Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/67/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, zastúpená kochan advokáti s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom v Košiciach, Wuppertálska 67, IČO: 54 901 413, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., F. XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Thurzova 6A, IČO: 47 231 785, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 75C/40/2025 zo dňa 21. januára 2026

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21. januára 2026, č.k. 75C/40/2025-74.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným rozsudkom pre zmeškanie žalovanej uložil povinnosť ako kupujúcej uzatvoriť so žalobkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu v znení tak, ako je uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej, aby súd nahradil prejav jej vôle ako kupujúcej uzavrieť so žalobkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., obec G., okres Poprad, zapísaných na LV č. XXXX, ako:

- parcela registra „E“ č. 687/10, trvalý trávny porast o výmere 2.227 m2, - parcela registra „E“ č. 687/14, trvalý trávny porast o výmere 36 m2, - parcela registra „E“ č. 688/3, trvalý trávny porast o výmere 393 m2, - parcela registra „E“ č. 688/5, trvalý trávny porast o výmere 2.314 m2, - parcela registra „E“ č. 688/6, trvalý trávny porast o výmere 37 m2 vo veľkosti podielu 1399/5007, za kúpnu cenu 103.047,- EUR, titulom porušenia povinnosti žalovanej ako budúcej kupujúcej zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2024 uzavrieť so žalobkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu za podmienok dojednaných v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

3. Súd prvej inštancie žalovanej doručil žalobu do vlastných rúk dňa 27.11.2025 na adresu jej pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR, ku ktorej sa žalovaná nevyjadrila. Spolu so žalobou súd prvej inštancie doručil žalovanej aj uznesenie podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s poučením podľa § 273 CSP, že ak sa k žalobe nevyjadrí, súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovie.

4. S poukazom na § 106 ods. 1, § 137 písm. a), § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3, § 273, § 275 a § 277 ods. 1, 3 CSP súd konštatoval, že rozsudok pre zmeškanie žalovanej (kontumačný rozsudok), predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovanej v spore spočívajúcu v nesplnení povinnosti tvrdiť a dôkaznej povinnosti. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania

ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

5. Nakoľko ust. § 273 CSP umožňuje za splnenia tam uvedených podmienok rozhodnúť bez pojednávania o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP (ktorou je aj žaloba na nahradenie prejavu vôle) rozsudkom pre zmeškanie, pričom boli súčasne splnené všetky kumulatívne podmienky § 273 CSP na vydanie rozsudku pre zmeškanie (doručenie uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej do vlastných rúk, spolu s poučením o možnosti rozhodnúť kontumačným rozsudkom, nesplnenie povinnosti žalovanou vyjadriť sa k žalobe bez vážneho dôvodu), súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez pojednávania rozsudkom pre zmeškanie a žalovanej ako kupujúcej uložil povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu (nahradil prejav jej vôle v súlade s § 229 CSP) so žalobkyňou ako predávajúcou. Uzavrel tak, že znenie kúpnej zmluvy je súčasťou enunciátu rozsudku, pričom právoplatnosťou rozsudku sa považuje kúpna zmluva tvoriaca súčasť rozsudku za uzavretú.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v celom rozsahu úspešná.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 356 písm. b) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7.1 V odvolaní uviedla, že súd nenahradil prejav vôle žalovanej v zodpovedajúcom znení, ale jej uložil povinnosť „ako kupujúcej uzatvoriť so žalobkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu“. Takto formulovaný výrok sa obsahovo odchyľuje od predmetu konania, ale najmä od žalobného petitu, keďže ním súd nenahrádza prejav vôle tak, ako to žalobkyňa požadovala v petite žaloby a ako to umožňuje § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu. Súd tak nerozhodol o tom, čo bolo žalobou uplatnené, ale priznal iný obsah ochrany, než akého sa žalobkyňa žalobou výslovne domáhala. Rozsudok tak vykazuje znaky rozhodnutia ultra petitum, resp. rozhodnutia, ktoré nie je v zhode s predmetom žaloby. V danom prípade zo strany súdu nedošlo k vyhoveniu žalobe, nakoľko petit žaloby znel inak, než súd rozhodol v rozsudku, na čo v žalobe nemal oporu. Súd konal ultra petitum, zmenil žalobu a priznal iné, než žalobkyňa v žalobe požadovala. Pokiaľ súd skutočne rozhodol inak než je uvedené v žalobe, namiesto nahradenia prejavu vôle rozhodol o uložení povinnosti, tak neboli splnené ani také podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ako je doručenie žaloby na vyjadrenie. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný procesný inštitút založený na sankcionovaní procesnej pasivity žalovaného, nemôže však slúžiť ako prostriedok, ktorým súd bez náležitého právneho posúdenia modifikuje samotný predmet žalobou uplatneného nároku. V tomto prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby výrok jeho rozsudku reprodukoval žalobou uplatnený nárok na nahradenie prejavu vôle, a bez toho, aby bolo možné uzavrieť, že predmet sporu bol spôsobilý na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v podobe, v akej bol napadnutým rozsudkom vyslovený. Žalovaná tak zastávala názor, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že odôvodnenie odvolania vníma ako absolútne nedôvodné, úplne opomínajúce platnú právnu úpravu a z uvedeného dôvodu je ho možné vyhodnotiť aj ako neprípustné. S poukazom na § 229 CSP mala za to, že súd v tejto veci nerozhodol ultra petitum, ale v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne. Konštatovala, že súd nie je viazaný presnou formuláciou žalobného petitu, tak ako so sformuluje žalobca, ale je viazaný výlučne tým, čoho sa domáha. V danom prípade súd sformuloval I. výrok napadnutého rozhodnutia spôsobom, ktorý úplne zodpovedá tomu, čoho sa žalobkyňa domáha, a to najmä s poukazom na ust. § 229 CSP. Súd prvej inštancie nezasiahol do formulácie textu kúpnej zmluvy, ktorý zásah by mohol predstavovať porušenie zásady ne ultra petitum a mohol by byť dôvodným odvolacím dôvodom. Žalobkyňa tak navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou, či proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

11. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

12. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Citované ustanovenie § 356 písm. b) CSP je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle tohto ustanovenia nie je prípustné podanie odvolania voči rozsudku vydanému osobitným procesným postupom, a to rozsudkom pre zmeškanie. Táto výnimka však nie je absolútna, lebo proti rozsudku vydanému takýmto osobitným procesným postupom je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

15. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie teda zakladajú len nesplnené predpoklady na vydanie takéhoto rozhodnutia, pričom stačí nesplnenie jedného zo zákonných predpokladov stanoveného zákonom.

16. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

17. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sú zakotvené v § 273 CSP.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ako prvé skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonom stanovené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP.

19. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP.

20. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd sa zaoberal skúmaním (ne)splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie cit. ust. § 273 CSP a z obsahu spisu zistil, že v danom prípade boli splnené všetky tieto podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.

21. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP a to aj s poukazom na § 229 CSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Charakter tejto žaloby ako žaloby na plnenie vyplýva z hmotnoprávnej vecnej legitimácie týchto žalôb, ako aj z procesného rámca. Z hľadiska vecnej legitimácie je zrejmé, že úspešná žaloba o urobenie prejavu vôle uplatňuje právo na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle. Ide teda o žalobu uplatňujúcu splnenie povinnosti. Súd prvej inštancie uznesením z 24.10.2025, č.k. 75C/40/2025-54 uložil žalovanej písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odôvodnení uznesenia bola žalovaná poučená, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú vo výroku uznesenia, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Toto uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 27.11.2025, pričom žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

22. Aj v prípade, ak súd rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, je v zmysle § 219 CSP povinný rozsudok vždy verejne vyhlásiť. V takom prípade súd postupuje podľa § 219 ods. 3 CSP.

23. Žalovaná sa v prejednávanom spore nevyjadrila ani do termínu verejného vyhlásenia rozsudku (21.01.2026), pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu zverejnené 07.01.2026.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom spore žalovaná nedôvodne namieta nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP, čo má za následok, že napadnutý rozsudok treba v zmysle § 356 písm. b) CSP považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania totiž zakladá len absencia predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku.

25. Odvolacie námietky žalovanej však podľa odvolacieho súdu nesmerujú k podmienkam vydania rozsudku pre zmeškanie, resp. že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, pričom ako to odvolací súd uviedol už vyššie, v odvolacom konaní súd skúma len splnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

26. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd je názoru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako ho naformuloval súd prvej inštancie je rovnocenný tomu, čo požadovala žalobkyňa v žalobe. V danom prípade nejde o uloženie inej povinnosti, než akej sa žalobkyňa domáhala. Teda pokiaľ ide o formuláciu výroku rozsudku, ide o uloženie tej istej povinnosti ako bola formulovaná v žalobe.

27. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie mohol modifikovať petit a tento bol povinný vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe. Súd môže petit žaloby preformulovať tak, aby zodpovedal obsahu žaloby a zároveň, aby išlo aj o petit vykonateľný.

28. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

29. Pokiaľ ide o formuláciu petitu pri rozsudkoch nahrádzajúcich prejav vôle, správne formulovaný petit (napr. v prípade povinnosti uzavrieť zmluvu zo zmluvy o budúcej zmluve) má znieť: „Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu v znení:...“. Vzhľadom na prax a materiálnu ochranu práv v civilnom procese však zrejme nie je dôvod nevyhovieť aj žalobe formulovanej na „nahradenie prejavu vôle“.

30. Súd prvej inštancie nebol povinný doslovne prebrať petit formulovaný v žalobe. Ak je zo žaloby zjavné, čoho sa žalobkyňa domáha a ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd môže práva a povinnosti, ktorých priznania sa žalobkyňa domáhala, vyjadriť vo výroku rozhodnutia aj inými slovami. Iba súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia a prípadným návrhom žalobkyne na znenie výroku rozhodnutia nie je viazaný.

31. Odvolací súd sa stotožňuje aj s vyjadrením žalobkyne k odvolaniu a rovnako zastáva názor, že súd prvej inštancie nerozhodol ultra petitum, v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne a sformuloval petit rozsudku spôsobom, ktorý plne zodpovedá tomu, čoho sa žalobkyňa domáhala, a to aj s poukazom na § 229 CSP.

32. K uvedenému na záver odvolací súd už len poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 z 07.10.2015, v ktorom ústavný súd konštatoval, že petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Vzhľadom na uvedené tak vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd pri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis s pod.), ale aby ich splnenie posudzoval s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú.

33. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2005, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné,

čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a prezentované závery odvolací súd odvolanie žalovanej v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP.

36. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách konania v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku, čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá podala odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

37. V prejednávanej veci žalovaná svojim správaním zavinila odmietnutie odvolania, keď toto podala proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a takto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobkyni. Odvolací súd tak žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).