Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-12-2018.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: N. W.Ľ.F., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom G. M. XXX, A., o zaplatenie 96,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 96,71 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96,71 euro od 07.02.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.01.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 96,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07.02.2015 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 05.11.2014 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, s ročným poistným plateným štvrťročne, pričom poistenie za poistné obdobie sa stalo splatné dňa 06.02.2015. Žalovaná uvedené poistné neuhradila a preto s odkazom na § 9 ods. 1, 2 a 4 a § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), vznikol žalobcovi nárok na poistné do 06.09.2015, spolu v sume 96,71 euro.
3. Žalobca na preukázanie tvrdení predložil so žalobou listinné dôkazy a to: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 05.11.2014 (č. návrhu PZ XXXXXXXXXX) a oznámenie - Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa 09.11.2015.
4. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16C/12/2018-13 zo dňa 16.02.2018, ktorý doručoval žalovanej spolu so žalobou a jej prílohami dňa 19.09.2018, voči ktorému podala žalovaná včas, vecne odôvodnený odpor, na základe čoho súd podľa 267 ods. 3 C.s.p. uznesením č. k. 16C/12/2018-35 zo dňa 12.10.2018, predmetný platobný rozkaz zrušil.
5. Žalovaná v odpore žalobu namietala ako nedôvodnú a na svoju obranu uviedla, že poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2014 nepodpísala a podpis na tejto zmluve (podpis poistníka) nie je podpisom žalovanej a je sfalšovaný. Uviedla, že v poistnej zmluve sú uvedené nepravdivé údaje a to: rodné číslo XXXXXX/XXXX je nesprávne, pretože správne rodné číslo žalovanej je XXXXXX/XXXX;
adresa trvalého bydliska v čase podpísania zmluvy dňa 05.11.2014 a číslo OP sú nesprávne, pretože v tom čase mala žalovaná trvalý pobyt na adrese v Rovinke a číslo OP v tom čase bolo : Y a ani korešpondenčná adresa v poistnej zmluve nie je žalovanej, pretože nikdy takúto adresu nemala.
6. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu listinné dôkazy a to: potvrdenie o pobyte z 28.09.2018 a rodný list žalovanej.
7. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovanej písomne dňa 13.12.2018, pričom uviedol, že argumentáciu žalovanej o tom, že so žalobcom neuzavrela poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a podpis na nej nie je jej považuje žalovaný za účelovú, nakoľko žalovaná nepostupovala v súlade s čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď nijakým spôsobom relevantne nepreukázala svoje tvrdenia a ani nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by jej tvrdenia preukazovali. Naopak žalobca poukázal na to, že spolu so žalobou predložil Poistku ako potvrdenie o uzavretí poistenia v zmysle § 791 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“). Poukázal na to, že v predloženej poistnej zmluve zo dňa 05.11.2014 (ďalej len ,,poistná zmluva“), sa okrem údajov žalovanej nachádza aj jej podpis a žalovaná následne uhradila prvú splátku poistného v zmysle § 792 OZ. Žalobca zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že predmetom poistnej zmluvy je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom na základe tejto zmluvy poistené motorové vozidlo s EČV: A bolo v období od 06.11.2014 do 06.09.2015 poistené výhradne u žalobcu, tzn. nebolo poistené u žiadneho iného poisťovateľa. Z toho vyplýva, že žalovaná uzavrela poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a zároveň uhradila prvú splátku poistného. Preto argumentácia žalovanej uvedená v odpore, spočívajúca v tom, že predmetnú zmluvu neuzavrela, nepodpísala, a preto nemôže byť ani zaviazaná na úhradu dlžného poistného, sa nezakladá na pravde. Tieto tvrdenia žalovanej uvedené v odpore sú preto bezpredmetné, účelové a zjavne obštruktívne a žalobca považuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní za dôvodný a preukázaný.
8. Na preukázanie uvedených tvrdení žalobca predložil ako dôkaz: výpis inkasného účtu a výpis z webovej stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
9. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 12.06.2021 (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas; žalobca dňa 01.06.2021 a žalovaná na adrese skutočného pobytu dňa 12.06.2021 (a aj postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p.). Žalobca podaním z 21.06.2021 ospravedlnil svoju neprítomnosť situáciou v súvislosti ohrozením zdravia ochorením Covid-19 a súhlasil, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu s tým, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Žalovaná sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Súd preto za splnenia procesných podmienok vec prejednal podľa § 180 C.s.p. neprítomnosti strán sporu.
10. Súd pri prejednaní veci vykonal dokazovanie všetkými stranami sporu predloženými dôkazmi (odsek 3., 6. a 8. rozsudku), oboznámil sa s výsledkami šetrenia adresy skutočného pobytu žalovanej prostredníctvom registra obyvateľov SR a polície, pričom ďalšie dokazovanie strany sporu nenavrhovali, vzhľadom k čomu súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok (§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.) na základe nasledovaného skutkového stavu.
11. V konkrétno prípade bolo medzi stranami sporné, že žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poistenia a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 05.11.2014 v písomnej forme poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej poistenie motorového vozidla zn. A. E., EČV: A VIN: H a záväzok žalovanej platiť ročné poistné v sume 165 eur, splatné štvrťročne po 41,25 eur, so začiatkom poistenia dňa 06.11.2014.
12. Ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu súd považoval za nesporné, nakoľko tieto žalovaná v odpore výslovne nepoprela a to, že žalobca listom zo dňa 19.11.2015 oznámil žalovanej, že poistenie na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zaniklo dňa 06.09.2015 z dôvodu neuhradenia poistného a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia podľa § 11 zákon č. 381/2001 Z.z. spolu v sume 96,71 eura v lehote 15 dní na uvedený účet žalobcu.
13. Podľa Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie založené výlučne na zásadách - prejednacej, kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, pričom v zmysle § 185 C.s.p. súd vychádza pri svojom rozhodovaní výlučne z tých dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy), hodnotenie dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade so zásadami formálnej logiky. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej aktivity sú predovšetkým strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1, § 151 a § 153 C.s.p.) a posudzovaní použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku (§ 181 ods. 4 C.s.p.), dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán sporu za vlastné skutkové tvrdenia a ich dôkazné preukázanie v prípade, že sú sporné. Ide o princíp zodpovednosti strán za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v rámci súdneho konania, zakotvenú v Čl. 8 Základných princípov C.s.p.. Inak povedané platí, že nositeľmi procesnej aktivity sú v kontradiktórnom civilnom procese, strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia, tzn. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.) a povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (§ 153 a § 154 C.s.p.), vrátane dôkaznej povinnosti sporných skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.).
18. Táto dôkazná povinnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní, tzv. dôkazné bremeno, spočíva takmer vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (§ 132, § 185 a nasl. CSP). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.
19. Súd vychádzajúc z uvedených princípov, posúdil zistený skutkový stav vychádzajúc z tak nesporných skutočností ako aj z dôkazne preukázaných sporných skutočností, podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) upravujúcich poistné zmluvy (§ 788 OZ), vznik záväzkových vzťahov (§ 488, § 489 a nasl. OZ) a podľa ustanovení osobitného zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
20. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
23. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
26. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
27. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
28. Vzhľadom na preukázaný skutkový stav vykonaným dokazovaním a citované ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu písomnej poistnej zmluvy dňa 05.11.2014, na základe čoho vznikol medzi stranami občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky poistnej zmluvy podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa podľa jej predmetu vzťahuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 381/2001 Z.z. upravujúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
29. Uvedené mal súd za dostatočne preukázané z predloženej písomnej poistnej zmluvy, pričom námietky žalovanej, že táto je sfalšovaná súd nemohol akceptovať, keď na zmluve sa nachádzal vlastnoručný podpis žalovanej, zjavne rovnaký akým žalovaná dňa 19.09.2018 (č.l.14 spisu) a na podanom odpore voči platobnému rozkazu (č.l.30-31 spisu). Žalovaná žiadne dokazovanie ohľadom preukázania pravosti podpisu na poistnej zmluve nenavrhovala a svoje tvrdenie o sfalšovaní podpisu ani inak nepreukázala. Ďalšie námietky žalovanej ohľadom nesprávnej adresy trvalého pobytu žalovanej uvedeného na poistnej zmluve: G. M. XXX, XXXXX A., nakoľko v čase podpisu (od 18.01.2008) mala žalovaná evidovanú adresu trvalého bydliska v obci A. (bez konkrétnej adresy), pričom písomnosti súdu po šetrení jej pobytu, prevzala cestou polície na adrese E. XXX, A., súd nepovažoval za významné z hľadiska tvrdení žalovanej o údajnom falšovaní poistnej zmluvy, nakoľko sama žalovaná v odpore uviedla adresu svojho bydliska: G. M. XXX/X, XXXXX A.. Žalovaná pritom zároveň v odpore uviedla, že takú adresu nepozná, pričom však z predloženého rodného listu vyplýva, že adresa: G. M. XXX, A. je rodná adresa žalovanej a na tejto adrese: G. M. XXX, A. aj prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 12.06.2021. V poistnej zmluve sa pritom uvádza adresa trvalého alebo dlhodobého pobytu a preto uvedenie inej adresy, ako tej ktorá je evidovaná v registri obyvateľov SR nie je za daných okolností právne významné z hľadiska pochybností o tom, či skutočne zmluvu uzatvorila žalovaná. Rovnako nie je významnou skutočnosť, že v rodnom čísle je namiesto poslednej číslice „5“ uvedená nesprávna číslica „6“, čo súd považuje za pisársku chybu (uvedené r.č. XXXXXX/XXXX, pričom správne rodné číslo žalovanej je XXXXXX/XXXX). Naopak, ako vyplýva z predloženého inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy, poistné za prvé obdobie poistenia od uzatvorenia zmluvy - od 06.11.2014 do 05.02.2015 v dohodnutej sume 41,25 euro uhradila žalovaná, pričom za akceptáciu návrhu poistnej zmluvy sa považuje v zmysle § 792 ods. 2 OZ aj uhradenie poistného v stanovenej lehote a výške. Okrem
toho podľa evidencie Slovenskej kancelárie poisťovateľov, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. A. E., EČV: A bolo uzatvorené v období od 06.11.2014 do 06.09.2015 iba u žalobcu a to práve na základe predmetnej zmluvy a nebolo poistené u žiadneho iného poisťovateľa.
30. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že žalovaná svoje tvrdenia o sfalšovaní zmluvy a o tom, že poistnú zmluvu so žalovaným neuzatvorila, dôkazne nepreukázala, keď nepreukázala, že podpis na zmluve nie je jej vlastnoručný . Platí, že ak strana sporu svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že sa jeho tvrdenia na základe vykonaných dôkazov nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol.
31. Vychádzajúc z uvedeného, potom žalovaná nezaplatením poistného za ďalšie obdobie porušila svoje zmluvné povinnosti, dostala sa s platením poistného do omeškania v dôsledku čoho uplynutím jedného mesiaca od splatnosti poistného dňa 06.02.2015, podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zaniklo a žalobcovi voči žalovanej vznikol podľa § 11 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na zaplatenie alikvotnej časti poistného do zániku poistenia, tzn. za obdobie od 06.02.2015 do 06.09.2015 v žalovanej sume 96,71 euro. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného poistného v celom rozsahu žalovanej sumy.
32. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 08.11.2015 vo výške 0,05 %, tzn. že výška úrokov z omeškania k 1. dňu omeškania nasledujúcom po dni splatnosti poistného dňa 07.02.2015 bola 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 % ročne od 07.02.2015 až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanou žalobcovi.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.