Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/54/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci navrhovateľky - osoby povinnej z platenia výživného Mgr. D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX T., zastúpenej JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, proti osobe oprávnenej z poberania výživného D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpeného v konaní na základe splnomocnenia Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX T., v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní oprávneného z poberania výživného a navrhovateľky - povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -207 zo dňa 07. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej na výživné za obdobie od 1.5.2024 do 31.8.12024 zamieta.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné, podala dňa 01.02.2024 návrh na zrušenie jej vyživovacej povinnosti voči synovi D. R., ktorý je osobou oprávnenou na poberanie výživného, určenú rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. zo dňa 20.04.2022 z dôvodov uvedených v predmetnom návrhu. K podanému návrhu sa vyjadrila osoba oprávnená z poberania výživného, ktorá žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, pričom uviedla skutočnosti k podanému návrhu a dôvodom uvedeným v tomto návrhu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dňa 07. novembra 2025 pod č.k. -207 rozhodol tak, že: I. „Zrušuje vyživovaciu povinnosť D. P., nar. XX.XX.XXXX voči D. R., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024.

II. V prevyšujúcom rozsahu návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta.

III. Zamieta návrh D. P., nar. XX.XX.XXXX na zaplatenie vyplateného výživného, ktoré uhradila D. R., nar. XX.XX.XXXX, počas trvania jeho výkonu väzby, od 08.11.2022 do 15.04.2024.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne až 5, , , ako aj príslušné ustanovenia , ako aj , ust. , , a a zároveň rozhodol v zmysle ust. o trovách konania.

4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania je zrušenie výživného, ktorým osoba povinná na výživné prispievala a prispieva osobe oprávnenej na výživné sumou 300 eur podľa posledného súdneho rozhodnutia. Pritom súd prvej inštancie predmetné obdobie rozlíšil na tri samostatné celky, a to obdobie výkonu väzby u osoby oprávnenej na výživné od 08.11.2022 do 15.04.2024, následne obdobie od prepustenia z výkonu väzby od 16.04. do 31.08.2024, keďže od 01.09.2024 začala osoba oprávnená z poberania výživného pokračovať v plnení školských povinností na vysokej škole bezpečnostného manažmentu a tretie obdobie jeho štúdia od 01.09.2024 do budúcna. Súd návrh na zrušenie výživného za obdobie výkonu väzby osoby oprávnenej na poberanie výživného od 08.11.2022 do 15.04.2024 zamietol, pretože mal za to, že počas celého daného obdobia nebol schopný sa oprávnený samostatne živiť. Ďalej na druhej strane po prepustení z výkonu väzby dňa 15.04.2024, podľa názoru súdu, je vhodné poskytnúť mu určitý čas na spamätanie sa a prispôsobenie sa prostrediu vo výkone väzby, na druhej strane už bol schopný samostatne sa živiť, aj si hneď v máji 2024 našiel prácu, čo bolo právnym dôvodom na zrušenie výživného od 01.05.2024 do 01.09.2024. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v období od 01.05.2024 do 31.08.2024 bol schopný samostatne sa živiť a vyživovaciu povinnosť jeho matky voči nemu založenú rozsudkom v sume 300 eur zrušil. Následne od 01.09.2025 opätovne začal študovať na vysokej škole, obnovil predchádzajúci stav a patrí mu preto výživné vo výške 300 eur. Čo sa týka vykonaného dokazovania, zároveň poukázal súd prvej inštancie na to, že osoba povinná na výživné žiadala vrátiť výživné za obdobie výkonu väzby, pričom sama synovi na základe svojho rozhodnutia neplatila výživné od 01.12.2023 do 30.06.2024. Keďže súd mal za to, že návrh na zrušenie výživného počas trvania výkonu väzby oprávneného na poberanie výživného je nedôvodný, osoba povinná na výživné nemá ani žiadny právny nárok na vrátenie poskytnutého plnenia v danej sume počas doby výkonu väzby jej syna a nejedná sa o bezdôvodné obohatenie.

III. Odvolanie oprávneného z poberania výživného, povinnej z platenia výživného a vyjadrenie účastníkov v rámci konania

5. Proti napadnutému rozsudku výroku I. a IV. o zrušenie výživného, ako aj o trovách konania, podal odvolanie oprávnený z poberania výživného, pričom argumentoval tým, že aj v čase, ktorý je uvedený vo výroku I. od 01.05.2024 do 31.08.2024, mal nárok na poberanie výživného, nakoľko nebol sám schopný sa živiť. Zároveň uviedol, že si uplatňuje návrh na úhradu trov konania vo výške 465,46 eur, pretože mu tieto vznikli prakticky v konaní, ktoré začala na návrh jeho matka. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že za obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024 nezrušuje výživné a priznáva mu trovy konania.

6. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie povinná osoba z platenia výživného voči výrokom II., III. rozsudku a argumentovala tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec a nesprávne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine, pričom konanie je v rozpore s dobrými mravmi a poukázala pritom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

7. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila osoba oprávnená z poberania výživného podaním zo dňa 06.02.2026, navrhla odvolací návrh navrhovateľky odmietnuť a zároveň navrhol, aby súd výslovne sa vysporiadal v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia s neprípustnými a manipulatívnymi pasážami v odvolaní navrhovateľky.

8. K podanému vyjadreniu oprávnenej osoby z poberania výživného sa vyjadrila navrhovateľka, a to aj k odvolaniu osoby oprávnenej z poberania výživného, a to písomným stanoviskom z 20.02.2026 a navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

9. Zároveň oprávnený z poberania výživného zaslal komplexné vyjadrenie na vyjadrenie navrhovateľky so stanoviskom zo dňa 30.03.2026, kde v obsiahlom stave sa vyjadroval ku všetkým bodom odvolania samotnej navrhovateľky a v závere žiadal, aby odvolací súd vyslovil, že konanie povinnej predstavuje zneužitie procesných práv a aby zároveň sa odvolací súd vysporiadal aj s jeho možným charakterom ako šikanózneho výkonu práva. Poukázal na rozhodnutie OR PZ z Bardejove, kde sa vedie konanie vo veci podozrenia z prečinu krivého obvinenia voči Mgr. D. P. pod ČVS:Z.-XX/X-VYS-T.-XXXX, ktorého konania sa mala dopustiť a uvádzať zavádzajúce informácie a konanie sa vedie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. .

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove, ďalej len odvolací súd, po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle ust. oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, v súlade s , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, s poukazom na ust. po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti v súlade s ust. a a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na a dôvodmi odvolania s poukazom na ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku v súlade s ust. v spojení s ust. , čo sa týka výrokov II. a III. napadnutého rozhodnutia a zároveň v zmysle ust. na zmenu rozhodnutia vo výroku I., a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej na výživné za obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024 odvolací súd zamietol. Zároveň rozhodol odvolací súd aj o trovách konania.

11. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že konanie ani rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, na základe, ktorej by bolo dôvodné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci.

13. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu podrobne zistil skutočný stav veci, príjmy, ako aj výdavky navrhovateľky ako osoby povinnej z platenia výživného, ako aj syna ako osoby oprávnenej z poberania výživného, pričom správne posúdil aj časové trvania dôvodnosti vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné, a to matky - navrhovateľky, pričom posúdenie odôvodnenia podaného návrhu navrhovateľky ako povinnej z vyživovacej povinnosti obsahovalo skutočnosti, ktoré odvolací súd po tom ako súd prvej inštancie rozhodol, opätovne preskúmal a dospel k záveru, že výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči oprávnenému z poberania výživného za obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024 je potrebné zmeniť a to tak, že tento návrh odvolací súd zamietol. Vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že aj v tomto období, kedy vlastne už došlo k prepusteniu oprávnenej osoby z poverenia výživného z väzby, nemohol sa syn navrhovateľky dostatočným spôsobom sám o seba postarať, aj keď mal dočasné zamestnanie na základe dohody, avšak uvedené skutočnosti nenaplnili zákonnú podstatu zrušenia výživného na dané obdobie, pretože predmetné dohody o výkone práce nemajú charakter pracovného pomeru, ktorý možno charakterizovať v zmysle ako prácu, ktorá plnohodnotne nahradí jednak výživné zo strany povinného rodiča, avšak nenahradí ani samotné výživné, ktoré je povinný rodič, teda aj keď už plnoletému dieťaťu hradiť vzhľadom k tomu, že predmetná dohoda o výkone práce nezodpovedá charakteru riadneho pracovného pomeru, ktorý môže súd vyhodnotiť ako adekvátne zamestnanie po ukončení štúdia, ktoré teda možno charakterizovať ako zamestnanie, ktoré je v prospech oprávneného z poberania výživného ako náhrada výživného. Osoba povinná na platenie výživného uviedla, že jej syn bol vzatý do väzby a väzba začala plynúť 08.11.2022, pričom z väzby bol prepustený dňa 15.04.2025. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že vysokoškolské štúdium u osoby oprávnenej z poberania výživného bolo potvrdené vysokou školou dňa 06.02.2024, ktoré malo plynúť od 01.09.2023 do 31.08.2024. Zároveň z potvrdenia

zo dňa 12.09.2024 uvedenej vysokej školy mal odvolací súd preukázané, že vysokoškolské štúdium plynulo aj v dobe od 01.09.2024 do 31.08.2025. Z uvedených skutočností mal odvolací súd za preukázané, aj keď od 09.05.2024 sa zamestnal syn navrhovateľky v reštaurácii J. ako pomocný kuchár, kde pracoval až do 04.10.2024, pričom jeho mesačný príjem bol 200 eur a pracoval na dohodu ako študent, pričom pracoval mesačne 40 hodín a to jednoznačne preukazuje, že nešlo o pracovný pomer, kde by oprávnený poberal mzdu vyššiu ako 200 eur na mesiac, čo teda nemožno považovať za adekvátne zamestnanie na základe ukončenia školy, potom ako prestáva byť osobou oprávnenou z poberania výživného voči navrhovateľke. Odvolací súd teda argumentáciu súdu prvej inštancie, že osoba oprávnená z poberania výživného bola schopná sa samostatne živiť, aj začať štúdium na vysokej škole bezpečnostného manažmentu, v ktorom opätovne pokračoval od 01.09.2024, pričom sa zamestnal od 01.05.2024 do 31.08.2024, kedy súd prvej inštancie dospel k záveru, že bol schopný samostatne sa živiť a vyživovaciu povinnosť jeho matky voči nemu založenú rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. v sume 300 eur súd prvej inštancie na základe tohto záveru zrušil. Odvolací súd je práve opačného názoru, pričom dospel k tomuto záveru jednohlasne v senáte, pričom argumentoval bezpochyby tým, že samotná dohoda o výkone práce študenta ešte neznamená, že vykonával prácu ako zamestnanec na základe . Bezpochyby z uvedeného vyplýva len to, že na základe dohody vykonával prácu ako pomocný kuchár a dostal mzdu mesačne vo výške 200 eur. Predmetná dohoda o výkone práce študenta ešte nezakladá oprávnenie osoby povinnej z platenia výživného, aby podala návrh na zrušenie výživného za takéto obdobie, nakoľko ešte samotné plnoleté dieťa nie je schopné sa samo živiť. Ide o dočasný výkon študentské práce, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade charakterizovaná ako plnenie si pracovných povinností po ukončení štúdia ako samoživiteľa.

14. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine, konkrétne § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného predovšetkým skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie bezpochyby skúmal v rozsiahlom dokazovaní, ktoré vykonal v rámci konania pred súdom prvej inštancie a dospel k správnym právnym záverom, avšak čo sa týka hodnotenia obdobia od 15.04.2024 do 31.08.2024, uvedené skutočnosti vyhodnotil v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine podľa odvolacieho súdu.

15. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť. Navrhovateľka ako odvolateľka v podstate vytýkala rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jej predkladaným hodnotením skutkového stavu a jej právnym hodnotením a záverom. V rámci celého prvoinštančného konania mala ako povinná z platenia výživného vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov v prospech svojich tvrdení, pričom záver, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k iným skutkovým záverom ako ich produkovala ona, nie je možné interpretovať ako porušenie jej práva na spravodlivý proces.

16. Povinná z vyživovacej povinnosti v danom konaní podala odvolanie, v ktorom namietala, že samotné platenie výživného za čas pokým bol syn vo výkone väzby, bolo v rozpore s dobrými mravmi, resp. za uvedené obdobie teda nemala platiť výživné synovi, nakoľko bol vo výkone väzby. Uvedené skutočnosti v rámci vykonaného dokazovania vyhodnotil súd prvej inštancie v skutku správne, až teda na samotné obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024, ktoré vyhodnotil nie v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj v súlade s s poukazom na výkon práce na dohodu študenta počas obdobia 4 mesiacov, kedy pracoval oprávnený z poberania výživného ako pomocný kuchár.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie mal spoľahlivo zistený skutočný stav veci bez potreby ďalšieho doplnenia dokazovania, pričom súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje

rozhodnutie, čo považoval za primerané náklady u oprávneného z poberania výživného, ako aj všetky dôvody, ktoré uvádzala v návrhu navrhovateľka povinná z platenia výživného. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal a skúmal aj všetky skutočnosti, ktoré uvádzala navrhovateľka, a to predovšetkým, či ide o rozpor s dobrými mravmi v konaní samotného oprávneného z poberania výživného, ako aj to, či právne bolo potrebné posúdiť aplikovanie ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj to, že či je konanie zo strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že samotné poberanie výživného zo strany oprávneného počas výkonu väzby nebolo v rozpore s dobrými mravmi a nebolo ani a v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, nakoľko sa oprávnený z poverenia výživného dostal do stavu, kedy výživné vo výške 300 eur, ktoré uhrádzala matka a ktoré mu chodili na účet, boli jediným zdrojom jeho obživy počas výkonu väzby v Ústave pre výkon väzby v Prešove.

18. Odvolací súd zároveň argumentuje s poukazom na ust. , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia svoje ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením samotného rozhodnutia na základe správne vykonaného skutkového stavu, z ktorého vyvodil súd prvej inštancie aj správny právny záver, až teda na znenie výroku I., ktorým v rozpore s názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie zrušil výživné v prospech osoby oprávnenej z poverenia výživného za obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024, pričom odvolací súd v súlade s ust. uvedený výrok napadnutého rozsudku zmenil a uviedol pritom aj dôvody, pre ktoré takto postupoval.

19. Odvolací súd po tom ako preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, tento posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zároveň v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, a preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi, okrem výroku I. a obdobia od 01.05.2024 do 31.08.2024, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

20. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, pričom v dôsledku toho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, podľa ktorého sa má súd stotožniť s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie jeho návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Tá skutočnosť, že iným spôsobom vyhodnotil uvedené obdobie, kedy rozhodoval o úhrade výživného v prospech oprávnenej osoby za obdobie od 01.05.2024 do 31.08.2024 ešte neznamená, že rozhodol nesprávne. Uvedené čiastočné pochybenie napravil odvolací súd, pretože ako vyplýva z konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom odvolacím, ide o konanie, ktoré je jedným celkom, preto názor odvolacieho súdu je doplnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo sa týka jeho skutkových záverov. Žiadne iné dokazovanie odvolací súd nevykonával, iba zmenil samotný výrok I. napadnutého rozhodnutia v súlade so zisteným skutočným stavom súdom prvej inštancie s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ako aj príslušné ustanovenia .

21. K odvolacím námietkam tak oprávneného z poberania výživného voči výroku I. a IV. preto dospel k záveru odvolací súd, že je potrebné zmeniť výrok I., pričom odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko menil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. . Trovy konania oprávnenému z poberania výživného nepriznal, nakoľko nevzhliadol k takému záveru dôvody.

22. Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľky, táto odvolaním napadla výrok II., III., pričom v žiadnom prípade odvolací súd nemôže akceptovať návrh na vrátenie vyplateného výživného ako

bezdôvodné obohatenie za obdobie trvania výkonu väzby od 08.11.2022 do 15.04.2024. Totožne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nejde o bezdôvodné obohatenie, ale ide o výživné, ktoré má prednosť pred inými výdavkami rodičov s poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Osoba povinná na výživné pokiaľ žiadala výživné vrátiť za toto obdobie, platila ho z titulu výživného, pričom je návrh na zrušenie výživného počas trvania výkonu väzby nedôvodný a osoba povinná na výživné nemá ani žiaden právny nárok na vrátenie poskytnutého plnenia v poskytovanej sume počas výkonu väzby jej syna D., pričom sa vôbec nejedná o bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu na jej úkor. Naopak, ide o výživné zo strany matky ako povinnej z platenia výživného, čo prakticky vyhodnotil tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd.

23. K samotným odvolacím námietkam tak oprávneného z poberania výživného, ako aj povinnej z platenia výživného odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. bolo potrebné potvrdiť v súlade s ust. v spojení s ust. ako vecne správny a zákonný rozsudok, pričom odvolacie námietky povinnej z platenia výživného neprivodili stav, kedy by odvolací súd mal dôvod zmeniť, resp. zrušiť napadnutý rozsudok v týchto častiach vo výroku II. a III. Čo sa týka výroku I., zmenil odvolací súd s poukazom na ust. výrok I. z dôvodov, ktoré už vyššie uviedol s poukazom na skutočnosti, ktoré boli jednoznačne preukázané, dostatočne zisteným skutočným stavom súdom prvej inštancie, avšak tieto vyhodnotil odvolací súd v inom rozsahu.

24. Zároveň odvolací súd rozhodol v zmysle ust. o trovách konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).