Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoCsp-67-2020.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: M. B., G.. XX.X.XXXX, K. Ž. X, C., o zaplatenie 244,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 44Csp/82/2019-76 z 9. apríla 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zamietol žalobu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.3.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 244,17 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávky voči žalovanému. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu vo výške 268,80 eur, ktorá pozostávala z istiny 244,17 eur, z príslušenstva vo výške 24,63 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 244,17 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 244,17 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatnil. Zároveň sa domáhal úhrady úrokov z omeškania od 8.3.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žaloba s prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie boli žalovanému doručené dňa 1.10.2019. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a počas celého konania ostal pasívny.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril dňa 24.12.2005 so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúročný úver vo výške 17.980,- Sk (596,83 eur) na nákup tovaru, ktorý mal splácať 77 mesačnými splátkami vo výške 300,- Sk (9,96 eur). Dňa 20.8.2010 žalobca zmluvu vypovedal pre neplnenie povinnosti zo strany žalovaného splácať úver riadne a včas. Ku dňu 20.8.2010 žalovaný dlhoval nezaplatenú istinu v sume 244,17 eur, ktorá predstavuje žalovanú sumu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernická 5, ako postupníka, ktorá obsahovala prílohu s označením pohľadávky voči žalovanému s výškou dlhu 244,17 eur.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka,. § 2, písm. a) a písm. b), §3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 52 ods. 1 až 4 ,§ 54 a, § 100 ods. 1, §101 OZ a dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 17.980,- Sk (596,83 eur), ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko však žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal ku dňu 20.8.2010, čo mal súd preukázané z prehľadu splátok a úhrad. Ku dňu 20.8.2010 ostala žalovaná suma 244,17 eur titulom istiny, ktorú žalovaný neuhradil.
5. Po citácii § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 101 OZ súd konštatoval, že už na prvý pohľad je zrejmé, že od uzavretia zmluvy a od dohodnutej doby splatnosti pohľadávky postupcu ubehlo do podania žaloby dlhšie časové obdobie, preto sa súd prvej inštancie ako prvou zaoberal otázkou možného premlčania uplatneného peňažného nároku. Premlčacia doba je v tomto prípade trojročná a keďže k vypovedaniu zmluvy došlo ešte dňa 20.8.2010, čo v konaní nebola sporná skutočnosť, je evidentné, že žalovaný nárok bol premlčaný, nakoľko k podaniu žaloby na súd a teda k uplatneniu práva veriteľom došlo až dňa 21.3.2019, teda evidentne dávno po uplynutí lehoty troch rokov.
6. Súd na premlčanie uplatnenej pohľadávky prihliadal z úradnej povinnosti, lebo podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Aj keď zo strany dlžníka nebola námietka premlčania vznesená, súd je povinný na základe citovaného zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 5.12.2018 podľa novely Občianskeho zákonníka č. 343/2018 Zb.) na premlčanie prihliadnuť ex offo, lebo tieto následky oslabenia práva vyplývajú priamo zo zákona.
7. Žalobca už v žalobe poukázal na to, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa 7.2.2018 vo veci vedenej pod sp.zn. PL.ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K tejto námietke súd uviedol, že zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv (podľa § 54a OZ) je práve reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 11/2016 zo dňa 7. februára 2018. Ako to uvádza dôvodová správa k novele Občianskeho zákonníka zák. č. 343/2018 Z.z., inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“. Je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby, alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov. Základným cieľom citovanej právnej úpravy je podľa názoru súdu vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase, a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, a v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
8. Súd prvej inštancie ust. § 54a Občianskeho zákonníka považoval za ústavne konformné, a preto ho aj v predmetnom prípade aplikoval bez potreby iniciovať na Ústavnom súde SR konanie o jeho nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného peňažného nároku.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešný žalovaný síce mal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli z dôvodu jeho pasivity, súd mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu procesnej ekonómie.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s ústavou v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. S poukazom na § 54a, § 879v Občianskeho zákonníka, čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 130 ods. 1 písm. d/, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, § 42 ods. 2 písm. a/ zák. č. 314/2018 Z.z. žalobca zastával názor, že aplikáciou ust. § 54a Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Ust. § 54a Občianskeho zákonníka podľa názoru žalobcu vykazuje obdobný zásah do ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré bolo rozhodnutím ústavného súdu vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR rozhodnutím zo dňa 7.2.2018 pod sp.zn. PL.ÚS 11/2016. S poukazom na odôvodnenie spomínaného nálezu ústavného súdu je potrebné dôjsť k záveru, že obdobne aj ust. § 54a Občianskeho zákonníka je treba považovať za také ustanovenie, ktoré vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. V danom prípade sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (§ 54a Občianskeho zákonníka) s Ústavou SR, preto mal okresný súd postupovať v zmysle § 162 ods. 1 C.s.p., konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR. Pokiaľ tak súd prvej inštancie nepostupoval, znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
13. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.6.2020 o 10,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.6.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
15. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je naplnený.
16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
18. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ na daný prípad aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 879v
Občianskeho zákonníka, ktoré podľa žalobcu spĺňajú znaky protiústavných zákonných ustanovení. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že postupom v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie neprerušil.
19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v platnom znení premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa ust. § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy začaté pred účinnosťou tohto zákona (pred 5.12.2018) sa dokončí podľa doterajších predpisov.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania nároku žalobcu aplikoval vyššie cit. ust. § 54a Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade konanie bolo začaté po účinnosti zákona, ktorý zaviedol toto ustanovenie, teda po 5.12.2018. V danom prípade bola žaloba podaná na súd prvej inštancie dňa 21.3.2019.
22. Správnou aplikáciou ust. § 54a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Na predmetný vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy sa vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je v tomto prípade trojročná a keďže k vypovedaniu zmluvy došlo ešte dňa 20.8.2010, čo v konaní nebola sporná skutočnosť, je evidentné, že žalovaný nárok bol premlčaný, nakoľko k podaniu žaloby na súd a teda k uplatneniu práva veriteľom došlo až dňa 21.3.2019, teda evidentne dávno po uplynutí lehoty troch rokov, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ktorý z dôvodu premlčania nároku žalobcu, žalobu zamietol.
23. Úvahy žalobcu o tom, že súd prvej inštancie mal v danom prípade postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie prerušiť, nakoľko v danom prípade sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky pre vyvolanie konania o súlade ust. § 54a Občianskeho zákonníka s ústavou, odvolací súd nepovažuje za správne.
24. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania.
25. Postup súdu v zmysle vyššie cit. ust. § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je výsledkom procesu tvorby vlastného právneho názoru súdu. Súd konanie preruší len v prípade, pokiaľ sám dospeje k názoru o potrebe vyvolania konania o súlade právnych predpisov s ústavou ústavným súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nemožno mu vytknúť, že konanie neprerušil a o žalobe rozhodol.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).