Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/28/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , písmeno a/ s poukazom na , písmeno i/ a iné, o odvolaniach prokurátorky Krajskej prokuratúry Nitra a obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16.04.2026, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. júla 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolania obžalovaného A. B. a prokurátorky Krajskej prokuratúry v Nitre z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej aj ako „obžalovaný“) uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 1, ods. 3 písm. i/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. a § 140 písm. f/ Tr. zák., na skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase krátko pred 21.00 hodinou v meste C., na D. E. F. X, vnikol do 1- izbového bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX poškodených G. G. a H. G., ktorí sú dlhodobými užívateľmi predmetného bytu, tak, že keď bol na pozvanie poškodeného H. G. v byte, využil jeho nepozornosť a z kabelky poškodenej odcudzil kľúče od bytu, potom sa k bytu vrátil a odcudzenými pravými kľúčmi najskôr otvoril vchod uvedeného bytového domu, potom prešiel k predmetnému bytu, kľúčom odomkol dvere vedúce do tohto bytu a vošiel dnu do bytu poškodených, potom, čo vošiel do bytu, v čase od 21.00 hodiny približne do 21.30 hodiny, sa presunul do obývacej miestnosti, kde vedel, že spí poškodená G. G., vyzliekol si spodnú časť oblečenia a ľahol si do postele na tam spiacu poškodenú G. G., začal ju bozkávať na ústa a povedal jej, nech je ticho, inak ju zabije, že sa spraví, začal ju chytať rukou v oblasti rozkroku, navrhol jej, že ju začne orálne uspokojovať a potom uspokojí orálne ona jeho, čo odmietla, začala volať o pomoc, preto jej rukou pridŕžal ústa, aby nemohla rozprávať a druhou rukou jej držal ruky, potom ju oboma rukami začal škrtiť v oblasti krku, pretože sa aktívne bránila tým, že sa ho snažila od seba odstrčiť, čo sa jej nepodarilo, potom z nej stiahol teplákové nohavice spolu s nohavičkami a napriek jej aktívnemu odporu a bráneniu, ju donútil k súloži tak, že svojím pohlavným údom vnikol do jej vagíny, v súloži prestal potom, ako mu poškodená pod zámienkou úteku povedala, že potrebuje ísť na toaletu a potom budú v sexuálnom styku pokračovať, preto ju obvinený pustil, z postele odišla na toaletu, kedy využila chvíľkovú nepozornosť obvineného a podarilo sa jej z bytu ujsť, čím poškodenej G. G. spôsobil zranenia a to pomliaždenie pravej strany krku s krvnými výronmi veľkosti 16x12 mm, 12x8 mm, 20x6 mm, pomliaždenie ľavej strany krku s povrchovou odreninou kože veľkosti 23x11 mm, s predpokladanou dobou liečenia v trvaní do sedem dní a vážnu duševnú poruchu - posttraumatickú stresovú poruchu, na ktorú sa lieči doteraz, ktorá sa rozvinula u poškodenej v priamej príčinnej súvislosti s týmto traumatizujúcim zážitkom, ktorá sa prejavila anxiózne-

depresívnym ladením, flashbackmi na stresujúcu udalosť, nespavosťou, vegetatívnymi prejavmi stresu, obavami, nočnými morami, tendenciami k sociálnej izolácii.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 199 ods. 3 Tr. zák. pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák., zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výrokom o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Súčasne voči napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre v neprospech obžalovaného voči výroku o treste a výroku o ochrannom dohľade, ktorý nebol obžalovanému uložený.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajkyne uviedol, že na súde I. stupňa došlo k podstatným chybám konania, pretože neboli dodržané procesné ustanovenia, ktorými sa má garantovať právo obžalovaného na obhajobu. Súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci a skutkové zistenia sú nejasné a neúplné. Obžalovaný poprel vinu v celom rozsahu a v odôvodnení podrobne poukázal na všetky vykonané dôkazy, ktoré podrobil svojmu hodnoteniu, pričom uviedol, že ľutuje, že od začiatku trestného konania neuviedol pravdu, avšak očakával, že sa poškodená sama prizná manželovi a povie pravdu. Pokiaľ ide o posttraumatickú poruchu poškodenej, nevie, či ňou netrpela už pred skutkom. Namietol, že nebola vykonaná ním navrhovaná konfrontácia so svedkom A. I. (taxikár) kvôli svedkovým tvrdeniam, že držal v aute zväzok kľúčov, čo on popiera. Poukázal tiež na nezrovnalosti vo výpovedi poškodeného H. G., ktorý najskôr uvádzal, že jeho manželka spala v izbe a neskôr, že spala v obývačke a že osobné veci mal pri sebe a kľúče mu nechýbali a neskôr uvádzal, že kľúče nemal. Súčasne zdôraznil, že poškodený bol v daný deň pod silným vplyvom alkoholu. Vyjadril sa k nezrovnalosti ohľadne toho, kedy sa mal kľúč poškodenej nájsť a kde a na rozpory ako jednotliví poškodení ku kľúčom vypovedali. Navrhol pribrať do konania znalca z odboru farmácia a zdravotníctvo, odvetvie psychiatria za účelom vyšetrenia poškodeného s poukazom na stav jeho opitosti. Namietol, že poškodená uvádzala, že ho opoznala podľa hlasu a uvádzala, že v čase skutku bola v byte absolútna tma, avšak z listinných dôkazov (fotografií) je zrejmé, že do izby presvitalo pouličné svetlo, sčasti bola odtiahnutá záclona a žalúzie a mala byť zapálená sviečka. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 69/2024, ktorý sa vyjadroval k poraneniam krku poškodenej, zotrval na tom, že išlo o cucflek, ktorý jej spravil. Taktiež zdôraznil, že znaleckým posudkom KEÚ nebola preukázaná jeho DNA a namietol, že z bytu poškodených neboli zaistené aj ďalšie stopy, napr. z kabelky poškodenej a žiadnym spôsobom nie je poukázané, že poškodená mala zväzok kľúčov v kabelke. Vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. Marty Pavlíkovej z odvetvia psychiatrie, ktorá u poškodenej konštatovala vznik posttraumatickej stresovej poruchy dal do pozornosti, že vzhľadom na predchádzajúci život poškodenej aj znalkyňa konštatovala, že mohla byť citlivejšia na vznik tejto poruchy. Taktiež namietol, že poškodená sa odmietla podrobiť psychologickému vyšetreniu, preto Mgr. Mariana Ťapušíková nevedela zodpovedať otázky uložené v uznesení o pribratí znalca. Uvedené spochybňuje dôveryhodnosť svedectva poškodenej. Navrhol preto pribrať nového znalca z odvetvia psychológie za účelom psychologického vyšetrenia poškodenej. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie MUDr. Mareka Zelmana, ktorý vyšetril jeho duševný stav a nepovažuje ho za nebezpečného pre spoločnosť. Zdôraznil ďalej závery znaleckého posudku znalca RNDr. Dušana Kešického, PhD. z odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý nezistil u neho prítomnosť proaktívnej agresivity predátorského typu. Súčasne poukázal na obsah telefonického oznámenia poškodenej na tiesňovú linku 158, ktorá opísala, že niekto sa jej vlámal do domu, že nevie, kde je jej muž, ktorému niekto vzal kľúče a vošiel a pokúsil sa ju znásilniť uvádzajúc, že osobu nevie popísať, lebo bola tma. Následne poškodená vo svojom výsluchu tak v prípravnom konaní po vznesení obvinenia ako aj na hlavnom pojednávaní uvádzala, že muža spoznala a že bola znásilnená. Taktiež zdôraznil, že z fotografií z ohliadky, ako aj doohliadky je zrejmé, že dňa 01.11.2024 sa na mieste označenom ako „zvončeky s menovkami na snímači elektronického odomykania“ nenachádza žiadny predmet a následne dňa 02.11.2024 sa na tomto mieste našiel kľúč od vchodových bezpečnostných dverí od bytu poškodených. Namietol, že nebolo preukázané, ako sa tam tento kľúč dostal. K lekárskym správam poškodenej uviedol, že modriny na krku neboli zo škrtenia, ale z bozkávania a uhryznutia. Pokiaľ ide o jeho odpis z registra trestov, konštatoval, že má 3 záznamy, z ktorých v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený (za krádež a zanedbanie povinnej výživy) a v ďalšom prípade mu bol uložený trest povinnej práce, ktorý vykonal a má ešte uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá na 5 rokov. Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby Nitra vyplýva, že jeho správanie je na požadovanej úrovni, je slobody a bezdetný. Má za to, že nebolo preukázané, že by neoprávnene vnikol do obydlia poškodenej vlámaním a so sexuálnym motívom, keďže mu otvorila sama poškodená a rovnako namietol, že by sa dopustil na poškodenej znásilnenia. Ďalej v odvolaní uviedol, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho námietkach proti vadám prípravného konania doručeným súdu I. stupňa v zmysle dňa 01.08.2025, čo považuje za podstatnú procesnú vadu konania. Tiež namietal vykonanie tzv. doohliadky miesta činu, pri ktorej bol nájdený kľúč od bytu poškodených a ďalšou vadou bola absencia dychovej skúšky, či bol pod vplyvom alkoholu, absencia psychologického znaleckého vyšetrenia poškodenej a skutočnosť, že ako podozrivému mu nebol ustanovený obhajca. Zdôraznil tiež zásadu „in dubio pro reo“ s poukazom na konkrétnu judikatúru a v nadväznosti na to navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil vo všetkých výrokoch podľa , , alebo písm. d/ alebo v súhrne viacerých týchto dôvodov a aby podľa vec vrátil súdu I. stupňa alebo, aby v zmysle rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodov uvedených v ustanovení , teda že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že toto podáva v neprospech obžalovaného proti výroku o treste a z dôvodu neuloženia ochranného dohľadu. Konštatovala, že napriek jej návrhu nebol uložený ochranný dohľad a rozhodnuté o zaistených veciach, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, z akých dôvodov. Súčasne namietla, že uloženie trestu na samej dolnej hranici pri zistení dvoch priťažujúcich okolností nepovažuje za dostatočný trest. Poukázala na ustanovenia a Tr. zák. a dala do pozornosti, že obžalovaný sa dopustil trestného činu znásilnenia podľa Tr. zák., ktorý je systematicky zaradený do 2. hlavy, 2. dielu medzi trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, teda medzi najzávažnejšie trestné činy. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že obžalovaný skutok vopred premyslel a naplánoval, zmocnil sa kľúčov od bytu s vedomím, že využije situáciu a vráti sa tam, keď vedel, že poškodená tam spí a manžel poškodenej bol pod vplyvom alkoholu a tohto nechal na diskotéke. Poukázala tiež na nekritický postoj obžalovaného k trestnej činnosti. S poukazom na ustanovenie , Tr. zák., na osobu obžalovaného ako trikrát súdne trestaného, na množstvo priestupkov, jeho správanie po spáchaní trestného činu a postoj k prejednávanej veci navrhla, aby krajský súd podľa , , zrušil napadnutý výrok rozsudku a podľa sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a uloží mu ochranný dohľad v hornej polovici sadzby podľa Tr. zák.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred krajským súdom konštatovala, že na podanom odvolaní trvá vrátane jeho dôvodov a vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného zdôraznila, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a obrana obžalovaného je absolútne nelogická a v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, prípadne s maximálnym stupňom a zároveň mu uloží ochranný dohľad v hornej polovici podľa Tr. zák. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhla podľa zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred krajským súdom zotrvala na písomných dôvodoch odvolania, ktoré doplnila v tom smere, že nebolo rozhodnuté o ňou podaných námietkach proti vadám prípravného konania, teda k opomenutiu rozhodnutia o prijatí obžaloby, čím konanie trpí procesnou vadou, ktorú nemôže odvolací súd napraviť, ale je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok podľa Ďalej konštatovala, že nie je preukázaný vznik ťažkej ujmy na zdraví a s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania k záverom znaleckého posudku č. 69/2024 týkajúci sa mechanizmu vzniku zranení poškodenej na krku, navrhla pribrať nového znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia. Zdôraznila, že súd I. stupňa nereflektoval na argumenty obhajoby a nevysporiadal sa ani so záverečnou rečou obhajkyne. K odvolaniu prokurátorky sa nevyjadrila. V rámci konečného návrhu opätovne zdôraznila nerozhodnutie o namietaných vadách prípravného konania, z ktorého dôvodu navrhla zrušenie napadnutého rozsudku podľa a odhliadnuc od tohto, vzhľadom na pochybnosti, pre ktoré je nutné rozhodovať v zmysle zásady „in

dubio pro reo“, pretože nebola jednoznačne preukázaná ani kvalifikovaná skutková podstata znásilnenia ako obzvlášť závažného zločinu, navrhla obžalovaného oslobodiť. Poukázala tiež na to, že pri ukladaní trestu bolo nesprávne prihliadnuté na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., hoci vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia (trest povinnej práce a trest zákazu činnosti) nebolo potrebné na to prihliadať najmä, ak pri predchádzajúcich dvoch odsúdeniach sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo vzťahu k jeho odsúdeniu Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. pre prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. konštatovala, že v civilnom konaní bolo znaleckým posudkom vylúčené jeho biologické otcovstvo k maloletej. Zdôraznila tiež osobný život obžalovaného, ktorý trvá na svojej nevine a uloženie mu neprimeraného trestu, požadujúc tiež vrátenie zaisteného mobilného telefónu. Navrhla preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátil súdu I. stupňa, prípadne sám obžalovaného oslobodil podľa

Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred krajským súdom uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho obhajkyňa a k odvolaniu prokurátorky sa nevyjadril, požiadal iba o spravodlivé prešetrenie.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami (prokurátorom a obžalovaným) Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi, vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súčasne krajský súd nezistil porušenie práv obžalovaného závažným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa v súlade s ustanovením v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia , preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje a nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i Európskeho súdu pre ľudské práva, je súd povinný sa vysporiadať s námietkami obžalovaného relevantnými na rozhodnutie bez toho, aby zdôvodňoval všetky i nepodstatné pripomienky procesných strán.

Obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť a spôsobí týmto činom ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 1 Tr. zák. ujmou na zdraví sa rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a spácha tento čin závažnejším spôsobom konania a z osobitného motívu.

Podľa § 138 písm. e/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.

Podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Podľa § 140 písm. f/ Tr. zák. osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu so sexuálnym motívom.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia a súčasne bol aj správne právne kvalifikovaný.

Pokiaľ ide o vinu obžalovaného za spáchaný skutok, obžalovaný sa bráni tým, že poškodená si skutok vymyslela, keďže do bytu ho vpustila sama a práve ona bola iniciátorkou intímneho správania, bozkávania a obchytkávania, keď sa vyzliekla a sadla si na neho, čo pokračovalo v bozkávaní a obchytkávaní, kedy jej urobil na krku cucflek a pohrýzol ju zubami. Následne si všimol, že sa jej myká predný zub, čo sa mu nepáčilo a zhodil ju zo seba, nechal tam 50,- eur na sklenenom stolíku a odišiel. Poprel, že by sa do bytu dostal neoprávnene vlámaním a s nejakým vopred premysleným úmyslom a súčasne, že by poškodenú znásilnil.

Krajský súd dospel rovnako ako súd I. stupňa k záveru, že vina obžalovaného bola, napriek nespočetným námietkam zo strany obžalovaného, jednoznačne preukázaná ucelenou reťazou priamych, ako i nepriamych dôkazov. Skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, čo jednoznačne vyplýva z výpovede poškodenej G. G. (ďalej len „poškodená“), ktorá aj na hlavnom pojednávaní (t. j. kontradiktórne) podrobne popísala priebeh spáchania skutku, odpovedala aj na položené otázky a ani tu nepoprela, že by sa obžalovaný na nej nemal dopúšťať znásilnenia za použitia násilia, keď ju škrtil oboma rukami a do bytu sa dostal bez jej pozvania, pričom sa zobudila až na jeho bozky. Uviedla, že sa spočiatku bránila kričaním, avšak keď ju začal škrtiť, už nemohla ani dýchať a vtedy ju vyzliekol a znásilnil. Iba pod zámienkou, že potrebuje ísť na toaletu sa jej podarilo vo chvíľke jeho nepozornosti opustiť byt a ujsť hore do bytu ku svojej švagrinej. Skonštatovala tiež, že utrpela aj fyzické zranenia, ako dôsledok toho, že ju škrtil, ktoré zranenia sú zachytené aj v lekárskej správe a boli predmetom znaleckého dokazovania. Taktiež uviedla, že obžalovaného opoznala podľa hlasu, keďže už s ním bola v minulosti v kontakte. Ku kľúčom sa vyjadrila tak, že manželove zostali na konferenčnom stolíku v obývačke a jej kľúče zmizli, čo zistila až po príchode polície. Mala ich v kabelke, ktorá bola v obývačke na posteli. Bol to zväzok dvoch kľúčov (od bytu a od vchodu do bytového domu) a jeden čip. Počas prehliadky bytu dňa XX.XX.XXXX sa tieto kľúče nenašli.

Výpoveď poškodenej je podporená znaleckým posudkom znalca MUDr. Luciana Šuplatu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý konštatoval, že poškodená dňa XX.XX.XXXX utrpela pomliaždenie krku, pričom mechanizmom vzniku pomliaždenia pravej strany krku bolo pôsobenie tlaku oválnych predmetov na pravú stranu krku pred pravým kývačom hlavy, pomliaždenia prednej strany krku vznikli pôsobením tlaku tupého plošného predmetu a pomliaždenie ľavej strany krku pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu, pričom tieto mohli vzniknúť uchopením ľavou rukou útočníka spredu na oblasť krku poškodenej. Krvné výrony na krku boli opísané ako čerstvé, takže nešlo o pomliaždenie staršieho dáta. Na otázky v rámci kontradiktórneho výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že cucflek a uhryznutie zubami (ako sa vyjadril obžalovaný k mechanizmu vzniku týchto zranení) sú špecifické krvné podliatiny so špecifickým tvarom a zotrval na záveroch, že poškodená bola chytená pod krk. Okrem toho hryzné poranenie kože zaznamenané nebolo. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k tomuto znaleckého posudku a návrh na vypracovanie nového znaleckého posudku, krajský súd konštatuje, že znalecký posudok MUDr. Luciana Šuplatu obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona, je dostatočne podrobný, adekvátne odôvodnený a iba sama skutočnosť, že obžalovaný so závermi tohto posudku nesúhlasí, neznamená vznik pochybností o jeho správnosti. Preto bol správne zamietnutý návrh na vypracovanie nového znaleckého posudku súdom I. stupňa.

Je potrebné zdôrazniť, že poškodená komplexne a dostatočne podrobne a plasticky vo svojej výpovedi popísala skutok a súčasne uviedla, že o násilnom konaní ihneď informovala svoju švagrinú J. G. a jej manžela D. G., ku ktorým utiekla potom, ako sa jej podarilo opustiť byť a ktorí obaja potvrdili, že okolo XX.XX hod. v daný večer prišli ku dverám na veľký buchot a plač a pred dverami stála poškodená holá iba v tričku, ktoré si sťahovala dolu, aby nebola obnažená a nevládala ani rozprávať, bola rozrušená a plakala a vyšlo z nej len „chcel ma znásilniť“. Následne poškodená privolala políciu. Svedkovia sa tiež vyjadrili, že videli podliatiny na krku poškodenej na druhý deň, kedy im aj povedala, že ju páchateľ znásilnil, že ju škrtil a aj kto to bol. Uviedla im, že obžalovaného spoznala podľa hlasu, nevidela ho poriadne, lebo tam bola tma, povedala im, že s obžalovaným sú nejaká vzdialená rodina.

Na margo výpovedí vyššie uvedených svedkov je potrebné konštatovať, že je pravdou, že poškodená spočiatku svedkom a pri telefonickom oznámení skutku na tiesňovú linku č.158 uviedla, že páchateľ sa ju iba „pokúsil“ znásilniť, no napriek týmto jej prvotným informáciám ihneď po spáchaní skutku a následne po odznení prvotného šoku sa už konkrétne vyjadrovala, kto vnikol do bytu a tiež, že došlo k znásilneniu. Takto sa vyjadrila aj počas lekárskeho vyšetrenia (viď. lekárske správy na čl. 486 – 492).

Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej, súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní aj odstraňovanie rozporov vo vzťahu k výpovedi poškodenej z prípravného konania zo dňa 06.06.2025, kde v niektorých častiach podrobnejšie popísala skutok, ale zhodne aj tam uviedla, že páchateľ do nej vnikol a potom chcel ešte „fajku“ a vtedy mu povedala, že potrebuje ísť na záchod a vybehla ku švagrovcom.

Poškodená vo svojej výpovedi poprela, že by v predmetný večer akýmkoľvek spôsobom komunikovala s obžalovaným ešte v čase, keď bol v byte jej manžel, čím bola súčasne vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý uvádzal, že sa s poškodenou dohodol, že s mužom odíde na diskotéku a tohto tam nechá a on sa vráti, aby si vyjasnili určité záležitosti a že by ho následne čakala vo dverách a pustila do bytového domu a do bytu. V tomto smere krajský súd poukazuje tiež na to, že uvedená výpoveď poškodenej je potvrdená výpoveďou poškodeného H. G. (manžela poškodenej), ktorý uviedol, že keď obžalovaný prišiel do ich bytu v daný večer okolo XX.XX hod., zdržal sa u nich asi 15 minút, v tom čase jeho manželka spala, takže sa spolu nerozprávali a on išiel na toaletu, počas čoho mal obžalovaný možnosť odcudziť z kabelky, ktorá bola v jeho dosahu, poškodenej kľúče od bytu. Vo vzťahu k námietkam obžalovaného k tejto výpovedi a skutočnosti, že poškodený bol značne pod vplyvom alkoholu krajský súd uvádza, že jeho výpoveď je ucelená, vypovedal okolnosti celého večera daného dňa, ktoré korešpondujú s výpoveďou poškodenej ako i svedkov J. G. a jej manžela D. G. a tiež taxikárov, ktorí ho v daný večer viezli. Preto ani krajský súd nemá dôvod pochybovať o správnosti výpovede poškodeného a ani dôvod vykonať navrhované znalecké dokazovanie znalcom z odboru toxikológie na poškodeného.

Vina obžalovaného je založená aj na základe výpovedí svedkov:

- A. I. (taxikár), ktorý potvrdil, že viezol v predmetný večer medzi XX,XX a XX,XX hod. obžalovaného na D. E. I. C. (na adresu bydliska poškodených), pričom mu uviedol, že bol v „K. XX“ a ide za novou „nabíjačkou“, že ju ide „dobre vyjebať“, pričom si všimol, že mal v ruke kľúče a pozeral si ich spôsobom, akoby ich nepoznal, čo všetko vo zväzku je. Aj po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, kde sa k tomu podrobnejšie vyjadroval, potvrdil, že si to vtedy lepšie pamätal. Tiež potvrdil, že neskôr asi o pol hodinu viezol z tej istej adresy na rovnakú adresu ďalšieho pána, ktorému aj povedal, že je to zvláštne a ten sa ho spýtal na opis prvého pána a keď mu ho opísal tento znervóznel, lebo že tam býva jeho partnerka. Obžalovaného aj v pojednávacej miestnosti opoznal. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že napriek jeho návrhu nebola s týmto svedkom vykonaná konfrontácia, krajský súd uvádza, že nepovažuje za nevyhnutné na preukázanie skutkového deja jej vykonanie, keďže svedok sa podrobne vo svojej výpovedi vyjadril ku všetkému čo ku skutku vedel a ku všetkým okolnostiam, pričom bol vypočutý kontradiktórne na hlavnom pojednávaní s tým, že tak obžalovaný ako aj obhajca mali možnosť klásť mu otázky, čo aj využili a po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania na svojich tvrdeniach zotrval. Preto by bolo vykonanie konfrontácie čisto formálny úkon;

- I. L. (taxikár), ktorý potvrdil, že v predmetný večer viezol obžalovaného (ktorého poznal z minulosti, keďže ho vozieval z M. do C. a späť) a ešte jedného pána z D. E. I. C. k bankomatu, pričom obžalovaného viezol v daný večer ešte raz z C. do M.;

- A. H. (taxikár), ktorý potvrdil, že viezol v predmetný večer obžalovaného z M. do C. na D. ulicu, pričom obžalovaný počas jazdy telefonoval;

- I. H., ako sused poškodených vypovedal, že v predmetný večer začul výkrik, avšak nevenoval tomu pozornosť a dal si štuple do uší.

Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný zo spáchania predmetného skutku aj rekogníciou vykonanou so svedkom A. I. v prípravnom konaní, ktorý jednoznačne opoznal obžalovaného, ďalej predloženým znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz, ktorým bola preukázaná prítomnosť DNA obžalovaného na oblečení poškodenej ako i deke a tiež bola potvrdená prítomnosť jeho pohlavného chromozómu na odobratých stopách z miesta činu.

Ďalej je obžalovaný usvedčený i listinnými dôkazmi – zápisnicou o obhliadke miesta činu (čl. 463 – 466), podľa ktorej nebol porušený zámok na dverách bytu poškodených, pričom predmetom obhliadky bol iba byt; zápisnicou o obhliadke miesta činu – doobhliadka (čl. 467 – 469), kde predmetom obhliadky bol bytový dom na D. F.X I. C., pri ktorej sa našiel pred vstupom do bytovky na zvončekoch kľúč, ktorý poškodená opoznala ako jej kľúč od bytu. K nespočetným námietkam obžalovaného vo vzťahu ku kľúčom a tzv. doobhliadke krajský súd uvádza, že obe obhliadky v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami a sú zákonnými dôkazmi, na ktoré je možné v konaní prihliadnuť. Obhliadky mali iný predmet obhliadacieho miesta, jedna byt a druhá bytový dom, preto námietky obžalovaného k vykonaniu druhej obhliadky dňa XX.XX.XXXX nepovažuje krajský súd za právne relevantné. Čo sa týka toho, koho kľúč sa našiel na zvončekoch, k tomuto sa jednoznačne vyjadrila poškodená a ku skutočnosti ako sa tam dostal, táto nebola objasnená, ale keďže sa našiel pred bytovým domov, mohol ho tam položiť aj sám obžalovaný. Akokoľvek sa obžalovaný bráni, že nevnikol neoprávnene do bytu poškodenej, jeho obrana bola vyvrátená výpoveďou poškodenej, ktorá ho do bytu nevpustila a skutočnosť, že sa v byte nachádzal, potvrdzujú aj závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ a v neposlednom rade to na hlavnom pojednávaní priznal aj sám obžalovaný. Keďže poškodenej zmizli kľúče v daný večer a jediný kto sa v byte nachádzal okrem poškodených (a predtým manželov G.) bol práve obžalovaný, tento mal v čas, keď bol poškodený na WC a tým aj možnosť odcudziť tieto kľúče z kabelky poškodenej, ktorá bola voľne položená v obývacej izbe, kde zostal na chvíľu obžalovaný sám. Preto bez ohľadu na skutočnosť, že z kabelky poškodenej neboli zaistené biologické stopy, súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia poškodenej, kde sa pôvodne jej kľúče od bytu nachádzali. K obhliadke miesta činu zo dňa XX.XX.XXXX k obrane obžalovaného krajský súd ešte konštatuje, že jej pravdivosť bola vyvrátená aj záznamom z tejto obhliadky, keďže sa finančná hotovosť vo výške 50,- eur, ktorú tam mal dať obžalovaný, na konferenčnom stolíku nenašla.

Rovnako bol preukázaný aj osobitný motív neoprávneného vstupu obžalovaného do bytu poškodených, ktorý sám obžalovaný priznal svedkovi A. I., keď povedal, že „ide dobre pojebať novú nabíjačku“.

Ďalej je obžalovaný nepriamo usvedčený:

- kamerovým záznamom zachytávajúcim okolie bytového domu na D. E. F.X I. C., z ktorého je zrejmé, že v predmetný večer o XX,XX hod. vystupuje páchateľ z vozidla taxi služby, otvorí si dvere do bytového domu a následne rovnaká osoba o XX,XX hod. vybieha z bytového domu a uteká smerom k Hlbokej ulici, čo korešponduje s časom, kedy sa tam nachádzal obžalovaný a ak by sme mali uveriť jeho verzii, nemal by dôvod z miesta činu „utekať“;

- analýza vyššie uvedeného kamerového záznamu na čl. 556;

- kamerovými záznamami z mesta C., ktoré zachytávajú pohyb taxíkov po meste, čo korešponduje zo správou taxislužby I. M. (499 – 512), kde ktoré taxíky boli vyslané a kto ich šoféroval, pričom uvedení šoféri boli vypočutí ako svedkovia a obžalovaného opoznali.

Pokiaľ ide o spôsobený následok na zdraví poškodenej, je potrebné zdôrazniť závery znaleckého posudku MUDr. Marty Pavlíkovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá v znaleckom posudku a následne aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodená utrpela vplyvom inkriminovaného skutku posttraumatickú stresovú poruchu, ktorú vyvolala trauma z prežitého. Napriek predchádzajúcim zlým skúsenostiam poškodenej z bývalého vzťahu, uvedená posttraumatická stresová porucha vznikla až v súvislosti s prejednávaným skutkom. Predchádzajúci život mohol mať vplyv na jej vznik iba v tom zmysle, že mohla už byť citlivejšia na vznik traumy, avšak treba uviesť, že bez daného trestného činu by nevznikla, preto je obrana obžalovaného v tomto smere bezpredmetná. Pokiaľ ide o uvedenú posttraumatickú stresovú poruchu, táto sa vyvinula u poškodenej bezprostredne po skutku, z ktorého dôvodu aj vyhľadala lekársku pomoc a prejavuje sa u nej poruchami sústredenia, poruchami spánku, nočnými morami, výčitkami za to, čo sa stalo, sebaobviňovaním, tendenciou k sociálnej

izolácii, hanbou, zvýšenou ľakavosťou, prežívaním úzkosti, obavnými myšlienkami, vytesňovaním, únikom do práce, nedostatkom sústredenia, stratou chuti na komunikáciu s inými osobami a sexuálnou dysfunkciu, pričom uvedené následky spozoroval aj manžel poškodenej a svedkovia manželia G.. U poškodenej nebola zistená porucha pamäte, takže nie je dôvod jej výpoveď akýmkoľvek spôsobom spochybňovať. Všetky vyššie popísané následky pritom pretrvávajú dodnes, t. j. od spáchania skutku zo dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na ich závažnosť obmedzujú poškodenú v bežnom spôsobe života, čím napĺňajú uvedené následky a vznik postraumatickej stresovej poruchy charakter ťažkej ujmy na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 písm. i/ Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 4 Tr. zák..

Vo vzťahu k námietkam obžalovaného, že poškodená sa odmietla podrobiť psychologickému skúmaniu znalkyňou Mgr. Marianou Ťapušíkovou z odvetvia psychológie krajský súd uvádza, že ani uvedená skutočnosť nebráni tomu, aby mohol byť predmetný skutok právne kvalifikovaný podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 3 ustanovenia § 199 Tr. zák., keďže iba znalec z odvetvia psychiatrie (nie psychológie) sa môže vyjadriť k tomu, či poškodená trpí nejakou duševnou poruchou alebo chorobou, ak áno, akou a či táto vznikla v príčinnej súvislosti s inkriminovaným trestným činom. Okrem toho v uznesení o pribratí znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej, táto mala odpovedať na otázky vzťahujúce sa k následkom na psychike poškodenej, ktoré boli riadne preskúmané psychiatrickým znaleckým posudkom. Nad rámec znaleckého poriadku MUDr. Marty Pavlíkovej sa mala znalkyňa Mgr. Mariana Ťapušíková vyjadriť iba k intelektu poškodenej a jej vierohodnosti. Intelekt poškodenej krajský súd nepovažuje za smerodajný na rozhodnutie vo veci a pokiaľ ide o vierohodnosť výpovedí poškodenej, keďže táto bola podporená dostatočným množstvom tak priamych ako i nepriamych dôkazov, nie je vo veci nevyhnutné aj psychologické vyšetrenie poškodenej. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného ohľadne prerušenia výkonu znaleckej činnosti znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej, keďže psychologické vyšetrenie poškodenej nevykonala, uvedenú námietku považuje krajský súd za bezpredmetnú.

Okrem vyššie uvedeného nepriamo dokresľujú spáchanie skutku obžalovaným aj skutočnosti zistené pri znaleckom vyšetrení samotného obžalovaného, u ktorého bolo znaleckým posudkom MUDr. Mareka Zelmana (č. l. 355-374) preukázané, napriek diagnostikovanému ľahkému stupňu duševnej zaostalosti a konzumácie alkoholu bez prejavov chorobného stavu závislosti, že u obžalovaného boli plne zachované ovládacie i rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku. Ďalej zo znaleckého posudku znalca RNDr. Dušana Kešického, PhD. z odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality vyplýva, že schopnosť obžalovaného nadväzovať a udržiavať citové väzby vo vzťahu k druhému pohlaviu je narušená, harmonický vzťah je málo pravdepodobný, motívom skutku bolo uspokojenie vlastného pudu, pričom s prihliadnutím na jeho vek v kontexte starnutia je do budúcnosti možné očakávať pokles agresivity vplyvu pohlavného pudu na jeho správanie.

Taktiež je potrebné vyhodnotiť výpovede obžalovaného za zavádzajúce a účelové, keď v prípravnom konaní najskôr uvádzal, že mal výpadky pamäte a skutok si nepamätá, následne na hlavnom pojednávaní uvádzal, že si všetko pamätá a podrobne opísal ako sa podľa neho mali veci udiať. Krajský súd navyše podotýka, že je verzia skutku nebola podporená žiadnym iným vykonaným dôkazom a z tohto pohľadu nie je potrebné ani znalecky preskúmať, či obžalovaný v čase spáchania skutku trpel výpadkami pamäte.

Všeobecne ku všetkým námietkam obžalovaného vo vzťahu k znaleckým posudkom krajský súd konštatuje, že hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu vykonáva súd cez pomocné kritériá, a to s prihliadnutím na zákonnosť takého dôkazu, teda, či bol vypracovaný v súlade so zákonom, či ho spracovala osoba, ktorá je oprávnená na výkon znaleckej činnosti, či bol znalec náležite poučený, či má vypracovaný posudok nejaké vady, resp. chýbajúce náležitosti a či možno z posudku vyvodiť sledované závery a tiež posudzuje jeho vierohodnosť, najmä vo vzťahu k tomu, či nie je vnútorné rozporný a či znalec sa vysporiadal so všetkými informáciami.

Pokiaľ ide o samotné závery znaleckého posudku, ktoré spočívajú v jeho odbornom hodnotení, tieto nie je súd oprávnený spochybňovať, či sú správne, keďže práve pre neznalosť odbornej otázky súdom, bol do konania pribratý znalec. Ani v prípade ak by sa znalec vo svojom posudku vyjadroval k otázkam, ktoré nemá riešiť, nie je takýto písomne podaný znalecký posudok nulitným dôkazom, ak v ďalšej časti posudku odpovedá na odborné závery, pre ktoré bol pribratý (R XX/XXXX-XX).

Krajský súd tiež zdôrazňuje, že znalecký posudok nemá medzi dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie a podľa súd hodnotí tento dôkaz ako každý iný jednotlivo a v súhrne. Špecifikum hodnotenia znaleckého posudku vychádza z ustanovenia , podľa ktorého súd nie je oprávnený posudzovať sám odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a to ani v prípade, že by takýmito odbornými znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len správnosť skutkových okolností, z ktorých znalec vychádza, či závery znalca majú oporu správne zistených skutkových okolnostiach a či sú závery znalca náležite odôvodnené, logické a úplné. Z uvedeného dôvodu na základe preskúmania námietok obžalovaného voči znaleckým posudkom ani odvolací súd nezistil, že by jednotliví znalci nevychádzali zo skutočností majúcich oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a že by boli ich závery nelogické a neúplné. Preto považuje všetky námietky obžalovaného k znaleckým posudkom za nedôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôkazov bolo aj podľa názoru krajského súdu dostatočne preukázané, že skutok sa stal a má všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, t. j. obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 1, ods. 3 písm. i/ Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. a § 140 písm. f/ Tr. zák., keďže obžalovaný násilím (vyhrážaním, škrtením, priľahnutím, držaním rúk) donútil poškodenú k súloži a súčasne jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (posttraumatická stresová porucha), ktorá trvala dlhšie ako 42 kalendárnych dní, počas ktorých bola poškodená vzhľadom na následky závažným spôsobom obmedzená na bežnom spôsobe života a súčasne skutok spáchal bezprostredne potom, ako neoprávnene vnikol do bytu poškodenej a to vlámaním v zmysle § 122 ods. 4 Tr. zák., keď nedovoleným spôsobom prekonal uzamknutie priestoru. Tu treba zdôrazniť, že nezáleží na tom, akým technickým spôsobom bol zámok otvorený, t. j. mohlo ísť aj o použitie pravého kľúča, ale neoprávnenou osobou. Je potrebné tiež konštatovať, že v danom prípade ide o jednočinný súbeh týchto trestných činov, keďže boli vykonané v bezprostrednej nadväznosti ako jeden súvislý priebeh skutku.

K odvolacím námietkam obžalovaného, že celé konanie bolo voči nemu vedené na základe nepravdivej výpovede poškodenej, je potrebné uviesť, že všetky úkony prípravného konania ako i dôkazy vykonané na hlavných pojednávaniach boli vykonané zákonne v zmysle príslušných ustanovení a z týchto je jednoznačne preukázaná vina obžalovaného zo žalovaných trestných činov. Trestné konanie vrátane výsluchu poškodenej bolo vykonané v súlade so všetkými procesnými zákonnými ustanoveniami a tiež v súlade s právami na obhajobu. Preto výsluch poškodenej je taktiež potrebné považovať za zákonný, pričom zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a postupom súladným s .

Krajský súd podotýka, že námietky obžalovaného smerujú proti hodnoteniu dôkazov v rámci skutkových zistení súdu, z ktorého dôvodu sa domáha zrušenia rozsudku a prednáša odlišné hodnotenie dôkazov vrátane vykonania nových dôkazov. Je však nutné pripomenúť, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom obžalovaného, musí však správne a v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav veci, rozhodnúť a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, čo v uvedenej veci splnené bolo (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Okrem toho krajský súd konštatuje, že vina obžalovaného nie je postavená na zjavne protichodných dôkazoch a ani na jedinom nestabilnom dôkaze, keďže výpoveď poškodenej je podporená výpoveďou poškodeného H. G., ďalej svedkov J. G., D. G., A. I., nepriamo tiež N. I., I. H., I. L., N. H. a O. P.. Ďalej je jeho vina potvrdená aj znaleckým dokazovaním KEÚ, ktorý znalecký posudok bližšie objasnila na hlavnom pojednávaní znalkyňa kpt. Mgr. Alena Ňuňuková, ďalej znaleckým posudkom MUDr. Marty Pavlíkovej, MUDr. Luciana Šuplatu, MUDr. Mareka Zelmana a RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., vrátane oboznámených listinných dôkazov.

Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností a vykonaných dôkazov, prihliadnuc i na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa, ktorý v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, protirečivý alebo v rozpore s doterajšou judikatúrou, dospel krajský súd k záveru, napriek nespočetným námietkam obžalovaného, že súd I. stupňa správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vykonané dôkazy tvoriace uzavretú reťaz tiež správne právne vyhodnotil. Súčasne dospel k správnemu

záveru, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný a je aj správne právne kvalifikovaný. Všetky dôkazy svedčia v neprospech obžalovaného, iba sám obžalovaný sa bez reálnych základov bráni, že skutok nespáchal.

Krajský súd pripomína, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Podľa je nutné zisťovať skutkový stav vo veci, ktorý je potrebný pre rozhodnutie. Nestanovuje však žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvádzaných dôkazov vyhodnotil žalovaný skutok za dokázaný zákonnými dôkaznými prostriedkami a dospel k záveru, že ho už nie je potrebné overovať ďalšími (obžalovaným navrhovanými) dôkazmi.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu I. stupňa o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného, krajský súd navyše konštatuje, že to nemá za následok porušenie jeho práva na obhajobu a na spravodlivý súdny proces.

Krajský súd konštatuje, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav nevznikli dôvodné pochybnosti, pre ktoré by bolo potrebné v zmysle zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) konštatovať, že vina obžalovaného za uvedený skutok nebola preukázaná. Rovnako i procesný postup súdu predchádzajúci vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehal podľa zásad trestného konania a príslušných ustanovení (s výnimkou nerozhodnutia o vadách prípravného konania), v ktorých odvolací súd nezistil žiadne závažné pochybenie ani porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo výraznej miere (napriek nespočetným námietkam zo strany obžalovaného), keďže obžalovaný bol po celý čas riadne zastúpený obhajcom. Preto nebol dôvod ani na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie súdu I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaných trestných činov, krajský súd má za to, že obžalovaný spáchal uvedený skutok v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák., keď bolo preukázané, že chcel spôsobom v skutkovej vete uvedeným porušiť, príp. ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo vyplýva z výpovede poškodenej, keď konal výslovne proti jej vôli, ako i zo spôsobu vykonania skutku násilím.

Krajský súd preskúmaval na podklade odvolania obžalovaného aj výrok o treste napadnutého rozsudku zistiac, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 33a Tr. zák., podľa ktorého sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu, ako i § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie a náhradu škody a odstránenie škodlivého následku a na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, tento bol doposiaľ 3-krát právoplatne odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Levice pod sp. zn. dňa 23.08.2021 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za skutok zo dňa 21.08.2021, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín, ktorý vykonal dňa 28.05.2022 a trest zákazu viesť motorové vozidlá na 5 rokov, ktorý ešte plynie.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát priestupkovo prejednávaný, z toho tri priestupky boli spáchané na úseku cestnej premávky, jeden proti verejnému poriadku a šesť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (keď sa vyhrážal ujmou na zdraví, hrubo správal, verbálne napádal iné osoby a o týchto rozširoval na sociálnych sieťach nepravdivé informácie).

Súd I. stupňa správne nezistil u obžalovaného žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. (ani vedenie riadneho života s ohľadom na výpis z evidencie priestupkov a register trestov) a súčasne správne zistil dve priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h/ a písm. m/ Tr. zák. (keďže sa dopustil viacerých trestných činov a bol v minulosti odsúdený). Je pravdou, že súd I. stupňa mohol pri priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. prihliadnuť iba na posledné odsúdenie evidované v registri trestov (keďže predchádzajúce má zahladené) a že toto ostatné odsúdenie bolo za druhovo odlišnú trestnú činnosť, avšak s poukazom na to, že prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v čase, keď ešte nemá vykonaný predchádzajúci trest, správne súd I. stupňa prihliadol na minulosť obžalovaného.

Na základe uvedeného potom súd I. stupňa u obžalovaného pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 a pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby najprísnejšieho zo žalovaných trestných činov v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. uvedenej v § 199 ods. 3 Tr. zák., t. j. z rozpätia 15 až 20 rokov.

Pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, t. j. na samej dolnej hranici trestnej sadzby, krajský súd považuje tento trest za zákonný, spravodlivý a primeraný s poukazom aj na zabezpečenie individuálnej prevencie (náprava obžalovaného) ako aj generálnej prevencie (ochrana spoločnosti). V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje skutočnosť, že obžalovanému bol uložený tento trest za trestnú činnosť násilného charakteru, pričom v minulosti bol 6-krát priestupkovo prejednávaný za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, pričom vzhľadom na spôsob spáchania skutku možno vidieť v konaní a správaní obžalovaného určitú gradáciu. Súčasne s poukazom na spôsobený následok na zdraví poškodenej a celkovú osobnosť obžalovaného, krajský súd nezistil splnenie podmienok v zmysle § 39 Tr. zák. na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže absentujú tak pomery páchateľa, ako i okolnosti spáchania skutku (ktoré sú skôr na príťaž), pri ktorých by bolo možné konštatovať, že účel trestu splní aj trest kratšieho trvania ako je zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby.

Na druhej strane pokiaľ ide o odvolanie prokurátora smerujúceho čo do výroku o treste, ktorý sa mu javil neprimerane mierny, krajský súd konštatuje, že napriek nekritickosti obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti, ako i skutočnosti, že sa dopustil prečinu porušovania domovej slobody vlámaním s vopred uváženým motívom a poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, nebolo potrebné ukladať obžalovaného prísnejší trest. Krajský súd má za to, že prokurátorom uvedené skutočnosti sú vyjadrené v kvalifikovaných skutkových podstatách žalovaných trestných činov, na podklade čoho bol obžalovanému ukladaný trest vychádzajúc z vyššej trestnej sadzby a pokiaľ ide o skutočnosť, že je nekritický k spáchanému skutku, je potrebné viesť, že obžalovaný má právo sa brániť akýmkoľvek spôsobom, vrátane popierania viny, čo mu nemôže byť príťažou vyjadrenou vo vyššej výmere trestu. Z tohto dôvodu krajský súd nevyhovel odvolaniu prokurátora a neukladal obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, tento bol správne súdom I. stupňa zaradený podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ( t. j. nie podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do maximálneho stupňa stráženia), keďže jeho náprava s ohľadom na mieru jeho narušenia bude v tomto stupni stráženia lepšie zaručená, poukazujúc aj na to, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súčasne správne nebol obžalovanému uložený ochranný dohľad podľa ustanovení §§ 76 a 78 Tr. zák., keďže jeho uloženie nie je obligatórne a s poukazom na výšku trestu odňatia slobody mu uloženú a závery znaleckého posudku RNDr. Dušana Kešického, PhD. z odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, z ktorých okrem iného vyplýva, že s prihliadnutím na jeho vek v kontexte starnutia je do budúcnosti možné očakávať pokles agresivity vplyvu pohlavného pudu na jeho správanie. Krajský súd tak nezistil splnenie podmienok na uloženie ochranného dohľadu obžalovanému v zmysle

aktuálne účinného Tr. zák.. Na margo ochranného dohľadu je však potrebné zdôrazniť, že súd I. stupňa sa s uložením prípadne neuložením ochranného dohľadu obžalovanému vôbec nijakým spôsobom nevysporiadal, a to napriek skutočnosti, že prokurátor v záverečnom návrhu navrhoval ochranný dohľad uložiť.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora smerujúce voči tomu, že nebol v napadnutom rozsudku urobený výrok o zaistených veciach napriek tomu, že to na pojednávaní v záverečnej reči navrhoval (k čomu sa však súd I. stupňa žiadnym spôsobom nevenoval), krajský súd konštatuje, že pokiaľ ide o zaistené veci, jedná sa o oblečenie poškodenej a deku, ktoré mala mať poškodená na sebe, resp. pod sebou v čase spáchania skutku. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku, pri vrátení týchto vecí poškodenej by mohlo dôjsť k jej sekundárnej viktimizácii a aj vzhľadom na nepatrnú hodnotu týchto vecí je krajský súd toho názoru, že o týchto veciach môže súd I. stupňa po zaslaní mu spisu rozhodnúť postupom podľa o zničení týchto vecí. Pokiaľ ide o zaistený mobilný telefón obžalovaného, ktorý už nie je pre účely trestného konania potrebný, bude taktiež nutné, aby po vrátení spisu súd I. stupňa rozhodol o vrátení tejto veci vlastníkovi v zmysle príslušného ustanovenia samostatným uznesením. Na podklade vyššie uvedeného krajský súd nepovažoval iba z dôvodu nerozhodnutia o zaistených veciach zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, keďže o týchto veciach môže vyššie naznačeným spôsobom rozhodnúť súd I. stupňa samostatnými uzneseniami.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného spočívajúcu v tom, že súd I. stupňa nerozhodol o jeho námietkach proti vadám prípravného konania postupom podľa zo dňa 01.08.2025, čo považuje za podstatné procesné vady, kde namietal vykonanie doohliadky miesta činu, absenciu vykonania jeho dychovej skúšky, absenciu psychologického znaleckého vyšetrenia poškodenej a skutočnosť, že mu ako podozrivému nebol ustanovený obhajca, krajský súd konštatuje nasledovné. Obžaloba bola na obžalovaného podaná na súd I. stupňa dňa 22.07.2025, o čom bol upovedomený obžalovaný ako aj jeho obhajca a z predloženej notifikácii doručenej obhajcom vyplýva, že obžalovanému bola obžaloba doručená elektronicky dňa 25.07.2025 o 07.58 hod., t. j. lehota piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby v zmysle ustanovenia do podania námietok dňa 01.08.2025 o 21.58 hod., bola dodržaná. Z tohto dôvodu je pravdou, že súd I. stupňa pochybil, pokiaľ o týchto námietkach riadne nerozhodol.

Na druhej strane je potrebné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní dňa 28.08.2025 ako i na nasledujúcich hlavných pojednávaniach, uvedenú skutočnosť ani obžalovaný, ani jeho obhajca nenamietali a nežiadali o týchto vadách rozhodnúť. Z obsahu námietok obžalovaného voči prípravnému konaniu (č.l. 763 - 768) vyplýva, že namietal vykonanie doohliadky dňa XX.XX.XXXX a keďže trestné stíhanie v danej veci bolo začaté vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu ohliadkou miesta činu (bytu č. X) dňa XX.XX.XXXX nebolo možné vykonávať ďalšiu doobhliadku. K tejto skutočnosti sa už krajský súd vyššie vyjadroval a má za to, že to žiadne ustanovenie neznemožňuje. K ďalšiemu, podľa neho vážnemu nedostatku prípravného konania, spočívajúcemu skutočnosti, že mu nebolo vykonané vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu, krajský súd konštatuje, že skutok sa stal dňa XX.XX.XXXX cca o XX.XX hod. a obžalovaný bol zadržaný a bola mu obmedzená osobná sloboda až dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod., preto by takéto vyšetrenie vzhľadom na odstup času nemalo veľkú výpovednú hodnotu. Okrem toho vzhľadom ku skutočnosti, či došlo k spáchaniu skutku a spáchal ho obžalovaný, ani nebolo podstatné. K ďalšej námietke ohľadne absencie psychologického znaleckého vyšetrenia poškodenej sa krajský súd vyjadril už vyššie v tomto predmetnom rozhodnutí a k poslednej námietke, že s poukazom na ustanovenie v znení účinnom od 15.03.2024 mu mal byť s poukazom na ustanovený obhajca, krajský súd zdôrazňuje, že ustanovenie sa vzťahuje iba na postavenie páchateľa v pozícii už „obvineného“, t. j. až po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia. Naproti tomu ustanovenie sa týka práv a povinností podozrivého, ktorý má síce práva obvineného v rozsahu tohto zákona, ak zákon neustanovuje inak, avšak výslovne z tohto ustanovenia nevyplýva, že by mal mať obvinený povinne ustanoveného obhajcu už v procesnom štádiu podozrivej osoby a takéto právo nevyplýva ani z práva Európskej únie vo vzťahu k plnoletému podozrivému. V každom prípade mal obvinený v procesnom postavení podozrivého právo si obhajcu zvoliť a pokiaľ tak neurobil, bolo to výslovne jeho rozhodnutie. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že už pri obmedzení jeho osobnej slobody bol riadne poučený o tom, že má právo si zvoliť obhajcu (č.l. 48 - 56). Z týchto dôvodov krajský súd vo vzťahu ku všetkým námietkam obžalovaného dospel k záveru, že v prípravnom konaní neboli porušené jeho práva a sama skutočnosť, že o jeho námietkach proti vadám prípravného konania nebolo rozhodnuté samostatným uznesením, nemá za

následok porušenie jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom, čo by malo mať za následok potreby zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obžalovaný bol počas celého súdneho konania riadne zastúpený obhajcom, mal právo sa s ním radiť aj počas hlavných pojednávaní, mal možnosť namietať vykonané dôkazy a vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom, ako i klásť vypočúvaným osobám otázky, taktiež právo záverečnej reči a konečného slova, pričom ani v záverečnej reči nenamietal, že nebolo o vadách konania rozhodnuté. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd dospel k záveru, že nebol dôvod na zrušenie predmetnej veci pre závažné porušenie práv obžalovaného na jeho obhajobu, pričom trestné konanie posudzoval ako celok.

Čo sa týka škody, táto nebola v trestnom konaní uplatnená.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, t.j. odvolania prokurátora ako aj obžalovaného boli zamietnuté ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.