Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Odi/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 57 187 894, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., t. č. G. H. I. D. J. K. B. H. A., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., t. č. G. H. I. D. J. K. B. H. A., ktorý bol oddlžený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. – 22 zo dňa 23. apríla 2025, pre nepoctivý zámer.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Nitra bola dňa 08.01.2026 doručená žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ žalovaného domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.4.2025 Okresný súd Nitra pod spis. zn.: , IČS: 4125203954 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 29.4.2025 č. 81/2025. Žalobkyňa má za to, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný ku dňu 23.4.2025 bol podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1/12 nehnuteľnosti: - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“. parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M.; - parc. reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M. (ďalej len „Rodinný dom“). Žalovaný predmetný majetok neuvádza v oddlžení. V mesiaci jún 2025 sa Žalobkyňa od susedov žalovaného dozvedela, že mu zomrel otec pán D. L., naposledy bytom: XXX XX, L. M., N. XXX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Otec žalovaného je podielovým spoluvlastníkom Rodinného domu a jeho spoluvlastnícky podiel k Rodinnému domu je predmetom dedičstva. Jedným z dedičov je aj žalovaný. Na základe vyššie uvedeného správania žalovaného má žalobkyňa za to, že žalovaný nemal poctivý zámer v oddlžení. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, pod spis. zn.: voči žalovanému sa Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Topoľčanoch podarilo zistiť, že dňa 31.5.2024 bol žalovaný odcestovaný v Nemecku. V mesiaci jún 2025 sa žalobkyňa od susedov žalovaného dozvedela, že žalovaný v Nemecku pracuje. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, pod spis. zn.: voči žalovanému sa Okresnému súdu Nitra podarilo zistiť, že žalovaný žije a býva u svojej bývalej manželky O. D. a to konkrétne v byte č. XX na adrese F. N. XXX, XXX XX F., K. P.. Žalovaný má zabezpečené bývanie u svojej bývalej manželky, pracuje v Nemecku a Rodinný dom nevyužíva, čím sa aktívne vyhýba plneniu si záväzkov voči svojim veriteľom. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje Okresnému súdu Nitra, aby vydal nasledovný Rozsudok: I. Súd zrušuje oddlženie žalovaného E. D., narodený X.X.XXXX, naposledy trvale bytom: F. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23.4.2025 pod sp. zn. ,

IČS: 4125203954, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze. II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.02.2026. Uviedol, že dňa 23.04.2025 bol vlastníkom 1/12 nehnuteľnosti na LV č. XXX, neuviedol ju, nebolo jeho zámerom ju zatajiť, keďže v nej býval jeho otec a ani s 1/12 nemohol manipulovať a uspokojiť veriteľov, uviedol, že v danej nehnuteľnosti nebýva cca 30 rokov, uviedol, že vlastníci nehnuteľnosti mali ústnu dohodu, že kto doopatruje otca stáva sa vlastníkom celej nehnuteľnosti, otca doopatrovala sestra. Nehnuteľnosť neuviedol, nebol to zámer ju zatajiť, keďže si bol vedomí, že po otcovej smrti pôjde daná nehnuteľnosť do vlastníctva sestry. 4. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedla, že označuje tvrdenia žalovaného ako nepravdivé. Počas konania o oddlžení žalovaného bol žalovaný spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12: - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“. parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M.; - parc. reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M. (ďalej len „Rodinný dom“). V rámci konania o oddlžení prebiehalo aj dedičské konanie po zosnulom otcovi žalovaného. Predmetom dedičstva okrem iného bola / Rodinného domu. Žalovaný neponúkol aspoň polovicu svojho dedičstva na uspokojenie svojich veriteľov podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Žalovaný je aktuálne vlastníkom 1/6 Rodinného domu. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že dedičstvo nadobudla jeho sestra, nakoľko žalovaný nadobudol 1/12 Rodinného domu a spolu s jeho už existujúcim vlastníctvom 1/12 Rodinného domu sa stal vlastníkom vo veľkosti 1/6 Rodinného domu. Dôkaz, ktorý navrhuje Žalobkyňa vykonať: Výpis z LV č. XXX zo dňa 7.2.2026 preukazujúce vlastníctvo 1/6 Rodinného domu žalovaného a Výpis z LV č. XXX zo dňa 20.1.2026 preukazujúce vyznačenie plomby „Rozhodnutia o dedičstve“. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.03.2026, pričom uviedol, že prvá splátka oddlženia bola zaplatená dňa 07.05.2025 a otec zomrel XX.XX.XXXX, kedy už oddlženie bolo ukončené. Vtedy už vlastnil spomínanú 1/12 rodinného domu. Poukázal, že medzi súrodencami bola ústna dohoda, že kto doopatruje otca, bude dedičom (ešte to neprebehlo). T.č. vlastnil 1/12 rodinného domu a nemohol manipulovať s nehnuteľnosťou (keďže tam žil jeho otec) a ani uspokojiť svojich veriteľov. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.06.2026. 7. Na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že žalobkyňa má za to, že žalovaný pri využití inštitútu oddlženia mal nepoctivý zámer, predovšetkým s cieľom zbaviť sa svojich záväzkov bez riadneho a úplného zohľadnenia svojich majetkových pomerov. Podľa názoru žalobkyne sa do svojej finančnej situácie dostal vlastným konaním a následne sa snažil využiť ochranu poskytovanú oddlžením bez plnenia požiadavky poctivého prístupu k veriteľom. Za podstatné považujeme najmä to, že žalovaný v konaní neuviedol všetky relevantné údaje o svojom majetku, konkrétne neoznámil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, hoci o tejto skutočnosti vedel. Rovnako je potrebné poukázať na to, že žalovaný počas obdobia oddlženia nadobudol majetok z dedičstva, avšak napriek tejto skutočnosti neponúkol ani časť takto získaného majetku na uspokojenie pohľadávok, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. A miesto snahy aspoň čiastočne uspokojiť svojich veriteľov si celý majetkový prospech z dedičstva ponechal pre seba. Žalobkyňa zároveň poukazuje na skutočnosť, že na spoluvlastníckom podiele žalovaného je v súčasnosti zapísaná plomba pod V-1138/2026 Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, kde prebieha vklad ohľadom kúpnej zmluvy, pričom k tejto skutočnosti došlo po začatí predmetného súdneho konania. Táto okolnosť v spojení so zatajením majetku v procese oddlženia vyvoláva dôvodné pochybnosti o skutočných úmysloch žalovaného a nasvedčuje tomu, že podniká kroky smerujúce k prevodu alebo zbaveniu sa svojho majetku, tak aby sa tento nestal zdrojom uspokojenia jeho veriteľov. Vzhľadom na to, má žalobkyňa za to, že sú preukázané skutočnosti odôvodňujúce zámer o nepoctivom zámere žalovaného preto navrhuje, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že neviem ako je teraz, tam v tej zmluve, ale bol som z matkinej strany, mal som tam nejaký podiel, ale keďže otec stále ešte žil, tak s tým sa nedalo disponovať ani nijak hýbať a vlastne ja som osobný bankrot vyhlásil niekedy v apríli, myslím, neviem presne, asi, no a otec zomrel až v máji minulého roku, takže ja som potom vlastne nastúpil do výkonu trestu a všetky tieto veci, čo sa týkalo ohľadom dedičstva, som dal podpisové právo sestre a oni naďalej s tým konali. Je pravda, že som to neohlásil, ale bol som takom stave, že som na to nemyslel. Áno, dostal som sa do týchto nepríjemností sám rôznymi spôsobmi, za to nikto nemôže, ale chcem poukázať, že nikdy by sa to nestalo, keby mi pani čo sa týka nájmu tej garáže, dala vedieť a následne mi menili elektromer,

ja som bol vtedy nielen v rozvodovom konaní, tak ja som tú garáž používal, ja som tam niekedy aj prespával, nemal som kde byť, pretože byt som nechal deťom a žene, aby netrpeli stresom, tak som spával v aute a spával som aj v garáži. A keby som tam nemal prístup k elektrike, tak tým pádom by som tam nevedel som tam existovať, bolo to jediné čo sa dalo. Následne na to som si vypratal veci, upratal som garáž a kľúče som hodil do schránky, boli tam ľudia, ktorí mi s tým pomáhali a potom som sa presťahoval, keď žena si našla druhé bývanie. Chcem ešte povedať, že neviem ani o akú čiastku sa jedná, ja som nič nepredával, neviem vôbec ako to dopadlo a či to dedičské konanie skončilo. S bratom som sa dohodol, že mi bude držať ten byt, keď prídem z výkonu trestu, aby som mal kde bývať, aby som nebol bezdomovec. A tak isto, hovorím, výživné na deti čiastkou, ktorú mi určil súd budem platiť a mám tam nejaké poplatky samozrejme, to je asi všetko, čo chcem povedať. 9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to najmä oboznámením s listinami založenými v súdnom spise ako aj pripojením spisu Okresného súdu Nitra vedeného pod sp. zn. . 10. Súd nevykonal výsluch žalovaného navrhnutého žalobcom až na prvom pojednávaní. Súd by mohol takéto dokazovanie vykonať na návrh žalobcu za účelom preukázania konkrétnych tvrdení, t.j. konkrétnych rozhodujúcich skutočností, ktoré však žalobca neuviedol, uviedol, iba že navrhuje výsluch žalovaného. Jednak z dôvodu , že sa nejedná o kvalifikovaný návrh na výsluch žalovaného, keďže zástupca žalobcu na pojednávaní iba uviedol, že žiada výsluch žalovaného, bez toho, aby uviedol, k akým konkrétnym skutočnostiam má byť žalovaný vypočutý, keďže výsluch strany sporu súd vykoná v zmysle , na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté. Nie je tak súdu zrejmé k akým skutočnostiam mal byť žalovaný vypočutý a nevedel tak posúdiť, či ich nemožno preukázať inak. Zároveň súd konštatuje, že tento návrh na výsluch strany sporu bol podaný zástupcom žalobcu oneskorene v zmysle , v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Zástupca žalobcu mohol tento návrh na výsluch svedka uplatniť už v rámci písomnej fázy konania, nakoľko na pojednávaní nevyšla navonok žiadna nová skutočnosť, ktorá by žalobcovi nebola známa už v rámci písomnej fázy konania. Žalobca mohol tento prostriedok procesnej obrany alebo útoku predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd preto na tento návrh žalobcu neprihliadol a tento dôkaz nevykonal. 11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. -22 zo dňa 23.04.2025 právoplatným dňa 30.04.2025, okrem iného oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. 12. Návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal na Okresný súd Nitra dňa 15.04.2025. 13. Žalovaný v zozname majetku zo dňa 27.03.2025, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol pozemok kat. územie L. M. č. LV XXX, číslo parcely XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 502m2 v podiele 1/12 ako aj uviedol, rodinný dom kat. územie L. M. č. LV XXX, orientačné a popisné číslo XXX, druh rodinný dom v podiele 1/12 oba približne v hodnote 10.000,- eur. 14. Žalovaný v zozname veriteľov zo dňa 27.03.2025, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol ako jednu z veriteľov žalobkyňu. 15. Konkurz žalovaného skončil – zrušením konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku, na základe čoho bol konkurz ukončený v zmysle , čo zverejnil správca v OV č. 158/2025 dňa 18.08.2025 pod č. K040574. 16. Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu z LV číslo XXX vyhotoveného dňa 07.04.2026 pre okres Topoľčany, obec F., kat. územie L. M. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/6 - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“. parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M.; a parc. reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M. – uznesenie -62, D not 181/2025 – Z 146/2026-8/2026. 17. Z výpisu LV č. XXX vyhotoveného dňa 14.05.2026 pre k. ú. L. M. dňa 29.04.2026 súdu vyplýva, že na spoluvlastníckom podiele žalovaného vo veľkosti 1/6 je vyznačená plomba na základe V-1138/2026 (Kúpna zmluva).

18. Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu LV číslo XXX vyhotoveného dňa 22.06.2026 pre okres Topoľčany, obec F., kat. územie L. M. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“. parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M.; - parc. reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M. – uznesenie -62, D not 181/2025 – Z 146/2026-8/2026 je F. D., nar. XX.XX.XXXX. 19. Z úmrtného listu otca žalovaného vyplýva, že otec žalovaného zomrel dňa XX.XX.XXXX. 20. Žalobkyňa dňa 30.04.2026 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd uznesením č. k. -94 zo dňa 18.05.2026, právoplatným dňa 03.06.2026 rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol. 21. Následne žalobkyňa dňa 27.05.2026 podala ďalší návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Súd uznesením č. k. -152 zo dňa 23.06.2026, rozhodol tak, že tieto návrhy zamietol. 22. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona: 23. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. 24. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 25. Podľa , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

26. Podľa súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. 27. Podľa súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. 28. Podľa poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. 29. Podľa , právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný. 30. Podľa , , a vyhlášky č. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 20.12.2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti,

e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

31. Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. 32. Na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil. 33. Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 1) Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou. 34. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

35. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 36. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 37. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 38. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 39. Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 40. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 41. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 42. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 43. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 44. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 45. Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 46. Podľa , súd vykoná dôkazy na pojednávaní. 47. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 48. Podľa , dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 49. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 50. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 51. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 52. Súd po preskúmaní podanej žaloby ako aj pripojených dokumentov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 53. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže súd zistil, že boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra č. k. – 22 zo dňa 23.04.2025. Súd v danom prípade vychádzal z vyjadrení žalobcu, žalovaného a z predložených listinných dôkazov ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. . Žalobca v konaní predložil také dôkazy, ktoré preukazujú a z ktorých je zrejmé, že žalovaný nemal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného v oddlžovacom konaní a zistil také skutočnosti, pre ktoré boli splnené podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. 54. Súd sa stotožnil s tým, že boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich žalobca uviedol v žalobe, keď sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených v , teda z dôvodov, že: dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

55. Z vykonaného dokazovania má súd nepochybne za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, že sú naplnené zákonné podmienky zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Žalobca v konaní predložil také dôkazy, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný nemal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. 56. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. -22 zo dňa 23.04.2025 právoplatným dňa 30.04.2025, okrem iného oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal na Okresný súd Nitra dňa 15.04.2025. Žalovaný v zozname majetku zo dňa 27.03.2025, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol pozemok kat. územie L. M. č. LV XXX, číslo parcely XX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 502m2 v podiele 1/12 ako aj uviedol, rodinný dom kat. územie L. M. č. LV XXX, orientačné a popisné číslo XXX, druh rodinný dom v podiele 1/12 oba približne v hodnote 10.000,- eur. Žalovaný v zozname veriteľov zo dňa 27.03.2025, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol ako jednu z veriteľov žalobkyňu. Konkurz žalovaného skončil – zrušením konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku, na základe čoho bol konkurz ukončený v zmysle , čo zverejnil správca v OV č. 158/2025 dňa 18.08.2025 pod č. K040574. Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu z LV číslo XXX vyhotoveného dňa 07.04.2026 pre okres Topoľčany, obec F., kat. územie L. M. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/6 - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“. parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M.; a parc. reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M. – uznesenie -62, D not 181/2025 – Z 146/2026-8/2026. Z výpisu LV č. XXX vyhotoveného dňa 14.05.2026 pre k. ú. L. M. dňa 29.04.2026 súdu vyplýva, že na spoluvlastníckom podiele žalovaného vo veľkosti 1/6 je vyznačená plomba na základe V-1138/2026 (Kúpna zmluva). Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu LV číslo XXX vyhotoveného dňa 22.06.2026 pre okres Topoľčany, obec F., kat. územie L. M. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1

- rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“. parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M.; - parc. reg. „C“ parc. č. XX/X o výmere 502 m 2 , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. L. M. – uznesenie -62, D not 181/2025 – Z 146/2026-8/2026 je F. D., nar. XX.XX.XXXX. Z úmrtného listu otca žalovaného vyplýva, že otec žalovaného zomrel dňa XX.XX.XXXX. Súd zistil skutočnosť, že žalovaný už nie je vlastníkom zdedenej nehnuteľnosti v rámci posudzovania návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.05.2026, kde súd zistil tento údaj vyplývajúci z verejného registra – z katastra nehnuteľností, ktorý dôkaz súd podľa môže aj bez návrhu vykonať. Súd na pojednávaní konanom dňa 01.06.2026 vyhlásil dokazovanie za skončené. 57. Podstatnou skutočnosťou, na ktorú žalobca v podanej žalobe poukázal a ktorá bola aj preukázaná, je že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXX a to v najskôr vo veľkosti 1/12 v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 15.04.2025 a po dedičskom konaní, ktoré nastalo po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže otec žalovaného zomrel dňa XX.XX.XXXX vo veľkosti 1/6 spoluvlastníckeho podielu a že v prípade nie nepatrného dedenia neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhaného dlhu v zmysle ako zvýraznil a uviedol v podanej žalobe. Z vykonaného dokazovania a časových údajov vyplýva, že majetok – podiel na nehnuteľnosti žalovaný pritom zdedil a nadobudol v krátkom čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 15.04.2025, otec žalovaného zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom už z údajov z katastra nehnuteľností zo dňa 07.04.2026 vyplýva, že žalovaný už nadobudol podiel vo veľkosti 1/6 dedením, pričom majetok sa nadobúda spätne ku dňu smrti poručiteľa. Súd preto aj bez uznesenia o dedičskom konaní, má za preukázaný časový sled a vedel tak posúdiť, že k nadobudnutiu majetku dedením u žalovaného došlo ani necelý rok po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nejedná sa preto ani o dlhú lehotu od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, jedná sa o čas blízky rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení. To, že majetok v podiele 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti žalovaný nadobudol dedením po svojom otcovi je skutočnosť nesporná. 58. Súd má za to, že žalobca tak preukázal tvrdenú existencia nepoctivého zámeru podľa . Súd posúdil ako nespornú skutočnosť to ako už uviedol vyššie, že žalovaný bol (v čase konkurzného konania) vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXX a to v najskôr počas konkurzného konania vo veľkosti 1/12 v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 15.04.2025 a po dedičskom konaní, ktoré nastalo po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže otec žalovaného zomrel dňa XX.XX.XXXX vo veľkosti 1/6 spoluvlastníckeho podielu, súd sa stotožnil s názorom žalobcu o

nepoctivom zámere žalovaného v tom, že nepoctivý zámer plynie z toho, že žalovaný v prípade nie nepatrného dedenia neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhaného dlhu v zmysle . 59. V uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. 60. Ustanovenie obsahuje negatívne vymedzenie poctivého zámeru, naopak vyjadruje pozitívne vymedzenie poctivého zámeru. Uvedené ustanovenie nerieši otázku procesného postupu pri spore, ktorý v prípade návrhu na zrušenie oddlženia vznikne. Procesne sa postupuje podľa pravidiel , kedy žalobca uvádza skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a tieto skutkové tvrdenia je zároveň povinný preukázať konkrétnymi dôkazmi. Preto pokiaľ žalobca podá žalobu, v ktorej tvrdí (uvedie skutkové tvrdenie), že dlžník bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nepoctivý, musí k uvedenému tvrdeniu predložiť také skutkové tvrdenia, z ktorých tento záver vyplýva a zároveň predložiť dôkazy. Prezumpcia nepoctivého zámeru nevyplýva ani zo zákona konkurzného a nie je ani v súlade s pravidlami dokazovania v zmysle . 61. Súd konštatuje, že v ustanovení zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu. Dlžník má podľa uvedeného ustanovenia poctivý zámer okrem iného vtedy, ak v prípade nie nepatrného daru, dedenia alebo výhry zo stávky alebo z hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja veriteľom na splnenie nevymáhateľného dlhu. Súd dáva do pozornosti, že právna úprava účinná od 01.03.2017, ktorá sa vzťahuje aj na tento prípad, nepozná skúšobné obdobie žalovaných po ich oddlžení, pričom lehota 6 rokov stanovená v ust. nemá charakter skúšobného obdobia dlžníka vo vzťahu k jeho poctivému zámeru, ale ide len o procesnú lehotu určenú pre veriteľa, v ktorej sa môže domáhať zrušenia oddlženia. V tomto prípade žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote. 62. Zákonodarca v ust. zakotvil prípady, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení, získal dedičstvom, či darom alebo výhrou prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné dlhy. Poctivosť zámeru dlžníka ako vnútornej psychickej kategórie dlžníka sa má v súlade so znením ust. skúmať pri oddlžení, teda v čase, kedy nadobudlo účinky rozhodnutie súdu o zbavení dlžníka všetkých jeho dlhov, t. j. v tomto prípade 30.04.2025, kedy rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka nadobudlo právoplatnosť. V tomto prípade k prechodu majetku na žalovaného nedošlo tesne pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom, ale po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu dňa 30.04.2025, nakoľko otec žalovaného zomrel až dňa 08.05.2025, pričom následne sa konalo dedičské konanie. Súd zohľadnil tiež to, že žalovaný po smrti otca nadobudol dedičstvo, čím sa stal vlastníkom z 1/12 na 1/6 nehnuteľnosti. Keďže sa jedná o nehnuteľnosť – obydlie, ako uviedol sám žalovaný, že tam býva jeho otec, hodnota sa predpokladá, že nie je len nepatrná, keďže sa jedná o nehnuteľnosti – pozemok a aj stavba – t.j. obývateľný rodinný dom. 63. Súd konštatuje, že žalovaný v konaní neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali, že v konaní o oddlžení poctivý zámer mal. Žalovaný v zozname majetku , ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu síce uviedol, že vlastní 1/12 predmetnej nehnuteľnosti, pričom správca konkurz žalovaného skončil – zrušením konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku, na základe čoho bol konkurz ukončený v zmysle , čo zverejnil správca v OV č. 158/2025 dňa 18.08.2025 pod č. K040574. Správca zverejnil v Obchodnom vestníku výzvu veriteľom na zloženie preddavku na vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia ceny nehnuteľností. Následne bol konkurz zrušený podľa . Avšak skutkové tvrdenia žalovaného, že nemohol s nehnuteľnosťou nakladať na základe ústnej dohody, že dom nadobudne ten, kto otca doopatruje, sa ukázali ako nepravdivé, keďže nakoniec po dedičskom konaní sa jeho spoluvlastnícky podiel zväčšil z 1/12 na 1/6 spoluvlastníckeho podielu, t. j. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol dedením. 64. Súd síce konštatuje, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol tiež to, že pred oddlžením bol vo veľmi zlej životnej a rodinnej situácii, nakoľko sa s manželkou rozvádzal a dostal sa do dlhov, avšak skutočnosťou znejúcou v jeho neprospech je to, že v katastri základe výpisu LV č. XXX pre k. ú. L. M. dňa 29.04.2026 súdu vyplýva, že na spoluvlastníckom podiele žalovaného vo veľkosti 1/6 je vyznačená plomba na základe V-1138/2026 (Kúpna zmluva), pričom z uvedeného záznamu – plomby je zrejmý úmysel vlastníkov nehnuteľnosti vrátane úmyslu žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na inú osobu. Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností z výpisu z LV č. XXX v čase rozhodovania súdu je zrejmé, že žalovaný už nie je vlastníkom podielu 1/6 nehnuteľnosti a celú nehnuteľnosť v podiele 1/1 vlastní osoba F. D., nar. XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy V 1138/2026-30/2026. 65. Súd tak už len na základe vyznačenej plomby mal za preukázané, že žalovaný realizuje úkony na zmenšenie jeho majetku, a to predložením výpisu z LV. č. XXX zo dňa 29.04.2026. Na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území L. M., obec F., okres Topoľčany bola na základe kúpnej zmluvy vyznačená plomba a viedlo sa vkladové konanie o zápis vlastníckeho práva č. V-1138/2026. Žalovaný teda realizoval úkony, ktorými mal úmysel zbaviť sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú získal dedením po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a to jej predajom tretej osobe, bez toho, aby ju čo i len v časti ponúkol svojim neuspokojeným veriteľom. 66. V rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ) bolo opakovane konštatované, že zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb v IV. časti bolo priaznivé riešenie sociálnoekonomických problémov dlžníkov, ktorí majú málo majetku, nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, zákonodarca dal možnosť domáhať sa v sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, pričom dôkazné bremeno v takomto spore znáša žalobca (veriteľ). Skutočnosť, že v spore o zrušenie oddlženia má dôkazné bremeno veriteľ, vyplýva z obsahu zákonného ustanovenia , v ktorom zákonodarca výslovne uviedol, že veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením dlžníka, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v prípade, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno v spore o zrušení oddlženia preto spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento nepoctivý zámer musí preukázať, pričom kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. Záver konajúceho súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia nesledoval dlžník poctivý zámer, je tak z hľadiska časových súvislostí výsledkom hodnotenia konania a správania sa dlžníka zo strany súdu pri oddlžení. 67. Keďže žalobca ako rozhodujúcu skutočnosť, ktorou preukazoval nepoctivosť zámeru žalovaného pri oddlžení, uvádzal, že po oddlžení žalovaný nadobudol dedičstvo, bolo pre posúdenie tohto sporu zásadné vyriešenie otázky, v akom časovom horizonte po oddlžení môže dôjsť k dedeniu majetku oddlženým dlžníkom, aby to malo relevanciu pre posúdenie poctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení. Čo je nepoctivý zámer dlžníka pri tom zákonodarca vymedzil v ustanovení demonštratívnym spôsobom, keď uvádza osobitné skutkové podstaty nepoctivého zámeru a keďže ide o demonštratívny výpočet, je možné, aby sa veriteľ domáhal zrušenia oddlženia aj z iného dôvodu, teda aj tých, ktoré vyplývajú a contrario z ust. , ako to žiadal aj žalobca v tomto súdnom konaní, pričom však stále platí, že posúdenie, či dlžník nesleduje, resp. nesledoval podaním návrhu na oddlženie nepoctivý zámer vzhľadom na svoje konanie popísané v acontrario, je logicky naviazané na hodnotenie skutočností, ktoré sa stali v určitom časovom rámci pred podaním návrhu, resp. v súvislosti s podaním návrhu na oddlženie. Súd v konaní o zrušenie oddlženia najskôr vyhodnocuje unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne môže vyhodnocovať, či žalovaný preukázal skutočnosti, ktoré žalované právo vylučujú a ktoré sú upravené v (napr. roz. NS SR sp. zn. ). 68. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že najvyššie súdne autority v publikovaných rozhodnutiach neriešili otázku obdobia pri podaní návrhu, resp. otázku obdobia po podaní návrhu v publikovaných a ani v nepublikovaných rozhodnutiach, ktoré súd mal možnosť objektívne dohľadať, odpoveď na túto otázku nepodáva ani odborný doktrinálny výklad a rovnako zodpovedanie tejto otázky nemožno vyvodiť ani z dôvodovej správy k , ktorým s účinnosťou od 01.03.2017 došlo k zásadnej zmene inštitútu oddlženia. 69. Jedinou lehotou, ktorú normuje zákonodarca v súvislosti s konaním o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, je lehota v ustanovení veta prvá , podľa ktorého veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu. Táto lehota je však aj podľa názoru súdu ustanovená na uplatnenie žaloby dotknutého veriteľa na zrušenie oddlženia, a preto ju nie je možné stotožňovať s časovým obdobím pre hodnotenie poctivého, resp. nepoctivého zámeru dlžníka pri oddlžení. 70. Zo samotného jazykového výkladu pojmu poctivý, resp. nepoctivý zámer je možné vyvodiť, že obsahuje objektívnu dobrú vieru ako mravnú kategóriu, ktorú nie je možné presne definovať či stanoviť

jej obsah, a preto sú súdy v konaní o žalobe žalobcu o zrušenie oddlženia povinné skúmať, či žalobcom namietané správanie dlžníka po oddlžení z materiálnej stránky napĺňa obsah pojmu nepoctivý zámer. 71. Súd zdôrazňuje, že aj podľa rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít pri hodnotení poctivosti zámeru dlžníka je potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka (napr. roz. NS SR sp. zn. ). Nájsť hranicu pre posúdenie, či zo strany dlžníka išlo o využitie inštitútu oddlženie s nepoctivým zámerom je totiž v niektorých situáciách obtiažne aj z pohľadu konajúceho súdu, pretože ústredným pojmom, od ktorého sa odvíja možnosť dlžníka prijímať dobrodenie zákonnej úpravy oddlženia, je poctivý zámer dlžníka ako mravná kategória, ktorú nie je možné presne definovať či stanoviť jej obsah. Preto právne normy obsahujúce pojem poctivý zámer sú právnymi normami s tzv. neurčitou hypotézou, pri ktorej je práve na uvážení súdu, aby jej obsah vymedzil vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu a preto je súd toho názoru, že práve v tomto type konania sa právne posúdenie veci zo strany konajúcich súdov nemôže obmedziť len na mechanickú aplikáciu zákonných ustanovení, ale súd musí v každom jednotlivom spore uplatniť individuálny prístup (napr. roz. NS SR sp. zn. ). 72. Posudzovanie poctivosti zámeru dlžníka je v každej veci individuálne a závislé na všetkých okolnostiach konkrétneho prípadu, a to i vo väzbe na následné kroky a správanie dlžníka smerom k náprave jeho nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá ho viedla k využitiu inštitútu oddlženia. Práve z obsahového vymedzenia ustanovenia totiž vyplýva, že nie je vylúčené ani to, aby sa dlžníkove kroky po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zohľadnili v konaní o zrušení jeho oddlženia, teda aby súd zohľadnil aj prípadnú nápravu dlžníka a jeho životnej situácie, keď priamo v tomto ustanovení je uvedené i to, že dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 73. Súd uvádza, že žalovaný síce v zozname majetku uviedol, že vlastní danú nehnuteľnosť vo veľkosti 1/12, nezatajil ju, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že následne po nadobudnutí dedičstva po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu vo veľkosti na 1/6 podielu nehnuteľnosti, túto neponúkol ani v časti svojim veriteľom, ale podnikol kroky na jej predaj. Aj na pojednávaní túto skutočnosť nepoprel, uviedol, že dal podpisové právo sestre ohľadom dedičstva. Žalovaný tak naplnil skutkovú podstatu , keď v prípade nie nepatrného dedenia neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. 74. Súd presadzujúc zámer zákonodarcu zastáva názor, že oddlženie si zaslúži výlučne poctivý dlžník, ktorým je v zmysle i dlžník, ktorý úplne a pravdivo informuje insolvenčného správcu o svojich pomeroch, poskytne v relevantnom čase všetok svoj majetok na úhradu svojich dlhov a následne sa po ukončení konkurzu úspešne začlení do spoločnosti, pre ktorú je prínosom. V súčasnosti je žalovaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, pričom k začleneniu do spoločnosti doposiaľ nedošlo. 75. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v , pričom tento dôvod bol vykonaným dokazovaním preukázaný. Takejto žalobe bolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý ho uniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle , keďže dôkazné bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno uniesol, súd žalobe vyhovel. 76. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 77. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 78. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 79. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle podľa zásady úspešnosti v spore. Žalobca bol v konaní úspešný, keďže súd žalobe vyhovel, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania ( a ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.