Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-63-2026.pdf
PDF · 124.33 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/63/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom Kazanská 25131/4, Bratislava, proti povinným: 1. A. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, D., 2. F. G., narodená X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., obe zastúpené: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, so sídlom Šafárikova 2, Piešťany, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 106C/2/2026-36 zo dňa 16. februára 2026 vo výrokoch I. a III., takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a v napadnutom výroku III. r u š í.
II. Odvolací súd povinným p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporkyniam 1/ a 2/ (správne povinným v 1. a 2. rade) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na svoje náklady zabezpečiť vyhotovenie kópie kľúčov v počte 1 ks od nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., evidovanej I. J. D., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to bytu č. 5 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, popis stavby: bytový dom, vchod XX, postavenom na pozemkoch evidovaných ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to do 5 dní od doručenia tohto uznesenia, odovzdať navrhovateľke alebo ňou splnomocnenej osobe kópie kľúčov v počte 1 ks od nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., evidovanej I. J. D., katastrálny odbor na LV č. XXXX - bytu č. 5 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, popis stavby: bytový dom, vchod XX, postavenom na pozemkoch evidovaných ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to do 5 dní od doručenia tohto uznesenia, strpieť výkon vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania navrhovateľky k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec Piešťany, okres D., evidovanej I. J. D., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to bytu č. 5 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, popis stavby: bytový dom, vchod XX, postavenom na pozemkoch evidovaných ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to bez akéhokoľvek obmedzovania zo strany odporkýň (správne povinných), výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. poučil odporkyne 1/ a 2/ (správne povinné
v 1. a 2. rade), že môžu podať v postavení žalobkýň proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla a výrokom IV. rozhodol, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 331 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že navrhovateľka je oprávnenou osobou z vecného bremena na základe Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 10.11.2005, pričom zaťažená nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve povinných. Povinné ako vlastníčky bytu neodovzdaním kľúčov znemožňujú navrhovateľke riadne užívanie bytu, ktorá skutočnosť vyplynula z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinných dôkazov. Z emailovej komunikácie vyplynulo, že navrhovateľka požiadala povinné o vydanie kľúčov k predmetnému bytu, nakoľko navrhovateľka nemá prístup k bytu a nedisponuje kľúčmi, keďže povinné vymenili zámky na bytových dverách. Na uvedenú žiadosť navrhovateľky reagovali oznámením, že navrhovateľke po vzájomnej dohode termínu plne umožnia vstup do bytu a výkon jej práva doživotného užívania, avšak zároveň podotkli, že z ich strany nedošlo k porušeniu právneho predpisu, ktorý by im ukladal povinnosť poskytnúť osobe oprávnenej osobe z vecného bremena kľúč od nehnuteľnosti.
4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia vecne argumentoval tým, že mal za osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľka sa neodkladným opatrením domáhala ochrany svojho práva obývať a užívať nehnuteľnosť - byt s príslušenstvom, ku ktorému má zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu, spoločných častí a spoločných zariadení domu. Navrhovateľka osvedčila danosť hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, t. j. nárok na užívanie bytu, spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu vyplývajúci z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právo navrhovateľky na užívanie bytu je ohrozené, nakoľko výkonu práva bráni neodovzdanie kľúčov povinnými, teda je tu daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľke právo vstupu a užívania bytu s príslušenstvom vyplýva zo zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu, spoločných častí a zariadení domu. To znamená, že navrhovateľka je oprávnená kedykoľvek do bytu vstúpiť, v tomto sa zdržiavať a užívať. Pokiaľ je do tohto práva negatívne zasiahnuté zo strany povinných, súd prvej inštancie poskytol navrhovateľke ochranu jej práv, nakoľko má za to, že jej užívacie právo je obmedzené, ako aj jej prístup do nehnuteľnosti je úplne znemožnený neodovzdaním kľúčov. Po posúdení návrhu navrhovateľky v kontexte predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti povinných vyhotoviť a odovzdať navrhovateľke kópie kľúčov od predmetnej nehnuteľnosti a v povinnosti umožniť navrhovateľke obývať a užívať nehnuteľnosť v rozsahu vecného bremena, a preto návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vyhovel. Navrhovateľka opísala všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčila neodkladnosť potreby upraviť pomery strán sporu, keďže ako oprávnená z vecného bremena sa voči povinným neúspešne domáhala dobrovoľného odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti. Povinné svojim konaním protiprávne zasahujú do práva navrhovateľky na bývanie, ktoré jej vyplýva zo zriadeného vecného bremena.
5. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd prvej inštancie poučil povinné o možnosti podania žaloby vo veci samej s tým, že povinné majú v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by im prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
6. Súd prvej inštancie priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania, nakoľko bola v konaní plne úspešná.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. podali odvolanie povinné z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. K odvolaniu pripojili e-mail zo dňa 24.11.2025 spolu s návrhom zmluvy o vzdaní sa práva vecného bremena za odplatu, s plnou mocou pre A. D., s návrhom na vklad a so zmluvou o zabezpečení starostlivosti, nahrávku zo dňa
25.11.2025, záznam zo sesterskej knihy domu pre seniorov v NMnV zo dňa 21.2.2026, zálohový predpis od 1.11.2025, nedoplatok plyn, preddavkové platby za plyn, preddavkové platby za elektrinu. V odvolaní uviedli, že tvrdenia navrhovateľky, podľa ktorých je jej výkon vecného bremena znemožnený z dôvodu, že jej povinné odmietli odovzdať nové kľúče od bytu, sa nezakladajú na pravde. Povinné síce pristúpili k výmene zámku na vstupných dverách bytu, čo bolo úplne prirodzené, keď sa stali jeho vlastníčkami, a to výlučne z dôvodu ochrany svojho majetku. Zároveň však v ten istý deň 25.11.2025 povinná v 2. rade osobne navštívila navrhovateľku v zariadení pre seniorov a priniesla jej nový kľúč od bytu. Navrhovateľka však na uvedené reagovala tak, že uviedla, že všetky potrebné veci má pri sebe, resp. jej ich prinesú, do bytu už viac nepotrebuje chodiť a z uvedeného dôvodu kľúč nechce. Dňa 24.11.2025 zaslala vnučka navrhovateľky K. L. M. e-mail povinnej v 2. rade, ktorého prílohou bol návrh zmluvy o vzdaní sa práva vecného bremena medzi navrhovateľkou a povinnými, podľa ktorého mali povinné navrhovateľke zaplatiť 30.000 eur za vzdanie sa práva vecného bremena. Zároveň bol prílohou aj návrh zmluvy o zabezpečení starostlivosti, na základe ktorého sa mali povinné zaviazať rovným dielom prispievať na úhrady navrhovateľky spojené s umiestnením v dome seniorov. Povinné odmietli tieto návrhy, o ktorých navrhovateľka v tom čase ani nemala vedomosť, nevedela o právnom zastúpení a ani o návrhoch zmlúv, ktoré boli jej vnučkou K. L. M. zaslané. Dňa 2.12.2025 boli povinné vyzvané A. N. D. prostredníctvom e-mailovej komunikácie, aby odovzdali kľúče od bytu a sprístupnili byt navrhovateľke za účelom výkonu jej práva z vecného bremena. Na výzvu povinné reagovali dňa 4.12.2025 a vo svojej odpovedi uviedli, že plne rešpektujú výkon vecného bremena v prospech navrhovateľky a že po vzájomnej dohode sú pripravené navrhovateľke byt sprístupniť v plnom rozsahu. Takto reagovali aj po tom, čo navrhovateľka dňa 25.11.2025 kľúče od bytu odmietla prevziať a deklarovala, že nemá záujem do bytu chodiť. Dňa 29.12.2025 prišla do bytu navrhovateľka spolu so svojou dcérou N. B., ktorá do bytu priniesla a nechala tam náhradný invalidný vozík s tým, že si ho vyzdvihne nasledujúci deň. Išlo o starý invalidný vozík, nakoľko navrhovateľka dostala na predpis nový invalidný vozík, ktorý má aj v zariadení. Teda navrhovateľka má dva invalidné vozíky. Dňa 30.12.2025 dcéra navrhovateľky N. B. opätovne prišla do bytu po starý invalidný vozík, ktorý po dohode v popoludňajších hodinách znovu odovzdala späť do bytu. Druhá dcéra navrhovateľky A. M. býva v rodinnom dome v D., kde s istotou môže mať navrhovateľka ďalší invalidný vozík umiestnený, avšak tento zámerne umiestňovali v byte, do ktorého sa navrhovateľka podľa jej slov nechcela vrátiť. Následne bolo zo strany navrhovateľky opätovne potrebné zabezpečiť vyzdvihnutie invalidného vozíka z bytu dňa 31.12.2025. Keďže ani jedna z povinných nemala možnosť osobne sa dostaviť k bytu (bol Silvester), požiadali rodinného známeho, aby to zabezpečil. Tento umožnil prevzatie vozíka, avšak nikto zo zúčastnených mu neoznámil, že vozík budú do bytu opätovne vracať v ten istý deň a preto mu trvalo cca 40 min., kým sa na požiadanie dostavil dňa 31.12.2025 opäť k bytu a tento sprístupnil. Vyššie uvedené bolo zámienkou na to, aby dňa 31.12.2025 podala dcéra navrhovateľky. A. M. ústne oznámenie na I. I. D. O. D. vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Rovnako aj ostatné kroky podnikali buď jej dcéry alebo vnučka K. L. M. (zaslanie zmlúv o vzdaní sa práva vecného bremena za odplatu 30.000 eur ako aj zmluvy o povinnosti prispievať na úhrady spojené s umiestnením navrhovateľky v dome seniorov dňa 24.11.2025). Povinné odmietli za zrušenie vecného bremena vyplatiť sumu 30.000 eur, nesúhlasili s návrhom zmluvy o prispievaní na dom seniorov, ale navrhli, že budú prispievať sumou 200 eur, resp. po zvýšení pomerne viac, situácia vyeskalovala až do podania nedôvodného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Dňa 21.2.2026 navštívila povinná v 2. rade navrhovateľku osobne v zariadení pre seniorov, kde už navrhovateľka v úplne inom nastavení voči povinnej v 2. rade prevzala dva kusy kľúčov od bytu, avšak odmietla podpísať záznam o ich prevzatí. Dňa 11.3.2026 navrhovateľka v telefonickom rozhovore povinnej v 2. rade uviedla, že odovzdala uvedené kľúče svojim dcéram A. M. a N. B.. Povinné výkon vecného bremena zo strany navrhovateľky nikdy nespochybňovali, ani jej v ňom nebránili. Naopak povinné navrhovateľke zabezpečili nový kľúč od bytu, ktorý však navrhovateľka dňa 25.11.2025 odmietla prevziať. Rovnako v následnej komunikácii prostredníctvom právneho zástupcu deklarovali, že výkon vecného bremena plne rešpektujú. Vzhľadom na uvedené majú navrhovateľky za to, že nie je splnená podmienka naliehavosti potreby bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením. Povinné navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
8. K odvolaniu povinných sa vyjadrila navrhovateľka. Navrhovateľka uviedla, že jej nie je jasné, čoho sa povinné podaním odvolania voči nariadenému neodkladnému opatreniu domáhajú, keďže po jeho vydaní splnili svoju povinnosť a kľúče od predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľke odovzdali. Svojim správaním povinné potvrdili po nariadení neodkladného opatrenia, že navrhovateľka nedisponovala kľúčom od nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadené právo doživotného bývania a užívania. Rovnako je
nesporné, že navrhovateľka v prípade nutnosti nehnuteľnosť využiť ostávala odkázaná na niekoho iného, aby jej nehnuteľnosť sprístupnili. Z tohto dôvodu vzniknutá situácia nepredstavovala nerušený výkon vecného bremena, ktoré má navrhovateľka k predmetnej nehnuteľnosti zriadené. Navrhovateľka už disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti, teda má možnosť riadne vykonávať svoje právo užívania nehnuteľnosti vyplývajúce z vecného bremena. Podanie odvolania je účelové a smeruje k vyhnutiu sa povinnosti nahradiť trovy konania. Je nesporné, že do práva navrhovateľky bolo neoprávnene zasiahnuté, keďže ako oprávnená z vecného bremena nedisponovala kľúčmi od nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadené vecné právo doživotného bývania a užívania. Keďže došlo ku zásahu do tohto práva, navrhovateľka sa rozhodla dožadovať sa zdržania neoprávneného zásahu do jej práv. Práve z tohto dôvodu bolo nevyhnutné bezodkladne odstrániť vzniknutý protiprávny stav a navrátiť navrhovateľke možnosť bez obmedzení a kedykoľvek užívať predmetnú nehnuteľnosť. Preto je naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy týchto vzťahov daná. Vo vzťahu ku priloženému videu navrhovateľka uviedla, že je vytrhnuté z kontextu a bolo natočené pred vydaním neodkladného opatrenia. Navrhovateľka má v záujme svoje právo z vecného bremena využívať a nechce sa ho vzdať. Navyše samotné video je učebnicovým príkladom zabezpečenia vyhlásení osoby vyššieho veku pod nátlakom autora videa, ktorá nevie posúdiť dôsledky takýchto vyhlásení pre iné konania. V prípade, ak chcú povinné dosiahnuť zrušenie vecného bremena patriaceho navrhovateľke, právny poriadok im poskytuje možnosť domáhať sa toho žalobou o zrušenie vecného bremena.
9. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu povinných sa vyjadrili povinné. Povinné uviedli, že považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi to, čo sa dialo v zimných mesiacoch s navrhovateľkou, jej dcéry ju vozili koncom decembra 2025 (obdobie medzi po Vianociach a Silvester) pred starý byt (do ktorého sa ona vrátiť nechcela) s údajným zámerom tam umiestniť invalidný vozík (ktorý nepotrebovala, keďže mala nový), podávali trestné oznámenie a podobne, pričom povinné to vnímajú výlučne ako reakciu na to, že odmietli zaplatiť sumu 30.000 eur za vzdanie sa práva vecného bremena. Uvedené účelové správanie potvrdzuje fakt, že navrhovateľka bola od odovzdania kľúčov dňa 21.2.2026 v byte iba 1 krát na pár minút (dňa 25.3.2026), starý vozík je v byte stále umiestnený (ako nepotrebný) a navrhovateľka je trvalo umiestnená v zariadení a z bytu si nevzala žiadne veci. Uvedeným sa iba potvrdilo tvrdenie navrhovateľky zo dňa 25.11.2025, kedy odmietla prevziať kľúče, že ona svoje veci má a do bytu chodiť nemá prečo a ani nechce. Navrhovateľka nemala vedomosť o krokoch svojich rodinných príslušníkov (vnučka a dcéry). Nahrávka doložená povinnými vôbec nie je vytrhnutá z kontextu, po jej zhliadnutí je zrejmé, že navrhovateľka vystupovala úplne prirodzene, bez nátlaku, čo potvrdzuje jej celkový prejav, tón hlasu a obsah rozhovoru. Rozhovor s povinnou v 2. rade bol slušný rozhovor starej matky a vnučky, pričom navrhovateľka nie je vôbec zmätená a z jej vyjadrovania je zrejmé, že presne vie, čo hovorí a čo si želá. Uvedenú nahrávku povinná v 2. rade vyhotovila z opatrnosti, nakoľko vnímala, že e-mail zo dňa 24.11.2025, v zmysle ktorého mali zaplatiť za zrušenie vecného bremena 30.000 eur nebol iniciovaný navrhovateľkou a navrhovateľka dlhodobo deklarovala, že do bytu sa už vrátiť nechce, čo je vzhľadom na jej vek a odkázanosť na tretie osoby prirodzené. Povinné nikdy nemali záujem dosiahnuť zrušenie vecného bremena. Povinné vecné bremeno navrhovateľky rešpektujú konzistentne od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, čo v tomto konaní preukázali tým, že kľúče jej dobrovoľne odovzdali dňa 25.11.2025, avšak navrhovateľka ich odmietla, že ich nechce. Povinné navrhovateľke nedali žiadny dôvod na to, aby vôbec vec riešila súdnou cestou a takýto postup považujú za účelový a za šikanózny výkon práva, ktorý v žiadnom prípade nepožíva právnu ochranu.
10. K vyjadreniu povinných k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu povinných sa vyjadrila navrhovateľka. Navrhovateľka uviedla, že dedukuje, že uvedené sa deje preto, aby povinné neskôr zaistili zrušenie vecného bremena súdom, vyčistili list vlastníctva a byt predali. Navrhovateľka čas od času do bytu chodí, najmä keď ide navštíviť lekára alebo kaderníka a v byte čas od času preto aj prespáva. K tvrdeným 30.000 eur za zrušenie vecného bremena uviedla, že disponovala na začiatku tohto konania informáciou, že toto bola zatiaľ ústna dohoda medzi deťmi navrhovateľky a za túto sumu si navrhovateľka bude platiť domov dôchodcov, kde sa teraz nachádza. Rétorika sa časom zmenila a povinné zrejme požadujú od navrhovateľky buď bezodplatné vzdanie sa vecného bremena alebo vytvárajú argumentačne líniu pre ďalšie konanie - zrušenie vecného bremena pre údajné nevyužívanie súdom. Neodkladné opatrenie má byť potvrdené.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. (§ 388 Civilného sporového poriadku) a pre zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku).
12. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v uznesení napadnutom odvolaním označil strany ako „navrhovateľka“ a „odporkyne“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nebude nasledovaný konaním vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh ako „povinné z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinné“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval stranu, voči ktorej návrh smeruje ako „povinné“, ktoré sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „odporkyne“.
13. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví napadnutým výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na svoje náklady zabezpečiť vyhotovenie kópie kľúčov v počte 1 ks od nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej v Liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, postavenom na pozemkoch evidovaných ako parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a to do 5 dní od doručenia tohto uznesenia (ďalej aj „vyhotoviť kľúč k predmetnému bytu“), odovzdať navrhovateľke alebo ňou splnomocnenej osobe kópiu kľúča v počte 1 ks od nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej v Liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. 5 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, postavenom na pozemkoch evidovaných ako parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a to do 5 dní od doručenia tohto uznesenia (ďalej aj „odovzdať kľúč k predmetnému bytu“), strpieť výkon vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania navrhovateľky k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej v Liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, postavenom na pozemkoch evidovaných ako parcela registra „C“. č. XXXX/X, o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a to bez akéhokoľvek obmedzovania zo strany povinných (ďalej aj „strpieť užívanie predmetnému bytu“). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty povinných bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti povinným „vyhotoviť a odovzdať kľúč k predmetnému bytu a strpieť užívanie predmetnému bytu.
14. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. V zmysle § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
19. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
20. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
21. Ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku upravujúce možnosť nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej, je súčasťou procesného kódexu od 1.7.2016. Dôvodová správa ako interpretačné pravidlo zákona k jeho zneniu, vypovedajúce o vôli a zámeroch zákonodarcu, k ustanoveniu § 330 ods. 2, resp. spoločne k ustanoveniam § 329 a § 332 Civilného sporového poriadku, len stroho uvádza, že v navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežných opatrení zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave. Pri absencii objasnenia dôvodu, pre ktorý zákonodarca pristúpil k zásadnej zmene procesnej úpravy rozhodovania súdu, aj úpravou danou ustanovením § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku a okolností jej prijatia, tzv. occasio legis, je na interpretovi zákona identifikovať zmysel slovného textu normatívneho aktu, v ktorom je právna norma vyjadrená jeho výkladom. Platiť by pritom malo, že je žiadúce výrazovým prostriedkom použitým v právnej norme priradiť taký význam, resp. rozumieť im v zmysle právneho jazyka a jeho kontextu s ďalšími zákonnými ustanoveniami. Kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup podľa ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, je nielen povaha veci ale aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, účinky ktorého budú smerovať do budúcna. Vo všeobecnosti nie je možné vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla ide o špecifické zdržovacie nároky, z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.
22. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Ich obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného
nároku a nebezpečenstva hroziacej ujmy (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3582/2021 z 6. septembra 2021).
23. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (pozri napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/76/2016, sp. zn. 8Cdo/83/2017).
24. V preskúmavanom prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, keď mal z návrhu a listín priložených k návrhu za osvedčené, že povinné bránia navrhovateľke vo výkone vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu, nakoľko vymenili v mesiaci november 2025 zámok na dverách bytu a neodovzdali jej nový kľúč od predmetného bytu. Povinné nesúhlasili s nariadeným neodkladným opatrením, v odvolaní namietali, že navrhovateľke povinná v 2. rade dňa 25.11.2025 priniesla nový kľúč od predmetného bytu a navrhovateľka tento kľúč odmietla prevziať, dva kusy kľúčov od predmetného bytu si prevzala až dňa 21.2.2026. Zásadna otázka, ktorú bolo potrebné vyriešiť pre posúdenie opodstatnenosti nariadeného neodkladného opatrenia, je, či povinné odmietli navrhovateľke odovzdať kľúč od vymeneného zámku na dverách predmetného bytu alebo navrhovateľka odmietla prevziať kľúč od vymeneného zámku na dverách predmetného bytu od povinnej v 2. rade pri stretnutí dňa 25.11.2025 (pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pred vydaním uznesenia súdu prvej inštancie), keďže dôvody uvádzané navrhovateľkou pre nariadenie neodkladného opatrenia boli založené práve na odmietnutí povinnými poskytnúť navrhovateľke kľúč k bytu, ku ktorému má navrhovateľka zriadené vecné bremeno. Povinné k odvolaniu pripojili USB kľúč s nahrávkou rozhovoru navrhovateľky a povinnej v 2. rade dňa 25.11.2025 v zariadení pre seniorov, kde navrhovateľka aktuálne žije, obsahom ktorého rozhovoru bolo, že povinná v 2. rade ponúkla navrhovateľke kľúč od predmetného bytu, na čo navrhovateľka reagovala tak, že tam v živote nepôjde, nepotrebuje to, všetko jej odtiaľ odnesú a kľúč nechce. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že samotné video je učebnicovým príkladom zabezpečenia vyhlásenia osoby vyššieho veku pod nátlakom autora videa, ktorá osoba nevie posúdiť dôsledky tohto vyhlásenia pre iné konania. Odvolací súd z obsahu videa s rozhovorom navrhovateľky a povinnej v 2. rade konštatuje, že navrhovateľka sa vyjadrovala jasne a zreteľne, keď uviedla, že nechce kľúč od predmetného bytu a objasnila dôvody, prečo kľúč nechce, rozhovor bol kľudný, navrhovateľka odpovedala na otázky povinnej v 2. rade pokojne, žiaden nátlak z rozhovoru nevyplýval. Ak navrhovateľka uviedla, že kľúč od predmetného bytu nechce, argumentácia vo vyjadrení k odvolaniu, že nevedela posúdiť dôsledky tohto vyhlásenia pre iné konania, sa javí teraz špekulatívna. Predsa, ak navrhovateľka odmietla prevziať kľúč od predmetného bytu, nemôže byť úspešná so svojou požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade práve z dôvodu, že nedisponuje kľúčom k predmetnému bytu dôvodiac, že jej ho povinné odmietli odovzdať. Odvolací súd má za to, že povinné v odvolaní osvedčili, že nekonali spôsobom uvádzaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (odmietnutím odovzdať navrhovateľke kľúč od predmetného bytu) a dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia, neboli dané. Situáciu, že sa navrhovateľka od novembra 2025 ocitla bez kľúča k predmetnému bytu a nemohla vykonávať bez súčinnosti povinných vecné bremeno, si zapríčinila sama.
25. Podľa odvolacieho súdu tak neboli v preskúmavanom prípade naplnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v predchádzajúcich odsekoch. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tiež odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výtoku III. o poučení povinných o možnosti podať žalobu o náhradu škody, ktorá by im prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušil, keďže rozhodnutie bolo vydané z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý dôvod zmenou uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku I. zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zanikol.
26. V dôsledku zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie o nariadenie neodkladného sa plne úspešnou stranou s nárokom na náhradu trov konania stali práve povinné. Preto o náhrade trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že povinným priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).