Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-19-2026.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/19/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Matúša Tarcalu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.07.2026, v trestnej veci odsúdenej A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 12.03.2026, sp. zn. 8T/87/2020, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdenej A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad napadnutým uznesením podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona rozhodol, že odsúdená A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/87/2020-561 z 01.03.2021, právoplatným 13.03.2021, neosvedčila a nariadil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Na výkon trestu odsúdenú podľa § 52 ods. 5 Tr. zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Prvostupňový súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdená v skúšobnej dobe neviedla riadny život, keď sa dopustila úmyselnej trestnej činnosti v oblasti zneužívania návykových látok a ani ochranné liečenie uložené v tomto konaní preukázateľne neplní svoj účel, pričom odsúdená zároveň nedodržiavala podmienky probačného dohľadu, najmä uložené primerané povinnosti a obmedzenia.
Proti uzneseniu podala bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sťažnosť odsúdená. V písomných dôvodoch ňou podanej sťažnosti uviedla, že si uvedomuje svoje chyby a svoju zodpovednosť a mrzí ju, že počas skúšobnej doby zlyhala. Ochranné liečenie, ktoré bolo predmetom rozhodnutia, ale pôvodne navrhla jej mama v rámci súdneho konania, no neskôr sa po vzájomnej dohode zhodli na tom, že v danom období nie je potrebné, aby ho absolvovala. Približne o 4 mesiace na to bola kontaktovaná na nastúpenie liečenia, no keďže v tom čase nastupovala do zamestnania a s mamou naďalej boli dohodnuté, že liečenie nie je potrebné, nenastúpila naň. Nešlo teda o nezáujem o nápravu a úmysel ignorovať uložené povinnosti, no uvedomuje si, že to mala riešiť zodpovednejšie a aktívnejšie komunikovať so súdom a príslušnými orgánmi. Od svojho posledného zlyhania sa ale snaží viesť riadny život, abstinuje, pravidelne navštevuje psychiatra a spolupracuje pri liečbe, o čom svedči aktuálna psychiatrická správa. Ďalej uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí, ktoré sú na ňu veľmi naviazané a ktoré sú v poslednom období veľmi často choré a vyžadujú si jej celodennú starostlivosť, kvôli čomu aj musela ukončiť svoje zamestnanie. K tomu pripojila aj kópie zdravotných kariet detí. Konštatovala, že otec detí pracuje a zabezpečuje rodinu po finančnej stránke, no pracuje často na dlhé pracovné zmeny, niekedy aj mimo domova a je pre neho veľmi náročné zvládať aj zamestnanie a aj každodennú starostlivosť o deti súčasne. Rovnako sa v tom smere nemôžu spoľahnúť na zvyšok rodiny, keďže jej mama podniká a pracuje a je veľmi vyťažená, jej stará mama má
zdravotné obmedzenia, matka otca detí pracuje a býva v Nitre a otec otca detí s nimi nie je niekoľko rokov v kontakte. Uviedla, že od obdobia, z ktorého vychádzali niektoré podklady pre rozhodnutie súdu, sa rodinné vzťahy stabilizovali a zlepšili, dlh voči svojej mame postupne spláca a snaží sa napraviť všetky následky svojho konania. Odsúdená konštatovala, že najviac sa bojí o svoje deti, ktoré sú ešte malé a trojročné odlúčenie od matky by znamenalo veľmi vážny zásah do ich života. Žiadala, aby sa mohla zúčastniť konania a vyjadriť sa k svojej situácii a aby súd tieto okolnosti pri rozhodovaní zvážil.
Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Odsúdená bola trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 01.03.2021, sp. zn. 8T/87/2020, uznaná vinnou zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 12.30 hod do 15.30 hod dňa 16.6.2020 v byte č. 6, na adrese C. D. E., F. C. G. X., získala od nestotožnenej osoby, kryštalickú látku položenú na zaváraninovom viečku časť ihneď užila a zvyšok si presýpala do plastového vrecka čiernej farby s logom listu marihuany a odložila si ho do svojho kabáta uložený v skrini, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2020/1459 išlo o kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 3,7 g (3 700 mg), s priemernou koncentráciou 80,3 percent metamfetamínu, s obsahom 2971 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 74 bežných dávok drogy, pričom táto látka je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta) a je zaradená do II. skupiny omamných látok v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde obvinená A. B. prechovávala túto látku v byte č. X, na adrese C. D. E., F. C. G. X.
Bol jej za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú súd ustanovil v trvaní 4 (štyroch) rokov. Súčasne jej bol uložený podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona zákaz požívania návykových látok v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň jej súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Trestný rozkaz nadobudol vo vzťahu k odsúdenej právoplatnosť dňa 13.03.2021, a tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom podľa citovaného § 51 ods. 2 Tr. zákona plynula od 14.03.2021 do 14.03.2025.
Po oboznámení sa so sťažnosťou napadnutým uznesením, ako aj obsahom predloženého spisu, krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že odsúdená počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neviedla riadny život a aj porušila uložený zákaz požívania návykových látok v skúšobnej dobe, ktorý bol súčasťou probačného dohľadu. Odsúdená sa totiž počas plynutia skúšobnej doby dopustila prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pretože dňa 24.10.2023, teda v čase plynutia skúšobnej doby, viedla motorové vozidlo pod vplyvom psychotropných látok, konkrétne amfetamínu a metamfetamínu, za čo bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T/77/2024, zo dňa 07.01.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2025.
Po uplynutí skúšobnej doby prvostupňový súd v rámci rozhodovania o tom, či sa odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom osvedčila, na verejnom zasadnutí dňa 24.04.2025 vypočul odsúdenú, ktorá uviedla, že išlo o jedno zlyhanie, ktoré bolo pre ňu veľkým ponaučením a už žije usporiadaným životom, dochádza pravidelne k probačnému a mediačnému úradníkovi a aj k psychiatrovi na dobrovoľné testovanie a je ochotná podstúpiť nejakú liečbu.
Dňa 20.10.2025, t.j. pol roka po uvedenom výsluchu odsúdenej, bol súdu doručený list od matky odsúdenej H. I., v ktorom táto oznámila súdu, že jej dcéra (odsúdená) neprestala s užívaním drog, ukradla z jej domácnosti väčší obnos peňazí a rodinné zlato, čo odôvodnila tým, že bola pod vplyvom drog. Následne po tomto čine nastala u odsúdenej pozitívna zmena, začala sa zaujímať o deti, domácnosť a rodinu, navštívila psychiatra a dobrovoľne požiadala o liečenie, a preto ona obvinenie voči nej stiahla. Avšak po tomto rozhodnutí sa dcéra znova vrátila do starých koľají, znova začala odchádzať od detí, a preto chce, aby sa dcéra išla liečiť a aby sa vrátila k rodine.
Na ďalšom verejnom zasadnutí konanom za účelom rozhodovania o osvedčení alebo nesvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe dňa 21.10.2025 odsúdená potvrdila okolnosti uvádzané jej matkou v uvedenom liste, pripustila, že ohľadom drog vie byť aj čistá, že pervitín berie len sporadicky a nie je závislá. Na záver uviedla, že sa chce ísť liečiť na Prednú Horu a pôjde za J. K., aby jej dal odporučenie.
Psychiater J. L. K. na výzvu súdu oznámil, že s odsúdenou má nekvalitnú prácu, odsúdená porušuje abstinenciu a dňa 27.10.2025 mu oznámila, že si osobne vytelefonuje termín nástupu na Prednú Horu. U odsúdenej skonštatoval neschopnosť trvalejšej abstinencie.
Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd správne dospel k záveru, že odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, nakoľko sa v tejto dopustila úmyselného trestného činu, a to opäť trestného činu súvisiaceho s užívaním omamných a psychotropných látok. Súčasne s tým porušila aj podmienky probačného dohľadu, keď porušila uložený zákaz požívania návykových látok v skúšobnej dobe, ktorý bol súčasťou probačného dohľadu. Okrem toho sa v skúšobnej dobe dopustila aj 6 priestupkov na úseku dopravy, ktoré síce až na priestupok spáchaný dňa 22.04.2022 (kedy jej za prekročenie rýchlosti bola udelená pokuta vo výške 300,- eur) nie sú vyššej závažnosti a ani druhovo obdobného charakteru ako trestný čin, za ktorý bola odsúdená a plynula jej skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, avšak ich množstvo svedčí o tendencii odsúdenej dopúšťať sa protiprávnej činnosti, resp. o jej ľahostajnosti k dodržiavaniu právnych noriem. Z vyjadrenia odsúdenej o tom, že vie byť aj čistá, že pervitín berie len sporadicky a nie je na ňom závislá, vyplýva to, že odsúdená svoj problém s návykovými látkami zľahčovala. Už aj „sporadické“ užívanie návykových látok je porušením uloženého zákazu.
Ohľadom ostatných okolností, ktoré sa mali diať po uplynutí skúšobnej doby (t.j. po 14.03.2025) a ohľadom ktorých prvostupňový súd vykonával dokazovanie, krajský súd uvádza, že predmetom posudzovania správania sa odsúdenej pri rozhodovaní o jej osvedčení alebo neosvedčení je skúšobná doba, t.j. v tomto prípade obdobie od 14.03.2021 do 14.03.2025. Uvedené okolnosti, ktoré sa udiali po 14.03.2025 možno považovať len za dôkaz toho, že odsúdená sa v skúšobnej dobe nepoučila a popierajú odsúdenou konštatované „jedno zlyhanie“. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že poučenie sa proklamovala odsúdená už pri svojej výpovedi na verejnom zasadnutí dňa 24.04.2025, kedy vedela,
že predmetom tohto verejného zasadnutia je rozhodovanie o jej osvedčení alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe, a teda vedela, že jej hrozí nariadenie výkonu trestu odňatia slobody. No o pol roka neskôr (20.10.2025) bol súdu doručený list jej matky svedčiaci o opaku (t.j. že odsúdená naďalej užíva návykové látky), ktorého obsah sama odsúdená na verejnom zasadnutí dňa 21.10.2025 potvrdila.
K sťažnostným námietkam odsúdenej krajský súd navyše uvádza, že okolnosť, že odsúdená je matkou maloletých detí, ktoré sú často choré a vyžadujú si jej starostlivosť, nie je dôvodom, pre ktorý by súd pri neosvedčení sa v skúšobnej dobe nemohol (a nemal) rozhodnúť o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Za takýto dôvod nemožno považovať ani tvrdenie, že otec maloletých detí pracuje na dlhé pracovné zmeny a je niekedy aj mimo domova a ani to, že jej matka podniká a je pracovne vyťažená a že matka otca maloletých pracuje a žije v Nitre. Vychádzajúc z písomného vyjadrenia matky odsúdenej H. I., ktorého pravdivosť potvrdila odsúdená na verejnom zasadnutí pred prvostupňovým súdom dňa 21.10.2025, odsúdená po narodení detí neprestala s užívaním drog. Mala okradnúť, svoju matku o väčší obnos peňazí a o rodinné zlato. Aj keď sa jej správanie po nahlásení veci na políciu zlepšilo, navštívila psychiatra a požiadala o liečenie, po stiahnutí trestného oznámenia sa vrátila do starých koľají, stiahla žiadosť o liečenie a znova začala odchádzať od detí. Okrem potvrdenia pravdivosti obsahu písomného vyjadrenia svojej matky odsúdená na uvedenom verejnom zasadnutí vo svojej výpovedi uviedla aj to, že už niekoľko mesiacov nie je s deťmi, pretože je s nimi ich otec. Tieto okolnosti svedčia o tom, že deti aj v minulosti boli dlhodobejšie vychovávané inou osobou, ako je odsúdená.
Odsúdená v podanej sťažnosti tiež uviedla, že liečenie, ktoré bolo predmetom rozhodnutia, pôvodne navrhla jej mama v rámci súdneho konania a neskôr sa po vzájomnej dohode zhodli, že v danom období nie je potrebné, aby ho absolvovala. Keď sa jej asi o 4 mesiace neskôr zo zariadenia ozvali, aby naň nastúpila, bolo to v čase, keď nastupovala do práce a stále bola s mamou dohodnutá, že liečenie nie je potrebné, nenastúpila naň. K tomu krajský súd uvádza, že odsúdenej bolo trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/87/2020 zo dňa 01.03.2021 uložené ochranné potitoxikomanické liečenie ambulantnou a nie ústavnou formou. Pokiaľ teda nenastúpila ňou samou dohodnuté ústavné liečenie, nemožno to považovať za porušenie súdom uloženej povinnosti. Na druhej strane si ale samotná odsúdená musí uvedomiť, že sa tak stalo v čase, keď zrejme ambulantné liečenie neplnilo svoj účel (zo správy psychiatra J. L. K. zo dňa 16.12.2025 vyplýva, že ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie absolvovala s nekvalitnou spoluprácou, porušovaním abstinencie a poslednú kontrolu absolvovala dňa 27.10.2025 s tým, že vtedy vyhlasovala, že si osobne vytelefonuje termín nástupu do OLÚP Predná Hora za účelom absolvovania prititoxikomanickej liečby pre neschopnosť trvalejšej abstinencie). Aby liečba odsúdenej bola účinná, mala by si sama uvedomiť, že liečba je v jej záujme a sama nadobudnúť odhodlanie, že sa liečiť chce a nie argumentovať akousi „dohodou s matkou“.
Pokiaľ odsúdená vo svojej sťažnosti žiadala zúčastniť sa konania a vyjadriť sa k svojej situácii, k tomu krajský súd poznamenáva, že odsúdená mala možnosť osobne svoju situáciu opísať a vyjadriť sa k nej na verejných zasadnutiach pred prvostupňovým súdom, a to dokonca opakovane, čo aj využila. Krajský súd znova pripomína, že rozhodné obdobie, ktoré súd v tomto prípade hodnotil, je obdobie skúšobnej doby (14.03.2021 až 14.03.2025). O sťažnosti odsúdenej rozhodoval krajský súd na neverejnom zasadnutí v súlade s § 301 Tr. poriadku.
V tomto prípade už nebolo možné postupovať podľa druhej vety § 52 ods. 1 Tr. zákona, a teda výnimočne ponechať probačný dohľad v platnosti a súčasne primerane predĺžiť probačný dohľad, uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, pretože takéto rozhodnutie je možné urobiť len počas plynutia skúšobnej doby probačného dohľadu. Skúšobná doba probačného dohľadu už uplynula dňa 14.03.2025.
Vzhľadom na to, že odsúdená v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin, správne súd prvého stupňa odsúdenú v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, preto sťažnosť odsúdenej ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.