Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-27-2026.pdf
PDF · 130.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/27/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci navrhovateľky – manželky (matky): A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E. F. XXXX/X, G., zastúpená splnomocnenkyňou: Mgr. Iveta Vajdová, advokátka, sídlo: Bárdošova 2939/25, Bratislava, a manžela (otca): B. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. XXXX/XX, H. I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Beata Swanová, advokátka, sídlo: Šoltésovej 22, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, G., zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, o odvolaní otca a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 53P/42/2024-562 zo dňa 4. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že znie:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou J. každý prvý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý druhý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 11:00 hod. do nasledujúcej soboty do 11:00 hod.,
s tým, že matka maloletú J. odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a otec odovzdá maloletú J. matke v mieste bydliska matky.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. v napadnutej časti letných školských prázdnin m e n í tak, že znie:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou J. počas letných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku, od 01.07. od 17:00 hod. do 14.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od 17:00 hod. do 14.08. do 17:00 hod.; a v každom nepárnom kalendárnom roku od 15.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 15.08. od 17:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod.,
s tým, že matka maloletú J. odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a otec odovzdá maloletú J. matke v mieste bydliska matky.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Pezinok, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol, výrokom II. maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. oprávnil oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výrokom IV. oprávnil
otca stýkať sa s maloletou nasledovne: každý prvý párny kalendárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., každý druhý párny kalendárny týždeň v mesiaci od soboty od 11:00 hod. do nasledujúcej soboty do 11:00 hod., s tým že matka maloletú odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky, výrokom V. určil, že počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky je otec oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne: počas letných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 01.07. od 16:00 hod. do 14.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod do 14.08. do 16:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 15.07 od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a od 15.08. od 16:00 hod do 29.08. do 16:00 hod., počas Vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 30.12. do 11:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. príslušného kalendárneho roku od 11:00 hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 11:00 hod., počas jarných prázdnin určených pre G. kraj každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin od 16:00 hod. do nasledujúcej soboty do 16:00 hod., počas Veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 16:00 hod. do utorka nasledujúceho bezprostredne po Veľkonočnom pondelku do 11:00 hod., vždy s tým, že matka maloletú odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky, pričom úprava styku počas sviatkov a školských prázdnin predchádza úprave bežného styku,- výrokom VI. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva; výrokom VII. návrh v časti úpravy zročného výživného zamietol; výrokom VIII. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) a čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, čl. 3 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, § 18, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 3, 5 a 6, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 2 ods. 1, čl. 11 ods. 2, § 52, § 92 a § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 11 a § 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 155 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a vecne odôvodnil tým, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom hlavnou príčinou rozvratu bolo konfliktné prostredie v domácnosti, a tiež skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom obaja odmietli obnoviť manželské spolužitie. Súd prvej inštancie mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť starostlivosť o maloletú, dokážu ju vychovávať a obaja majú o osobnú starostlivosť o ňu záujem. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nepovažoval za vhodné ani za riešenie v záujme dieťaťa, a to najmä z dôvodu, že medzi rodičmi je prítomný výrazný konflikt, nedokážu adekvátne komunikovať, nespolupracujú a vzdialenosť medzi ich bydliskami (H. I. a G.) neumožňuje efektívne vykonávanie striedavej starostlivosti. Súd prvej inštancie preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na to, že matka doteraz prioritne zabezpečovala starostlivosť, maloletá je zvyknutá na tento režim a vzhľadom na to, že matka bola v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vysokom štádiu tehotenstva, bude mať po pôrode dostatočný časový priestor na zabezpečenie stálej osobnej starostlivosti. Oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom, keďže nezistil žiadne skutočnosti na obmedzenie tohto oprávnenia. Pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z doterajšej praxe a upravil ho vo forme rozšíreného styku tak, aby mala maloletá zabezpečený dostatočný čas na rozvoj vzťahu s otcom, pričom odovzdávanie a preberanie dieťaťa určil v mieste bydliska preberajúceho rodiča o 11:00 hod.. Upravil aj styk počas sviatkov a prázdnin, pričom napríklad pri Vianociach neprihliadol na otcovu argumentáciu o španielskych zvyklostiach, ale vychádzal zo slovenského kultúrneho prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Pri posudzovaní starostlivosti a styku zdôraznil, že matka svojvoľne a bez súhlasu otca zmenila bydlisko maloletej presťahovaním do G., čím autoritatívne zasiahla do jeho rodičovských oprávnení. V otázke určenia vyživovacej povinnosti vychádzal z čistého mesačného príjmu matky vo výške cca 1 705,56 eur (z hrubého príjmu 2 159,30 eur), po ktorom nasledovala práceneschopnosť, a z čistého mesačného príjmu otca vo výške cca 2 397,23 eur. Pri posudzovaní výdavkov matky zohľadnil nájomné s energiami vo výške 550 eur (kde podiel maloletej predstavuje cca 183 eur, keďže matka žije s partnerom) a stravu v škôlke vo výške 4,80 eur na deň. Z celkových matkou tvrdených nákladov na maloletú vo výške cca 648,91 eur vylúčil ako nevyhnutné výdavky šetriaci účet (30 eur) a životné poistenie (11,91 eur), a tak odôvodnené výdavky matky na maloletú presne ustálil na sumu cca 607 eur mesačne. Na strane otca súd prvej inštancie z jeho celkových tvrdených výdavkov na domácnosť uznal za nevyhnutné výdavky (elektrina, voda, žumpa, odpad, daň z nehnuteľnosti, pohonné hmoty, potraviny, drogéria, lekári) sumu cca 670 eur mesačne, pričom splácanie hypotéky na spoločnú nehnuteľnosť a
údržbu auta nepovažoval za výdavky účelné pre posudzovanie vyživovacej povinnosti. Výdavky otca na maloletú v čase jeho starostlivosti (zložené zo súkromnej škôlky vo výške 500 eur a obedov 7,40 eur na deň) ustálil na cca 551,80 eur mesačne. Pri samotnom výpočte výživného vychádzal z tabuľkového výživného, ktoré by pri 18 % z príjmu otca (cca 2 397 eur) predstavovalo sumu cca 430 eur. Súd však túto sumu ponížil na základe toho, že otec má maloletú v starostlivosti približne 40 % času v mesiaci (cca 11 dní za 28 dní), čo by pri 60 % podiele matky predstavovalo výživné vo výške 258 eur (60 % zo 430 eur). Túto sumu ďalej upravil a zohľadnil cestovné náklady otca vo výške cca 70 eur mesačne (presne vypočítané pre 4 cesty mesačne, spolu 732 km, pri priemernej spotrebe 6 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,480 eur/l), ktoré otcovi vznikajú vyslovene v dôsledku toho, že matka bez jeho súhlasu presťahovala dieťa do G.. Na základe týchto výpočtov a špecifickej situácie ohľadom dvoch súkromných škôlok a zvýšených nákladov určil konečné výživné vo výške 150 eur mesačne. Návrh matky na určenie zročného výživného odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva zamietol ako nedôvodný, pretože s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené len konanie o úprave pomerov na čas po rozvode. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže obaja rovnakou mierou prispeli k potrebe autoritatívneho rozhodnutia súdu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov o úprave styku (výrok IV. a výrok V.) podal odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku pre nesprávne alebo neúplné zistenie skutočného stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že pri bežnom styku bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý prvý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý druhý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od soboty predchádzajúceho nepárneho týždňa od 11:00 hod. do soboty párneho týždňa do 11:00 hod., pričom odovzdávanie a preberanie ostane v mieste bydliska rodičov. Súčasne navrhol, aby sa úprava styku počas letných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku zmenila tak, že otec bude s maloletou od 15.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a následne od 15.08. od 16:00 hod. až do 31.08. do 16:00 hod. Namietal, že súd pri úprave bežného styku nesprávne použil formuláciu „v mesiaci“ namiesto navrhovanej konštrukcie „v kalendárnom roku“, čím nezohľadnil mesiace, ktoré majú tri párne týždne (napríklad apríl 2026). Pri doslovnej aplikácii tohto výroku by otec nemal právo styku počas tretieho párneho týždňa v takomto mesiaci, čím by sa narušil striedavý harmonogram. Namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu pri úprave letných prázdnin, kde súd bez podrobnejšieho zdôvodnenia nevyhovel jeho návrhu na rovnomerné trávenie času a v nepárnom roku ukončil jeho styk v auguste už 29.08. Upozornil na to, že dňa 30.08. má narodeniny, na čo počas konania konštantne poukazoval, a súčasná úprava by dcéru obrala o možnosť osláviť s ním tieto narodeniny každý druhý rok. Ďalej namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že jeho návrh na úpravu letných prázdnin bol prednesený v rámci záverečnej reči jeho právnej zástupkyne, ktorá však nebola zaprotokolovaná do zápisnice z pojednávania, pričom jej obsah je zachytený len v zvukovej nahrávke z pojednávania. V dôsledku tohto postupu absentuje v odôvodnení rozsudku nielen samotný návrh otca, ale aj riadne odôvodnenie súdu, prečo tomuto návrhu nevyhovel. Zároveň otec v súvislosti s letnými prázdninami v nepárnom kalendárnom roku matematicky poukázal na vzniknutý nepomer, keďže napadnutým rozhodnutím súdu by mal v mesiaci júl právo styku v rozsahu 16 dní, kým v mesiaci august iba v rozsahu 13 dní, čo priamo popiera jeho požiadavku na rovnocenné a rovnomerné trávenie letných prázdnin s oboma rodičmi. Voči ostatným výrokom napadnutého rozsudku odvolanie nepodal.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov o úprave styku (výrok IV. a výrok V.) podala odvolanie aj matka maloletej s tým, že podanie je zároveň aj vyjadrením k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že pri bežnom styku bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý prvý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý druhý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od soboty predchádzajúceho nepárneho týždňa od 11:00 hod. do soboty párneho týždňa do 11:00 hod.. Súčasne navrhla, aby sa úprava styku počas letných školských prázdnin zmenila tak, že čas odovzdávania a preberania maloletej stanovený na 16:00 hod. sa vo všetkých letných prázdninových intervaloch posunie na 17:00 hod., pričom akceptovala otcov návrh na predĺženie styku v nepárnom kalendárnom roku až do 31.08. do 17:00 hod.. Namietala, že stanovený čas odovzdávania maloletej v pracovných dňoch narúša denný režim v predškolskom zariadení, keďže maloletá má v škôlke do 14:30 hod. odpočinok a medzi 14:30 hod. a 15:00 hod. má olovrant, pričom vhodnejšou a prijateľnejšou hodinou na odovzdávanie je práve 17:00 hod.. Vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasila s tým, že formulácia o „párnych týždňoch v mesiaci“ je terminologicky nepresná, nemá oporu v kalendárnej praxi a spôsobuje nejednoznačnosť v
mesiacoch s tromi párnymi týždňami, a preto nemala námietky voči jej spresneniu na „v kalendárnom roku“. K otcovej požiadavke na rozšírenie prázdninového styku z dôvodu jeho narodenín namietala, že takáto požiadavka má čisto subjektívny charakter, nie je odvolacím dôvodom podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a nespĺňa požiadavku najlepšieho záujmu dieťaťa, avšak výlučne v záujme predchádzania budúcim nezhodám s touto zmenou súhlasila. Ďalej namietala procesné pochybenia a nesprávne právne úvahy súdu prvej inštancie, ktorému vytkla prísne formalistický prístup na úkor materiálneho posúdenia veci zameraného na ochranu práv dieťaťa. Vytkla súdu, že v odôvodnení (bod 54) neprípustne oprel svoje závery o § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako o procesné kritérium prípustnosti dôkazov a odmietol vykonať dôkazy bez aplikácie testu proporcionality, čím konal v rozpore so základnými princípmi dokazovania podľa Civilného mimosporového poriadku. Taktiež namietala, že súd (bod 68) formalisticky nepriznal výživné od podania návrhu na rozvod manželstva výlučne z dôvodu procesnej kvalifikácie, hoci matka túto otázku riešila už v samotnom návrhu aj počas konania, čím súd podľa nej opomenul materiálne posúdenie vyživovacej povinnosti a uprednostnil procesnú formu pred najlepším záujmom dieťaťa a zásadou hospodárnosti konania.
5. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca, rovnako ako aj v osobitnom vyjadrení k odvolaniu matky, uviedol, že prvostupňový súd dostatočne preskúmal pomery na strane rodičov, a preto navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť v celom rozsahu.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že berie na vedomie návrhy matky na úpravu času odovzdávania maloletej. Poukázal na to, že matka vo svojom odvolaní súhlasila so zmenou úpravy styku počas letných prázdnin, ktorú napadol otec, konkrétne s predĺžením styku v nepárnom roku až do 31.08.. Otec ďalej uviedol, že nakoľko maloletá potrebuje dodržiavať popoludňajší odpočinok aj v dňoch, kedy ju má priviezť späť k matke do G., matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súhlasila s posunom času odovzdávania na 17:00 hod. nielen pri začiatku styku (v stredu), ale aj pri jeho ukončení (v nedeľu). Súčasne potvrdil, že obaja rodičia súhlasili so zmenou úpravy bežného styku z formulácie „v kalendárnom mesiaci“ na „v kalendárnom roku“, nakoľko takáto úprava lepšie zodpovedá zamýšľanému striedaniu týždňov. Keďže rodičia ohľadom sporných bodov uzatvorili dohodu, ktorá rieši námietky z odvolania otca aj z odvolania matky, otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zmysle tejto dohody rodičov a príslušné výroky nahradil novým znením. Pri bežnom styku navrhol schváliť dohodu, podľa ktorej bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý prvý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý druhý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 11:00 hod. do nasledujúcej soboty do 11:00 hod., s miestom odovzdávania v bydliskách rodičov. V časti letných prázdnin navrhol upraviť styk tak, že otec bude s maloletou v párnom kalendárnom roku od 01.07. od 17:00 hod. do 14.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od 17:00 hod. do 14.08. do 17:00 hod., a v nepárnom kalendárnom roku od 15.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 15.08. od 17:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod..
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku) po zistení, že odvolania boli podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) oprávnenými osobami – otcom aj matkou maloletých (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že otec aj matka použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V. je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V., ktorými upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou nasledovne:
- každý prvý párny kalendárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.,
- každý druhý párny kalendárny týždeň v mesiaci od soboty od 11:00 hod. do nasledujúcej soboty do 11:00 hod., s tým že matka maloletú odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky;
- počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky:
- počas letných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 01.07. od 16:00 hod. do 14.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod do 14.08. do 16:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 15.07 od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a od 15.08. od 16:00 hod do 29.08. do 16:00 hod.,
- počas Vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 30.12. do 11:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. príslušného kalendárneho roku od 11:00 hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 11:00 hod.,
- počas jarných prázdnin určených pre G. kraj každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin od 16:00 hod. do nasledujúcej soboty do 16:00 hod.,
- počas Veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 16:00 hod. do utorka nasledujúceho bezprostredne po Veľkonočnom pondelku do 11:00 hod., vždy s tým, že matka maloletú odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky, pričom úprava styku počas sviatkov a školských prázdnin predchádza úprave bežného styku.
9. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie považoval v podstatnom rozsahu za dostatočné, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie dôvodnosti návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Na základe skutkových zistení súdu prvej inštancie a po zohľadnení odvolacej argumentácie oboch rodičov však odvolací súd dospel k čiastočne odlišnému právnemu posúdeniu primeraného rozsahu a časového usporiadania styku otca s maloletou.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.(1) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.(2)
14. Maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, zostáva nositeľom rodičovských práv a povinností a svoje právo podieľať sa na výchove dieťaťa realizuje predovšetkým prostredníctvom osobného styku s ním. Pri rozhodovaní o úprave styku je súd povinný rešpektovať právo dieťaťa na pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi a prihliadať najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, vek, zdravotný stav, doterajší rozsah styku a denný režim, ako aj na osobné, časové, rodinné
a ekonomické pomery rodičov, ich vzájomný vzťah a vzdialenosť ich bydlísk. Prvoradým hľadiskom je vždy najlepší záujem dieťaťa.
15. Ak sú medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, vytvorené dobré citové väzby, je v záujme dieťaťa upraviť styk v rozsahu umožňujúcom ich zachovanie a prehlbovanie, ako aj primerané výchovné pôsobenie tohto rodiča. Ak sa rodičia na úprave styku nedohodnú, rozhodne o jeho rozsahu súd.
16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V., ktorými bol upravený bežný styk otca s maloletou J., ako aj jeho styk s maloletou počas sviatkov a školských prázdnin, a dospel k záveru, že odvolania oboch rodičov sú čiastočne dôvodné, pretože na základe súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu bolo potrebné rozsah a časové usporiadanie styku posúdiť čiastočne odlišne.
17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej prestali žiť v spoločnej domácnosti v októbri 2024, keď sa matka spolu s maloletou odsťahovala, a odvtedy zabezpečovali výkon rodičovských práv a povinností k maloletej oddelene. Ich vzájomná komunikácia bola komplikovaná a pri odovzdávaní maloletej dochádzalo k nezhodám a meškaniu. Rodičia počas konania pred súdom prvej inštancie dospeli k čiastočnej dočasnej dohode o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o výkone styku otca s maloletou. Styk sa následne realizoval v súlade s touto dohodou aj s prenocovaním maloletej u otca. Prešetrením pomerov v domácnostiach oboch rodičov neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú, obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečovanie jej potrieb.
18. Súd prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku správne vychádzal zo zistenia, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je za daného stavu v záujme maloletej, najmä vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, ich nedostatočnú schopnosť komunikovať a spolupracovať pri výkone rodičovských práv a povinností, ako aj vzhľadom na vzdialenosť medzi ich bydliskami. Správne preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a vychádzal z potreby zachovať maloletej pravidelný a dostatočne intenzívny kontakt s otcom. Z odôvodnenia odvolaním napadnutej časti rozsudku zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú, maloletá má vytvorené citové väzby k obom rodičom a počas konania sa styk otca s maloletou realizoval podľa dočasnej dohody rodičov, vrátane prenocovania maloletej u otca.
19. Súd prvej inštancie tiež správne dospel k záveru, že ponechanie styku na dohodu rodičov neprichádza do úvahy, keďže medzi rodičmi pretrváva konflikt a ich komunikácia nedosahuje mieru potrebnú na pružné a bezkonfliktné zabezpečovanie výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd sa preto stotožňuje aj so záverom, že úprava styku musí byť jednoznačná, predvídateľná a vykonateľná, a to nielen vo vzťahu k rodičom, ale predovšetkým z hľadiska zachovania stability režimu maloletej. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že styk počas sviatkov a školských prázdnin je potrebné upraviť osobitne, keďže ide o obdobia s odlišným režimom dieťaťa, ktoré si vyžadujú samostatnú úpravu s prednosťou pred bežným stykom.
20. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou otca, podľa ktorej formulácia výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie v časti „každý prvý párny kalendárny týždeň v mesiaci“ a „každý druhý párny kalendárny týždeň v mesiaci“ nie je dostatočne určitá a nezodpovedá spôsobu označovania kalendárnych týždňov. Kalendárne týždne sa číslujú v rámci kalendárneho roka, pričom jednotlivý kalendárny mesiac môže zahŕňať aj tri párne kalendárne týždne. Pri doslovnej aplikácii výroku súdu prvej inštancie by preto v takomto mesiaci nebolo jednoznačné, ako má byť styk realizovaný, a mohlo by dôjsť aj k narušeniu stanovenej postupnosti kratšieho a dlhšieho styku. Nešlo pritom iba o jazykovú nepresnosť bez praktického významu. Výrok upravujúci styk rodiča s maloletým dieťaťom musí byť určitý a vykonateľný bez potreby dodatočného výkladu alebo dohody rodičov. Vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi a nedostatočnú úroveň ich komunikácie by ponechanie uvedenej nejednoznačnosti mohlo viesť k ďalším sporom pri realizácii styku. Odvolací súd preto výrok IV. v tejto časti zmenil tak, že bežný styk naviazal na prvý a druhý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku a do výroku premietol znenie navrhnuté otcom v jeho poslednom procesnom stanovisku v odvolacom konaní.
21. Odvolací súd prihliadol aj na stanovisko matky, ktorá v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pojem párneho týždňa v mesiaci nezodpovedá spôsobu číslovania kalendárnych týždňov a že rodičia počas konania realizovali styk podľa poradových čísiel párnych týždňov v kalendárnom roku. Matka proti takémuto spresneniu výroku nenamietala a označila ho za jazykové spresnenie, ktoré nemení rozsah ani frekvenciu styku otca s maloletou. Z procesných stanovísk rodičov tak vyplývala zhoda na potrebe nahradiť pôvodnú formuláciu úpravou viazanou na párne kalendárne týždne v kalendárnom roku. Zmena výroku preto nepredstavuje vytvorenie novej koncepcie styku ani zásah do jeho rozsahu, ale odstránenie nejednoznačnosti jeho časového vymedzenia tak, aby bol výrok určitý a vykonateľný a zabezpečoval maloletej pravidelný a predvídateľný režim styku s otcom.
22. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú aj odvolaciu námietku matky smerujúcu k zmene začiatku styku v stredu zo 16:00 hod. na 17:00 hod. Matka poukázala na denný režim maloletej v materskej škole, podľa ktorého má maloletá do 14:30 hod. odpočinok a následne olovrant. Začiatok styku o 17:00 hod. tento režim zohľadňuje a zároveň nepredstavuje podstatné obmedzenie rozsahu styku otca s maloletou. S takouto zmenou začiatku styku otec vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil, keď navrhol, aby sa styk v prvom párnom kalendárnom týždni začínal v stredu o 17:00 hod.
23. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že nezistil dôvod odchýliť sa od úpravy miesta odovzdávania a preberania maloletej, podľa ktorej matka odovzdá maloletú otcovi v mieste jeho bydliska a otec ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Súd prvej inštancie túto úpravu odôvodnil tým, že ide o dlhodobo nastavený spôsob odovzdávania, ktorý zásadným spôsobom nezvýhodňuje žiadneho z rodičov. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov takto určený spôsob zároveň jednoznačne a rovnomerne rozdeľuje medzi rodičov povinnosť zabezpečiť prepravu maloletej, žiadneho z nich neprimerane nezaťažuje a prispieva k určitosti a vykonateľnosti úpravy styku.
24. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. odvolací súd preskúmal predovšetkým odvolaciu námietku otca týkajúcu sa úpravy letných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku. Otec namietal, že súd prvej inštancie určil druhý letný blok styku od 15. augusta do 29. augusta, hoci navrhoval, aby trval do 31. augusta. Poukázal na to, že pri takto určenej úprave by mal maloletú v júli 16 dní a v auguste iba 13 dní, a zároveň uviedol, že dňa 30. augusta má narodeniny a má záujem stráviť tento deň s maloletou aspoň každý druhý rok. Odvolací súd zohľadnil aj stanovisko matky, ktorá síce požiadavku otca viazanú na jeho narodeniny označila za subjektívnu a uviedla, že úprava styku sa spravidla neviaže na osobné sviatky rodičov, s predĺžením augustového bloku do 31. augusta však súhlasila. Navrhovaná zmena teda zodpovedá zhodnému stanovisku rodičov vyjadrenému v odvolacom konaní.
25. Pri preskúmaní výroku V. odvolací súd zohľadnil aj odvolaciu námietku matky smerujúcu k zmene času začiatku a skončenia styku počas letných prázdnin zo 16:00 hod. na 17:00 hod. Matka túto požiadavku odôvodnila denným režimom maloletej. Určenie jednotného času začiatku a skončenia jednotlivých prázdninových blokov o 17:00 hod. je jednoznačné, prakticky realizovateľné a korešponduje aj s časom odovzdávania maloletej použitým pri ďalších úpravách styku. S navrhovanou zmenou otec vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil. Odvolací súd preto začiatok a skončenie jednotlivých blokov letného styku určil na 17:00 hod.
26. Odvolací súd sa osobitne nezaoberal námietkami matky smerujúcimi proti bodom 54 a 68 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže nesúviseli s preskúmavanými výrokmi IV. a V. o úprave styku.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo základnej koncepcie rozšíreného styku otca s maloletou, z potreby osobitnej úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin, ako aj z potreby jednoznačnej a autoritatívnej úpravy styku vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi. Napadnuté výroky však bolo potrebné zmeniť v časti terminologického a časového vymedzenia bežného styku, v časti začiatku stredajšieho styku, ako aj v časti úpravy letných prázdnin tak, aby boli v súlade so spôsobom označovania kalendárnych týždňov, doterajším nastavením styku, režimom maloletej a požiadavkou určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Vykonané zmeny zároveň zodpovedajú zhodnému stanovisku rodičov vyjadrenému v odvolacom konaní.
28. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
29. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil, a každý z účastníkov si preto znáša svoje trovy sám. Civilný mimosporový poriadok síce pripúšťa výnimky z uvedenej zásady, v prejednávanej veci však nebol zistený žiaden dôvod odôvodňujúci ich uplatnenie. Odvolací súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.
30. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).