiváciu v danom čase. Nešlo totiž o žiadne náhodné, dezorganizované, prípadne chorobné správanie, ktoré by bolo determinované duševnou poruchou, alebo chorobou, naopak, konanie obžalovaného bolo jeho osobnosti blízke, s významným podielom recidívy užívania pervitínu. U obžalovaného jednoznačne ide o dlhodobo nepriaznivo formovaný vývin osobnosti, podmienený disharmonickým rodinným prostredím, skorými traumatickými zážitkami (sexuálne zneužívanie, šikanovanie), poruchami správania v detstve a adolescencii a skorou iniciáciou užívania návykových látok. Edukačná a pracovná dráha je výrazne nestabilná, s opakovanými zlyhaniami v dôsledku problémov so správaním, dochádzkou a závislostným správaním. Kľúčovým determinantom psychosociálneho fungovania obžalovaného je chronický polymorfný abúzus psychoaktívnych látok, najmä psychostimulancií (pervitín), s rozvinutým syndrómom závislosti, opakovanými relapsmi a neschopnosťou dlhodobej abstinencie v nechránenom prostredí. Psychotické epizódy sú exotoxického charakteru a nemajú charakter procesuálneho psychotického ochorenia (schizofrénie). Osobnosť obžalovaného je degradovaná vplyvom závislosti, s výraznou nekritickosťou, impulzivitou, disociálnymi rysmi, absenciou motivácie k liečbe a k abstinencii. Disociálne a emočne nestabilné rysy osobnosti nepredstavujú duševnú poruchu v užšom zmysle slova, nevedú samy o sebe k strate kontaktu s realitou ani k poruche rozpoznávacích či ovládacích schopností. Ide o trvalo prítomné povahové abnormity. Ak aj obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania udával poruchy vnímania aj počas výkonu väzby, je možné usudzovať na reziduálnu/perzistujúcu toxickú psychózu, čo však tiež nemá na hodnotenie rozpoznávacích a ovládacích funkcií v čase skutku žiadny vplyv.
Bol oboznámený (prehratý) obsah telefonátu na tiesňovú linku 158 z 28.11.2025 o 21:32 hod., ktorého doslovný prepis s tým, že operačný dôstojník je označený ako „P“ a obžalovaný je označený ako „O“, je: P: Haló policajti tiesňová linka, počujeme sa? O: Dobrý, do Magnusu ide nestabilná výbušnina. P: Do Magnusu ide stabilná výbušnina? O: Nestabilná. P: Nestabilná? O: Reaktívna v prostredí. P: No, čo tým myslíte pane? O: No však neviem, niečo tam môže vybuchnúť. P: Pane, kde sa nachádzate a ako sa voláte? O: Nesiem do, niečo do Magnusu. P: Do Magnusu. A ten Magnus sa kde nachádza? O: Magnus sa nachádza tam. Neviete, kde je Magnus? P: Však, povedzte mi. O: Aha, no dobre šak, nemusíte ma furt sledovať a môžete ma už zobrať na stanicu, lebo ja tam pešo neprídem. P: No však pane ale my tieto slová berieme vážne. O: Bavte sa so mnou normálne, lebo spravím niečo, niekoho zabijem alebo ja vybuchnem alebo niečo iné vybuchne ako. P: Pane, my berieme vážne tieto Vaše slová, tak prečo? O: No však áno, ja čakám, aby sme ma prišli zobrať, ja si dám niečo, tresku zajtra v CPZtke ráno a budeme to riešiť, keď sa trošku vychladnem. P: A kde sa nachádzate? O: Pri Magnuse, som pri štadióne. P: Aj mi poviete to meno, či nie? O: A. B., však viete všetky informácie zo SIM karty, všetko Vám ukazuje polohu, meno majiteľa, tak čo? Veliteľ to ďalší počúva teraz aj ako reaguje, čaká na mňa alebo čo robí? Haló. P: Dobre, po ktorej ulici teraz idete? O: F.. P: Po Rázusovej, hej? A tú výbušninu, ako to vyzerá, aké to je veľké? O: Veľké. P: Aké veľké? Zhruba. O: Však to je jedno, nie? P: Nejakých 50 cm alebo to je niečo. O: Nejdem sa pozerať, nejdem to teraz pozerať. P: A máte to v ruke, či v ruksaku? O: To je jedno, ako viete, že mám ruksak? P: Preto sa pýtam, či to držíte v ruke alebo v ruksaku. O: Držím to v ruke. P: Držíte to v ruke, hej? O: No. Neviem, či do konca z toho aj netelefonujem. P: Sú tam aj nejaký ľudia na okolí, pane? O: Ja neviem, ja neriešim ľudí, nevšímam si, nevnímam, však určite sú všade na okolo. A všetci utekajú, keď to vidia. Idem ju dať do welneska. P: Dobre, teraz ste stále po tej, idete po tej ulici, čo ste spomínal, po tej Rázuske? O: Nie, som v Magnuse. P: Čo máte oblečené pane? O: Dobrý. P: Haló? Už ste v tej Magnuske? O: Neflirtujte so mnou, radšej sem pošlite PMJčkarov. P: No hliadka už je na ceste, ale. O: Dobre. P: Hliadka už je na ceste. Čakáte vonku, či ste v tej budove? O: Čakám pred Magnusom. P: Uhm. O: Pôjdeme aj s majákmi? P: Neviem, či pôjdeme aj s majákmi. O: Dobre. P: Pane, vy sa aj na niečo liečite? Máte nejaký problém? O: Áno, áno ja som invalidný dôchodca. P: Potrebujete aj pomoc záchranky? O: Nie, ale môže, neviem čo by mi pomohlo? Na psychiatrii ma naposledy ešte aj vyhodili, tak ja neviem. Podľa nich som asi v poriadku. P: Už ste teda bol hospitalizovaný, hej? O: No teraz som predvčerom prišiel z liečebne z Prednej Hory. P: Z Prednej Hory? A tam čo liečia, aké stavy? O: Také antikokotiká forte mi nasadili, aby mi nejebalo. Ja mám schizofréniu, kombinovanú polymorfnú toxikomániu a zmiešanú poruchu osobnosti. P: Dobre, stojíte stále tam, hej? Pred A.. O: Áno. Už som pri veliteľovi. P: Pri akom veliteľovi? O: No však, zájazdu dôchodcovského. Nemá čo robiť cez víkend alebo piatok večer. P: Dobre. Čo to máte teda, ako ste oblečený, ste mi ešte nepovedal, celkovo. O: Načo Vám sú také informácie, v uniforme som neni, mám obyčajný civil na sebe. P: Dobre, ste spomínali, že máte teda ten ruksak, ale reku či máte aj nejakú bundu, nejakú výstrednú farbu alebo ste v nejakom tmavom
oblečený. O: Ale ide Vám to celkom dobre, Vy ste psychológ, že? P: Prečo by som mal byť psychológ? O: Ste ma tak upokojili akože. P: No snažím sa Vás. O: To som mal asi volať na to IPčko na nezábudku lebo som taký nasratý. P: No, snažím sa Vás, snažím sa vyťažiť k veci, viete. Snažím sa Vás vyťažiť. O: Naposledy mi Bereš zlomil, musím ísť na operáciu s ramenom, ževraj už neni ani u polície. P: Bereš je kto? O: Policajt, PMJčkar, ktorý mi pred pár rokmi vytlačil tak ruku, že mi, musím ísť na operáciu s ramenom. P: Čo Vás pacifikoval vtedy? O: Áno. Ja som chcel normálne nasadnúť do auta bez nejakého fyzického kontaktu a oni sa ma proste začali dotýkať, ja som policajta odsotil od seba a už začal ma pacifikovať. P: Áno áno áno, a to sa kde dialo, v Trenčíne? O: V Trenčíne v parku. Ešte povedali že som mal nožík a pritom to boli kombinované kliešte, kde maličký nožík. A to som ani nemal otvorené. Že som s tým išiel zaútočiť. P: A tam viacero hliadok išlo na Vás? O: Nie, H. a I.. P: H. a I.. O: Strecha Vám na Kvetnej netečie? Tam som Vám robil strechu s majstrom, aj na kriminálke v Trenčíne, aj Vám na garážach sme robili strechu. No už sú tu velitelia. P: Velitelia, čo myslíte? Že tam je hliadka alebo? O: Áno, už prišli. P: Aj majáky blikajú? O: Nie, neblikajú. Lutaš, ideme na Kvetnú. Volám akurát s veliteľom.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie k nej, ako aj oboznámeného hlásenia je zrejmé, že ohliadka miesta činu bola vykonaná 28.11.2025 od 22:30 hod. do 23:00 hod. na ulici A. F. N. C., konkrétne pri štadióne G. O. a Hotela Magnus. V jej čase sa na mieste, konkrétne na chodníku pri Magnuse, nachádzal čierny plátenný ruksak – taktický, ktorý bol zaistený kriminalistickým technikom ako vecná stopa č. 1, pričom vedľa batohu sa nachádzali veci – budík zelenej farby, mobilný telefón dotykový, čiernej farby, zn. RED MI a peňaženka s osobnými dokladmi a s finančnou hotovosťou 11,50 €, ktoré všetky boli zaistené kriminalistickým technikom ako vecné stopy č. 2 až 4. Na miesto bol privolaný pyrotechnik spoločne so psovodom a služobným psom ELLA, ev. č. 078022, ktorí na mieste vykonali odbornú pyrotechnickú prehliadku s negatívnym výsledkom.
Zo screenshotu, ktorý inak pochádza z mobilného telefónu obžalovaného, čo aj on sám potvrdil, je zrejmé, že obžalovaný telefonoval na tiesňovú linku (158) 28.11.2025 o 21:32 hod..
Mobilné číslo, z ktorého bolo na tiesňovú volané, XXXX XXX XXX podľa lustrácie mobilného čísla patrí obžalovanému.
Podľa zápisu o dychovej skúške z 28.11.2025, obžalovaný o 23:10 hod. nebol pod vplyvom alkoholu.
Z výsledku toxikológie, kde rozbor vykonalo oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín, je zrejmé, že bol vykonaný odber biologického materiálu obžalovaného 29.11.2025 o 3:58 hod., pričom bola zistená pozitivita na metamfetamín, ako aj benzodiazepíny a tricyklické antidepresíva, kde posledné dve uvedené je liečba obžalovanému predpísaná odbornými lekármi.
Zo správy Fakultnej nemocnice Trenčín, ambulancie drogových závislostí z 22.12.2025 vyplýva, že obžalovaný je evidovaný v tamojšej ambulancii od 05.04.2020, posledné vyšetrenie bolo 25.07.2025 po prepustení z nemocnice. Práve vzhľadom na odstup od posledného vyšetrenia sa nebolo možné vyjadriť ku jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Obžalovaný bol opakovane ošetrený na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Trenčín pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých látok, toxickú psychózu (F19) a tiež je psychiatrom evidovaný pre bipolárnu afektívnu poruchu (F31) a pre ochorenie z okruhu schizofrenických. Tiež bol pre uvedené diagnózy opakovane hospitalizovaný – PL PN Pezinok, OLUP Predná Hora, PL VZ Veľké Zálužie, PK FN Trenčín.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ celkom dvakrát prejednaný v trestnom konaní. V prvom prípade mu Okresným súdom Trenčín pod 1T/79/2021 s právoplatnosťou 07.09.2021 za spáchanie trestných činov krádeže, poškodzovania cudzej veci a útoku na verejného činiteľa bol uložený úhrnný trest odňatia slobody 1 rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, pričom 03.05.2022 bolo rozhodnuté o tom, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest vykoná. Tento trest obžalovaný vykonal 20.01.2023. V druhom prípade mu Okresným súdom Trenčín pod 2T/26/2022 s právoplatnosťou 19.04.2022 za spáchanie trestného činu krádeže bol uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 21.05.2022. V oboch uvedených prípadoch bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie.
Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaný záznam o spáchaní piatich priestupkov, pričom jeden z nich je priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúci v hrubom správaní, resp. v napadnutí inej osoby a dva z nich sú priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvnom návykových látok.
Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že stíhaný skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný.
Na tomto mieste súd upozorňuje, že podľa § 278 ods. 2 Tr. por. môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Nadväzujúc na uvedené konštatuje, že až na dokazovanie relevantné z hľadiska ukladania trestu, boli na hlavnom pojednávaní prebraté skutočnosti a vykonané dôkazy len jednej skupiny, a to dôkazy obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku usvedčujúce. Hoci obžalovaný na jednej strane spáchanie stíhaného skutku poprel s tým, že zaň nie je trestne zodpovedný z dôvodu jeho nepríčetnosti, resp. že sa nejedná o stíhaný trestný čin, pretože neboli naplneného znaky jeho skutkovej podstaty, na druhej strane sa paradoxne svojou výpoveďou zo stíhaného skutku usvedčoval. Okrem toho obžalovaného usvedčujú aj výpoveď znalca, oboznámený obsah nahrávky hovoru obžalovaného na tiesňovú linku a ostatné vykonané listinné dôkazy tak, ako je ich obsah vyššie popísaný.
Na podklade vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností dokázané spáchanie skutku tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu. Obžalovaný priznal, že v predmetný deň 28.11.2025 o 21:32 hod. na Rázusovej ulici pri polyfunkčnom objekte Magnus v Trenčíne z telefónneho čísla XXXX XXX XXX prostredníctvom mobilného telefónu značky RED MI A3 oznámil telefonicky na tiesňovú linku 158, že do Magnusu ide nestabilná výbušnina, reaktívna v prostredí. Ďalej povedal že niečo tam môže vybuchnúť, že nesie niečo do Magnusu, že ho môžu prísť zobrať na stanicu, lebo on tam pešo nepríde, že s ním majú niečo urobiť, aby sa s ním bavil normálne, že buď on niekoho zabije, alebo on vybuchne, alebo niečo iné vybuchne, že čaká, aby ho prišli zobrať, ďalej uviedol, že sa nachádza pri Magnuse pri Štadióne, uviedol svoje meno, že tá výbušnina je veľká, že ju drží v ruke, že nevie, či z toho aj dokonca netelefonuje, že určite sú všade naokolo aj ľudia a že všetci utekajú, keď to vidia, že ju ide dať do wellneska, pričom následne operačný dôstojník KR PZ Trenčín vyslal na miesto udalosti hliadku PMJ KR PZ Trenčín, ktorá sa k obžalovanému aj dostavila a tohto obmedzila na osobnej slobode. Následne bola vykonaná bezpečnostná pyrotechnická prehliadka batoha obvineného aj prostredníctvom služobného psa, avšak bolo zistené, že informácia od obžalovaného o existencii a umiestnení výbušniny je nepravdivá. Všetky tieto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností vyplynuli nielen z výpovede samotného obžalovaného a obsahu nahrávky hovoru obžalovaného na tiesňovú linku, ale aj ostatných vykonaných listinných dôkazov, a to zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie k nej, hlásenia (o použití služobného psa), screenshotu z mobilného telefónu obžalovaného a lustrácie mobilného čísla.
Obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Tr. zák.. Predmetným konaním totiž správu o výbušnine, hoci vedel, že je nepravdivá (nepochybne vedel, že žiadnu výbušninu nemá) a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta (napríklad uzatvorenie ulice), oznámil Policajnému zboru. Tým naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu podľa § 361 ods. 2 Tr. zák.. Pri obžalovanom sa pritom jedná o páchateľa, ktorý v čase spáchania stíhaného skutku bol trestne zodpovedný z hľadiska veku a príčetnosti, kde obžalovaný je páchateľom plnoletým a znalecky bola u neho vylúčená existencia duševnej poruchy v pravom zmysle slova (tzv. subjekt skutkovej podstaty stíhaného trestného činu; uvedeným sa ešte súd bude zaoberať nižšie v odôvodnení). Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal v priamom úmysle (tzv. subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu), teda vedel a chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Toto je zrejmé tak zo samotného konania obžalovaného, ako aj jeho vyjadrení v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný výslovne uviedol, že mal záujem riešiť súkromnoprávny spor a keďže sa
u polície nedočkal pomoci, chcel na seba upútať pozornosť, v čoho dôsledku zavolal na tiesňovú linku a oznámil, že nesie výbušninu do Magnusu, hoci si bol vedomý, že žiadnu výbušninu nemá.
Čo sa týka obrany obžalovaného, ten v prvom rade namietal nedostatok jeho trestnej zodpovednosti s tým, že má diagnostikovanú schizofréniu, bral na to silné lieky a navyše bol pod vplyvom drog. V tomto smere ale bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré túto jeho obranu spoľahlivo vyvracia.
Znalec ešte v prípravnom u obžalovaného vylúčil duševné ochorenie psychotického charakteru (schizofrénnu psychózu, intoxikačnú psychózu), afektívnu poruchu, či organické poškodenie mozgu. Pokiaľ v jeho zdravotnej dokumentácii síce boli udávané či už bipolárna afektívna porucha, alebo schizofrénne ochorenie, znalec vylúčil aj toto. V anamnéze v minulosti boli udávané prekonané intoxikačné psychózy s poruchami správania, tie si ale obžalovaný opakovane privodzoval sám, vlastným pričinením, napriek vlastným bohatým životným skúsenostiam aj opakovaným odborným poučeniam. Psychiatrickým vyšetrením bol u neho tiež vylúčený mentálny a kognitívny deficit, ktorý by mal forenzne signifikantný vplyv na kritičnosť a úsudok obžalovaného. Obžalovaný teda bol dostatočne spôsobilý posúdiť vplyv užitia návykových látok na jeho konanie. U obžalovaného síce v čase spáchania stíhaného skutku boli konštatované poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím metamfetamínu – intoxikácia (F15.0), syndróm polymorfnej závislosti, tj. závislosti na alkohole, marihuane a metamfetamíne (F19.2) a napokon aj zmiešaná porucha osobnosti (F61), obžalovaný ale v čase stíhaného skutku vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a vedel toto svoje konanie ovládať, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované.
Z hľadiska tejto obrany obžalovaného bolo z pohľadu obžalovaného tiež dôležité, že do konania pribratý znalec u neho nezistil ochorenie z okruhu schizofrénnych, zatiaľ čo on sa na také lieči, na jeho podklade mu bol priznaný aj invalidný dôchodok a táto diagnóza mu bola stanovená aj po absolvovaní kompletnej protitoxikomanickej liečby v Prednej Hore. Aj v tomto smere ale znalec priblížil, že ak by aj u obžalovaného bola prítomná nediferencovaná schizofrénia (F20.3), ani táto diagnóza na jeho skoršie závery nemá žiadny významný vplyv. Nediferencovaná schizofrénia totiž predstavuje buď psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám pre schizofréniu, ale nezaraditeľné do žiadneho zo subtypov, alebo vyznačujúce sa črtami viacerých podskupín bez zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík, pričom v už mnohokrát spomenutej prepúšťacej správe bolo jej stanovenie obhajované najmä subjektívnymi údajmi obžalovaného o liečení sa na schizofréniu a prítomnosťou pretrvávajúcich halucinácií, hoci súčasne v nej bolo viacero údajov, ktoré jednoznačné stanovenie tejto diagnózy významne komplikujú. Konkrétne ide o absenciu jednoznačných príznakov pre potvrdenie schizofrénie podľa v súčasnosti platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, dlhoročné intenzívne užívanie metamfetamínu a ďalších drog obžalovaným, predchádzajúce závery o exotoxickej psychóze obžalovaného. Tiež chýbajú aj jednoznačné zdokumentované psychózy počas dlhodobej overenej abstinencie. Diagnóza schizofrénie sa v zdravotnej dokumentácii obžalovaného neobjavila po prvý raz, ale opakovane bola vylúčená v rámci diferenciálnej diagnostiky vzhľadom ku klinickému obrazu aj realizovaným psychodiagnostickým vyšetreniam. Ani pri znaleckom vyšetrení v januári 2026 neboli splnené kritériá pre stanovenie diagnózy schizofrénie, dokonca nebola v klinickom obraze prítomná ani psychotická kvalita stavu.
Ešte dôležitejšie však je, že aj keby obžalovaný skutočne nediferencovanou schizofréniou trpel, z jeho vyjadrení po vznesení mu obvinenia, v čase znaleckého vyšetrenia a napokon aj na hlavnom pojednávaní nie je zrejmá žiadna chorobná motivácia v čase stíhaného skutku, keďže nešlo o žiadne náhodné, dezorganizované, prípadne chorobné správanie, ktoré by bolo determinované duševnou poruchou, alebo chorobou, ale naopak, konanie obžalovaného bolo jeho osobnosti blízke, s významným podielom recidívy užívania pervitínu. Obžalovaný sa jasne vyjadril, že jeho konanie nebolo determinované tým, že by počul hlasy, ktoré by ho na spáchanie stíhaného skutku „naviedli“, aj keď to, že dlhodobo počuje hlasy, opakovane zdôrazňoval. Súčasne konal organizovane, premyslene, keď sám presne špecifikoval dôvod, pre ktorý na tiesňovú linku zavolal, že chcel na seba upútať pozornosť, keďže mal pocit, že polícia nemá záujem riešiť jeho súkromnoprávny spor.
Nemenej dôležitými boli tie zistenia bezpochyby plynúce z vykonaného dokazovania, že kľúčovým determinantom psychosociálneho fungovania obžalovaného je chronický polymorfný abúzus psychoaktívnych látok, najmä psychostimulancií (pervitín), s rozvinutým syndrómom závislosti, opakovanými relapsmi a neschopnosťou dlhodobej abstinencie v nechránenom prostredí. Psychotické
epizódy sú exotoxického charakteru a nemajú charakter procesuálneho psychotického ochorenia (schizofrénie). Osobnosť obžalovaného je degradovaná vplyvom závislosti, s výraznou nekritickosťou, impulzivitou, disociálnymi rysmi, absenciou motivácie k liečbe a k abstinencii. Disociálne a emočne nestabilné rysy osobnosti nepredstavujú duševnú poruchu v užšom zmysle slova, nevedú samy o sebe k strate kontaktu s realitou ani k poruche rozpoznávacích či ovládacích schopností. Ide o trvalo prítomné povahové abnormity.
Ak sa obžalovaný ďalej bránil tým, že stíhané konanie bolo nedorozumením, obžalovaný nechcel nikoho vystrašiť, chcel na seba len upútať pozornosť a teda nejde o stíhaný trestný čin, v tomto smere súd predovšetkým odkazuje na už skôr uvedené, keď dospel k záveru o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu vrátane jeho subjektívnej stránky. Pokiaľ táto obrana obžalovaného mala smerovať k tomu, že podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. stíhaný skutok nedosiahol intenzitu prečinu, tento názor súd rozhodne nezdieľa. Len v stručnosti k tomu poukazuje na následky stíhaného skutku tak, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania. Obžalovaný totiž nielenže „zamestnal“ operátora tiesňovej linky na čas, kedy sa pomoci mohol domáhať niekto, kto ju skutočne potreboval, ale svojim telefonátom zapríčinil aj vyslanie hliadky na miesto, uzatvorenie ulice, evakuáciu ľudí tam sa nachádzajúcich a napokon vyslanie pyrotechnika, psovoda a služobného psa. To rozhodne nepredstavuje nepartnú závažnosť jeho konania. Okrem toho na uvedený zásah museli byť vynaložené aj nemalé prostriedky z verejných zdrojov. Závažnosť konania obžalovaného ďalej zvyšuje aj ten fakt, že na seba vlastne chcel kvôli súkromnoprávnemu sporu upútať pozornosť, za ktorým účelom sa ale neunúval ísť za odborníkom na danú oblasť alebo sám podať trestné oznámenie, ale trval na tom, aby ho príslušníci polície do ich sídla na „Kvetnú“ zobrali.
Okrem všeobecných zásad ukladania sankcií podľa § 33a Tr. zák. súd pri určovaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na pôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu.
Za spáchanie trestného činu šírenia poplašnej správy mohol obžalovanému byť v súlade s § 361 ods. 2 Tr. zák. ukladaný trest odňatia slobody od 1 rokov do 5 rokov. Prihliadnuc na všetky kritériá predpokladané § 34 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby predpokladanej § 361 ods. 2 Tr. zák. 12 mesiacov nepodmienečne.
Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bola u obžalovaného pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keď pred spáchaním stíhaného skutku už bol za trestný čin odsúdený (a toto odsúdenie ani podľa jeho odpisu z registra trestov nie je zahladené).
Pri rozhodovaní o tom, že účel trestu predpokladaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného nemôže naplniť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, a to navyše nepodmienečný, súd vzal do úvahy viacero doterajších odsúdení obžalovaného, kde mu takýto trest bol už opakovane uložený, čo ale evidentne neviedlo k jeho náprave. Naopak je zrejmé, že v minulosti obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody, kde následne došlo k rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ani v minulosti uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v kratšom trvaní (6 mesiacov), mu nijak nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nevytvorili podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a nijak ho neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti a teda nezabezpečili ochranu spoločnosti pred obžalovaným. Nemohlo tiež pri určovaní druhu a výmery trestu zostať nepovšimnutým, že u obžalovaného sa jedná opakovane o recidívu podmienenú tzv. drogovocentrickým spôsobom života, ktorý by obžalovaný pri ním proklamovaných, resp. znalcom zistených ochoreniach v žiadnom prípade nemal viesť.
Aplikujúc všetky ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd riadiac sa prezentovanými úvahami o druhu a výmere trestu, obžalovanému uložil trest odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne, ktorý s prihliadnutím na kritériá predpokladané v § 33a Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák. považoval za spravodlivý, primeraný a dostatočný na dosiahnutie jeho účelu predpokladaného na § 34 ods. 1 Tr. zák..
Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže počas 10 rokov predchádzajúcich spáchaniu stíhanej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia mobilného telefónu značky RED MI A3, ktorý bol použitý na spáchanie stíhaného skutku a ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát.
Za splnenia podmienok podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad 12 mesiacov, pričom podľa § 77 ods. 4 Tr. zák. s odkazom na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd pre posilnenie jeho účelu obžalovanému uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Naopak, obžalovanému súd neuložil ochranné protitoxikomanické liečenie v akejkoľvek forme, pretože to neodporúčal znalec s tým, že nie je predpoklad, že by dosiahlo svoj účel.
S týmto konaním tzv. adhézne konanie spojené nebolo, preto rozsudok neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody. správu, hoci vedel, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámil Policajnému zboru,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.